Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/12/2014 z 25. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. februára 2014, sp. zn. 7CoE/12/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8205201085.2 Krajský súd Prešov | 7CoE/12/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8205201085.2 | 2014-02-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9faa4095-9223-4201-bbd8-2fc9bdcc581d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8205201085.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/12/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205201085
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8205201085.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Pribinovej č. 25, proti povinnému H. D., bývajúcej v L., na K. X.. XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane povinného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove,
na Námestí legionárov č. 5, o vymoženie sumy 382,39 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 24. 10. 2012 č. k. 2Er 82/05-19 a o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 13. 6. 2013 č. k. 2Er 82/05-36 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 24. 10. 2012, č. k. 2Er 82/2005-19.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 13. 06. 2013, č. k. 2Er 82/2005-36 a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Ďalej vyslovil, že o trovách exekúcie
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predložená notárska zápisnica nepredstavuje
spôsobilý exekučný titul, nakoľko za povinného vyhlásila vôľu osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so
záujmami povinného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade
s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie,
súd už raz posudzoval a o nej aj právoplatne rozhodol. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
súd je povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že
nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal teda zistil súlad
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd môže
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému
titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak
exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej



istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje
základné práva účastníkov exekučného konania najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý
súdny proces, právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol uvedený text
o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene
povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá a preto advokát
Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného a to pre rozpor záujmov splnomocneného
zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. §22 ods.2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedený rozpor zo záujmami povinného spočíva v tom,
že jeho zástupca, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol
určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša
Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle.

Keďže ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a OZ) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú
musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky
upravené v ust. § 22 ods. 2 OZ je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. V
prejednávanej veci zástupca povinného nedisponoval platným plnomocenstvom. Notárska zápisnica
predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo
bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa
správne postupoval, ak exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) EP zastavil.

V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č.k. IV.
US 183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako
exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov
Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul,
keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z
ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje
notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ
čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného
poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách



konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa.

Zároveň bol zamietnutý návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1
písm. c / O.s.p. a to s poukazom na už skôr spomínané zásadné stanovisko vyslovené Ústavným
súdom Slovenskej republiky v uznesení z 12.5.2011 č.k. IV US 183/11 - 16 v súvislosti s posudzovaním
exekučného titulu vo forme notárskej zápisnice.

Ďalším rozhodnutím súd prvého stupňa nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania
na strane povinného. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníctvo je v Exekučnom poriadku upravené
samostatne, a preto naň nie je možné použiť všeobecnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku.
Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom
účastníci vystupujú v postavení žalobcu a žalovaného. Vedľajšie účastníctvo ako inštitút len základného
konania zo svojej podstaty je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov preto vstup
vedľajšieho účastníka do exekučného konania pripustený nebol.

Vo včas podanom odvolaní vedľajší účastník navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Zdôraznil skutočnosť, podľa ktorej závery teórie, ale aj súdnej praxe pojmovo vylučujúce vedľajšie
účastníctvo v exekučnom konaní, bolo možné bezvýhradne akceptovať pred 15. 10. 2008, kedy
nadobudla účinnosť novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 384/2008 Z. z. V
súčasnosti sú tieto závery aplikovateľné len na pôsobenie vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní
podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. S účinnosťou od 15. 10. 2008 bola do Občianskeho súdneho poriadku
zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa ust.
§ 93 ods. 2 O.s.p. Rozdiel medzi prvou skupinou vedľajšieho účastníctva, pri ktorej musí byť preukázaný
hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania oproti druhej skupine je ten, že druhú
skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný zákon. V konkrétnom prípade ide o zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Nastáva teda nová situácia, kedy
pohnútka vedľajšieho účastníka k vstupu do konania nevyplýva zo subjektívneho záujmu na výsledku
sporu, ale vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej
zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o jednu z foriem
naplnenia cieľov politiky Európskej únie pri zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. V
posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach oprávneného, ale aj ďalších, najmä nebankových
subjektov azda k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv paradoxne za aktívnej
asistencie súdov v celej Slovenskej republike. Napriek ustálenej judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, ale aj súdov nižších stupňov exekučné súdy dlhoročne
vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paktov, ktoré sú vydávané pri
neplatne uzatvorených rozhodcovských doložkách, prípadne na podklade notárskych zápisníc ako
nespôsobilých exekučných titulov nespĺňajúcich podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V
exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, pretože ožívajú inštitúty zo základného konania, ako
sú dobré mravy, právom nedovolené plnenie a plnenie nemožné. S poukazom na uvedené je vstup
vedľajšieho účastníka do exekučného konania zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci. Okrem toho
z uznesenia nevyplýva, aby niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva pritom je možné rozhodnúť len vtedy, ak niektorý z
účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Po preskúmaní veci odvolacím súdom bolo zistené, že odvolanie vedľajšieho účastníka je opodstatnené.

Ust. § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p. umožňuje o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodnúť len na
návrh. Takýto návrh v čase rozhodovania podaný nebol.

Pokiaľ ide o argumentáciu spochybňujúcu možnosť pripustenia vedľajšieho účastníka do exekučného
konania, táto je právne neudržateľná. Všetky známe závery z teórie a praxe na problematiku vedľajšieho
účastníctva vychádzali z právnej úpravy pred 15. 10. 2008, teda pred účinnosťou novely Občianskeho
súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z. z. Nové ust. § 93 ods. 2 O.s.p. však práve
v prípade právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľa nevyžaduje preukazovanie
právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej úpravy je vychádzajúc z dôvodovej správy
rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých
by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo



predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu, vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci.
Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku
sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na
ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne.

Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach navyše právnu úpravu vedľajšieho účastníctva vôbec
neobsahuje. Ak teda tento osobitný právny predpis výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka
do exekučného konania, je potrebné pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ust. § 93 O.s.p., čo
priamo ukladá ust. § 251 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.