Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/43/2013 z 15. 10. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. októbra 2014, sp. zn. 3S/43/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8013200482.2
Krajský súd Prešov | 3S/43/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8013200482.2 | 2014-10-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ZP, SP, OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c2097cb-64f5-4284-8411-0384f0e0835f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013200482.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/43/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200482
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200482.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu Ing. S.
K., EGM so sídlom H. XXXX/XX, T., IČO: 14 320 533, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná č. 19, Prešov, proti žalovanému Národnému
inšpektorátu práce so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 20. marca 2013 číslo: S/2013/01045-2.1, O-42/2013 na základe žaloby jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. januára 2013 č.k.: P: 374/2012-R, S/7163/12/626/13
podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a   v r a c i a   vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e   žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 571,58 Eur, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Ladislava Lukáča, advokáta, vedený v B. D. I., a.s.,  č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.03.2013 rozhodol žalovaný ako odvolací orgán v zmysle ust.
§ 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zákona o inšpekcii práce) vo veci odvolania účastníka konania (ďalej len žalobcu)
proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 07.01.2013 č.k. 374/2012-R, ktorým uložil žalobcovi
pokutu vo výške 300 Eur podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce a podľa 46 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) za porušenie povinností vyplývajúcich z
predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/  prvom bode (pracovnoprávne vzťahy) zákona o inšpekcii
práce, konkrétne:

-§ 118 ods. 1 v nadväznosti na § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení
účinnom do 31.08.2011 (ďalej iba Zákonník práce) tým, že zamestnávateľ porušil povinnosť poskytnúť
zamestnankyni T. N., zúčtovanú mzdu za mesiac december 2010,

-§ 116 ods. 1 v nadväznosti na § 132 Zákonníka práce tým, že zamestnávateľ nevyplatil zúčtovanú
náhradu mzdy za čerpanú dovolenku v mesiaci december 2010 zamestnankyni T. N. v sume jej
priemerného zárobku vo výplatnom termíne, ktoré boli zistené pri výkone inšpekcie práce u účastníka
konania v prevádzke Francisciho 5, Prešov, v období od 28.10.2011 do 23.11.2011 tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.



V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal v období
od 28.10.2011 do 23.11.2011 inšpekciu práce v zmysle § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13
ods. 2 a § 14 zákona o inšpekcii práce inšpekciu práce u žalobcu. Z tohto výkonu bol vyhotovený
protokol č. IPV-88-24-2.3/P-E24,A25-11 zo dňa 23.11.2011 (ďalej len protokol). Predmetný protokol bol
prerokovaný, podpísaný a prevzatý žalobcom dňa 23.11.2011, ktorý do predmetného protokolu uviedol,
že súhlasí so skutočnosťami uvedenými v predloženom protokole. Pokuta bola navrhnutá a uložená za
nedostatky, ktoré sú uvedené v protokole v časti III)B)1. a 2.

Na základe zisteného skutkového stavu, bolo listom zo dňa 06.11.2012 začaté správne konanie pod č.
P 374/2012-Z vo veci uloženia pokuty žalobcovi. Oznámenie o jeho začatí bolo žalobcovi doručované
doporučene s poznámkou do vlastných rúk a bolo preukázateľne doručené dňa 08.11.2012.

Dňa 19.11.2012 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu v zastúpení
JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom k oznámeniu o začatí správneho konania, v ktorom bolo
uvedené, že dotknutá zamestnankyňa v mesiaci december 2010 celý mesiac nechodila do práce bez
toho, aby mala žalobcom podpísaný súhlas na čerpanie dovolenky. Za celomesačnú neúčasť v práci jej
nepatrila náhrada mzdy, ani mzda. Medzi žalobcom a zamestnankyňou vznikol spor a pracovný pomer
bol ukončený dohodou dňa 12.01.2011. Súčasne žalobca uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by
dotknutej zamestnankyni dlhoval nejaké finančné prostriedky, zistil to až neskôr, po doručení listu od
zamestnankyne a napokon jej vyplatil požadovanú sumu 377,37 Eur. Žalobca žiadal zníženie navrhnutej
pokuty, resp. o jej odpustenie, nakoľko sa mu zdalo, že jej výška je vzhľadom k uvedenému neprimerane
vysoká.

Prvostupňový správny orgán sa zaoberal vyjadrením žalobcu a skonštatoval, že podľa mzdového
listu zamestnankyne T. N. za rok 2010, predloženého žalobcom je zrejmé, že v mesiaci december
2010 uvedená zamestnankyňa odpracovala 7 dní a čerpala 120 hodín dovolenky, pričom čistá mzda
za december je vyúčtovaná v sume 377,37 Eur. Žalobca teda musel mať vedomosť o vyúčtovanej
sume za mesiac december. Vo vyjadrení doručenom na prvostupňový správny orgán dňa 07.11.2011
žalobca uviedol, že T. N. pracovala v čase od 01.01.2010 do 31.12.2010 ako ekonómka, resp.
účtovníčka v jeho spoločnosti. Súčasne uviedol, že z dôvodu odmietnutia spracovať daňové priznanie
za spoločnosť za rok 2010 zo strany T. N., bol nútený jej zadržať časť mzdy, s čím dotknutá
zamestnankyňa súhlasila. Zo spisovej zložky nevyplýva tvrdenie žalobcu, že zamestnankyni vyplatil
sumu 377,37 Eur, nie je podložené nijakým dokladom, resp. kópiou dokladu o vyplatení uvedenej sumy.
Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol nové skutočnosti,
nevzniesol námietky a nepredložil ani nové dôkazy, ktoré by vyvrátili nedostatky zistené pri inšpekcii
práce. Z obsahu uvedeného vyjadrenia bolo prvostupňovému správnemu orgánu zrejmé, že žalobca
nespochybnil existenciu konštatovaných nedostatkov, iba opísal okolnosti, za ktorých nedostatky vznikli.
Je nepochybné, že k porušeniu pracovnoprávnych predpisov zo strany žalobcu došlo, dodatočné
odstránenie zistených nedostatkov, ako to sám žalobca uvádza pred začatím výkonu inšpekcie práce,
nezbavuje podľa prvostupňového správneho orgánu žalobcu zodpovednosti za spáchanie správnych
deliktov a nie je ani dôvodom na zastavenie správneho konania. Výška uloženej pokuty zohľadňuje
podľa prvostupňového správneho orgánu závažnosť zistených nedostatkov a ich rozsah (v uvedenom
prípade dva nedostatky) a výška uloženej pokuty primeraná skutočnostiam zisteným pri inšpekcii práce.

Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán opakovane prihliadal na zistené skutočnosti, hlavne na
fakt, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce u tohto účastníka konania (žalobcu). Súčasne sa zhodnotilo,
že žalobca spolupracoval pri výkone inšpekcie práce s inšpektormi práce a predložil doklady, ktoré mal
k dispozícií.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, bola už pri navrhovaní výšky pokuty zvážená závažnosť nedostatkov,
celkový počet nedostatkov, ale aj skutočný stav spoločnosti. Z tohto dôvodu bola pokuta za uvedené
nedostatky uložená v celkovej sume 300 Eur, pričom nedostatky sa týkali porušenia pracovnoprávnych
predpisov (Zákonníka práce). Jednalo sa o nedostatky, ktoré finančne poškodili zamestnankyňu žalobcu,
preto nie je možné považovať uloženú pokutu v sume 300 Eur za neprimerane vysokú, za zvlášť
zaťažujúcu, alebo dokonca za likvidačnú. Výška pokuty zohľadňuje zistené skutočnosti, ako aj zákonné



limity. Rozhodnutie bolo vydané na základe protokolu č. IPV-88-24-2.3/P-E24,A25-11 zo dňa 23.11.2011,
dokladov predložených pri inšpekcií práce, vyjadrení žalobcu a stanovísk inšpektora práce.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že
správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty mal prihliadať na všetky okolnosti. Je podnikateľom už 21
rokov a nikdy nebol inšpektorátom práce prejednávaný za porušenie povinnosti zamestnávateľa. Jedná
sa o ojedinelé porušenie, ktoré vyplývalo zo sporu medzi zamestnancom a ním ako zamestnávateľom.
Zamestnankyňa nechodila do práce, prácu vykonávala nekvalitne. Ako účtovníčka svojím konaním
spôsobila škodu a podľa jeho názoru za celomesačnú neúčasť v práci jej nepatrila a ani nepatrí mzda.
So zamestnankyňou bol pracovný pomer ukončený dohodou dňa 12.01.2011. Pri podpise dohody sa
zamestnankyňa s ním ako zamestnávateľom ústne dohodla, že všetky nároky medzi zamestnávateľom
a zamestnankyňou sú uhradené. Vzhľadom na obsah dohody o skončení pracovného pomeru nemal
vedomosť, že by zamestnankyni dlhoval nejaké finančné prostriedky. Zdôraznil, že náhradu mzdy
a náhradu za dovolenku vyplatil zamestnankyni ešte pred uložením pokuty, t.j. 30.11.2011, o čom
predložil aj kópiu výpisu z banky, teda viac ako rok pred uložením pokuty. Zároveň poukázal na to, že
správne konanie bolo začaté listom zo dňa 06.11.2012 a inšpekcia práce bola vykonaná v období od
28.10.2011 do 23.11.2011. Náhrady uhradil bezprostredne po ukončení inšpekcie práce, teda 7 dní od
jej ukončenia. Aj keď má stále za to, že si zamestnankyňa svoju mzdu nezaslúžila, uznal si porušenie
pracovnoprávnych predpisov a náhrady vyplatil. Uložený trest sa podľa jeho názoru míňa účinku a je
zjavne neprimeraný. Po zvážení okolností, že je dlhoročným podnikateľom, ktorý má po prvýkrát problém
s porušením pracovnoprávnych predpisov, a ktorý bezprostredne napravil stav po vykonaní inšpekcie
práce by mohol správny orgán upustiť od uloženia pokuty. Navrhol, aby odvolací orgán zmenil napadnuté
rozhodnutie a za porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov mu pokutu neuložil.

Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu, avšak nezistil dôvod na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou žalobcu
bolo poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, ktorá je splatná pozadu za mesačné obdobie,
najskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak, z toho dôvodu uvedeným konaním žalobca porušil § 118 ods. 1 v nadväznosti
na § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Inšpekciou práce bolo súčasne zistené, že žalobca nevyplatil
zamestnankyni T. N. zúčtovanú náhradu mzdy za čerpanú dovolenku v mesiaci december 2010 v sume
jej priemerného zárobku vo výplatnom termíne, čo je v rozpore s § 116 ods. 3 a § 132 Zákonníka práce.
Žalovaný trvá na kontrolných zisteniach uvedených v protokole zo dňa 23.11.2011. Za zistené nedostatky
zodpovedá žalobca v plnom rozsahu. Pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúca skutočnosť,
že bol porušený zákon a rozsah následkov protiprávneho konania bol zohľadnený pri určovaní výšky
postihu.

V odvolaní žalobca zistený skutkový stav nepoprel, ani neuviedol nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré
by ho zbavovali zodpovednosti za nedostatky a mali by vplyv na zmenu, prípadne zrušenie vydaného
rozhodnutia. Na základe týchto skutočnosti, žalovaný pokladá skutkový stav za spoľahlivo zistený a
jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Správny orgán uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej
sadzby a má za to, že pokuta uložená v uvedenej výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu,
ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou. Podkladom pre vydanie
rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav prvostupňovým správnym orgánom na základe
čoho žalovaný § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, lebo správny orgán
nezistil spoľahlivo skutkový stav veci a toto pochybenie malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol na svojich právach ukrátený, pretože správny orgán pri
ukladaní pokuty by mal zohľadniť jej preventívne pôsobenie. Primárnym nástrojom správneho orgánu v
rámci plnenia úloh v tzv. preventívnej činnosti by nemalo byť sankcionovanie- ukladanie finančných pokút
na vynútenie toho, aby povinný subjekt dodržiaval príslušnú právnu povinnosť, obzvlášť v prípadoch,
keď ide o prvý zistený nedostatok. Správny orgán sa absolútne nezaoberal ani faktom, že v jeho
prípade išlo o prvý a ojedinelý výskyt nedostatku, ktorý spôsobila zamestnankyňa, avšak ktorý okamžite
po jeho zistení odstránil; teda nešlo o opakované zistenie toho istého nedostatku. Navyše uznal



porušenie pracovnoprávnych predpisov a náhrady vyplatil, t.j. odstránil zistený nedostatok. Správny
orgán nezohľadnil jeho tvrdenia, že zamestnankyňa nechodila do práce a podľa jeho názoru nemala
nárok na vyplatenie mzdy. Spor bol aj o výšku vyplatenej náhrady mzdy v dôsledku čerpania dovolenky.
Správny orgán sa mal vysporiadať s jeho tvrdeniami ohľadom sporu medzi ním a zamestnankyňou o
náhradu mzdy. Samotná skutočnosť, že mzdu nezaplatil, nie je porušením pracovno-právnych predpisov,
a to najmä vtedy, ak zamestnancovi nárok na mzdu nevznikol. Zamestnanec nemôže mať nárok
na vyplatenie mzdy, ak dohodnutú prácu podľa zmluvy nevykonal. Zamestnankyňa mala absencie,
celý mesiac v práci nebola, preto sa domnieva, že nemala právo na náhradu mzdy, ale po kontrole
inšpektorátu práce jej mzdu vyplatil ale len preto, aby som sa vyhol súdom a naviac dobrovoľným
zaplatením tejto náhrady chcel odvrátiť uloženie sankcie inšpektorátom práce. Napokon obstal tak, že
sa síce so  zamestnankyňou nesúdi, zaplatil jej náhradu mzdy za prácu, ktorú ani nevykonala a správny
orgán mu uložil sankciu bez toho, aby zohľadnil, resp. zisťoval či zamestnankyňa vôbec mala nárok na
vyplatenie mzdy. Ak totiž zamestnankyňa nárok na vyplatenie mzdy nemala, nemohol on nevyplatením
mzdy a jej náhrad porušiť žiadne pracovno-právne predpisy. To, že sa rozhodol vec vyriešiť zaplatením
neoprávnenej náhrady mzdy neznamená, že je vinný z porušenia pracovno-právnych predpisov.

Žalobca ďalej citoval ust. § 32 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, 2, 5, 6 Správneho poriadku. Poukázal, že rozhodnutie
správneho orgánu na základe citovaných ustanovení správneho poriadku musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán mal obstarať dôkazy, vykonať ich a vyhodnotiť v súlade
s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku. Keďže správny orgán nezistil spoľahlivo skutkový stav
veci žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal
náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutkové a
právne zistenia uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu vo veci uloženie pokuty vo výške 300 Eur
podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce a § 46 Správneho poriadku za porušenie povinnosti
vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/  prvom bode (pracovno-právne vzťahy) zákona
o inšpekcii práce a to konkrétne v § 118 ods. 1 v nadväznosti na § 129 ods. 1 Zákonníka práce tým, že
žalobca porušil povinnosť poskytnúť zamestnankyni zúčtovanú mzdu za mesiac december 2010 a v §
116 ods. 1 v nadväznosti na § 132 Zákonníka práce tým, že žalobca nevyplatil zúčtovanú náhradu mzdy
za čerpanú dovolenku v mesiaci december 2010 zamestnankyni v sume jej priemerného zárobku vo
výplatnom termíne. Porušenie citovaných pracovno-právnych predpisov bolo zistené pri výkone inšpekcii
práce v období od 28.10.2011 do 23.11.2010.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, najskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.

Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže
byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z
dôvodu ukončenia pracovného pomeru.



Podľa § 132 Zákonníka práce sa ustanovenia § 129 až § 131 sa vzťahujú podobne aj na náhradu mzdy
a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje
inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v
§ 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode (pracovno-právne vzťahy, štátna služba a predpisy na
zaistenie BOZP) a šiestom bode (dodržiavanie povinného doplnkového dôchodkového sporenia) alebo
za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 Eur.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)
a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, osvedčenia a povolenia podľa tohto
zákona.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok (zhodných s odvolacími námietkami) bolo základom
preskúmavacieho konania posúdenie otázky, či správny orgán v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav
a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bolo povinnosťou správny orgánov zistiť presne
a úplne skutkový stav. Úplnosť zistenia znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré
majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované ani
skreslené, či už vedome alebo nevedome.

Spornou bola skutočnosť, či konaním žalobcu ako zamestnávateľa - nevyplatením mzdy a náhrady
mzdy za čerpanie dovolenky za mesiac 12/2010 došlo k porušeniu pracovno-právnych predpisov ak



zamestnankyňa žalobcu si neplnila svoje pracovné povinnosti a z tohto dôvodu jej nárok na mzdu a
náhradu mzdy za dovolenku nevznikol.

Žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu poukazoval na to, že
zamestnankyňa v mesiaci december 2010 v práci nebola a dohodnutú prácu podľa pracovnej zmluvy
nevykonala. Žalobca po kontrole prvostupňového správneho orgánu zamestnankyni mzdu a náhradu
mzdy za čerpanú dovolenku za 12/2010 vyplatil, avšak týmto konaním chcel odvrátiť uloženie
sankcie prvostupňovým správnym orgánom. Správny orgán  uložil sankciu bez toho, aby zisťoval,
či zamestnankyňa  v súlade so Zákonníkom práce mala nárok na vyplatenie mzdy ak svoju prácu
nevykonala podľa pokynu žalobcu a v súlade s obsahom pracovnej  zmluvy. Pokiaľ  nie je vyriešená
základná otázka, či konaním  žalobcu popísaným v rozhodnutiach správnych orgánov  skutočne došlo
z jeho strany k tam uvedeným  porušeniam pracovno-právnych predpisov, nemohli správne orgány v
súlade so zákonom uložiť žalobcovi pokutu za ich porušenie.

Podľa čl. 5 Základných zásad Zákonníka práce zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť
svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 47 Zákonníka práce zakladá medzi zamestnávateľom
a zamestnancom vzájomné práva a povinnosti. Medzi najdôležitejšie povinnosti  zamestnávateľa
patrí  prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu,
vytvárať  podmienky na plnenie jeho pracovných úloh, ako aj dodržiavať ďalšie pracovné
podmienky  ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. K základným
povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru patrí osobný výkon práce podľa pokynov
zamestnávateľa a dodržiavanie pracovnej disciplíny  spočívajúcej v plnení povinností, ktoré ustanovujú
právne predpisy, pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo
pokyny vedúceho zamestnanca.

Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
na posúdenie veci, lebo správny orgán vydal preskúmavané rozhodnutie len na základe záverov
protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 23.11.2011. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že zamestnankyňa T. N. dňa 24.10.2011 doručila podnet na prvostupňový správny orgán na vykonanie
inšpekcie práce vo veci nevyplatenia mzdy za mesiac december 2010 na žalobcu z dôvodu, že jej zrazil
mzdu. Žiadna okolnosť nebránila prvostupňovému správnemu orgánu vykonať výsluch zamestnankyne,
resp. konfrontáciu žalobcu s touto zamestnankyňou v záujme zistenia úplného a presného skutkového
stavu veci (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku).

Žalovaný rozhodol predčasne na základe neúplného a nepresne zisteného skutkového stavu a svoje
rozhodnutie náležite neodôvodnil.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného
a vrátil mu vec žalovanej na ďalšie konanie.

Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutkový stav veci tak, ako
to naznačil krajský súd v tomto rozsudku. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania v sume 589,89 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 , § 16
ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za tieto právne úkony:



21.05.2013 prevzatie a príprava zastúpenia .............................................................. 130,16 Eur

24.05.2013 písomné podanie na súd - žaloba .............................................................130,16 Eur

16.10.2014 účasť na pojednávaní .............................................................................. 134,00 Eur

2x režijný paušál po 7,81 Eur spolu .............................................................................15,62 Eur

1x režijný paušál po 8,04 Eur .........................................................................................8,04 Eur

Spolu: .........................................................................................................................417,98 Eur

20 % DPH ....................................................................................................................83,60 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia ...............................................................................501,58 Eur

Súdny poplatok z návrhu .............................................................................................70,00 Eur.

Náhrada trov konania spolu........................................................................................571,58 Eur.

Súd priznal trovy právneho zastúpenia v nižšej sume ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu,
ktorý vo vyúčtovaní (zrejme omylom v tabuľke) uviedol aj režijný paušál v sume 15,26 Eur za úkony
vykonané od 01.01.2012 do 31.12.2012, pričom prvotný úkon- prevzatie a príprava zastúpenia je  s
dátumom 21.05.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.