Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Sp/5/2014 z 6. 8. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. augusta 2014, sp. zn. 5Sp/5/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8014200220.1 Krajský súd Prešov | 5Sp/5/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8014200220.1 | 2014-08-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/79aa1ef0-9837-4f75-9077-ddb7610233a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200220.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200220
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200220.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Bardejov, katastrálny odbor, Dlhý rad 16, za účasti Ing. N. N., bytom H., E. XXXX/XX a ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave, Povraznícka 18, o preskúmanie rozhodnutia
odporcu zo dňa 14. októbra 2013 číslo: OU-BJ-KO2/V/1816/2013/Fo takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 14. októbra 2013 číslo: OÚ-BJ-KO2/V/1816/2013/Fo.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.10.2013 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa
§ 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného
práva podanom dňa 5.8.2013, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a Ing. N. N. zastúpeným ProHelp - združením občianskoprávnej
pomoci ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva
k nehnuteľnostiam presne špecifikovaných vo výroku preskúmavaného rozhodnutia zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 5.8.2013 bol správnemu orgánu doručený
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Zriadenie záložného práva malo slúžiť na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o
úvere č. 800502387 zo dňa 24.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom najmä na
zabezpečenie istiny vo výške 600,- Eur spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Ďalej odporca
citoval § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že preskúmaním návrhu na vklad a jeho
príloh zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec
ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé,
že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere (viď článok II Zmluvy o zriadení záložného práva)
nemohol ovplyvniť splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah
dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Tým nastal konflikt v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za
splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o
splnomocnení uvedená na samotnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku ktorej znenie
nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná.



Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s ustanovením §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka o čom medzičasom rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republika
(rozsudok sp. zn., 10Sžr/19/2010).

Odporca poukázal aj na rozhodovaciu činnosť okresných súdov konkrétne na uznesenie Okresného
súdu v Banskej Bystrici 10C/121/2011-52 zo dňa 26.7.2011, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/346/2011-85 zo dňa 28.10.2011. V odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia ďalej uviedol, že na základe zistených skutočností dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na vklad, nakoľko predložená zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu. Na strane
záložcu bola podpísaná splnomocnencom podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah je v rozpore s §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rozhodnutí citoval aj § 30 ods. 5, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
§ 31 ods. 1, 4, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. V
opravnom prostriedku citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
32 ods. 1, 2 Správneho poriadku a uviedol, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v
zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre
neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej
len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali
byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Nesúhlasil s tvrdeniami správneho orgánu podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom
prípade ide o ničím nepodložené predpoklady správneho orgánmi, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu.

Pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho
poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že
boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny
orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia
zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo
nevedome.

Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“ čo
dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že
správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stav veci.

Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne
aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra
nehnuteľností.

Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je



potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a
kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.

Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa
je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto
právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej
dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka
požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe
špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver
správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo
rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol
pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať
v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.



Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo
strany záložcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom
preto nemožno posudzovať za spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia §
53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na
ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Ak by aj správny orgán narážal na výšku
dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani v takomto prípade by nekonal správne. Z hľadiska
určenia prípustnosti výšky peňažného plnenie totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia,
ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že
by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav.

K odplate za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné
postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by
pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že
v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie
a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,
čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie
podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové
úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv a krátkodobej pôžičke a úvere v
určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J.,
Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha:
c. h. Beck, 2009, s. 67 - 68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého
autormi sú sudcovia NS ČR).

K úrokom z omeškania je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania nie
je možné vychádzať len z jej číselnej výšky (a prípadného porovnania so zákonnou výškou), ale je
potrebné aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu (napr. Rozsudok NS ČR, sp.
zn. 23Cdo 1458/2007 zo dňa 31. marca 2009 publikovaný na www.epravo.cz pod č. 56735; Rozsudok NS ČR, sp. zn. 32 Odo 468/2003 zo dňa 27. novembra 2003 publikovaný na



www.epravo.cz pod č. 36309, Rozsudok NS ČR zo dňa 30. októbra 2009, sp.
zn. 33Cdo 2675/2007 na www.epravo.cz pod č. 60110).

Hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania bolo aj predmetom viacerých
konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto
zmluvné dojednanie ako platné (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. decembra 2004;
Rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo 26/2004 zo dňa 22. septembra 2005; Rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo
28/2004 zo dňa 22. septembra 2005). V konaní pred Vrchným súdom v Prahe bolo dokonca judikované:
„dohodnutý úrok z omeškania vo výške 1% denne dlžnej čiastky nie je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a jeho výška nie je dôvodom pre odoprenie právnej ochrany“ (Rozhodnutie Vrchného
súdu v Prahe sp. zn. 7 Cmdo 13/94).

Zmluvná pokuta (analogicky úrok z omeškania) vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania
je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi
(Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. 33 Odo 588/2003 publikovaný pod číslom
C 2801). Napokon zmluvná pokuta (analogicky úrok z omeškania) vo výške 0,25 % z istiny za každý deň
omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným
plnením povinnosti (napr. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3. februára 2010, č. k. 5Co/16/2010).
Odvolateľ zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie o občianskoprávnom spore so zohľadnením argumentácie
spotrebiteľským právom.

Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nielen nesprávna, ale aj nedostatočne
odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
keď v odôvodnení rozsudku skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Nakoľko
záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu, a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil,
čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s
dobrými mravmi (okrem preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa § 31
ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad). Táto právomoc prináleží príslušnému
súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie správneho orgánu považujeme v tomto smere
za nezákonné.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.

Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva
k nehnuteľnosti pretože:

1/ Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom
neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia
ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.

2/ Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

3/ Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp.



Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, zároveň žiadal,
aby mu boli nahradené trovy konania.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým,
že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov konania, ktorí boli o termíne pojednávania riadne upovedomení, z neúčasti sa ospravedlnil
navrhovateľ, odporca, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný
prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorý podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol
návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 26.7.2013 podal navrhovateľ návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 263/2013-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto
návrhu bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 263/2013-RAČ uzavretá medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a Ing. N. N., zastúpeným ProHelp združením občianskoprávnej pomoci ako
záložcom dňa 26.8.2013. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému
spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v prospech záložného
veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú
na základe Zmluvy o úvere č. 800502387 zo dňa 24.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na
strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 600,- Eur, spolu
s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Súčasťou administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom Ing.
N. N. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení C. I., predsedom
občianskeho združenia. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a
hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych
úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy 800502387. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych
úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv
a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že
splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol
využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára
túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného



plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej
republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré
je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania
ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho
práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Súčasťou administratívneho spisu je aj úradným záznam spísaný s Ing. N. N. dňa 27.9.2013 z ktorého
vyplýva, že združenie občianskoprávnej pomoci ProHelp si nevybral sám dobrovoľne, podpísal prázdne
tlačivo Dohody o splnomocnení, kde už bol splnomocnenec uvedený a nikto sa ho nepýtal či s tým
súhlasí. Vôbec netušil, že toto združenie môže zaňho podpisovať záložnú zmluvu. Je pravda, že dohodu
podpísal bez nátlaku a dobrovoľne, ale v čase podpisu tam neboli uvedené nehnuteľnosti, ktoré mali byť
predmetom zálohu. O záložnej zmluve nemal vedomosť, až v priebehu správneho konania sa dozvedel
ktoré nehnuteľnosti majú byť predmetom záložnej zmluvy.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.



Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo urobiť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3
záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom.
V súlade s § 31 ods. 1, 2 bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať aj na skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj
plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo
slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne.

Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej
obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu ktorý by konal v mene dlžníka
bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberal záložný veriteľ
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.
Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či Ing. N. N. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu
pomoc a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná.

Naopak z úradného záznamu nachádzajúcom sa v administratívnom spise vyplýva, že Ing. N. N. nemal v
úmysle splnomocniť združenie ProHelp, vôbec nevedel, že toto združenie môže zaňho podpísať záložnú
zmluvu, nemal vedomosť o tom, ktoré nehnuteľnosti majú byť predmetom zálohu. Podpisoval prázdne
tlačivo dohody o splnomocnení.



Nepochybil preto odporca ak konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci nie je určité, zrozumiteľné, slobodné a vážne a že takýto právny úkon je
neplatný.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na
náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.