Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/13/2014 z 9. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. júna 2014, sp. zn. 5CoP/13/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8713200321.1 Krajský súd Prešov | 5CoP/13/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8713200321.1 | 2014-06-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfc6f0be-a580-441b-b161-65aa6fc901d6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8713200321.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713200321
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713200321.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. P.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K., Z. Q. XXXXX a
V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, okr. B., G. republika, o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku H. súdu X. č. k. 14P/7/2013-32 zo dňa 20.03.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí
návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú Q. P. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne od 01.04.2014,
ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred.

V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 24 ods. 2, 4; 36 ods. 1 Zákona o rodine.

Konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z výpovede účastníkov konania a z
pripojených listinných dôkazov zistil, že rodičia maloletej Q. P. spolu nežijú. O dieťa sa riadne stará
matka. Neboli zistené žiadne závady z jej strany o starostlivosť o dieťa. Preto zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky.

Vo vzťahu k určeniu výživného súd prvého stupňa konštatoval, že obaja rodičia majú vyživovaciu
povinnosť len k maloletej Q. P.. Príjem otca je v priemere 11.600,- Kč mesačne. Matka do 01.03.2014
poberala len rodičovský príspevok. Od 01.03.2014 je zamestnaná s príjmom v podstate minimálnej mzdy.



V zmysle vzájomnej mimosúdnej dohody bolo od narodenia dieťaťa uhrádzané výživné zo strany otca
vo výške 1 500,- Kč mesačne. Otec dieťaťu neposkytoval iné plnenia. Dieťa prakticky nepozná.

Pri stanovení výšky výživného preto súd prvého stupňa zohľadnil i zvýšené výdaje, ktoré mala matka
tak, ako to požadovala v návrhu už od 01.01.2013, teda v súvislosti s prípravou dieťaťa na nástup na
základnú školu, a ktoré týmto nástupom ešte vzrástli, teda od 01.09.2013.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd prvého stupňa konštatoval, že sa priklonil k názoru, že zvýšené
výdaje za dobu minulú možno započítať do výšky výživného, a to priamo, ktorá je určená do budúcna.
V danom prípade nie je potrebné stanovovať výživné za spätnú dobu a následne určovať dlžné výživné.
Aj opatrovník súhlasil so zvýšením výživného od 01.01.2013 a takto stanovená výška výživného plne
zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na potreby
tak, ako tu boli už od 01.01.2013.

Vzhľadom na použitú teóriu určovania výživného súd prvého stupňa návrh matky v prevyšujúcej časti
zamietol dôvodiac, že pri použitej teórii určovania výživného je určovanie spätného dlžného výživného
neprípustnú, nakoľko je zahrnuté v stanovenej výške do budúcna.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že súd
prvého stupňa síce konštatoval, že príjem otca je 11 600,- Kč, avšak bez bližšej špecifikácie doby,
kedy otec takýto príjem dosahoval. Do apríla 2013 podnikal a jeho príjmy neodôvodňujú zmenu, resp.
určenie vyššieho výživného vo výške 100,- eur. Od apríla 2013 bol v evidencii úradu práce, a až
následne nastúpil do súčasného pracovného pomeru. Prvostupňový súd nijako nešpecifikuje, neuvádza
a nezohľadňuje výdavky otca. Vo svojej výpovedi na Okresnom súde v Blansku uviedol, že za bývanie
platí mesačne 2 000,- Kč, hradí všetky náklady spojené so stravovaním, a to 4 000,- až 5 000,- Kč, cesty
do zamestnania. V súvislosti so zamestnaním má uzavreté úrazové poistenie, za ktoré platí ročne 7 800,-
Kč. V tomto výpočte nie sú zahrnuté životné potreby na oblečenie, hygienické potreby, telekomunikačné
poplatky a podobne.

Na základe uvedeného mal otec za to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby mesačne platil
výživné vo výške 100,- eur, t. j. v podstate o 100 % viac, než platil na základe dohody s matkou doposiaľ.
K výške výživného sa vyjadril a navrhuje, aby bolo určené vo výške 1 800,- Kč (resp. ekvivalent v eur).

Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, ako
to otec navrhuje, prípadne aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca sa vyjadrili matka a kolízny opatrovník maloletej.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že býva s dcérou v spoločnej domácnosti s jej rodičmi.
Bývajú v nájomnej bytovke, kde mesačne platia 300,- eur. Na bývanie prispieva rodičom vo výške 150,-
eur mesačne. Rodičia sú dôchodcovia. Maloletá chodí od 01.09. do školy, ktorú nemá v mieste bydliska.
Cestuje električkou, ktorá stojí mesačne 10,- eur. Dieťa má astmu, musí preň cestovať stará matka.
Maloletá navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý matka platí ročne 33,- eur. V škole chodí do školskej
družiny, kde je mesačný poplatok 5,- eur. Matka má výdavky na lieky a liečenia v súvislosti s astmou
maloletej. Liečenie absolvuje 1 x ročne. Má oslabenú imunitu a alergiu, lieky na alergiu stoja mesačne
5,- eur. Na lieky od imunológa dopláca mesačne 10,- eur. Za liečenie platí matka 15,- eur za 10 dní a
ona ako doprovod platí 100,- eur za 10 dní.



Matka vo vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedla, že od 01.03.2014 je zamestnaná. Pracuje mimo miesta
bydliska, denne cestuje 15 km, čo ju stojí 16,- eur. Jej mesačný príjem je cca 360,- eur. Pracovnú zmluvu
má do 31.08.2014- Má uzatvorené životné poistenie vo výške 12,35 eur mesačne a dcéra má životné
poistenie, za ktoré matka platí mesačne 17,93 eur. Faktúru za mobilný telefón platí vo výške 11,- eur
mesačne.

S návrhom otca na výživné vo výške 1800,- Kč nesúhlasí.

Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že určenú výšku výživného vo výške
100,- eur mesačne považuje za primeranú veku dieťaťa, jeho opodstatneným potrebám s prihliadnutím
na príjmové pomery oboch rodičov.

Na základe uvedeného kolízny opatrovník žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 03.06.2014 a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

Odvolací súd len na doplnenie k odvolacím námietkam matky konštatuje, že súd prvého stupňa pri určení
výživného na maloletú správne vyhodnotil jednak možnosti a schopnosti otca a súčasne správne ustálil,
že výživné vo výške 100,- eur mesačne je s ohľadom na vek a potreby maloletej primerané.

Výživné vo výške 1 500,- Kč (cca 55,- eur) je nepostačujúce, a to vzhľadom na to, že dohoda o výživnom
v takejto výške platil otec od narodenia maloletej, pričom od tejto doby uplynulo viac ako 6 rokov, maloletá
nastúpila na základnú školu, čo objektívne predpokladá podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej,
a to aj v súvislosti s jej rastom a školskou dochádzkou.

Matka v konaní preukázala potrebu zvýšenia výživného.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca, že súd prvého stupňa určil výživné bez bližšej špecifikácie
doby, kedy otec takýto príjem dosahoval, odvolací súd konštatuje, že otec do zápisnice spísanej na
dožiadanom Okresnom súde v Blansku sám uviedol, že nevie, odkedy presne pracuje vo firme Metal
Granit, s.r.o., čo však nič nemení na skutočnosti, že z potvrdenia zamestnávateľa otca zo dňa 25.09.2013
(č. l. 20) vyplýva, že otec je v uvedenej firme zamestnaný od 04.06.2013.

K ďalšej odvolacej námietke otca, že do apríla 2013 podnikal a jeho príjmy neodôvodňujú zmenu, resp.
určenie vyššieho výživného vo výške 100,- eur, odvolací súd konštatuje, že otec v priebehu konania
pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by jeho príjem z podnikania
neumožňoval platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Ak bol v evidencii úradu práce od apríla 2013,
tak ako to v odvolaní tvrdil, nezamestnaným bol len do mesiaca jún 2013.

K otcom namietaným výdavkom na jeho strane odvolací súd konštatuje, že v zmysle Zákona o
rodine základným kritériom pre rozhodnutie o jednotlivých zložkách rodičovských práv a povinností je
predovšetkým záujem dieťaťa. Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo



zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť,
pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Dieťaťu
je v zmysle zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, výživné nepredstavuje len
výdaje na zabezpečenie stravovania a ošatenia, ale sú to výdaje aj na úhradu energií za domácnosť,
v ktorej maloleté dieťa žije.

Je nepochybné, že aj na strane maloletej existujú výdavky takého charakteru, ako tie, na ktoré poukazuje
otec. Vzhľadom na ich výšku a odôvodnenú potrebu však výživné vo výške 1500,- Kč, resp. 1 800,- Kč,
ako to navrhuje otec v odvolaní, nemôže postačovať na úhradu odôvodnených potrieb maloletej.

V danom prípade je súčasne potrebné prihliadnuť na okolnosť, že otec nad rámec výživného od
narodenia maloletej nijako neprispieva, s malou sa nekontaktuje a neposkytuje jej iné plnenia, napr. pri
príležitosti jej sviatkov.

Výživné v otcom navrhovanej výške 1 800,- Kč (cca 66,- eur) nemôže postačovať, vzhľadom na
preukázané potreby maloletej, na krytie odôvodnených potrieb, a to aj vzhľadom na zdravotný stav
maloletej, s ktorým má matka preukázateľné výdavky, ktoré s prihliadnutím na jej príjmy predstavujú
nezanedbateľnú položku.

K odvolacej námietke otca odvolací súd uvádza, že otec v odvolaní neuviedol a v konaní ani nepreukázal
žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho možnosti a schopnosti platiť výživné vo výške
100,- eur mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné, motivované
skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe jej relevantné odôvodnené potreby.

Vzhľadom na dokazovanie, vykonané v rámci prvostupňového konania a jeho zhodnotenie aj odvolací
súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplýva nič iné, len to, že niet akejkoľvek pochybnosti o
možnosti otca podieľať sa na výžive maloletej výživným vo výške 100,- eur mesačne, a to s prihliadnutím
na všetky relevantné okolnosti na strane rodičov a vzhľadom na potreby maloletej zodpovedajúce.

Odvolací súd pri tomto závere vychádzal z toho, že výživné má smerovať k uspokojeniu všetkých
osobných potrieb maloletej a prihliadal pri tom na vek dieťaťa, jeho postavenie a prostredie, v ktorom
žije a čo predstavuje rovinu jeho základných a najnutnejších potrieb. Vzhľadom na terajší vek maloletej
- 7 rokov veku, je výživné vo výške 100,- eur primeraným.

Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí návrhu v
prevyšujúcej časti, v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods.
1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.