{"guid": "0765f238-7511-4bae-b3bf-df6a4bc82154:2aff53aa-acdf-44b3-9d62-23d1fe935176", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8713201260.1", "spisova_znacka": "1CoP/17/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoP/17/2014 z 7. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. septembra 2014, sp. zn. 1CoP/17/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8713201260.1", "identifikacne_cislo": "8713201260", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2014-09-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2aff53aa-acdf-44b3-9d62-23d1fe935176", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8713201260.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8713201260.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8713201260.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoP/17/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201260
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713201260.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu M.. M. V. a sudcov JUDr. Daniely Babinovej
a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o mal. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Q. práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťa rodičov O. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., D., A. č. XX, zastúpenej M.. O. H., advokátom v A., Ul. 1. mája č. XXX/X a A.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. č. 7, zastúpeného M.. S. G., advokátom v A., Ul. C. č. XX, v konaní
začatom na návrh matky, o úpravu styku matky s maloletým, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 15P 29/2013 - 133 z 09.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania štátu.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa upravil styk matky s mal. M. Ulčákom tak, že matka je
oprávnená stýkať sa s maloletým každý párny rok v čase jarných prázdnin od soboty začiatku jarných
prázdnin od 9.00 hodiny do soboty ukončenia jarných prázdnin do 18.00 hodiny, počas letných prázdnin
každý rok od 15.07. v každom roku od 9.00 hodiny do 31.07. v každom roku do 18.00 hodiny, každý
nepárny rok počas vianočných sviatkov, a to od 27.12. od 9.00 hodiny do 03.01. nasledujúceho roka do
18.00 hodiny s tým, že matka si maloletého prevezme pred bytom otca v určený čas a hodinu a tam ho aj
odovzdá, pričom otec je povinný dieťa na styk s matkou riadne pripraviť. Otec je povinný odovzdať matke
pri odovzdaní dieťaťa aj preukaz poistenca dieťaťa a po dvoch rokoch realizácie styku na Slovensku
odovzdať matke aj cestovný pas alebo iný doklad totožnosti. Matka je povinná pri odovzdaní dieťaťa
vrátiť otcovi preukaz poistenca, cestovný pas alebo iný doklad totožnosti. Obaja rodičia sú povinní
vzájomne sa informovať aspoň jeden mesiac vopred o vážnych prekážkach, pre ktoré by k realizácii styku
v konkrétnom prípade nemohlo dôjsť. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o trovách znaleckého dokazovania (trovách konania
štátu) bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia majú k maloletému dieťaťu rovnaké práva a povinnosti, matka má
právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, pretože iným spôsobom toto právo realizovať nemôže.
Znalecké dokazovanie poukázalo jasne na dôvody momentálneho odmietania matky zo strany dieťaťa
a dokonca až agresívneho správania sa maloletého voči matke. Znalkyňa apelovala na oboch rodičov,
aby korigovali vzájomné správanie voči sebe, ktoré veľmi zle vplýva na maloleté dieťa a maloletý sa sám
nedokáže s touto situáciou vyrovnať. Preto sú potrebné psychoterapeutické sedenia. Matka maloletého
dieťaťa vedie usporiadaný život, nijakým spôsobom dieťaťu neublížila, ani v minulosti neubližovala. Chce
sa s dieťaťom stretávať a v zmysle zákonnej úpravy neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by bolo matke
možné zakázať styk s maloletým dieťaťom. Je však nesporné, ak by v budúcnosti mal byť styk riadne



realizovaný, bude zo strany matky potrebná intenzívnejšia spolupráca, či už so psychológom, ktorého
dieťa navštevuje, so školou, taktiež bude potrebné nadviazať aj iný kontakt s maloletým, a to písomnou
formou, alebo nájsť inú formu kontaktu, ktorá by dieťa zaujala, pri ktorej by ju neodmietal a takýmito
postupnými krokmi by bolo možné realizovať aj styk matky s dieťaťom. Bez odbornej pomoci a eliminácie
negatívnych vzťahov medzi rodičmi to však nebude reálne. Ak obaja rodičia budú mať na zreteli najlepší
záujem maloletého dieťaťa, je tu reálna šanca, aby dieťa svoju matku neodmietalo, aby táto mohla
participovať na jeho výchove aj formou riadnej úpravy styku, ktorý kedykoľvek v budúcnosti sa môže
aj rozšíriť. S poukazom na tieto skutočnosti súd upravil styk matky s maloletým v zmysle odporúčania
znalkyne, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Čo sa týka požiadavky matky, aby otec odovzdal
pri úprave styku aj pas maloletého dieťaťa alebo iný doklad totožnosti do budúcna a preukaz poistenca,
k tomu je potrebné uviesť, že aspoň počas prvých dvoch rokov úpravy styku vzhľadom k správaniu
sa maloletého dieťaťa by bolo vhodné, aby tento styk prebiehal na Slovensku, v prostredí, na ktoré je
dieťa zvyknuté, kde by malo pocit bezpečia a kde by sa nemuselo obávať toho, či mu bude umožnený
návrat k terajšej rodine, pričom je veľmi ťažko vžiť sa do myšlienkových pochodov maloletého, ale s
poukazom na jeho správanie si prístup k nemu vyžaduje vysokú mieru citlivosti, a to zo strany oboch
rodičov. Je zrejmé, že preukaz poistenca je potrebné odovzdať, avšak čo sa týka cestovného dokladu,
tento až následne po dvoch rokoch realizácie styku, ktorý je reálnym časom na to, aby si dieťa na styk
s matkou vzniklo, toto rešpektovalo a eventuálne aj samotné chcelo tento styk s matkou aj realizovať.
Vzhľadom na to, že matka dieťaťa žije v Holandsku a bude musieť pricestovať na Slovensko za účelom
realizácie styku, súd zaviazal rodičov na mesačnú lehotu k tomu, aby sa navzájom informovali pokiaľ by
k realizácii styku nemohlo dôjsť podľa rozhodnutia súdu. Ide však len o veľmi vážne prekážky, ktoré by
bránili takémuto styku. Pokiaľ by na uvedené prázdniny mali rodičia zabezpečený iný program a mohli
realizovať styk v inom čase, je to vecou ich vzájomnej dohody.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. vo vzťahu medzi účastníkmi.
Zároveň určil, že o trovách znaleckého dokazovania, teda o trovách konania štátu bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja rodičia.

Matka maloletého vo svojom odvolaní poukázala na to, že súd podstatným spôsobom zúžil rozsah
navrhovanej úpravy styku, a to o viac ako polovicu navrhovaného času, ktorý by mohla matka s
maloletým stráviť, pokiaľ by prvostupňový súd vyhovel jej návrhu. Napadnutým rozsudkom prvostupňový
súd umožnil matke styk s maloletým počas párneho roka iba v rozsahu 22 dní a počas nepárneho roka v
rozsahu 23 dní. Matka maloletého pracuje v zahraničí, a teda nemá inú možnosť vídať svojho maloletého
syna v inom termíne, ako by to bolo napr. u rodiča, ktorému je upravený styk s maloletým dieťaťom a
býva na území Slovenskej republiky. Vychádzajúc z predpokladu úspešnosti obnovenia alebo zlepšenia
vážne narušeného vzájomného vzťahu medzi matkou a maloletým, je potrebné konštatovať, že matka
maloletého má 5,77 % -ný predpoklad úspešnosti k tomu, že jej vzťah so synom sa zlepší.

Súd prvého stupňa uviedol, že neexistujú v danom prípade žiadne dôvody, aby nepovolil a neupravil styk
matky s maloletým synom. Prvostupňový súd však v rozhodnutí si protirečí, keď vymedzenou úpravou
styku obmedzuje matku v jej ústavou zaručených právach.

Súd prvého stupňa uviedol, že styk matky s maloletým upravil v zmysle odporúčania znalkyne, avšak
v skutočnosti táto úprava so znaleckým posudkom nekorešponduje, nakoľko znalkyňa navrhla úpravu
styku v zmysle návrhu v prvom roku počas jarných prázdnin a letných prázdnin a v druhom roku počas
vianočných prázdnin a počas letných prázdnin. Vzhľadom na to je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné.

Matka maloletého má za to, že súd prvého stupňa vážnym spôsobom obmedzil jej rodičovské práva,
keď rozhodol a vymedzil styk s maloletým počas vianočných sviatkov v čase od 27.12. do 03.01., a to v
nepárny rok, pretože v takom prípade nikdy nebude tráviť Vianoce so svojim maloletým synom.

V zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo na zachovanie vzťahov so svojimi
rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom, pričom
v článku 5 je uznaná zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a
jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.



Súd prvého stupňa pochybil a nesprávne rozhodol aj vo výroku, ktorý sa týka povinnosti otca maloletého
odovzdať cestovný pas alebo iný doklad totožnosti dieťaťa pri jeho odovzdávaní. Súd sa snaží striktne
diktovať to, akým spôsobom a kde má byť trávený voľný čas matky s maloletým synom, pričom matka
má právo sama rozhodnúť, kde bude tráviť letné prázdniny so synom. Právo stretávania sa s dieťaťom
zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu a právo určiť miesto a spôsob
trávenia voľného času počas stretávania.

Vykonávanie dôkazu zo strany súdu v podobe preskúmania rodinných a majetkových pomerov matky
maloletého v zahraničí a vyžiadanie správy od miestnych úradov, ktoré trvalo asi pol roka, je neefektívne,
pokiaľ matka maloletého nemôže realizovať styk s maloletým mimo územia  Slovenskej republiky.

So psychikou maloletého dieťaťa manipuluje bezohľadnejší rodič a rodič ľudskejší v záujme dieťaťa
ustupuje. Otec maloletého nemá záujem na tom, aby vzťah medzi matkou a maloletým M. aspoň v
minimálnom rozsahu sa zlepšil.

Matka maloletého minimálne do 5. roku veku dieťaťa sa o maloletého výlučne sama starala a následne
odišla pracovať do zahraničia. V súčasnosti sa o maloletého M. stará družka otca maloletého. Na základe
toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Otec maloletého v odvolaní poukázal na to, že u matky maloletého je nezdravé prostredie vzhľadom na
to, že matka požíva drogy, čo je v Holandsku bežné, ale pre naše zákony neprijateľné.

Taktiež je potrebné namietať určenie lehoty na styk matky s dieťaťom a na miesto styku, pretože matka
nemá stabilné zamestnanie, často mení miesto pobytu a maloletý sa nemôže spoľahnúť na to, že počas
jeho pobytu mu matka bude k dispozícii a nebude pod vplyvom drog alebo alkoholu, ako to bolo pri
stretnutí v decembri 2012, kedy maloletý uviedol, že cítil z matky alkohol.

Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že toho času je vzťah maloletého voči matke natoľko negatívny, že
nie je možné, aby sa ich styk realizoval a odporúča psychoterapeutické sedenia, čo otec aj zabezpečil
prostredníctvom školskej psychologičky. Matka maloletého neprejavila riadny záujem o styk s maloletým,
nevyužila príležitosť na osobný kontakt so synom, nebola za ním osobne v škole, ani v terajšej rodine.
Počas celého obdobia ich odlúčenia ho neoslovila pri meninách alebo narodeninách, alebo pri príležitosti
sviatkov. Matka maloletého sa nikdy nepýtala triednej učiteľky na známky, na výsledky, aké dosahuje v
škole, na jeho správanie a zdravie, neinformovala sa, či nie je potrebná pomoc finančná alebo psychická.

Spôsob, akým sa matka maloletého snaží zabezpečiť kontakt so synom, je iba snaha trestať
prostredníctvom syna otca maloletého za to, že nebol ochotný znášať rozmary matky.

Za taký krátky čas sa nedá nadviazať nejaký kontakt so synom, ale dá sa narušiť terajšie dobré správanie
syna, narušiť a zneistiť ho vo svojom terajšom prostredí, kde má vytvorené stabilné podmienky a rodinnú
pohodu v kruhu jeho najbližšej rodiny. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého poukázala na to, že nie je pravdivé tvrdenie,
že matka nemá stabilné zamestnanie a že často mení miesto pobytu. Nakoľko matka maloletého
stále pracuje pre tú istú agentúru, ktorej potvrdenie o zamestnaní a o jej príjme matka maloletého
doložila do súdneho spisu. Zavádzajúce je aj tvrdenie otca maloletého, že pri stretnutí v decembri 2012
údajne maloletý uviedol, že z matky cítil alkohol. V tejto súvislosti bol vyhotovený protokol kolíznym
opatrovníkom, a to ÚPSVaR Poprad a takýto záznam tento protokol neobsahuje.

Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletého poukázal na to, že pre maloleté dieťa nie
je v súčasnosti styk s matkou vhodný. Od vynesenia rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P
37/2011 z 27.10.2011, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti otca, sa matka maloletého
stretla s maloletým spolu dvakrát.

Maloletý styk s matkou dlhodobo odmieta, keďže ho už viackrát sklamala a klamala mu a sám si takto
utvoril názor, že jej záujem oňho nie je skutočný, že sa o styk s maloletým snaží preto, lebo chce za každú



cenu zvíťaziť. Obnovu styku maloletého s matkou je potrebné považovať za ohrozenie psychického
stavu a vývoja maloletého dieťaťa.

Vo výkone rodičovských práv sa matka maloletého obmedzila sama už pred vyše 6 rokmi, keď v máji
roku 2008 syna opustila a odišla do zahraničia.

Matka maloletého sa počas vianočných sviatkov o maloletého nezaujímala, netelefonovala mu,
neposlala vianočné prianie, alebo vianočný darček.

Matka maloletého ma pozitívny vzťah k alkoholu a drogám a táto sa snaží syna dostať do Holandska aj
preto, že prostredníctvom neho hľadá cestu ako z Holandska na Slovensko distribuovať drogy.

Prostredníctvom zisťovania pomerov matky maloletého v Holandsku bolo zistené, že táto pracuje ako
nekvalifikovaná pracovná sila, ktorá môže o prácu kedykoľvek prísť, ako sa to už niekoľkokrát stalo v
minulosti, pričom existuje domnienka, že byt, v ktorom býva, získala neoprávnene.

Matka maloletého sa nikdy nezaujímala o synov stav citový, morálny, zdravotný alebo psychický. Je
potrebné zdôrazniť, že syn reaguje až hystericky pri akejkoľvek zmienke o matke. Matka maloletého sa
o tohto nikdy nestarala sama, nikdy s ním nenavštívila lekára alebo školu. Na základe toho navrhol, aby
bolo vyhovené jeho odvolaniu vo veci.

Opatrovník navrhol vo vyjadrení rozsudok zmeniť a vyhovieť v celom rozsahu návrhu matky.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolania oboch rodičov nie sú dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania rodičov v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého
rozsudku okrem výroku o trovách štátu, o ktorých súd prvého stupňa rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, pričom ide o výrok, ktorým sa upravuje vedenie konania, a proti ktorému
odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).

Pokiaľ ide o vec samú, súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe
ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.

Podľa článku III. ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, než už uskutočňovanej verejným alebo súkromným zariadením
sociálnej starostlivosti súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, upravený podľa ods. 1, alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.



Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne uzavrel, že rodičia mal. M. sa nedokážu dohodnúť na
úprave styku matky s maloletým dieťaťom, a to so zreteľom na narušenosť ich vzťahov a nedostatočnú
úroveň komunikácie medzi nimi. Je žiaduce, aby v záujme vytvorenia možností pre matku podieľať
sa na výchove maloletého dieťaťa, bol zavedený súdom upravený a regulovaný režim stretávania sa
maloletého s matkou, pričom aj odvolací súd je toho názoru, že takéto stretávanie sa a pôsobenie matky
bude na prospech obom zainteresovaným, teda tak dieťaťu, ako aj matke.

Je pravdou, že v priebehu konania na súde prvého stupňa v súvislosti s vypracovaním znaleckého
posudku a v súvislosti s výsluchom znalkyne A. na súde prvého stupňa, dostala sa na zváženie aj otázka
pomerne negatívnych reakcií maloletého vo vzťahu k matke, pričom znalkyňa poukázala na to, že už
v čase vypracovania znaleckého posudku, upozornila otca maloletého na to, že je potrebné zariadiť
psychoterapeutické pôsobenie vo forme sedení maloletého s psychoterapeutom za účelom prekonania
eventuálneho negatívneho postoja maloletého k matke, pričom bolo na súde prvého stupňa zistené, že
otec v tomto smere nevykonal žiadne kroky a nevyvinul žiadne úsilie.

To však neznamená, že za tejto situácie, ktorá sa musí riešiť aktivitou zo strany otca v zmysle vyššie
uvedeného, nie je potrebné vytvoriť zákonný rámec pre možnosť realizácie styku matky s maloletým,
pričom až jeho konkrétna realizácie ukáže, akým spôsobom sa bude vzťah matky a maloletého vyvíjať.
V každom prípade je však nevyhnutné oficiálny rámec pre realizáciu styku matky sa mal. M. daný
súdnym rozhodnutím vytvoriť, pričom úlohou otca je nielen v zmysle odporúčania znalkyne zabezpečiť
prospešné psychoterapeutické pôsobenie, ale aj svojim osobným prístupom vysvetľovaním situácie
a rozumným vedením maloletého dieťaťa zabezpečiť, aby druhý rodič, teda v danom prípade matka
maloletého mohla realizovať svoje rodičovské práva, čo v konečnom dôsledku v horizonte dlhodobého
vývoja vzťahov medzi matkou a mal. M. bude v zmysle vyššie uvedeného na prospech tohto vzťahu
i maloletého samotného. Nie je totiž možné situáciu riešiť a uzavrieť tak, že v súčasnosti sú splnené
podmienky pre obmedzenie alebo zákaz styku maloletého so svojou matkou.

Pokiaľ ide o osobné vlastnosti matky a prostredie, v ktorom žije, prípadne prácu, ktorú vykonáva,
je potrebné poznamenať, že práve šetrenie, ktoré vykonal súd prvého stupňa aj prostredníctvom
zainteresovaných štátnych orgánov v Holandsku, poukázalo na to, že matka žije normálnym spôsobom
života, má zabezpečené slušné bývanie priemerného charakteru, je zamestnaná a dokáže si teda zarobiť
dostatok finančných prostriedkov na normálny a slušný život. Všetky okolnosti spochybňujúce tento
status matky a smerujúce k spochybneniu okolnosti, že táto vedie riadny život, prípadne smerujúce k
tomu, že by sa mohla dopúšťať kriminálnej činnosti, sú zo strany otca maloletého, tak v jeho odvolaní,
ako aj (a to predovšetkým) vo vyjadrení k odvolaniu matky, uvedené v hypotetickej rovine domnienok
bez preukázania konkrétnych skutočností, a to vrátane požívania alkoholických nápojov zo strany matky.

Ako už bolo vyššie naznačené, rozhodujúcou okolnosťou v predmetnej veci je uvedomenie si
zodpovednosti otca za riadne vedenie maloletého v jeho vzťahu k matke a napomáhanie rámcu, ktorý
súd vytvoril predmetným súdnym rozhodnutím.

Pokiaľ ide o rozsah styku, nemožno povedať, že by súd prvého stupňa pochybil, pretože tento vychádzal
z daných možností matky, ktorej bydlisko je v súčasnosti prakticky na opačnom konci Európy v krajine,
ktorá je značne vzdialená od Slovenskej republiky a aj so zreteľom na súčasný postoj maloletého M.
je potrebné vzťah medzi matkou a maloletým budovať postupne a len postupne rozširovať frekvenciu a
dĺžku trvania styku matky s maloletým. Správne rozhodol súd prvého stupňa, že v prvých dvoch rokoch
realizácie styku by tento mal prebiehať na Slovensku, a preto nie je možné zaviazať otca maloletého k
odovzdaniu preukazu totožnosti alebo cestovného pasu za účelom vycestovania maloletého s matkou
do Holandska. Túto okolnosť bude musieť matka maloletého akceptovať a postupnými krokmi rozvíjať
svoj vzťah k maloletému a prispôsobiť sa okolnosti, že prvé dva roky v zmysle súdnej úpravy, bude sa
tento styk realizovať na Slovensku, aby sa predišlo prípadným problémom pri realizácii styku.



Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami matky maloletého, že časový priestor, ktorý poskytol súd
prvého stupňa týmto oficiálnym rámcom styku počas jarných prázdnin, počas letných prázdnin a počas
vianočných sviatkov, je nedostatočný. Je logické, že so zreteľom na charakter vzťahov medzi matkou a
maloletým a so zreteľom na charakter vzťahov medzi maloletým a jeho súčasným rodinným prostredím,
bude účelnejšie, pokiaľ vlastné vianočné sviatky, teda obdobie od 24.12. do 26.12. v roku strávi so svojim
otcom a v súčasnom rodinnom prostredí a ďalšiu časť vianočných sviatkov v širšom slova zmysle môže
tráviť so svojou matkou, čo vôbec nie je na ujmu rozvíjania vzťahov medzi maloletým a jeho matkou. Aj
tejto okolnosti sa bude musieť matka maloletého prispôsobiť.

Ako vyššie bolo naznačené, v súčasnom štádiu konania a v súčasnom štádiu vzťahov zainteresovaných
osôb, je priestor, ktorý vytvoril súd prvého stupňa pre realizáciu styku matky s maloletým, úplne
postačujúci a rešpektujúci rodičovské práva matky i potrebu rozvíjania vzájomných vzťahov. Nemožno
súhlasiť s odvolacou námietkou, že by matka mala na budovanie svojho vzťahu a na pravdepodobnosť
rozvoja svojho vzťahu s maloletým len slabý a nedostatočný priestor s nízkou pravdepodobnosťou
úspešnosti pri rozvíjaní a budovaní svojho vzťahu.

Súd prvého stupňa správne postupoval aj pri určení jednotlivých povinností rodičov v súvislosti s
realizáciou styku matky s maloletým M. v polohe povinností otca maloletého pripraviť dieťa na styk a v
súvislosti s povinnosťou matky dieťa si prevziať a následne v stanovený čas dieťa aj odovzdať.

Správna je aj povinnosť na strane otca maloletého odovzdať matke aj preukaz poistenca, čo je
pochopiteľné, ak by pri realizácii styku došlo k náhlemu ochoreniu dieťaťa a v zmysle vyššie uvedeného,
neskôr, teda po dvoch rokoch realizácie styku, za predpokladu, že sa ukáže, že tento oficiálny rámec je
spôsobilým prostriedkom na rozvoj vzťahu medzi matkou a maloletým dieťaťom, bude možné tento styk
realizovať aj mimo Slovenskej republiky a vtedy vznikne povinnosť otca maloletého odovzdať matke pri
začatí styku aj cestovný pas alebo iný doklad totožnosti, ktorý umožní maloletému s matkou vycestovať
aj mimo územia Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je potom právne zakotvená aj povinnosť matky
maloletého odovzdať predmetné doklady po ukončení styku.

Správne postupoval súd prvého stupňa so zreteľom na geografické okolnosti predmetnej veci, pokiaľ
uložil obom rodičom povinnosť vzájomne sa informovať aspoň jeden mesiac vopred o vážnych
prekážkach, pre ktoré by k realizácii úpravy styku v konkrétnom prípade nemohlo dôjsť a so zreteľom
na to, že vymedzený rozsah úpravy styku matky s maloletým M. je v súčasnom štádiu konania i vývoja
vzájomných vzťahov postačujúci, bolo potrebné návrh v prevyšujúcej časti zamietnuť.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania
štátu ako vecne správny potvrdil, a to so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku
aj o trovách konania.

V ostatnom odvolací súd poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia
súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a
preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/29/2013", "guid": "e7713d8a-a4ea-4c27-a792-5cc88bbd12e6:5127c21e-7a46-4686-85ce-e7d4a4c45cc6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}