{"guid": "8102581e-bbca-4337-9900-f459cefe645c:e6d60032-e9ae-4c07-8d26-1d4ce7efbda5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8013201059.2", "spisova_znacka": "5S/44/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/44/2013 z 18. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. novembra 2014, sp. zn. 5S/44/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8013201059.2", "identifikacne_cislo": "8013201059", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Škorpilová", "sudca_id": 912, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-skorpilova-912", "datum_vydania": "2014-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6d60032-e9ae-4c07-8d26-1d4ce7efbda5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013201059.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8013201059.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8013201059.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/44/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201059
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201059.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.
Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu T. - N.. T. W., W. XXXX/X, U.,
právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Námestie SNP č. 7, Stropkov,
proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. S/2013/02638-2.1, O-180/2013 zo dňa 30. septembra
2013 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného č. S/2013/02638-2.1, O-180/2013 zo dňa 30. septembra 2013
podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e    ž a l o v a n é h o   nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 70,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 602,18 € právnemu zástupcovi
žalobcu JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi na č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, Slovenská sporiteľňa a.s.,
VS XXXXX, to všetko v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 30.09.2013 žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 6 ods. 1
písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) č.k. P: 89/2013-R zo dňa 02.07.2013 o uložení pokuty vo výške 33
000,- € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm.
a/ treťom bode zákona, v dôsledku čoho vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na
zdraví tým, že žalobca porušil § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 124/2006 Z.z.) a § 3 ods. 1 v nadväznosti na čl. 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní
pracovných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie“) v tom, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci nesplnil povinnosť a nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - hydraulický lis č. 4
neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnankyne G. Y.j, nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, U., ktorá
na ňom vykonávala výkon dňa 30.07.2012, nakoľko hydraulický lis č. 4 nebol dňa 30.07.2012 vybavený
ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva resp. takým zariadením,
ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, čím bol
nebezpečným a ohrozoval bezpečnosť a zdravie obsluhy rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.



Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán vykonal podľa § 7 ods. 3 písm. b/ v
nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2, 3 zákona v období od 01.08.2012 do 02.10.2012 inšpekciu
práce so zameraním na vyšetrenie príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví,
ku ktorému došlo dňa 30.7.2012 u poškodenej G. Y., zamestnankyne žalobcu vo výrobnej hale č. 2
na S. ul. v U.. Protokol č. IPV-30-43-2.2/P-J2-12, 020/12-IPV/IPV zo dňa 02.10.2012 bol prerokovaný
so žalobcom, ktorému bola daná trojdňová lehota na vyjadrenie sa k predmetnému protokolu. Žalobca
toto svoje právo využil a v stanovenej lehote sa k protokolu a k skutkovému stavu vyjadril. Na základe
zistených skutočností začal prvostupňový správny orgán konanie o uložení pokuty listom zo dňa
27.03.2013. Dňa 09.04.2013 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu k
oznámeniu o začatí správneho konania, v ktorom uvádzal, že so začatím správneho konania nesúhlasí
z dôvodu, že sa zakladá na tvrdeniach, ktoré nie sú pravdivé. Súčasne s vyjadrením predložil ako dôkaz
tlačidlo, ktoré bolo na inkriminovanom lise č. 4 použité a čestné prehlásenie p. T., ktorý podľa jeho
vyjadrenia nevedel o tom, ako bol lis č. 4 upravený, z uvedeného dôvodu žiadal o prehodnotenie jeho
nových dôkazov a tvrdení. Rozhodnutím č. P: 89/2013-R zo dňa 02.07.2013 uložil prvostupňový správny
orgán žalobcovi pokutu vo výške 33 000,- €. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a namietla,
že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil. Tvrdil, že prvostupňový správny orgán poukazuje na nepravdivé zistenia, že lis č. 4, na ktorom
došlo k pracovnému úrazu G. Y., bol v čase úrazu, t.j. 30.07.2012 ovládaný jedným zeleným tlačidlom.
Poukázal na skutočnosť, že vo veci konajúca inšpektorka práce dospela k tomuto záveru zrejme po
tom, keď dňa 01.08.2012 bolo vykonané spustenie lisu č. 4, ktorý bol po pracovnom úraze odpojený,
pretože sa nástroj nedal vyprostiť spod barana. Došlo k vypáčeniu a odpojeniu jedného červeného
tlačidla. Na naliehanie inšpektorky práce, aby predviedol celý postup (takt lisu), prepojil v elektrickom
rozvádzači tlačidlá tak, že to vyvolalo dojem, že obsluha lisu je iba jedným tlačidlom. Tento postup si
inšpektorka práce osvojila a v následnom konaní už neprikladala ďalším dôkazom náležitý význam.
Skutočnosť, že lis č. 4 sa uvádzal do chodu prostredníctvom dvoch tlačidiel (zelené + bočné červené
tlačidlo, ktoré bolo pri červenom STOP tlačidle), bolo v konaní preukázané certifikátom N.. U. P. z
12.10.2011 a 27.07.2012, fotodokumentáciou, výpoveďou P. T. a G. Y.. Poukázal na to, že konajúca
inšpektorka práce nedostatočne zdokumentovala jednotlivé ovládacie prvky na lise č. 4 a z tohto dôvodu
podaním zo dňa 08.04.2013 predložil svoj nesúhlas so skutkovými zisteniami a ako dôkaz predložil
tlačidlo červené, ktoré bolo inštalované v čase úrazu na lise č. 4, ktoré inšpektorka práce považovala za
kontrolku. Zároveň predložil aj čestné prehlásenie P. T.. Namietal, že rozhodnutie vychádza z ust. § 10
ods. 3 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky o posudzovaní zhody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a vytýka mu, že lis č. 4 bolo možné ako výrobok uviesť na trh iba po
uvedení zhody jeho vlastností s technickými požiadavkami. Podľa inšpektorátu práce poverenou osobou
na posudzovanie zhody je podľa § 2 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona notifikovaná osoba, ktorou je
podnikateľ alebo iná právnická osoba, ktorá bola členským štátom Európskej únie alebo Slovenskou
republikou oznámená orgánom Európskych spoločenstiev a všetkým členským štátom Európskej únie.
Ďalej v odvolaní uviedol, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že
podľa predloženej dokumentácie N.. U. P. nie je notifikovanou osobou. V tejto súvislosti argumentoval,
že zákon č. 264/1999 Z.z. v ust. § 2 ods. 1 rozlišuje pojmy uvedenie výrobku na trh a uvedenie výrobku
do prevádzky. Citoval ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 264/1999 Z.z., podľa ktorého sa pre účely tohto
zákona rozumie výrobkom každá vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená, alebo iným spôsobom získaná
bez ohľadu na stupeň jej spracovania a je určená na uvedenie na trh, alebo uvedenie do prevádzky.
Podľa písm. g/ citovaného ustanovenia, sa pre účely tohto zákona rozumie uvedením výrobku na trh
okamih, keď výrobok prvýkrát prechádza odplatne, alebo bezodplatne z etapy výroby, alebo dovozu
do etapy distribúcie a to aj v prípade, ak je určený pre vlastnú potrebu. Podľa písm. h/ citovaného
ustanovenia, sa pre účely tohto zákona rozumie uvedením výrobku do prevádzky okamih, keď výrobok
prvýkrát prechádza odplatne, alebo bezodplatne z etapy výroby, alebo dovozu do etapy prevádzky,
najmä po jeho dokončení inštalácie, alebo do etapy používania, či už je určený pre potreby iných osôb,
alebo pre vlastnú potrebu. Dôvodil, že z uvedených definícií je zrejmé, že lis č. 4 nie je možné definovať
ako výrobok určený na trh, ale ako výrobok určený do prevádzky. Ustanovenia zákona č. 264/1999 Z.z.
o povinnostiach výrobcov, dovozcov a distribútorov pri uvádzaní výrobkov na trh stanovené v § 10, nie je
možné v predmetnej veci aplikovať. Aj z uvedeného dôvodu považuje za nevyhnutnú právne významnú
skutočnosť, že lis č. 4 bol riadne certifikovaný autorizovanou osobou N.. U. P. podľa § 11 ods. 1 zákona
č. 264/199 Z.z. Citoval pritom § 14 predmetného zákona.
Uviedol, že v správnom konaní bolo preukázané, že počas celozávodnej dovolenky v dňoch 15.07. -
až 22.07.2012 boli vykonané úpravy elektroinštalácie a hydrauliky na lise č. 4 a bezpečnosť lisu bola
opätovne deklarovaná Certifikátom o overení bezpečnostných parametrov tvárniaceho stroja podľa



S TN 21 0700, č.j. 650/2012, zo dňa 27.07.2012. Autorizovaná osoba U. P. na základe oprávnenia
na vydávanie certifikátov č. 023/3/2012, vydaného Technickou inšpekciou, a.s. Slovenskej republiky
Bratislava a prevedených skúšok a meraní vydal certifikát, ktorým bolo potvrdené, že uvedený tvárniaci
stroj spĺňa požiadavky bezpečnosti práce stanovené S TN 21 0700 a záväzné predpisy a normy.
Súčasťou certifikátu sú protokoly o meraniach a skúškach uvedeného tvárniaceho stroja. Z protokolu o
overení bezpečnostných parametrov hydraulického lisu vyplýva, že bola kontrolovaná a overovaná aj
činnosť súbehu tlačidiel dvojručného ovládania spúšťania, kontrola funkcie centrál STOP a funkcie STOP
z trvalého chodu, kontrola funkcie tipovania a kontrola funkcie jednotlivého a trvalého zdvihu dvojručným
spúšťaním. Okrem deklarovanej skutočnosti o bezpečnostných parametroch lisu č. 4, poukazuje žalobca
aj na ďalšie doklady predložené prvostupňovému správnemu orgánu o ochrane bezpečnosti a zdravia
zamestnancov. Z týchto skutkových okolností je preukázané, že lis č. 4 je výrobkom uvedeným do
prevádzky (nie na trh) a tento výrobok bol do prevádzky uvedený v súlade s bezpečnostnými normami.
Po úpravách elektroinštalácie a hydrauliky bol opätovne certifikovaný a teda spĺňal podmienky pre
bezpečnú prevádzku. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne aj z procesno-formálneho hľadiska, keďže
z neho nevyplýva jednoznačne, komu je pokuta uložená. Z kontextu rozhodnutia je samozrejme možné
zistiť subjekt, ktorému je pokuta uložená, ale formálne je rozhodnutie nesprávne. Namietla, že v
napadnutom rozhodnutí je nesprávne citované ust. § 3 ods. 1 v nadväznosti na čl. 2.8 prílohy č. 1
Nariadenia, pretože ust. § 3 ods. 1 nemá nadväznosť na článok 2.8 prílohy. Tento článok má prepojenie
s § 4 citovaného Nariadenia. Ak teda napadnutým rozhodnutím mal porušiť § 6 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 124/2006 Z.z. a zároveň § 3 ods. 1 Nariadenia, ide o nesprávnu citáciu zákonných noriem.

Žalovaný konštatoval, že preskúmal právny a skutkový stav, posúdil, či prvostupňový správny orgán
pri konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnými a hmotnoprávnymi ustanoveniami
a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán správne posúdil skutkový stav a vydal zákonné
rozhodnutie.

Dôvodil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi uložená pokuta podľa §
19 ods. 1 písm. a/ zákona za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti
na § 3 ods. 1 bod 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia z dôvodu, že žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci nesplnil povinnosť a nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - hydraulický
lis č. 4 neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnankyne G. Y., ktorá na ňom vykonávala prácu
dňa 30.07.2012, keďže hydraulický lis č. 4 nebol v uvedený deň 30.07.2012 vybavený ochranným
zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré zastaví
pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, čím bol lis nebezpečným
a ohrozoval tak bezpečnosť a zdravie obsluhy. Prvostupňovým správnym orgánom bolo preukázané, že
uvedený lis č. 4 bol uvádzaný do činnosti stlačením iba jedného zeleného tlačidla ŠTART, pričom nebol
vybavený ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým
zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva,
čím bol nebezpečným a ohrozoval bezpečnosť a zdravie obsluhy.

Konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že tam bolo tlačidlo, je bezpredmetné, pretože dvojručné ovládanie je
inštalované za tým účelom, aby bolo možné uviesť stroj do chodu súčasným pôsobením oboch rúk. S
tvrdením žalobcu, že lis č. 4 sa uvádzal do pohybu dvoma tlačidlami (zelené a bočné červené tlačidlo,
ktoré bolo vedľa červeného STOP tlačidla), sa nestotožňuje, pretože prvostupňovým správnym orgánom
boli zistené skutočnosti, ktoré tvrdenia žalobcu o ovládaní lisu dvoma tlačidlami vyvrátili.

Dôvodil, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platia všeobecné bezpečnostné
požiadavky pre tvárniace stroje podľa STN 21 0700: 1985:, ktoré musia byť dodržané, aby nebolo možné
spustiť stroj jednou rukou, a to
- Dvojručné ovládanie musí zaisťovať zapnutie pracovného zdvihu stroja iba pri súčasnom stisnutí
tlačidiel. Každý nasledujúci zdvih v režime „Jednotlivé zdvihy“ musí nastať iba po uvoľnení a opätovnom
stisnutí tlačidiel, dvojručné ovládače musia byť umiestnené vo vzdialenosti najmenej 300 mm a najviac
800 mm od seba.
- Pri dvojručnom ovládaní používanom pri TS s priamočiarym vratným pohybom pracovných častí, musí
doba trvania pôsobenia na ovládač (tlačidlo) a ich poloha vzhľadom k nebezpečnému priestoru vylučovať
možnosť vsunutiu ruky pracovníka do nebezpečného priestoru počas pracovného zdvihu. Predčasné
uvoľnenie ovládačov (tlačidiel) v priebehu pracovného zdvihu musí spôsobiť vrátenie pracovnej časti do



vychádzajúcej polohy, alebo medziľahlé zastavenie. Doba zastavenia pracovnej časti musí byť kratšia,
ako doba nutná k vsunutiu ruky pracovníka do nebezpečného priestoru.

Argumentoval, že všetky uvedené opatrenia majú zabezpečiť dvojručné ovládanie a musia vylúčiť
možnosť ovládania tvárniaceho stroja - hydraulického lisu iba jednou rukou. Šetrením sa zistilo, že
vyššie uvedené bezpečnostné požiadavky neboli dodržané a tým bol pracovný prostriedok - hydraulický
lis č. 4 nebezpečným. Tvrdenia žalobcu, že lis č. 4 sa uvádzal do pohybu dvoma tlačidlami, ako aj
výpoveď postihnutej, že lis č. 4 ovládala dvoma tlačidlami (súčasne stlačením zeleného tlačidla a
bočného tlačidla jednou rukou) svedčí o tom, že predmetný lis nespĺňal bezpečnostné požiadavky
na dvojručné ovládanie a že ovládanie lisu bolo zabezpečované iba jednoručne. Podľa normy STN
21 0700: 1985 tvárniace stroje, teda aj hydraulické lisy, ktoré majú jednoručné ovládanie, musia mať
ochranné zariadenie nebezpečného priestoru, ktoré musí vylúčiť možnosť zdvihu barana pri vniknutí
ruky pracovníka do nebezpečného priestoru zo strany obsluhy. Hydraulický lis č. 4 nebol vybavený
ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením,
ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, čím bol
tento lis nebezpečným a ohrozoval bezpečnosť a zdravie obsluhy. Zo spisu tiež vyplýva, že žalobca
predložil dňa 08.04.2013 prvostupňovému správnemu orgánu červené tlačidlo, ktoré bolo podľa jeho
tvrdenia inštalované v čase úrazu na lise č. 4. Stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu,
že samotné predloženie červeného tlačidla nedokazuje, že ide práve o tlačidlo, ktoré bolo namontované
na lise č. 4, pretože nenesie nijaké znaky opotrebenia a nemôže tak slúžiť ako dôkaz. Inšpektori
práce vykonali dňa 07.08.2012 kontrolu zameranú na zistenie dodržiavania vydaného zákazu na
používanie hydraulického lisu č. 4. Do priestorov prevádzky na ul. Cintorínskej sa im nepodarilo dostať,
pretože priestory boli uzatvorené elektronickou bránou a na telefonické spojenie nikto nereagoval. Z
vyššie uvedených dôvodov nebolo možné vykonať kontrolu dodržiavania zákazu. Následne bolo dňa
22.08.2012 zistené, že hydraulický lis č. 4 bol technicky upravený a dodatočne vybavený ochranným
zariadením, čím žalobca preukázal, že v čase úrazu predmetný lis nespĺňal bezpečnostné požiadavky,
následkom čoho došlo k pracovnému úrazu s ťažkou ujmou na zdraví.

K námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie o porušení povinností uvedením určeného výrobku na trh
- hydraulického lisu č. 4 podľa § 10 ods. 3 zákona č. 264/1999 Z.z. tým, že nezabezpečil posúdenie
zhody jeho vlastností s technickými požiadavkami na jeho bezpečnosť a to spôsobom, ktorý zodpovedá
posudzovaniu zhody a odvoláva sa na § 2 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona tým, že sa jedná o
uvedenie výrobku do prevádzky žalovaný uviedol, že táto skutočnosť právne neobstojí, pretože z
uvedeného vyplýva, že lis č. 4 ako určený výrobok je výrobok určený na trh a vzťahujú sa na neho
vyššie uvedené technické požiadavky a nie je výrobkom určeným do prevádzky, ako uvádza žalobca.
Na predmetný lis č. 4 absentuje vyhlásenie o zhode strojného zariadenia, čo je v rozpore s § 13 ods.
1 zákona č. 264/1999 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods. 3 Nariadenia vlády č. 436/2009 Z.z., ktorým
sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové
zariadenia vo vzťahu k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo dňa 17.05.2006 o
strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES. Pri vyšetrovaní príčin závažného
pracovného úrazu predložil žalobca Certifikát o overení bezpečnostných parametrov tvárniaceho stroja,
stanovených STN 21 0700, č.j. 870/2011 zo dňa 12.10.2011. Týmto certifikátom N.. U. P. potvrdzuje,
že tvárniaci stroj spĺňa požiadavky bezpečnosti práce stanovené STN a záväzné predpisy a normy.
Súčasťou tohto certifikátu sú kontroly a overenie činnosti súbehu tlačidiel dvojručného ovládania. Podľa
zápisnice o podaní informácie zamestnanca O. S. zo dňa 22.08.2012, ktorý na predmetnom lise pracoval
pred dovolenkou, sa hydraulický lis č. 4 uvádzal do pohybu stlačením jedného zeleného tlačidla. Túto
skutočnosť potvrdil v zápisnici o podaní informácie zo dňa 22.08.2012 aj majster P. T.. Dňa 09.04.2013
bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené čestné prehlásenie P. T. zo dňa 05.04.2013, v ktorom
prehlasuje, že nemal informáciu o tom, že počas celozávodnej dovolenky sa previedli na lise č. 4 úpravy
elektroinštalácie, ktoré sa týkali spúšťacieho a zabezpečovacieho systému na lise č. 4. Podľa jeho
tvrdenia pri výpovediach pri šetrení pracovného úrazu G. Y.j vychádzal zo stavu pred celozávodnou
dovolenkou, keď tvrdil, že lis sa uvádzal do chodu stlačením jedného zeleného tlačidla. Žalobcom bol
predložený Certifikát o overení bezpečnostných parametrov tvárniaceho stroja stanovených STN 21
0700, č.j.: 700/2012 zo dňa 06.08.2012 (správne zo dňa 27.07.2012).

Dôvodil, že z vyššie uvedeného vyplýva, že bezpečnosť hydraulického lisu č. 4 po údajnej zmene
hydrauliky a opravy elektroinštalácie ovládania počas celozávodnej dovolenky a v čase, keď sa
úraz stal, nebola overená a tvrdenie žalobcu, že bol vydaný Certifikát o overení bezpečnostných



parametrov tvárniaceho stroja zo dňa 27.07.2012 sa nezakladá na pravde a uvedený certifikát nebol
prvostupňovému správnemu orgánu pri šetrení úrazu predložený.

Konštatoval, že prvostupňový správny orgán vzal vyjadrenie a predložené doklady žalobcu na vedomie.
Posúdenie skutkového stavu nebolo podložené iba vyjadrením P. T., ale opieralo sa o ohliadky miesta
udalosti a vyhotovené fotodokumentácie a videozáznam. Hydraulický lis č. 4 nebol dňa 30.07.2012,
kedy na ňom vykonávala prácu G. Y., vybavený takým účinným ochranným zariadením, ktoré by
zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým účinným ochranným zariadením, ktoré zastaví
pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, čím tento lis bol
nebezpečným a ohrozoval bezpečnosť a zdravie obsluhy. Bol toho názoru, že ani na základe príloh k
vyjadreniu nie je možné konštatovať, že zariadenie bolo bezpečným pre používanie zamestnancami.
Zmenami vykonanými na liste počas celozávodnej dovolenky došlo k zmene ručného ovládania na
elektrické a bola prerobená hydraulická jednotka, pričom poukazuje na to, že došlo k podstatným
zmenám na zariadení, ale nebola na stroji pred jeho uvedením do prevádzky posúdená zhoda, čím
uviedol na trh nebezpečný výrobok, ktorý nespĺňal bezpečnostné predpisy. Žalobcovi bolo nariadené
posúdiť zhodu vlastnosti hydraulického lisu s technickými požiadavkami a predložiť písomné vyhlásenie
o zhode do 30 dní od prevzatia protokolu. Žalobca do vydania druhostupňového rozhodnutia prehlásenie
o zhode nepredložil.

Dodatočne bolo na lise vykonané bezpečnostné ochranné zariadenie, ktoré zabraňuje prístupu do zóny
nebezpečenstva. Aj uvedené dokazuje, že sa v čase úrazu nejednalo o bezpečné zariadenie.

Konštatoval, že v konaní bol dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav veci na základe výsledkov
inšpekcie práce, podaných vyjadrení žalobcu, ako aj na základe dokladov predložených počas výkonu
inšpekcie práce a dôkazov založených v spise. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné zo strany
prvostupňového správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie, pretože by aj napriek nesúhlasným
stanoviskám žalobcu neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci.

Deklaroval opodstatnenosť uloženia pokuty za vytýkané porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6
ods. 1 písm. d/ zákona v nadväznosti na § 3 ods. 1, bod 2.8 Prílohy č. 1 Nariadenia. Prvostupňový
správny orgán vykonal posúdenie týkajúce sa stavu a miery zavinenia zo strany zamestnávateľa a na
základe vyššie uvedeného dospel k záveru a mal za preukázané, že žalobca porušil povinnosti, ktoré
mu vyplývajú z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia.

Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V rámci dokazovania nezistil nijaké okolnosti,
ktoré by mieru zodpovednosti zamestnávateľa znížili, alebo vylúčili. Citoval § 19 ods. 1 písm. a/ zákona,
podľa ktorého je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom až treťom bode,
šiestom bode, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- € a ak
v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť, alebo ťažká ujma na
zdraví, najmenej 33 000,- € a dôvodil, že v uvedenom prípade bola pokuta uložená v spodnej hranici
sadzby stanovenej platným právnym predpisom. Stotožnil sa s prvostupňovým správnym orgánom,
ktorý pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada
najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov
zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, skutočnosť, či zistené porušenie
povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či
ide o ojedinelý výskyt nedostatku resp. opakované zistenie toho istého nedostatku. Konštatoval, že
prvostupňový správny orgán v prípade uloženia sankcie za predmetný správny delikt postupoval
legitímnym spôsobom. Umožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv a s jeho námietkami sa v
rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal. V danom prípade ide o minimálne a základné povinnosti,
ktoré zamestnávateľovi vyplývajú z právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci. Nedodržiavanie týchto povinnosti zásadne prispieva k porušeniu bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci na pracovisku a zvyšuje riziko poškodenia zdravia zamestnancov. S ohľadom na
preukázanie nedostatku, zistený skutkový stav a následok ťažkej ujmy na zdraví pri pracovnom úraze
jednej zamestnankyne, je uloženie pokuty odôvodnené.



Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a
namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nedostatočne zisteného
skutkového stavu, pretože vychádzalo zo zistenia, že lis č. 4, na ktorom došlo k pracovnému úrazu G.
Y., bolo v čase úrazu 30.07.2012 ovládané jedným zeleným tlačidlom. Vo veci konajúca inšpektorka
dospela k tomuto záveru zrejme potom, čo dňa 01.08.2012 bolo vykonané spustenie lisu č. 4, ktorý bol
po pracovnom úraze odpojený, pretože sa nástroj nedal vyprostiť spod barana a naviac bol zapečatený
políciou. Došlo k vypáčeniu a odpojeniu jedného (červeného) tlačidla. Na naliehanie inšpektorky, aby
predviedol celý postup (takt lisu) v elektrickom rozvádzači prepojil tlačidlá tak, že to vyzeralo ako obsluha
lisu cez jedno tlačidlo. Tento postup si inšpektorka osvojila a v konaní už neprikladala ďalším dôkazom
náležitý význam. Zásadnú skutočnosť, že lis č. 4 sa uvádzal do chodu cez dve tlačidlá zelené + bočné
červené tlačidlo, ktoré bolo vedľa červeného STOP tlačidla, bolo v konaní preukázané najmä certifikátom
N.. U. P. zo dňa 12.10.2011 a 27.07.2012, fotodokumentáciou, výpoveďou P. T. a výpoveďou G. Y..

Ďalej namietal, že konajúca inšpektorka nedostatočne zdokumentovala jednotlivé ovládacie prvky na
lise č. 4, preto podaním zo dňa 08.04.2013 predložil svoj nesúhlas so skutkovými zisteniami a ako dôkaz
predložil tlačidlo červené, ktoré bolo inštalované v čase úrazu na lise č. 4, ktoré inšpektorka považovala
za kontrolku. Zároveň bolo predložené aj čestné prehlásenie P. T..

Namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neprihliadal na námietky a závažné skutkové
pochybnosti a rozpory neodstránil. Naopak stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu,
že nebolo potrebné zo strany inšpektorátu nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko by aj napriek
nesúhlasným stanoviskám žalobcu neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci. Citoval pritom § 21 ods. 1
prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a uviedol, že v predmetnom konaní bolo nanajvýš
vhodné nariadiť ústne pojednávanie, na ktorom by mohol ako účastník konania klásť svedkom otázky,
čo by rozhodne prispelo k objasneniu sporných skutkových okolností. V konaní nebol ani vypočutý
bezpečnostný technik firmy N.. H. R., ktorý rozhodne mal zaujať stanovisko k bezpečnosti lisu č. 4.

Napadnuté rozhodnutie vychádza z ust. § 10 ods. 3 zákona č. 264/1999 Z.z. a je mu vytknuté, že lis č. 4
bolo možné ako výrobok uviesť na trh len po uvedení zhody jeho vlastností s technickými požiadavkami.
Podľa prvostupňového správneho orgánu poverenou osobou na posudzovanie zhody je podľa § 2
ods. 1 písm. f/ zákona č. 264/1999 Z.z. notifikovaná osoba, ktorou je podnikateľ alebo iná právnická
osoba, ktorá bola členským štátom Európskej únie alebo Slovenskou republikou oznámená orgánom
európskych spoločenstiev a všetkých členským štátom Európskej únie. Prvostupňový správny orgán v
napadnutom rozhodnutí konštatuje, že podľa predloženej dokumentácie N.. U. P. nie je notifikovanou
osobou, s čím sa stotožnil aj žalovaný.

V tejto súvislosti konštatoval, že zákon č. 264/1999 Z.z. v ust. § 2 ods. 1 rozlišuje pojmy uvedenie výrobku
na trh a uvedenie výrobku do prevádzky. Citoval ust. § 2 ods. 1 písm. a/, g/ a h/ vyššie uvedeného
zákona a dôvodil, že týchto je celkom zreteľné, že lis č. 4 nemožno definovať ako výrobok určený na
trh, ale ako výrobok určený do prevádzky. Lis č. 4 v čase, keď bol zaradený do výrobnej prevádzky
už nebol výrobkom určeným pre trh, pretože sa už dávno nevyrábal. Bol to naopak výrobok, ktorý bol
po príslušných úpravách a následnej certifikácii určený do prevádzky, pretože to nebol sériový, ale
individuálne prispôsobený výrobok pre potreby prevádzky. Ustanovenia zákona č. 264/1999 Z.z. nebolo
preto možné v predmetnej veci aplikovať.

Považoval za právne významnú skutočnosť, že lis č. 4 bol riadne certifikovaný autorizovanou osobou a to
U. P., s.r.o. O., pričom poukázal na ust. § 14 zákona č. 264/1999 Z.z., podľa ktorého certifikácia je podľa
tohto zákona činnosť autorizovanej osoby, ktorá vydaním certifikátu osvedčí, že vlastnosti určeného
výrobku a činnosti súvisiace s výrobou alebo vlastnosti určeného výrobku alebo činnosti súvisiace
s výrobou sú v súlade s technickými požiadavkami na určené výrobky v technických predpisoch.
Konštatoval, že v správnom konaní bolo preukázané, že počas celozávodnej dovolenky v dňoch
15.07.2012 až 29.07.2012 boli vykonané úpravy elektroinštalácie a hydrauliky na lise č. 4 a bezpečnosť
lisu bola opätovne deklarovaná Certifikátom o overení bezpečnostných parametrov tvárniaceho stroja
stanovených STN 21 0700 č.j.: 650/2012 zo dňa 27.07.2012 autorizovanou osobou U. P., s.r.o., O., a
to na základe oprávnenia na vydávanie certifikátov č. 023/3/2012 vydaného Technickou inšpekciou, a.s.
Slovenskej republiky Bratislava. O prevedených skúškach a meraní bolo týmto certifikátom potvrdené, že
tvárniaci stroj spĺňa požiadavky bezpečnosti práce stanovené STN 21 0700 a záväzné predpisy a normy.
Súčasťou certifikátu sú protokoly o meraniach a skúškach uvedeného tvárniaceho stroja. Z protokolu o



overení bezpečnostných parametrov hydraulického lisu vyplýva, že bola kontrolovaná a overovaná aj
činnosť súbehu tlačidiel dvojručného ovládania spúšťania, kontrola funkcie centrál STOP a funkcie STOP
z trvalého chodu, kontrola funkcie typovania, jednotlivého a trvalého zdvihu dvojručným spúšťaním.
Poukázal aj na doklady predložené prvostupňovému správnemu orgánu o ochrane bezpečnosti a zdravia
zamestnancov, na základe čoho konštatoval, že hydraulický lis č. 4 spĺňal podmienky pre bezpečnú
prevádzku.

Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne aj z formálno-procesného hľadiska, pretože z neho
nevyplýva jednoznačne, komu je pokuta uložená. Z prvostupňového rozhodnutia explicitne nevyplýva
ktorému subjektu sa pokuta ukladá a žalovaný toto formálne nesprávne rozhodnutie napriek uvedenému
potvrdil. Rovnako nenapravil nesprávnu citáciu ustanovenia § 3 ods. 1 v nadväznosti na čl. 2.8 prílohy
č. 1 Nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. v prvostupňovom rozhodnutí, pretože toto ustanovenie nemá
žiadnu nadväznosť na článok 2.8 prílohy, ale tento článok má prepojenie s § 4 citovaného nariadenia
vlády. Ak teda mal porušiť § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády,
ide o nesprávnu citáciu zákonných noriem. Je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a
preto navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 18.02.2014, v ktorom opätovne poukázal na
dôvody uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“),
ktorý uložil pokutu vo výške 33 000,- € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona“) za porušenie povinností vyplývajúcich z
predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ treťom bode zákona a porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.“) a § 3 ods. 1 v nadväznosti na čl. 2.8
prílohy č. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie“) a to z dôvodu,
že žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nesplnil povinnosť a nezabezpečil,
aby pracovný prostriedok - hydraulický lis č. 4 neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnankyne G.
Y., ktorá na ňom vykonávala prácu dňa 30.07.2012, pretože hydraulický lis č. 4 nebol dňa 30.07.2012
vybavený ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva resp. takým



zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva,
čím bol nebezpečným a ohrozoval bezpečnosť a zdravie obsluhy.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych
predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov
upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon
neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov
uvedených v §  2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, a šiestom bode alebo za porušenie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- € a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol
pracovný úraz, s ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví najmenej 33 000,- €.

Podľa § 21 ods. 3 zákona, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/,
e/, i/ a t/ ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal v období od
01.08.2012 do 02.10.2012 podľa § 7 ods. 3 písm. b/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona
vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví G. Y., ku ktorému došlo dňa
30.07.2012 o 17.30 hod. u žalobcu vo výrobnej hale č. 2 na S. ulici v U..

Na základe výsledkov tejto kontroly, zistenia nedostatkov uvedených v protokole č.: IPV-30-43-2.2/P-
J2-12, 020/12-IPV/IPV zo dňa 02.10.2012 a konania, ktoré mu predchádzalo uložil prvostupňový správny
orgán rozhodnutím zo dňa 02.07.2013 vo veci účastníka konania - žalobcu pokutu vo výške 33 000,- €
za vyššie citované porušenia právnych predpisov.

Podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Z protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č.: IPV-30-43-2.2/P-J2-12, 020/12-IPV/IPV zo
dňa 02.10.2012 vyplýva zistenie, že postihnutá G. Y. pracovala u žalobcu od 18.06.2012 na základe
dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa 17.06.2012 a vykonávala pomocné práce v prevádzke
na výrobu papierových vypchávok. Dňa 30.07.2012 nastúpila do práce o 14.30 hod. na poobednajšiu
smenu do haly č. 2. Jej pracovná činnosť v ten deň spočívala v obsluhe hydraulického lisu č. 4, na
ktorom sa kalibrovali a vystrihovali nedokončené papierové vypchávky do topánok. V hale č. 2 boli
umiestnené štyri hydraulické lisy, pričom lis č. 4, na ktorom pracovala prvýkrát G. Y. bol uvedený
do prevádzky podľa jej tvrdenia prvýkrát. Lis č. 4 si podľa výpovede G. Y. sama vybrala, pričom
zamestnávateľ ani majster nemali voči tomu námietky. Pred začatím práce bola oboznámená s prácou
na tomto lise zamestnávateľom - žalobcom, pričom vykonal aj niekoľko cyklov kalibrovania. Hydraulický
lis č. 4 sa uvádzal do pracovnej činnosti pomocou tlačidiel, ktoré boli umiestnené na ovládacom paneli
pod kalibrovacím zariadením. Pracovný postup bol následovný: najprv majster P. T. zapol elektrické
ovládanie na paneli (skrinka vľavo), potom na ovládacom paneli čiernym tlačidlom zapol hydraulický
pohon (príprava lisu do chodu), po vložení polotovaru do formy hydraulického lisu postihnutá G. Y.
zeleným tlačidlom spúšťala pracovnú časť lisu (baran) smerom dole, čím sa vykonal pracovný cyklus
lisu a následne sa pracovná časť lisu (baran) vrátila do hornej polohy. Kalibrované výlisky vyberala z
formy lisu a zakladala nové a cyklus stlačením zeleného tlačidla opakovala. Lis sa ovládal len stlačením
zeleného tlačidla bez použitia iného tlačidla v režime jednotlivé zdvihy.

Žalobca vo vyjadrení k protokolu zo dňa 02.10.2010 namietal výsledok šetrenia, t.j. že lis sa uvádzal
do pracovného cyklu stlačením jedného zeleného tlačidla ŠTART. Skutočnosť čo tvrdí prvostupňový



správny orgán, že predvádzal prácu lisu iba s jedným zeleným tlačidlom bolo iba pri rekonštrukcii
úrazu, pretože lis nebol funkčný a bol zaseknutý, preto došlo k odpojeniu bočného tlačidla + koncáku,
bezpečnostné prvky. Pri vyprosťovaní ruky poškodenej ich odpojil, aby sa dal lis zdvihnúť a zmeniť
polohu. Pri rekonštrukcii pracovného úrazu na neho naliehal inšpektor práce, aby lis uviedol do činnosti a
vykonal celú operáciu lisovania a strihania. Pretože lis po úraze nebol funkčný, bol zapečatený políciou,
musel v hlavnej elektroskrini prepojiť tlačidlá tak, aby sa lis dal do chodu iba cez zelené tlačidlo.

Žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia touto námietkou žalobcu uvedenou vo
vyjadrení k protokolu, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu osobitne
nezaoberal a zotrval na tvrdení, že predmetný lis nespĺňal bezpečnostné požiadavky na dvojručné
ovládanie a že ovládanie lisu č. 4 bolo zabezpečované iba jednoručne. Citoval pritom všeobecné
bezpečnostné požiadavky pre tvárniace stroje podľa STN normy 21 0700: 1985.

Obsahom spisu je aj zápisnica o podaní informácie zo dňa 07.09.2012 spísaná poškodenou G. Y., ktorá
okrem iného k veci vypovedala, že ľavé krajné tlačidlo (čierne) lisu slúžilo na prípravu lisu do chodu,
zelené tlačidlo slúžilo na spúšťanie spolu s naboku umiestneným tlačidlo súčasne. Jednou rukou zelené
a druhou rukou bočné tlačidlo. Bočné tlačidlo bolo asi červenej farby a bolo umiestnené vedľa STOP
tlačidla.

K veci vypovedal aj P. T., čo vyplýva zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 22.09.2012, ktorý uviedol,
že do práce nastúpil dňa 30.07.2012 po dvojtýždňovej dovolenke. K chodu lisu vypovedal, že najprv
zapol centrálny vypínač, potom skontroloval či je STOP tlačidlo uvoľnené, následne na ovládacom paneli
čiernym tlačidlom zapol hydrauliku a potom zeleným tlačidlom sa spustil lis (baran) smerom dole. Túto
svoju výpoveď doplnil čestným prehlásením zo dňa 05.04.2013, v ktorej uviedol, že dňa 30.07.2012
nastúpil o 14.30 hod. u zamestnávateľa na pracovnú smenu prvý deň po celozávodnej dovolenke. Nemal
informáciu, že počas tejto dovolenky zamestnávateľ previedol na lise č. 4 úpravy elektroinštálacie, ktoré
sa týkali spúšťacieho a zabezpečovacieho systému na lise č. 4. Pri prvej výpovedi vychádzal zo stavu
pred celozávodnou dovolenkou, keď tvrdil, že lisovacia forma na lise sa do chodu uvádzala stlačením
jedného zeleného tlačidla.

V spise žalovaného sa nachádza aj Certifikát o overení bezpečnostných parametrov tvárniaceho stroja
stanovených STN 21 0700 vypracovaný „U. P. s.r.o.“, W. XX, O., z ktorého v bode 2 vyplýva kontrola
a overenie činnosti súbehu tlačidiel dvojručného ovládania - kontrola funkcie časovania dvojručného
spúšťania, kontrola funkcie, centrál stop a funkcie stop z trvalého chodu, kontrola funkcie typovania,
kontrola funkcie jednotlivého a trvalého zdvihu dvojručným spúšťaním.

V danom prípade nie je možné konštatovať, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z dostatočne
zisteného skutočného stavu veci, ak tvrdenie, že hydraulický lis č. 4, na ktorom došlo k úrazu, bol
ovládaný jednoručne, bolo založené na základe rekonštrukcie funkčnosti predmetného lisu, ktorý bol
nefunkčný a po úraze spustený iba špecifickým spôsobom a to osobitnou úpravou v elektroinštalácii.
Tvrdenia poškodenej G. Y. a P. T. nie sú jednoznačným dôkazom potvrdzujúcim jednoručné ovládanie
lisu.

Úplné a presné zistenie skutkového stavu veci má pritom podstatný význam vzhľadom ku konštatovaniu
žalovaného, že podľa normy STN 21 0700: 1985 tvárniace stroje, teda aj hydraulické lisy, ktoré majú
jednoručné ovládanie, musia mať ochranné zariadenia nebezpečného priestoru, ktoré musí vylúčiť
možno zdvihu barana pri vniknutí ruky pracovníka do nebezpečného priestoru zo strany obsluhy.

Podľa § 1 zákona č. 124/2006 Z.z., tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné
podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov
podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z prác.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z., zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky,
materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce
neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a
opravy.



Podľa § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z., toto nariadenie vlády ustanovuje
minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri používaní
pracovných prostriedkov pri práci.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného Nariadenia, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby
pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo
prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky
a druh práce a nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie
nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku.

Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo svojom výroku má
formálne nedostatky a to v tom, že z výroku rozhodnutia nie je zrejmé komu sa ukladá pokuta, ako aj
skutočnosť, že mu bolo vytknuté porušenie § 3 ods. 1 v nadväznosti na čl. 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z., pričom § 3 citovaného Nariadenia neodkazuje v texte na čl.
2.8 prílohy č. 1 Nariadenia. Takýmto ustanovením je § 4 ods. 1, 2 a 3 citovaného Nariadenia.

Ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02.07.2013 prvostupňový správny
orgán vo výroku rozhodnutia uviedol, že „vo veci správneho konania začatého“ voči účastníkovi konania:
T. - N.. T. W., W. XXXX/X, U. ukladá pokutu vo výške 33 000,- €.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Výrok rozhodnutia je najdôležitejšou časťou rozhodnutia a musí byť preto formulovaný presne, určito,
zrozumiteľne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Musí byť
teda z výroku rozhodnutia zrejmé komu je určené, t.j. komu sa ukladajú práva a povinnosti, ďalej musí
byť zrejmé čo je predmetom rozhodnutia a na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia
správny orgán rozhodoval.

Aj keď z kontextu celého rozhodnutia je zrejmé, ktorého účastníka konania sa týka, výrok rozhodnutia
má formálne nedostatky, pretože z neho nie je jednoznačne zrejmé komu sa pokuta ukladá.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí
(ods. 2).

Ak teda odvolací orgán v danom prípade rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil bez
toho, aby odstránil zistené vady, ktoré boli namietané aj žalobcom v odvolacom konaní, s touto námietkou
sa žiadnym spôsobom nevyrovnal, postupoval procesne nesprávne a z tohto dôvodu sa v konaní
vyskytla vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Takouto vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia je skutočnosť, že vo výroku rozhodnutia je
žalobcovi vytýkané porušenie povinností uvedených v § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. a § 3
ods. 1 v nadväznosti na čl. 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z., pričom
v popise skutku sa žalobcovi vytýka, že porušenie povinností malo spočívať v tom, že v záujme zaistenia



bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nesplnil povinnosť a nezabezpečil, aby pracovný prostriedok -
hydraulický lis č. 4 (bez štítku a výrobného čísla) neohrozoval bezpečnosť a zdravie G. Y., ktorá na ňom
vykonával výkon dňa 30.07.2012, pretože hydraulický lis č. 4 nebol dňa 30.07.2012 vybavený ochranným
zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva, resp. takým zariadením, ktoré zastaví
pohybujúce sa nebezpečné časti skôr ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, čím bol nebezpečným
a ohrozoval bezpečnosť a zdravie obsluhy.

Z vyššie citovaného ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vyplýva povinnosť zamestnávateľa vykonať potrebné
opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu
vhodný a prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia
zamestnanca. Ide teda o všeobecne formulované opatrenia, ktoré je zamestnávateľ povinný v záujmy
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonať. Konkrétna povinnosť vybaviť pracovný prostriedok -
hydraulický lis č. 4 ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo
ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti však z tohto ustanovenia nevyplýva.

Takáto povinnosť je upravená v § 4 ods. 1 Nariadenia, v ktorom je upravené, že zamestnávateľ je
povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval
minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedený v prílohe č. 1, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia, ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného
prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným
zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré zastaví
pohybujúce nebezpečné časti skôr ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.
Kryt a iné ochranné zariadenia

a) musia mať pevnú konštrukciu,
b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo,
c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti,
d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva,
e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný
prostriedok používa,
f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť
pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez
odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.

Žalovaný teda ani v tomto prípade sa v odôvodnení rozhodnutia nevyrovnal s námietkami žalobcu vo
vzťahu k vadám výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a zistené vady neodstránil. Je
pritom zrejmé, že ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého bola žalobcovi ukladaná pokuta,
neobsahuje porušenie právnej povinnosti, ktoré mu je vytýkané zo strany správneho orgánu a teda ide
o takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa žalovaný zaoberal ako rozhodujúcimi skutočnosťami
odôvodňujúcimi porušenie právnej povinnosti žalobcu tým, či hydraulický lis bol uspôsobený na
dvojručné alebo jednoručné ovládanie, že v prípade predmetného lisu absentovalo vyhlásenie o zhode
strojného zariadenia, ako aj dôvodmi či hydraulický lis bol určený ako výrobok určený na trh alebo
výrobok určený do prevádzky (§ 2 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z.z.). Úplne však absentujú skutkové
zistenia a právne posúdenie vytýkaného porušenia právnej povinnosti a to, že hydraulický lis č. 4 nemal
byť vybavený v čase úrazu dňa 30.07.2012 ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny
nebezpečenstva resp. takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce nebezpečné časti skôr ako sa siahne
do zóny nebezpečenstva, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa Správneho poriadku konanie na prvom  a druhom stupni tvorí jeden celok. Odvolací orgán nie je
viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Správneho poriadku žalovaný ako správny orgán
nepostupoval v súlade so zákonom, ak potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré
vykazovalo procesné vady a tieto neodstránil, nedostatočne zistil skutkový stav, nevyrovnal sa so



všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa  § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie
zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť odvolacie námietky žalobcu, posúdiť
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z procesného a hmotnoprávneho hľadiska, posúdiť
zistený skutkový stav a až následne vo veci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie spĺňalo všetky kritériá
uvedené v ust. § 46 a 47 Správneho poriadku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto súd
zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 70,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 602,18 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych pomoci
(ďalej len „vyhláška“) a pozostávajú z troch právnych úkonov - prevzatie a príprava zastúpenia dňa
11.10.2013 (§ 13a ods. 1 vyhlášky, spísanie a podanie žaloby zo dňa 29.11.2013 (§ 13a ods. 1) a účasť
na pojednávaní dňa 19.11.2014 (§ 13a ods. 1 vyhlášky) a to v hodnote právneho úkonu 2 x 130,16 €,
1 x 134,00 €; režijného paušálu za rok 2013 2 x 7,81 € a rok 2014 8,04 € (§ 16 ods. 3); cestovného za
cestu Stropkov - Prešov a späť 2 x 56 km na pojednávanie dňa 19.11.2014 motorovým vozidlom BMW
535dGT ev.č. SP-341AM pri spotrebe 7,1 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,228 €/l a sadzbe základnej
náhrady 0,18 €, čo predstavuje celkom sumu 30,24 €; náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní
dňa 19.11.2014 Stropkov - Prešov za štyri začaté polhodiny, čo predstavuje celkom 53,60 € a dane z
priadnej hodnoty 20 % z 501,82 €, čo predstavuje sumu 100,36 €.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto  rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}