{"guid": "78036510-b1a9-46d1-846e-3ef06a998666:ddc65987-6fb5-4124-8726-38605aa9f10e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8014200822.3", "spisova_znacka": "3Sd/55/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/55/2014 z 10. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. novembra 2014, sp. zn. 3Sd/55/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8014200822.3", "identifikacne_cislo": "8014200822", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2014-11-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ddc65987-6fb5-4124-8726-38605aa9f10e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200822.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200822.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200822.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sd/55/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200822
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200822.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa P. C., nar.
XX.F. XXXX, bytom X. - Q., Ul. R. č. XXXX/X proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave,
Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e     rozhodnutie odporkyne zo dňa 27.mája 2014 č. XXX XXX XXXX a            v r a c i a    vec
odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..

N e p r i z n á v a   účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím vydaným odporkyňou dňa 27.05.2014 pod č. XXX XXX XXXX odporkyňa
zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 27.03.2011 podľa § 142 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a §259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskoršieho predpisu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ si žiadosťou, ktorá bola spísaná dňa 27.03.2014,
uplatnil nárok na starobný dôchodok od 27.03.2011 s tým, že na základe šetrenia v konaní o starobnom
dôchodku navrhovateľ potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 6540700799630 z
15.10.2013 preukázal, že mu bol od 01.januára 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona
č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. a podľa ustanovenia
§ 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov sa od 01.júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Odporkyňa
poukázala na to, že pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku navrhovateľovi bola zhodnotená
doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.09.1961 do 31.08.1963 v I. kategórii funkcií, ďalšia
služba vo vojenskej škole od 01.09.1963 do 24.07.1964 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru
vojaka z povolania od 25.07.1964 do 29.01.1984 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka
z povolania od 30.01.1984 do 31.10.1991 v II. kategórii funkcií a doba služobného pomeru vojaka z
povolania od 01.11.1991 do 31.12.1998  v I. kategórii funkcií. Keďže navrhovateľ získal najmenej 25
rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu
nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 roku
veku dňa 08.03.1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z..

Sociálna poisťovňa ústredie ďalej poukázala na to, že z ustanovenia § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávku a ich výplatu z dôchodkového
zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne



podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. Argumentovala tiež ustanovením § 142 ods. 4 písm. a/
zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z povolania
rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia s tým, že odporkyňa je príslušná rozhodovať o nároku
na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2004,
ktoré vzhľadom na uvedené ustanovenie príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku
vylučujú, z uvedeného dôvodu navrhovateľovi tento nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods.
1 tohto právneho predpisu, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku
nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003.

Odporkyňa uzavrela, že vzhľadom na to, že nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku
navrhovateľa, žiadosť zamietla.

Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným návrhom na preskúmanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Namietal, že podľa osobného
listu dôchodkového poistenia má odpracované doby pre výpočet dôchodkového poistenia nasledovne:

Stredná škola s maturitou (1. ročník opakovaný zo zdravotných dôvodov) od 01.09.1957 do 31.08.1961,

základná (náhradná) vojenská služba od 01.09.1961 do 31.08.1963,

ďalšia vojenská služba od 01.09.1963 do 24.07.1964,

služba vojaka z povolania od 25.07.1964 do 31.12.1998,

v evidencii úradu práce vedený od 01.01.1999 do 30.06.2000.

Ďalej namietal, že vojenskú službu vykonával od 01.09.1961 do 31.12.1998 nepretržite, pričom mu bola
zhodnotená doba pre nárok na výsluhový dôchodok podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých
služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok
podľa prechodných ustanovení § 89 ods.3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a
považuje sa za výsluhový dôchodok podľa prechodných ustanovení § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Vzhľadom k tomu, že získal najmenej 25 (v skutočnosti 37 rokov a 4 mesiace) rokov zamestnania
a vykonával  najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií (v skutočnosti do 30 rokov),
vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením
55 roku veku, teda dňa 08.03.1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z..
Citoval ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a/ Zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že s rozhodnutím
odporkyne nesúhlasí,  lebo nie je medzi ním a sociálnou poisťovňou sporné, že ako vojak z povolania
vykonával vojenskú službu zaradenú do I. kategórie funkcií a II. kategórie. Vylúčenie doby základnej
vojenskej služby a trvanie služobného pomeru vojaka z povolania pre nárok na starobný dôchodok,
vrátane ukončenia strednej školy s maturitou, sa sociálna poisťovňa oprela o právne normy zjavne v
jeho neprospech. Ďalej namietal, že keďže z titulu výkonu vojenskej služby vojaka z povolania  mu nárok
na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vznikol a výsluhový príspevok sa za výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 238/2002 Z.z. iba považuje, podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nie
je možné stanoviť pre neho iné,  menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný
dôchodok.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 01.10.2014 a navrhla napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že námietka navrhovateľa nie je opodstatnená poukazujúc na
rovnaké skutkové okolnosti ako v odôvodnení rozhodnutia s dodatkom, že poukázala na zhodnotenú
dobu, z čoho vyplýva, že spornú dobu má navrhovateľ zhodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok
a jeho výšku, ktorý má priznaný vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Právny názor, že



doby zabezpečenia (poistenia),  ktoré sa prekrývajú, možno hodnotiť len raz, zaujal aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp. zn.: 7So/127/2009 z 27.10.2009, keď konštatoval, že
dobu poistenia možno započítať len raz, a ak k jej započítaniu došlo v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia v dôsledku dobra poskytovaného v zákone č. 87/1991 Zb. v znení neskorších predpisov,
nemôže byť tá istá doba započítaná aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup
odporkyne, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu
a zistil tento skutkový stav.

Z administratívneho spisu tak, ako uvádza odporkyňa, je medzi účastníkmi konania nesporné, že
navrhovateľ žiadosťou zo dňa 27.03.2014 požiadal o starobný dôchodok od 27.03.2011 s údajmi
uvedenými v žiadosti, že opakoval školský rok 1957/1958 11.-ročnej Strednej školy v Prešove, poberá
výsluhový dôchodok z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava pod č. 65407007996308-
VUSZ/DO2, doklady o dobe zamestnania, o dobe štúdia, o dobe evidencií na úrade práce, rozhodnutie
o priznaní výsluhového dôchodku pripojil k žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 12.08.2013. Zo žiadosti
ďalej vyplýva, že navrhovateľ v dobe 01.09.1961 do 24.07.1964 absolvoval Spojovacie učilište Z., v
dobe od 25.07.1964 do 31.12.1998 bol vojakom z povolania, v dobe od 01.01.1999 do 30.06.2000 bol
nezamestnaný evidovaný a v dobe od 01.07.2000 je nezamestnaný - neevidovaný.

Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne je nepochybné, že výrok o zamietnutí žiadosti navrhovateľa
o starobný dôchodok založila na aplikácii ustanovenia § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a to za
procesnej situácie, keď z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ už v minulosti
a to konkrétne dňa 12.08.2013 podal žiadosť o starobný dôchodok, v ktorej žiadal priznať starobný
dôchodok od 12.08.2010. Vo vzťahu k prvej žiadosti zo spisu vyplýva, že táto žiadosť bola postúpená
Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia a tento žiadosť vrátil odporkyni, ktorá skutočnosť vyplýva z
listu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 14.07.2014 č. VUSZ-79963-PO/2014
a v liste sa konštatuje, že služobný pomer navrhovateľa skončil za účinnosti zákona č. 114/1998
Z.z., ktorý v § 103 ustanovil, že odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.05.1998 sa na sociálne
zabezpečenia vojakov nepoužijú ustanovenia § 130 a § 145 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 18 tohto
právneho predpisu boli taxatívne vymedzené druhy dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré bolo po
skončení služobného pomeru možné priznať. K tvrdeniu, že nárok navrhovateľa na starobný dôchodok
vznikol podľa zákona č. 100/1988 Zb., tento orgán uvádza, že v ustanoveniach § 94 ods. 1, 2 boli
ustanovené podmienky vzniku nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia a to tak, že nárok na
výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a
podaním žiadosti o priznanie dávky, pokiaľ nie je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. V zmysle
vyššie uvedeného je podľa názoru vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zrejmé, že k doručeniu
žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku došlo až 15.12.1998, t.j. za účinnosti zákona č. 114/1998 Zb.,
ktoré vylučuje použitie ustanovení § 130 a § 145 zákona č. 100/1988 Zb.. V liste adresovanom odporkyni
vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ďalej uviedol, že zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zákon
č. 114/1998 Zb. zrušený, ale ustanovenie §143a zákona č. 328/2002 Z.z. doposiaľ vylučuje použiteľnosť
ustanovení § 130 a § 145 zákona č. 100/1988 Zb. na účely sociálneho zabezpečenia vojakov.

Napriek uvedenému právnemu názoru, ktorý bol odporkyni v čase vydania napadnutého rozhodnutia
známy, lebo vyplýva z rozhodovacej činnosti súdu v iných veciach sa s uvedenou právnou
argumentáciou vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v odôvodnení rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevyrovnala a tak navrhovateľ sa ocitá v bludnom kruhu dvoch inštitúcií, ktoré tvrdia, že
nie je v ich kompetencií rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok. Podľa ustanovenia §
103 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona (od 01.mája 1998) sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú
bod 2, § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení  neskorších predpisov.
Aplikáciu ustanovenia §§ 142 ods. 4 písm. a/ Zákona o sociálnom zabezpečení vylučuje aj zákon
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení zákonov, lebo



podľa § 143a bod 1, od 01.júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepovažujú §
130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Takýto
postup a rozhodnutie odporkyne je v rozpore s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože odporkyni ukladá, aby v odôvodnení
rozhodnutia uviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Preskúmavané
rozhodnutie žiadnu takúto úvahu neobsahuje a to predovšetkým k vyššie citovanými ustanoveniami
právnych predpisov.

Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne  súd dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2, § 250q
ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa povinná o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť a rozhodnutie v
súlade s kritériami upravenými v § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení, berúc do úvahy aj
právny názor Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, odôvodniť tak, aby navrhovateľ nemal pocit
šikanózneho postupu odporkyne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, si náhradu
trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}