Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/60/2014 z 19. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. februára 2015, sp. zn. 6S/60/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8014201072.1 Krajský súd Prešov | 6S/60/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8014201072.1 | 2015-02-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, OSP, SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90716bf9-2247-466e-a2b3-ef76ae21d1ad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201072.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/60/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201072
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201072.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobkyne W. Y.,
trvale bytom X. XX, XXX XX N., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
oddelenie posudkových činností - pracovisko Košice so sídlom Košice, Zádielska 2, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. júla 2014 číslo: UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2014/22653
v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 30. apríla 2014 číslo:
BJ1/OPČ/SOC/2014/38453, na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. júla 2014 číslo: UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2014/22653
v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 30. apríla 2014 číslo:
BJ1/OPČ/SOC/2014/38453 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na
ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29.07.2014 žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov číslo: BJ1/OPČ/SOC/2014/38453 zo dňa
30.04.2014 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým nevyhovel podľa § 17
ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
447/2008 Z. z.) žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu a v zmysle § 16 ods. 6, § 15
ods. 3, § 17 ods. 1, § 55 ods. 7, § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. rozhodol tak, že podľa § 59
ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny
poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť
žalobkyne o vydanie parkovacieho preukazu zo dňa 14.04.2014 a to na základe lekárskeho posudku
číslo: BJ1/OPČ/SOC/2014/38453 zo dňa 22.04.2014, podľa ktorého bola žalobkyni určená miera
funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z .z. časti III.8.d/, pre cukrovku, chronické
komplikácie, avšak podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.



Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom poukázala na nepriaznivý zdravotný stav a žiadala o zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

Posudkový lekár žalovaného vydal na základe lekárskych nálezov, nachádzajúcich sa v spisovej
dokumentácii, ako aj lekárskeho nálezu, ktorý tvoril prílohu odvolania lekársky posudok číslo: UPS/US6/
GRPRKEPC/BEZ/2014/22653 zo dňa 25.07.2014, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne
70 % podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. časti III.8.d/, pre cukrovku - chronické komplikácie
cukrovky (diabetická nefropatia). Na základe uvedeného sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa sa lieči aj pre ischemickú chorobu srdca - NYHA II. (miera
funkčnej poruchy, ďalej len MFP 40 %), pre poruchy krvného tlaku 2. stupňa - stredná forma (MFP 30
%) a difúzne poruchy CNS - ľahká porucha (MFP 20 %).

Z lekárskeho posudku zo dňa 25.07.2014 vyplýva, že žalobkyňa trpí viacpočetnými postihnutiami
podmienenými fyziologickým procesom starnutia. Žalobkyňa je schopná premiestniť s k prostriedkom
verejnej hromadnej dopravy a železničnej dopravy a späť, nastupovať a vystupovať z nich primerane
svojmu veku s pomocou sprievodcu, je schopná udržať sa v dopravných prostriedkoch počas jazdy a
zvládnuť inú situáciu v nich, pretože nemá stavy a postihnutia, ktoré by tomu zabraňovali.

Na základe vyššie uvedeného nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, pretože nespĺňa podmienky § 14 písm. a/, b/, c/ zákona č. 447/2008 Z. z.. Žalobkyňa tiež
netrpí praktickou alebo úplnou slepotou oboch očí.

Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí citoval ustanovenia § 15 ods. 3, § 17 ods. 1, § 55 ods. 7, § 14
ods. 6 a § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.

Poukázal, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenie
parkovacieho preukazu, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
a netrpí ani praktickou alebo úplnou slepotou oboch očí, nie je možné vyhovieť jej žiadosti o vydanie
parkovacieho preukazu.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania. Argumentovala tým, že lekársky
posudok žalovaného zo dňa 25.07.2014 nezohľadňuje, že má obmedzenie mobility II. a III. stupňa,
a že potrebuje pomoc druhej osoby pri bežných denných činnostiach (hygiena, obliekanie, varenie,
pranie), pričom tieto obmedzenia sú výslovne uvedené v lekárskej správe neurologičky MUDr. J. I.j zo
dňa 22.05.2014. Vzhľadom na neurologický nález je zrejmé, že nie je schopná premiestniť sa k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať doň, udržať sa
v ňom počas jazdy a vystupovať z neho, ako aj zvládnuť inú situáciu vo vozidle. S prihliadnutím na
vek bude potrebovať 24 hodinovú opateru aj vzhľadom na vyslovený záver, že ide o Parkinsonický
syndróm s výrazne sťaženou mobilitou II. a III. stupňa. Poukázala, že rozhodnutie žalovaného vychádza
z nesprávneho, právneho posúdenia veci a žalovaný konal v rozpore s viacerými platnými právnymi
predpismi, ktoré sú citované v napadnutom rozhodnutí.

Žalovaný zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho



spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania sú rozhodnutia správnych orgánov, ktorými nevyhoveli žiadosti žalobkyne o
vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím v zmysle § 14 ods.
6, § 15 ods. 3, § 17 ods. 1, § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z., lebo podľa lekárskych posudkov
posudkových lekárov nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom.

Žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Podľa § 1 zákona č. 447/2008 Z. z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných
príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len preukaz), parkovacieho preukazu
pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len parkovací preukaz) a právne vzťahy na účely
posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Cieľom úpravy
právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za
podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6,
alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz
na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so
zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.

Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje
mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie,
či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie či fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo či fyzická osoba
má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako
50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.

Podľa § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je
lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa §11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol
vypracovaný.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a/ premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,



b/ nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo

c/ zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33
ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach
kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo základom preskúmavacieho konania posúdenie otázky,
či bol zo strany správnych orgánov dodržaný zákon č. 447/2008 Z. z. pri posudzovaní odkázanosti
žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale s
poukazom na lekárske posudky správnych orgánov zo dňa 22.04.2014 a 25.07.2014 bolo konštatované,
že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a preto nebolo možné
vyhovieť jej žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu.

Za zákonné však možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je náležite a presvedčivo odôvodnené,
čo vyplýva z § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku v spojení s § 53 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorých
rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).

Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovie v plnom rozsahu. V
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z rozhodnutí správnych orgánov, ani z lekárskych posudkov nevyplýva, prečo napriek

popisovaným a lekárskymi nálezmi zdokumentovaným zdravotným problémom žalobkyňa nie je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V lekárskych posudkoch sú len
citované diagnózy, je uvedený § 14 ods. 10 zákona, že žalobkyňa je fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím, je odkázaná na sprievodcu, je v nich citovaný § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., ale
prečo napriek chronickým komplikáciám cukrovky- diabetickej nefropatii, inkontinencii II.-III. stupňa,
arteriálnej hypertenzii 2.stupňa, ischemickej chorobe srdca NYHA II, spomalenému psychomotorickému
tempu, chôdzi len s pomocou druhej osoby, nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom v lekárskych posudkoch, ani v rozhodnutiach jasne, presvedčivo a najmä
zrozumiteľne vysvetlené nie je.

Z účelu zákona (§ 1) vyplýva zákonná požiadavka na maximálne možnú štátnu angažovanosť
napomáhať pri začleňovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným poškodením do spoločnosti, pri striktnej
požiadavke zohľadniť jej ľudskú dôstojnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Szšo 25/2012).



Tento účel zákona nie je možné naplniť iba konštatovaním, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a správnosť takéhoto záveru
má byť garantovaná iba tým, že je to konštatované v lekárskom posudku.

Keďže rozhodnutia správnych orgánov sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, nepresvedčivé,
nemožno posúdiť zákonnosť rozhodnutí, preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutočný stav veci a rozhodnutie
náležite odôvodniť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia poskytovalo skutkovú a právnu oporu výroku
rozhodnutia. Povinnosťou správnych orgánov je odôvodniť rozhodnutia tak, aby boli nielen zákonné, ale
aby boli zrozumiteľné nielen pre orgán, ktorý ho vydal, ale pre všetkých účastníkov konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa, aj keď bola v konaní
úspešná, výšku trov konania nevyčíslila a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania,
preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.