Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/16/2014 z 17. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. marca 2014, sp. zn. 3Sd/16/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8014200316.1 Krajský súd Prešov | 3Sd/16/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8014200316.1 | 2014-03-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2b29d00-063e-4207-8a5d-bf4988e60470 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200316.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sd/16/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200316
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200316.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky W. Z.,
nar. XX.F. XXXX, bytom M., Ul. B. č. XXXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave,
Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21.novembra 2013 č. XXX XXX XXXX.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave rozhodnutím zo dňa 21.novembra 2013 č. XXX XXX XXXX
rozhodla tak, že zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa ustanovení zákona č
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to §70 a § 71.

Výrok rozhodnutia odôvodnila citovaním ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení s tým, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 05.novembra 2013 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej konštatovala,
že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je uvedené v odbornom posudku o invalidite zo
dňa 05.11.2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia a v ňom sú uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že
navrhovateľka nie je invalidná.

Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka, v ktorom stroho
konštatovala, že sa necíti dobre a jej zdravotný stav jej neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť.

Návrh na preskúmanie uvedeného rozhodnutia doplnila v účastníckej výpovedi na pojednávaní tak,
že navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Má strach. Na
pojednávanie sa dostavila v doprovode syna a švagra. Je nervózna, nie je schopná pracovať. Má obavy,
aby deťom neublížila, pretože má také myšlienky, že sama nevie čo robí.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.



Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku preskúmal
napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého
administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva tak, ako uvádza v odôvodnení rozhodnutia odporkyňa, že rozhodnutie, ktoré
je predmetom preskúmania, bolo vydané na základe posudku Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné
zo dňa 05.novembra 2013. Podľa výroku posudku navrhovateľka nebola uznaná za invalidnú podľa §
71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení pri stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 20%.

Z tohto posudku vyplýva, že bol vypracovaný na základe odborných nálezov a to psychiatrického
vyšetrenia zo dňa 16.09.2013 a to objektívneho nálezu, podľa ktorého je u navrhovateľky v
klinickom obraze vysoká intrapsychická tenzia, anxieta s vegetatívnym doprovodom, pri depresívnej
symptomatológii, pri dissomnii - dysfylaxii, pri labilnej afektivite, hyperirritabilite, dekoncentrácii
pozornosti, so sekundárnymi mnestickými poruchami v oblasti novopamäti, anhedoniou, nosognosiou s
evidentným pocitom morbidity a somatopsychickej insuficiencie a exhauscie, s diagnostickým záverom
úzkostná depresívna porucha ťažkého stupňa. Zo správy z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici
W. zo dňa 27.03.2013 je konštatované v objektívnom náleze vedomie lucidné, orientovaná všestranne
správne, verbálny kontakt možný, odpovede primerané, PMT v norme, v klinickom obraze dominuje
najmä vystupňovaná anxiózna symptomatika s neurovegetatívnym sprievodom potencovaná exogénne,
výrazne zvýšená IP tenzia, nálada depresívna a sýtená úzkosť, anhedónia, hypobúlia, emočná a
afektívna instabilita, s alteráciou spánku, s poruchami koncentrácie pozornosti, somatopsychickou
insuficienciou a stavmi exhaustivity, pri zníženej frustračnej tolerancii, pri simplexnej osobnosti,
senzitívnejšej, bez manifestačných psychotických fenoménov a suicidálnych úvah.

Na základe uvedeného ako choroba je konštatovaná úzkostná depresívna neuróza reaktívne
podmienená. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú duševné choroby a poruchy správania podľa
prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení so zaradením do kapitoly V, položka 4, písm. a/ s mierou
poklesu 20%.

Výrok posudku bol odôvodnený tým, že navrhovateľka v minulosti pracovala ako upratovačka a v
evidencii psychiatra je od roku 1998 pre neurózu. Podrobila sa hospitalizácii v dobe od 18.03.2013 do
27.03.2013 pre úzkostne depresívnu neurózu, ktorá mala reaktívny vznik a je udržiavaná zdravotným
postihnutím syna. Nejedná sa o psychózu, suidiálne tendencie neboli zistené. Psychologické vyšetrenie
počas hospitalizácie nebolo zrealizované a rovnako nebolo vykonané ani formou ambulantnou.

Po podaní opravného prostriedku bol posudok vypracovaný aj posudkovou lekárkou sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Košiciach a to dňa 18.02.2014 za osobnej
účasti navrhovateľky.

Z tohto odborného lekárskeho posudku vyplýva, že navrhovateľka bola vyšetrená posudkovou
lekárkou, ktorá konštatovala, že je pri vedomí, orientovaná, s eupnoe, bez cyanózy, kardiopulmonálne
kompenzovaná, bez suicidálnych úvah a bez psychotických príznakov. Okrem vyššie citovaných správ
v posudku sociálnej poisťovne pobočky sa zo správy z hospitalizácie konštatuje, že navrhovateľka
predčasne na 8 deň pobytu dostala informáciu, že náhle zomrela manželova sestra v Českej republike,
ktorý musí ísť na pohreb a žiadala, aby bola prepustená z hospitalizácie, pretože sa musí postarať o
zdravotné poškodeného najmladšieho syna. Diagnosticky bola konštatovaná reaktívne podmieneneá
úzkostne-depresívna neuróza a bližšia diferenciácia diagnózy má byť realizovaná prostredníctvom
psychologického vyšetrenia, ktoré pre krátkosť času počas hospitalizácie nebolo uskutočnené.

V kontrolnom psychiatrickom vyšetrení zo dňa 02.12.2013 navrhovateľka subjektívne udávala, že má
sa zle, celá sa trasie, je nervózna, podráždená, často má myšlienky na to, že si voľačo urobí. Podľa
objektívneho vyšetrenia v klinickom obraze je vysoká intrapsychická tenzia, polymorfná neurotická



symptomatika, dráždivá slabosť, labilná afektivita, hyperirritabilita, pohotovosť v impulzívnej reaktivite,
anxieta a agitácia depresívnej symptomatológie s prechodnými suicidálnymi vyhrážkami.

K zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia nedošlo, ani v stanovenej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

Posudková lekárka - ústredia poukázala na to, že navrhovateľka je evidovaná psychiatrom od roku
1998, lieči sa nepravidelne u psychiatra pre neurózu a to úzkostnú poruchu. V marci 2013 sa podrobila
hospitalizácii na psychiatrickom oddelení pre prehlbovanie neurotickej symptomatiky. Hospitalizácia
mala reaktívny vznik v dôsledku zbitia jej najmladšieho syna, ktorý je invalidný pre duševnú zaostalosť,
následkom útoku je už aj nevidiaci. Psychický stav v priebehu hospitalizácie bol uzavretý ako reaktívna
neuróza, s doporučením psychologického vyšetrenia ambulantne, ktoré však do dňa vypracovania tohto
posudku nebolo uskutočnené. Posudková lekárka ústredia uviedla, že nejedná sa teda o psychózu a
nie sú zistené suicidálne tendencie, kontroly na psychiatrickej ambulancii sú nepravidelné, len podľa
uváženia obvodného lekára. Takto definované ochorenie nie je pravidelne liečené, nie je diagnosticky
došetrené a nie sú splnené posudkové kritéria invalidity.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienky nároku na
invalidný dôchodok v § 70 ods. 1 upravuje tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení základné kritéria pre určenie poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje v § 71. Podľa
ods. 1 tohto ustanovenia - poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy
trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.



Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena
vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 5 až 10 Zákona
o sociálnom poistení).

Posudkoví lekári sociálnej poisťovne pobočky a ústredia rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradili do
kapitoly V., položka 4, písm. a/ prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení.

Príloha č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v kapitole
V. upravuje duševné choroby a poruchy správania so všeobecným posudkovým hľadiskom, podľa
ktorého pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti
v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného
a sociálneho zaradenia. Pod položkou 4 sú uvedené neurotické, stresové a somatoformné poruchy, pod
písm. a/ stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti 15 - 25%, pod písm. b/ ťažké formy, napr.
ťažké obsedantné neurózy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 - 70%.

Z obsahu predloženého spisu a to odborných nálezov jednoznačne vyplýva, že posudok bol vypracovaný
predovšetkým na základe správy z hospitalizácie navrhovateľky v dobe od 18.03.2013 do 27.03.2013,
v ktorej sa jednoznačne konštatuje, že nie sú manifestačne prítomné psychotické fenomény a iný záver
nevyplýva ani z nálezu psychiatričky zo dňa 16.09.2013. Z nálezu predloženého navrhovateľkou vyplýva,
že dňa 24.11.1998 došlo k prvotnému vyšetreniu, s odkazom na nález psychiatra zo dňa 23.11.1998 so
záverom úzkostne-depresívna porucha. Následne bolo realizované ďalšie psychiatrické vyšetrenie a to
05.01.1999. Navrhovateľka iné nálezy o pravidelnej liečbe u psychiatra nepredložila.

Na pojednávaní dňa 18.03.2014 navrhovateľka predložila nové lekárske nálezy a to nález psychiatričky
zo dňa 20.02.2014, v ktorom sa uvádza, že v klinickom obraze perzistuje symptomatológia polyformných
neurotických ťažkostí, s prevahou anxiety, neurotické depresie, dissomnie, exhauscie, nosognosie, so
záverom, že ďalšie vyšetrenie u psychiatra prichádza do úvahy podľa uváženia obvodného lekára. Z
ďalšieho nálezu psychiatra zo dňa 14.03.2014 v diagnostickom závere opätovne konštatovaná zmiešaná
úzkostne depresívna porucha.

Z citovaných odborných nálezov, kritérií upravených v § 71 ods. 1 až 10 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva,
že posudky vypracované posudkovými lekármi sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia a
pobočky vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu , pretože je povinnosťou poistenca
predložiť lekárske nálezy, ktoré dokumentujú jeho zdravotný stav. Navrhovateľka na pojednávaní tvrdila,



že nemala vedomosť o tom, že sa má podrobiť psychologickému vyšetreniu, pričom je zrejmé, že
takýto záver o potrebe dodiagnostikovania zdravotného stavu u navrhovateľky vyplýva aj zo správy
z hospitalizácie. Z predložených odborných nálezov nevyplýva iný diagnostický záver, ako úzkostná
depresívna porucha, ktorá je nepravidelne liečená a navrhovateľka teda v konaní nepreukázala, žeby
jej zdravotný stav zodpovedal invalidite.

Na základe uvedenej skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je správne a zákonné,
a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní nemala úspech a
odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Navrhovateľke nič nebráni v tom, aby sa podrobila psychologickému vyšetreniu a následne požiadala o
prehodnotenie zdravotného stavu, ak psychologické vyšetrenie bude dokumentovať zhoršený zdravotný
stav oproti lekárskym nálezom, ktoré navrhovateľka predložila v rámci konania o invalidite v tomto
konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.