Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoE/7/2013 z 26. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. februára 2013, sp. zn. 4CoE/7/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8710201328.2 Krajský súd Prešov | 4CoE/7/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8710201328.2 | 2013-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, ZRK, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab9194d6-dca3-461f-b7aa-d774b50b6a33 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8710201328.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/7/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710201328
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8710201328.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska
2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Guldišom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom v Košiciach, Nemcová 22 proti povinnému Q. W., bytom X. XXXX/X, W. o vymoženie
11,62 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 15Er 47/2010-78 zo
dňa 19. 06. 2012, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 15Er 47/2010-82
zo dňa 20. 06. 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, č. k. 15Er 47/2010-78 zo dňa 19. 06. 2012 súd prvého stupňa námietkam
povinného proti exekúcii vyhovel.

V odôvodnení uviedol, že predmetom exekúcie je vymoženie pohľadávky oprávneným vo výške 11,62
Eur na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C
278/2009 zo dňa 14. 10. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 03. 11. 2009, ktorým bol
povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému 11,62 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 500 Eur
v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

Poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané dňa 04. 03. 2010 pod č. 5706041128*. Súdny exekútor
vydal dňa 07. 04. 2010 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené 19. 04. 2010.

V zákonom stanovenej lehote podal námietky proti exekúcii povinný dňa 03. 05. 2010. Poukázal na
to, že dojednaná rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Zdôraznil, že je účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Trenčín o neplatnosť
všeobecných poistných podmienok, teda aj rozhodcovskej doložky, v ktorom konaní bolo dňa 02. 11.
2009 vydané predbežné opatrenie, podľa ktorého sa má oprávnený zdržať postupu podľa rozhodcovskej
doložky v časti XV. všeobecných obchodných podmienok zo dňa 21. 05. 2007 v znení dodatkov až do
právoplatného skončenia konania vo veci.

Súd poukázal na stanovisko oprávneného, citoval ust. § 41, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj
ust. § 5 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
Zákona o rozhodcovskom konaní) a uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi bol uzatvorený dňa 24.
06. 1999 uzavretím poistnej zmluvy č. 5050300307. S poukazom na ust. § 4 Zákona o rozhodcovskom



konaní, súd skúmal platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky aj z hľadiska súladu so Smernicou
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že
ide o vzťah spotrebiteľský. Znenie rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných
podmienok zo dňa 21. 05. 2007, podľa ktorej všetky vzájomné a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, súd považoval za nekalú podmienku.
Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a svojou formuláciou bráni povinnému ako
spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Arbitrážny súd Košice nebol oprávnený
na vydanie rozhodcovského rozhodnutia, lebo rozhodcovská doložka medzi oprávneným a povinným
nebola platne uzatvorená. Z tohto dôvodu uznal námietky povinného za dôvodné a vyhovel im.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne
posúdenie s tým, že poukázal na to, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
lebo súd nenariadil dokazovanie za účelom posúdenia posudzovaných listín. Nesúhlasil s posúdením
rozhodcovskej doložky ako nekalej podmienky, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa. Bol toho názoru, že k uzavretiu rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi došlo v súlade
s Občianskym zákonníkom, ako aj Zákonom o rozhodcovskom konaní. Bola individuálne dojednaná.
Nesprávne preto považoval právny záver súdu o neindividuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky.
Podľa jeho názoru by sa tak stalo iba za predpokladu, keby nebolo došlo k osobitnému uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy zmluvnými stranami mimo všeobecných poistných podmienok. Poukázal na
viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky s tým, že v záujme zachovania princípu právnej istoty
žiadal, aby sa prípadne súd vysporiadal aj s odlišným posúdením uplatnených dojednaných zmluvných
podmienok. Hodnotením dojednanej rozhodcovskej doložky ako v rozpore s dobrými mravmi považoval
za vykonštruovanie dôvodov pre možnosť aplikácie ust. § 42 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že oprávnená poisťovňa robí nátlak na klientov, ktorí
„sa domáhajú ochrany na súde“.

Uznesením č. k. 15Er 47/2010-82 zo dňa 20. 06. 2012 súd prvého stupňa uložil povinnému zaplatiť
súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcií vo výške 66 Eur podľa položky 13 písm. b)
Sadzobníka súdnych poplatkov.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie povinný. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm.
za) Zákona o súdnych poplatkoch s tým, že ide o vzťah spotrebiteľský, a preto je od súdneho poplatku
oslobodený. V opačnom prípade si uplatnil náhradu trov z titulu zaplateného súdneho poplatku.

Z obsahu spisu vyplýva, že zákonný sudca podaným odvolaním nevyhovel podľa ust. § 374 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p., vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.



Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podstatou vyhovenia námietkam proti exekúcii, ktoré boli podané povinným bolo, že rozhodcovská
doložka nebola platne uzatvorená. Z obsahu pripojených všeobecných poistných podmienok
oprávneného (č. l. 67 - 78 spisu) vyplýva, že v časti označenej XV. ako rozhodcovské konanie si mali pri
uzatváraní poistnej zmluvy účastníci dohodnúť, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Zo záveru všeobecných poistných
podmienok (21-05-07) nevyplýva, žeby tieto podmienky boli podpísané účastníkmi konania. Tvrdená
skutočnosť o nesprávnom právnom posúdení dojednania rozhodcovskej doložky súdom prvého stupňa
nebola opodstatnená.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011, podľa ktorého na platnú existenciu rozhodcovskej doložky
je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky
vyplýva z ust. § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorej nedodržanie formy má za následok
jej neplatnosť (§ 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Ust. § 4 Zákona o rozhodcovskom
konaní ohľadne úpravy, formy rozhodcovskej zmluvy je striktné, bez možnosti extenzívneho výkladu.
Súd prvého stupňa náležite skúmal dojednanie rozhodcovskej doložky, pričom poukázal na to, že z
potvrdenia poistky TS 1/07 o znížení poistného síce vyplýva osobitná veta o tom, že povinný súhlasí s
prejednaním sporných nárokov pred špeciálnym súdom postupom podľa čl. XV všeobecných poistných
podmienok zo dňa 21. 05. 2007, ktorý súhlas je rozhodcovskou doložkou. Z takéhoto dojednania
však nevyplýva konkrétny obsah dojednanej rozhodcovskej doložky, lebo už následne všeobecné
poistné podmienky oprávneného nie sú podpísané oboma účastníkmi konania. Vzhľadom na vzťah
spotrebiteľský medzi účastníkmi konania súd prvého stupňa správne posudzoval obsah dojednania
zmluvných podmienok týkajúcich sa rozhodcovskej doložky v pochybnostiach v prospech povinného v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s prihliadnutím na uplatnené námietky proti
exekúcii, ktoré považoval za opodstatnené.

Namietané nesprávne posúdenie platnosti dojednanej rozhodcovskej doložky oprávneným nebolo
opodstatnené.

Len prejavený súhlas účastníka poistnej zmluvy s obsahom zmluvných podmienok obsiahnutých
vo všeobecných poistných podmienok samo o sebe nemožno považovať za písomné dojednanie
rozhodcovskej doložky.

Vo vzťahu k predloženým iným rozhodnutiam všeobecných súdov Slovenskej republiky a zachovania
princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd poukazuje
na to, že je vždy potrebné posudzovať právny vzťah medzi účastníkmi v konkrétnej veci. Nie je
možné vylúčiť, že i v skutkovo podobnej veci súd rozhodne posúdením individuálnych podmienok,
ako aj okolnosti uzavretia zmluvy a namietaných skutočností inak. Takýto postup však nie je možné
považovať za porušenie princípu právnej istoty, lebo súd je viazaný Ústavou SR, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika. Pokiaľ povinný v exekučnom konaní
spochybnil obsah dojednanej rozhodcovskej zmluvy, to znamená, že o obsahu čl. XV všeobecných
poistných podmienok nemal vedomosť, lebo v uvedenom článku sa už konkretizujú jednotlivé podmienky
vedenia rozhodcovského konania, ako aj na ktoré vzťahy, spory sa vzťahujú, na čo súd prvého stupňa
správne poukázal. Jeho nevedomosť a uplatnené námietky svedčia o tom, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná a že povinný nemal vedomosť o jej obsahu. Odvolací súd poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11C 91/2009-572 zo dňa 02. 11. 2009, ktorým bolo vydané
predbežné opatrenie a uložený zákaz zdržať sa postupu oprávnenému v tamto konaní žalovanému
podľa zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky v článku XV. všeobecných poistných podmienok zo
dňa 21. 05. 2007 v znení dodatkov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej ohľadne
určenia neplatnosti takto dojednanej rozhodcovskej doložky (č. l. 15- 17 spisu). Navyše zdôrazňuje, že
z obsahu pripojenej poistnej zmluvy, vrátane všeobecných poistných podmienok (č. l. 61 - 78 spisu),



najmä z č. l. 63 vyplýva, že poistná zmluva bola uzatvorená 24. 06. 1999, kde na strane poistníka,
kde z jeho prehlásenia vyplýva, že bol oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami, ako
aj osobitnými podmienkami Prvej československej poisťovne pre daný druh poistenia. Až následne z
potvrdenia o znížení poistného plnenia (č. l. 59 spisu), ktoré bolo podpísané dňa 25. 08. 2007 vyplýva
súhlas s rozhodcovskou doložkou. To znamená, že pri uzatváraní poistnej zmluvy rozhodcovská doložka
nebola s povinným uzatvorená, ale až dodatočne, na základe potvrdenia o znížení poistného.

Z tohto dôvodu namietané nesprávne právne posúdenie dojednanej rozhodcovskej doložky súdom
prvého stupňa bolo neopodstatnené, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako správne
v súlade ust. § 219 ods. 1 O. s. p..

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za), ods. 4 zákona NS SR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o súdnych poplatkoch), od
poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a
výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie povinného proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť
súdny poplatok za konanie o námietkach z dôvodu, že povinný v danom prípade spotrebiteľ sa domáhal
ochrany svojho práva a oslobodenie v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch
sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania, výkone rozhodnutia alebo exekúcie.

Z tohto dôvodu bolo napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p. zrušené, lebo
na jeho vydanie neexistovali dôvody.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.