{"guid": "f50b0453-2f9d-4446-b487-a77e553771d2:42d6d73f-f9da-4dbc-b72d-01b65c9e047f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8713203313.2", "spisova_znacka": "5CoP/17/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/17/2013 z 29. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. júla 2013, sp. zn. 5CoP/17/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8713203313.2", "identifikacne_cislo": "8713203313", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2013-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42d6d73f-f9da-4dbc-b72d-01b65c9e047f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8713203313.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8713203313.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8713203313.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/17/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713203313
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8713203313.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne: V. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom J., L. R. XXXX/XX proti žalovanému: E. P., nar. X.X.XXXX, trv. bytom J., L. R. XXXX/XX, t.č.
bytom u sestry U. V., J., O. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners,
v.o.s., Mnoheľova 830/15, Poprad, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. deťom: R., nar. XX.X.XXXX, Z., nar. X.XX.XXXX a E. V., nar. X.X.XXXX, P., všetky
deti zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pre čas po rozvode
manželstva s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10P/63/2013-40
zo dňa 22.4.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení výživného
zo strany otca na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume 90 Eur mesačne, spolu v
sume 190,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva až do doby, kým sa nezmenia
pomery.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov V. P., rod. F., nar. XX.X.XXXX a E.
P., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu v J. vo
zv. XX, roč. XXXX na str. XX, pod por. č. XXX, rozviedol.

Pre čas po rozvode manželstva súd zveril mal. dieťa R. P., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca
E. P., ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a matke V. P. súd určil výživné na toto mal. dieťa
v sume 80,- Eur  mesačne, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca vždy do 15. dňa každého mesiaca
vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozvodu manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery.

Pre čas po rozvode manželstva súd zveril mal. deti Z. P., nar. X.XX.XXXX a E. V. P., nar. X.X.XXXX do
osobnej starostlivosti matky V. P., ktorá ich  bude zastupovať a spravovať ich  majetok a otcovi E. P. súd
určil výživné na mal. Z. v sume 100,- Eur  mesačne a na mal. E. V. v sume 90,- Eur  mesačne, spolu v
sume 190,- Eur  mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky  vždy do 15. dňa každého mesiaca
vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozvodu manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery.

Súd prvého stupňa zároveň upravil styk otca E. P. s mal. deťmi Z. a E. V. P. tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s oboma mal. deťmi každý párny víkend v mesiaci v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele
do 18.00 hod. s tým, že matka V. P. je povinná obe mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať



ich otcovi, ktorý si prevezme obe mal. deti od matky v mieste ich bydliska pred začatím upraveného
styku a otec je povinný odovzdať obe mal. deti matke v mieste ich bydliska po ukončení upraveného
styku. Rodičia sú povinní navzájom sa vopred informovať o vážnej prekážke, pre ktorú v konkrétnom
prípade k upravenému styku nemôže dôjsť.

Súd prvého stupňa zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume
33 eur  v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. §§ 18, 19, 20, 22, 23, 24, 25 ods. 1, 2, §§
26, 62, 75, 76 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Výrok o trovách konania ust. § 144 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Manželstvo rodičov, uzavreté dňa XX.X.XXXX, bolo so súhlasom oboch manželov rozvedené na
pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX a to z dôvodu dlhodobých vážnych manželských a rodičovských
nezhôd. Podľa § 113 O.s.p. s konaním o rozvode je zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov k
mal. deťom pochádzajúcich z manželstva na čas po rozvode manželstva rodičov. Na pojednávaní súdu
dňa 22.04.2013 obaja rodičia sa zhodli na tom, že mal. R. má byť zverená do  osobnej starostlivosti
otcovi, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a o úpravu styku matky s týmto dieťaťom
rodičia nežiadali. Mal. deti Z. a E. V. majú byť zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok a otec požiadal o úpravu styku s týmito deťmi v takom rozsahu, že
sa bude s týmito deťmi stretávať každý párny víkend v mesiaci od soboty od 10,00 hod. do nedele do
18,00 hod. Kolízny opatrovník voči tomu nemal námietky a vzhľadom k tomu, že každý rodič navrhol
inú sumu výživného, kolízny opatrovník vzhľadom na reálne príjmy každého rodiča navrhol určiť výživné
otcovi na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne, na mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne a matke navrhol
určiť výživné na mal. R. v sume 80,- Eur mesačne, pretože i keď matka má nižší príjem ako otec,
ide o stredoškoláčku, u ktorej sú objektívne vyššie potreby a náklady, ako u dvoch mladších detí. Z
vykonaného prešetrenia výchovného prostredia mal. deti a z výsledkov pohovoru vykonaného s mal. Z.
a E. V. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad dňa 02.04.2013 vyplynulo, že medzi rodičmi
boli dlhodobé vážne nezhody, deti boli svedkom ako otec fyzicky napádal dospelého najstaršieho brata
V., ktorého majú rady a obe deti boli neraz svedkami toho, ako medzi mamou a sestrou R. boli konfliktu
kvôli tomu, že sestra R. neposlúchala mamu a vodila si domov priateľa bez súhlasu mamy. Obe mladšie
deti chcú žiť s mamou, s ktorou si rozumejú a odkedy otec a sestra R. nebývajú doma, je tam väčší kľud.

Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd na základe zhodných návrhov rodičov
a so súhlasom kolízneho opatrovníka zveril mal. R. do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok a matke na toto dieťa určil výživné v sume 80,- Eur mesačne, ktoré
zodpovedá veku a potrebám dieťaťa a príjmovým možnostiam matky. Mal. deti Z. a E. V. zveril do osobnej
starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi určil výživné na mal.
Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne, ktoré zodpovedajú veku a
potrebám jednotlivých detí, ako aj príjmovým možnostiam otca, ktorý okrem základného zárobku má aj
ďalšiu náležitosť mzdy a to vyplácané diétu za každý deň výkonu práce, pričom z tejto sumy dokáže
podľa vlastného vyjadrenia ušetriť aspoň 150,- Eur mesačne. Na žiadosť otca súd upravil jeho styk s mal.
deťmi Z. a E. V., pretože je v záujme mal.deti, aby aj po rozvode manželstva rodičov nestratili kontakt
s otcom a mohli si budovať vzájomné vzťahy ako s ním, tak aj s príbuznými otca. Pokiaľ sa týka mal.
R., jej styk s matkou nebol upravovaný, pretože o to rodičia nežiadali. Toto dieťa bude mať 17 rokov a
mladších súrodencov dobrovoľne navštevuje, takže sú ako súrodenci v kontakte.

V prípade zmeny pomerov u rodičov alebo mal. deti Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene
doterajšej súdnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom pre čas po rozvode manželstva na
základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválenej súdom a to v zmysle § 163
Os.p.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa tak, že v danom prípade žalobkyňa zaplatila pri
podaní návrhu súdny poplatok za návrh o rozvod manželstva sama v sume 66,- Eur a voči žalovanému



si uplatnila náhradu trov konania vo výške polovice zo zaplateného súdneho poplatku, pretože dôvody
na rozvod manželstva boli na oboch stranách a zapríčinili ich obaja účastníci. Za daného stavu preto
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 33,- Eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to iba voči tretiemu výroku rozsudku, a to čo
do povinnosti žalovaného prispievať výživným na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V.
sumou 90,- Eur mesačne. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Príjem žalovaného vzhľadom k jeho predpokladaným výdavkom v žiadnom prípade
neumožňuje platiť výživné v takom rozsahu. Súd správne vyhodnotil čistý príjem otca vo výške 390
Eur, ale nesprávne vyhodnotil diéty vo výške 45 Eur denne. Diéty sú poskytované zamestnancovi
za účelom pokrytia zvýšených výdavkov súvisiacich s pobytom počas zahraničnej pracovnej cesty.
Žalovaný poukázal na znenie ust. § 1 ods. 1 Zákona o cestovných náhradách. Je zrejmé, že Zákon o
cestovných náhradách nekoncipuje stravné (diéty) ako príjem zamestnanca, len ako náhradu výdavkov
spojených so sťaženou možnosťou zamestnanca pokryť výdavky na stravu počas zahraničnej pracovnej
cesty. Stravné je samostatný inštitút oproti mzde zamestnanca, ktorá je odmenou za prácu a teda tvorí
príjem zamestnanca podľa Zákona o rodine. Súd nemôže od žalovaného spravodlivo požadovať, aby
z diét 45,- Eur šetril a teda ukracoval svoje zákonné nároky podľa Zákona o cestovných náhradách
a z ušetrených diét prispieval na výživu mal. detí. Takýto postup by bol v rozpore so Zákonom o
rodine, so Zákonom o cestovných náhradách a ohrozoval by zdravie žalovaného. Prvostupňový súd
takto nezohľadnil zvýšené výdavky, ktoré mal žalovaný v súvislosti s bývaním u svojej sestry, a ktoré
potenciálne ešte narastú v prípade, že si žalovaný nájde vlastné ubytovanie a bude musieť platiť nájom.
Vo finančných možnostiach žalovaného nie je možné platiť výživné na dcéry Z. a E. V. podľa rozhodnutia
súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd takisto nezdôvodnil, prečo má žalobkyňa platiť výživné na dcéru
R. vo výške 80 Eur, keď je táto staršia ako Z. a E. V., a teda jej oprávnené výdavky sú vyššie a v tejto
časti je teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací
súd podľa ust. § 221 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že stanoví výživné
žalovaného na dcéru Z. vo výške 60,- Eur a na dcéru E. V. vo výške 40,- Eur mesačne.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie,
na základe ktorého určil otcovi výživné na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume
90,- Eur mesačne, spolu výživné v sume 190,- Eur považuje kolízny opatrovník mal. detí za primerané
príjmovým pomerom obidvoch rodičov, opodstatneným potrebám mal. R. aj s prihliadnutím na to, že
matka má vo svojej starostlivosti ešte 2 mal. deti.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 10.7.2013 o 11.30 hod. a zistil, že odvolanie žalovaného v napadnutej časti nie
je dôvodné.

Ust. § 205 ods. 2 OSP taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP, teda nesprávny
skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení
dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust. § 132 - 135 OSP. Teda, ak súd prvého stupňa
jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti,
pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne posúdenie veci podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než sa
správne mal použiť alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.
V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že by rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej



časti vychádzal z nesprávneho skutkového a právneho záveru. Účastníkmi produkované dôkazy na
preukázanie skutkových tvrdení hodnotil súd prvého stupňa v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 132
až 135 OSP a jeho hodnotenie a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo rodičov bolo právoplatne rozvedené. Mal. R. bola zverená do
osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a matke na R. určil súd
platiť výživné  v sume 80,- Eur mesačne. V tejto časti rozsudok napadnutý nebol.

Predmetom odvolacieho konania nie je ani zverenie mal. Z. a E. V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Predmetom odvolacieho konania je len určenie výživného
na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne.

Takto určené výživné súd prvého stupňa odôvodnil aj tým, že otec okrem základného zárobku má i ďalšie
náležitosti mzdy, a to vyplácané diéty za každý deň výkonu práce, pričom z tejto sumy dokáže podľa
vlastného vyjadrenia ušetriť aspoň 150,- Eur mesačne.

Otec pracuje vo firme Northergger Slovakia s.r.o., H. a jeho mesačný zárobok činí 390,- Eur, k tomu
dostáva diéty 45,- Eur za každý deň výkonu práce. Matka pracuje vo firme Chemosvit - Fibrochem a.s.,
R. a dosahuje čistý mesačný zárobok vo výške 420,- Eur mesačne.

Po odchode od rodiny žalovaný (otec) žije v spoločnej domácnosti s mal. dcérou R. v 3-izbovom byte,
ktorý patrí jeho sestre U. V. a v spoločnej domácnosti žije aj jej dospelý syn a ich ovdovelá matka. Do
budúcnosti si plánuje nájsť nejaké vlastné bývanie.

Matka žije v spoločnej domácnosti s dcérou Z. a E. V. a dospelým synom V. P., ktorý je v súčasnom
období bez zamestnania.

Súd prvého stupňa správne prihliadol na reálne oprávnené potreby mal. detí, ako aj skutočnosť, že
matka má len príjem 420 Eur mesačne a platenie výživného nahrádza osobnou starostlivosťou o dve
mal. deti. Otec sa stará iba o jedno z detí. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že je
v schopnostiach a možnostiach žalovaného (otca) platiť výživné pre mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne
a pre mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne. Tak ako konštatuje súd prvého stupňa vo svojom rozsudku,
otec potvrdil, že je schopný mesačne si ušetriť na diétach asi 150,- Eur.



K odvolacím námietkam žalovaného (otca), že za jeho príjem nemožno považovať sumy vreckového
pri zahraničných pracovných cestách, že by to bolo v rozpore so zákonom, odvolací súd uvádza, že je
pravda, že Zákon o rodine s týmto vreckovým pri zahraničných pracovných cestách nepočíta. Súdna
prax však i s poukazom na ďalšie zákony s použitím sumy vreckového ako príjmu pre povinného počíta.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z.  v platnom
znení o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na
účely tohto zákona sa za príjem považuje suma vreckového pri zahraničných pracovných cestách do
výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom.

Odvolací súd má za to, že pokiaľ otec z diét šetrí, tak ako to uviedol aj vo svojej výpovedi, neukracuje
svoje zákonné nároky podľa Zákona o cestovných náhradách, keď z ušetrených diét prispieva na výživu
mal. detí. Takýto postup nie je ani v rozpore so Zákonom o rodine, ani so Zákonom o cestovných
náhradách a v konaní nebolo preukázané ani to žalovaný netvrdil, že by to ohrozovalo jeho zdravie.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení
výživného zo strany otca na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne,
spolu v sume 190,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva až do doby, kým sa
nezmenia pomery podľa ust. § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov takýto návrh
nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/63/2013", "guid": "4ef24989-f931-47e3-8bd9-9f8f20bd3a9f:12bda8af-b834-4103-8d8e-d831d466527d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}