Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sd/56/2014 z 7. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. októbra 2015, sp. zn. 4Sd/56/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8014200823.2 Krajský súd Prešov | 4Sd/56/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8014200823.2 | 2015-10-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe0d1985-5d78-4062-954c-55a3bc0cbaf7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014200823.2 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sd/56/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200823 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200823.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa K. C., trvale bytom D., J. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 9. apríla 2014, číslo: XXX XXX XXXX 0. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 09.04.2014 odporkyňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) a podľa § 14 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 14.02.2014 o starobný dôchodok ku dňu 2. augusta 2007. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala ustanovenia § 65 ods. 1 zákona, § 274 ods. 1 zákona, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.. Argumentovala, že podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície Bratislava zo dňa 21. júla 2004 v spojení s dokladmi, ktoré navrhovateľ k žiadosti predložil, na nárok na výsluhový dôchodok mu bolo zhodnotené obdobie: - od 2. apríla 1971 do 1. apríla 1973 v I. kategórii funkcií (základná vojenská služba) - od 23. mája 1973 do 30. júna 1980 v I. kategórii funkcií (príslušník ZNB) - od 29. mája 1992 do 30. júna 2004 v III. pracovnej kategórii (príslušník Železničnej polície). Z uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ v I. kategórii funkcií vykonával službu 9 rokov a 41 dní. Odporkyňa ďalej poukázala na ustanovenie § 21 ods. 1 písm. c/, § 132, § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Argumentovala, že navrhovateľ nesplnil ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko služba I. kategórie funkcií u navrhovateľa netrvala k 31. decembru 1999. Vzhľadom na to, že navrhovateľ získal iba 9 rokov a 41 dní služby v I. kategórii funkcií, nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t. j. dňa 2. augusta 2014. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie je diskriminačné voči jeho osobe, pretože nie je v súlade s Ústavou SR, argumentoval, že Zbor ozbrojenej ochrany železníc bol od svojho vzniku Ozbrojeným zborom patriacim pod Ministerstvo dopravy a spojov ČSSR a Ministerstvo vnútra. Opätovne namietal postup odporkyne pri posudzovaní jeho nároku na invalidný dôchodok a vytýkal, že rozhodnutie nebolo do dnešného dňa opravené. Zo Železničnej polície bol prepustený zo zdravotných dôvodov, ktoré však bolo zrušené a bola mu doplatená ušlá mzda. Hoci bol uznaný invalidným, žiadna inštitúcia mu invalidný dôchodok nepriznala. Odporkyňa nevydala rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Dôvodil, že príslušníkov Železničnej polície nemožno diskriminovať oproti príslušníkom Policajného zboru a zaradiť ich do III. pracovnej kategórie. Žiadal o aplikovanie Dohovoru č. 128 a priznanie starobného dôchodku. Navrhol „aby príslušný súd rozhodol po preskúmaní, že službu príslušníka Železničnej polície v čase od 5.1.1982 do 30.6.2014 je potrebné hodnotiť so službou v Policajnom zbore, teda v I. dôchodkovej pracovnej kategórii, a nemožno ju hodnotiť ako pracovný pomer v Železničnej polícii, keď už o tom bolo rozhodnuté počas Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a Slovenská republika to akceptovala v plnom rozsahu“. V doplnení odvolania doručenom krajskému súdu dňa 29.09.2014 navrhovateľ poukázal, že Ministerstvo vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, mu listom zo dňa 04.09.2014 oznámilo, že dĺžka služobného pomeru predstavuje 31 rokov a 234 dní, preto sa domáha priznať starobný dôchodok vo veku 55 rokov dožitých, t. j. dňom 02.08.2007. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 23.06.2014 navrhla preskúmavané rozhodnutie zo dňa 09.04.2014 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie rozhodnutia nie je dôvodný. Z obsahu predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že žiadosťou zo dňa 14.02.2014 navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiada priznať od 02.08.2007. Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona je 62 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Inak, zákon určuje dôchodkový vek v prechodnom ustanovení § 274 ods. 1 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok. V súlade s § 274 ods. 1 zákona bol posúdený dôchodkový vek navrhovateľa s prihliadnutím na § 14 ods. 4 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona v znení neskorších predpisov. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ a h/ zákona č. 100/1988 Zb. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zníženie dôchodkového veku je možné v prípade, ak služobný pomer bol vykonávaný v I. alebo II. kategórii funkcií. Podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície zo dňa 21. júla 2004 v spojení s dokladmi, ktoré navrhovateľ predložil k žiadosti o starobný dôchodok na nárok na výsluhový dôchodok, bolo zhodnotené obdobie od 2. apríla 1971 do 1. apríla 1973 v I. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 23. mája 1973 do 30. júna 1980 v I. kategórii funkcií (príslušník ZNB), od 29. mája 1992 do 30. júna 2004 v III. pracovnej kategórii (príslušník Železničnej polície). Z uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ v I. kategórii funkcií vykonával službu 9 rokov a 41 dní. Odporkyňa hodnotila výkon služby v takom rozsahu a takým spôsobom, ktorým to potvrdilo Generálne riaditeľstvo Železničnej polície. Právna úprava účinná pred 1. januárom 2004 neumožňovala zaradenie služby príslušníkov Železničnej polície do I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) . Z citovaného ustanovenia § 21 v spojení s § 14 zákona č. 100/1988 Zb. vyplýva, že podmienku zníženia dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. spĺňa ten poistenec, ktorý v I. alebo II. kategórii funkcií získal najmenej 20 rokov. Keďže navrhovateľ získal v I. kategórii funkcií len 9 rokov a 41 dní, zákonnú podmienku na zníženie dôchodkového veku nesplnil. Ďalším prechodným ustanovením upravujúcim možnosť zníženia dôchodkového veku je ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný ... alebo19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný ... alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný ... alebo16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný ... alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm.b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. pracovnej kategórii funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., teda služba I. alebo II. kategórie funkcií musia trvať k 31. decembru 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku. Navrhovateľ získal iba 9 rokov a 41 dní služby v I. kategórii funkcií a táto služba I. kategórie funkcie trvala len do 30. júna 1980, nárok na starobný dôchodok so znížením dôchodkového veku podľa vyššie citovaných ustanovení nevznikol. Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných právnych predpisov podľa § 65 ods. 2 zákona dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t. j. dňa 2. augusta 2014. Námietka navrhovateľa týkajúca sa nepriznania invalidného dôchodku odporkyne je bezpredmetná. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bola právoplatným rozhodnutím odporkyne zo dňa 6.11.2008, č. XXX XXX XXXX 0 zamietnutá podľa § 60 ods. 2, § 255 ods. 5, § 70 ods. 1, § 72 zákona žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 26. augusta 2004. Invalidný dôchodok nebol navrhovateľovi priznaný z dôvodu, že na jeho priznanie nezískal dostatočný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. apríla 2009, sp. zn. 5Sd/3/2009-56 potvrdené v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júna 2010 pod sp. zn. 9So/125/2009. Z rozsudku krajského súdu aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že už vyššie spomínané doby služby, zároveň aj doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 29.05.1992 do 30.06.2004, boli navrhovateľovi zhodnotené pre výsluhový dôchodok, a preto nie je možné podľa § 60 ods. 2 zákona považovať tieto obdobia za obdobie dôchodkového poistenia pre dôchodkové účely podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, o ktorých je príslušná rozhodovať odporkyňa. Z obsiahleho administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ bol opakovane oboznámený o postupe odporkyne ohľadom žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok. Krajský súd k vyššie uvedenej námietke navrhovateľa poznamenáva, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje opravný prostriedok podaný navrhovateľom. Predmet súdneho konania je teda vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom. Inými nárokmi než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu sa súd zaoberať nemôže (rozsudok NS SR zo dňa 29.9.2008, sp. zn. 9Co/65/2008). Námietka navrhovateľa resp. jeho návrh, „aby príslušný súd rozhodol po preskúmaní, že službu príslušníka Železničnej polície v čase od 5.1.1982 do 30.6.2014 je potrebné hodnotiť so službou v Policajnom zbore, teda v I. dôchodkovej pracovnej kategórii“, je nedôvodná. Podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície zo dňa 21. júla 2004 v spojení s dokladmi, ktoré navrhovateľ predložil k žiadosti o starobný dôchodok na nárok na výsluhový dôchodok, bolo zhodnotené obdobie od 2. apríla 1971 do 1. apríla 1973 v I. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 23. mája 1973 do 30. júna 1980 v I. kategórii funkcií (príslušník ZNB), od 29. mája 1992 do 30. júna 2004 v III. pracovnej kategórii (príslušník Železničnej polície). Odporkyňa hodnotila výkon služby v takom rozsahu a takým spôsobom, ktorým to potvrdilo Generálne riaditeľstvo Železničnej polície. Právna úprava účinná pred 1. januárom 2004 neumožňovala zaradenie služby príslušníkov Železničnej polície do I. alebo II. kategórie funkcií. Krajský súd poukazuje, že v administratívnom spise odporkyne sa nachádzajú evidenčné listy dôchodkového poistenia za roky 1999 až 2003 vystavené Železničnou políciou, ktoré sú opatrené podpisom navrhovateľa. Z týchto evidenčných listov dôchodkového poistenia je zrejmé, že navrhovateľ služobný pomer v Železničnej polícii vykonával v III. pracovnej kategórii, a toto zaradenie navrhovateľ nenamietal a na znak súhlasu s obsahom ich podpísal. Navrhovateľ ukončil služobný pomer dňom 30.06.2004 a od 1.07.2004 mu bol priznaný výsluhový dôchodok. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľovi rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, odbor sociálneho, zdravotného zabezpečenia, zo dňa 21. júla 2004, bol podľa § 38 v súlade s § 39, § 58, § 60 zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný od 1. júla 2004 výsluhový dôchodok. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že na výpočet výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby, služobného pomeru príslušníka ZNB, doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 29.05.1992 do 30.06.2004. Zároveň z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ žiadosťou doručenou odporkyni dňa 02.09.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku, nakoľko dňa 2. augusta 2014 dovŕšil dôchodkový vek. Odporkyňa listom zo dňa 12.09.2014 navrhovateľovi oznámila, že po predložení ňou požadovaných dokladov ( ktoré v tomto oznámení špecifikovala) bezodkladne rozhodne o tejto žiadosti navrhovateľa. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a zákonné potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.