Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/65/2014 z 13. 10. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. októbra 2015, sp. zn. 5S/65/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8014201217.1
Krajský súd Prešov | 5S/65/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8014201217.1 | 2015-10-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd03c24b-04ac-47d6-97d6-7f87060d7071
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201217.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201217
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201217.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu MIDAN - Prešov, s.r.o.,
so sídlom Floriánová 8, Prešov, právne zastúpeného BENČÍK&PARTNERS, advokátska kancelária,
s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,
Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33,
Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p. : KRPZ-PO-KD13-72/2014-
P zo dňa 03. októbra 2014 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutie žalovaného č.p.: KRPZ-PO-KD13-72/2014-P zo dňa 03. októbra 2014 v spojení s
rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát č.p. :
ORPZ-PO-OD12-276/2014-P zo dňa 31. júla 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Zaväzuje žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 588,76 Eur pozostávajúce zo súdneho
poplatku 70 Eur a trov právneho zastúpenia 518,76 Eur, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu BENČÍK&PARTNERS, advokátska
kancelária, s.r.o. na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v F. R..

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa § 58 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Prešove ( ďalej len „prvostupňový správny orgán“ ) č. p.: O.-D.-O dňa
31.07.2014  vo veci rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie o uložení pokuty
za správny delikt vydané prvostupňovým správnym orgánom zmenil tak, že za časť textu vo výrokovej
časti rozhodnutia: „ ... orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednávať priestupok neoznámila ...“
doplnil časť textu: „ ..... odo dňa 14. 10.2013 do dňa rozhodnutia vo veci ... „. V ďalšej časti odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu  potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím podľa
ustanovenia § 138 ods. 2  zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o cestnej premávke“ ) uložil žalobcovi pokutu
vo výške 3.500 Eur. Prvostupňový správny orgán toto rozhodnutie  odôvodnil tým, že žalobca  ako
právnická osoba v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednávať priestupok neoznámila osobné údaje osoby, ktorej
zverila vedenie  vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa. Tento skutok kvalifikoval ako iný správny



delikt v zmysle § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie v zákonom stanovenej lehote,  v ktorom namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože
z neho nie je zrejmé, za neoznámenie osobných údajov vodiča v ktorom konkrétnom dni, období mal
tento vodič viesť motorové vozidlo a dopustiť sa priestupku, ktorý je vlastne dôvodom na oznámenie
osobných údajov. Taktiež nie je zrejmé o aké motorové vozidlá sa má jednať. Predmetom rozhodnutia je
uloženie sankcie, kde účastníkovi konania musí byť zrejmé konkrétne porušenie povinnosti za ktorú je
sankcionovaný. Žalobca už oznamoval osobné údaje vodičov, ktorým boli zverené vozidlá k ich vedeniu
preto nevie, za ktoré konkrétne dni údajne neoznámil iniciály vodiča a o ktoré motorové vozidlo ide. Ďalej
namietal, že z rozhodnutia nie je zrejmé jednoznačne zadokumentovaný  priestupok, na základe akých
dôkazov správny orgán ustálil existenciu priestupku, ktorá si vyžadovala oznámenie údajov o vodičovi
a či sa nejedná len o šikanózny výkon práv voči žalobcovi, kde už dlhodobo je vedený spor ohľadne
tejto právnickej osoby.

Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke ako
aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a nezistil dôvody k jeho zrušeniu. Rozhodnutie zmenil
z dôvodu upresnenia výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, aby z neho bolo zrejmé obdobie,
v ktorom si žalobca nesplnil zákonom stanovené povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 6 ods. 5
Zákona o cestnej premávke. Pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z predloženého spisového materiálu
prvostupňového správneho orgánu, z ktorého zistil, že  prvostupňový správny orgán obdržal dňa
14.04.2014 priestupkový spis Mestskej polície v D. na uloženie pokuty v zmysle § 138 ods. 1 písm.
i) Zákona o cestnej premávke žalobcovi z dôvodu nesplnenia si povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia
§ 6 ods. 5, 6 Zákona o cestnej premávke. Dňa 17.06.2014 prvostupňový správny orgán  upovedomil
žalobcu o začatí konania o správnom delikte podľa § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke a
vyzval ho, aby si v lehote do 7 dní uplatnil právo účastníka konania v zmysle § 33 Správneho poriadku.
V upovedomení o začatí konania ako aj vo výzve vyznačil dátum, čas a motorové vozidlo, ktorým mal
byť priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaný. Na základe upovedomenia
o začatí konania o správnom delikte zaslala C.. Q. L., splnomocnená na zastupovanie žalobcom
v konaní o správnom delikte oznámenie o prevzatí zastupovania žalobcu a žiadosť o stanovenie
termínu ústneho pojednávania, kde po oboznámení sa s obsahom spisu a preukázaní nešikanózneho
ukladania povinnosti zo strany Mestskej polície voči žalobcovi navrhnú výrok konania. Tejto žiadosti
prvostupňový správny orgán  vyhovel a dňa 07.07.2014 predvolal žalobcu a jeho právneho zástupcu
na ústne pojednávanie konané dňa 31.07.2014 v čase o 09:30 hod. V stanovenom termíne ústneho
pojednávania o správnom delikte sa žalobca, ani jeho zástupca na ústne pojednávanie nedostavili, ani
svoju neprítomnosť náležité neospravedlnili. Vzhľadom na uvedené správny orgán vydal rozhodnutie
o uložení pokuty za správny delikt, ktorým uložil žalobcovi podľa § 138 citovaného zákona pokutu vo
výške 3.500 Eur.

Žalovaný ďalej uviedol, že je toho názoru, že žalobca ako právnická osoba porušil povinnosť v zmysle
§ 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke čím sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 138 ods. 1
písm. i) Zákona o cestnej premávke, teda spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Toto protiprávne konanie preukazujú
listinné dôkazy obsiahnuté v spisovom materiáli, z ktorých jednoznačne vyplýva dôvodné podozrenie, že
dňa 14.10.2014 v čase o 13:20 hod. s motorovým vozidlom EVČ: D. XXXN., následne dňa 13.11.2013
od 11:04 hod. do 11:56 hod. s motorovými vozidlami EVČ: D. XXXY. a D. XXXN. a dňa 22.11.2013
v čase o 11:00 hod. s motorovým vozidlom D. XXXY. boli vodičmi uvedených vozidiel porušené
pravidlá cestnej premávky na ul. W. v D.. Na základe tohto dôvodného podozrenia bolo zistené, že
držiteľom uvedených motorových vozidiel je žalobca. Na podklade tohto zistenia bolo na adresu sídla
spoločnosti, teda žalobcu prostredníctvom Slovenskej pošty zaslané dožiadanie za účelom zistenia
osobných údajov osoby, ktorá v uvedených časoch viedla predmetné vozidlá. Napriek opakovaným
zaslaniam doručenie dožiadania nebolo ani v jednom prípade úspešné. Z uvedeného dôvodu bolo
zo strany Mestskej polície v D. vykonané viacnásobné (dňa 17.02.2014, 14.03.2014 a 21.03.2014)
osobné zisťovanie osobných údajov vodiča v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu s negatívnym
výsledkom. Následne dňa 03.04.2014 v čase o 07:55 hod. bol žalobca v zastúpení konateľom G.. G.
N. vyťažovaný za účelom zistenia potrebných údajov o osobe vodiča. Konateľ spoločnosti G.. G. N. po
zákonnom poučení sa ústne vyjadril, že nepodá žiadne písomné vysvetlenie a že je vlastníkom preukazu
ŤZP. Ďalšími listinnými dôkazmi mal žalovaný za preukázané protiprávne konanie a to upovedomením
a výzvou prvostupňovým správnym orgánom  zo dňa 28.04.2014, ktorými vyrozumel žalobcu o dátume
a čase porušenia pravidiel cestnej premávke osobami, ktorým bolo vedenie vozidiel, ktorých držiteľom



je žalobca zverené. Napriek osobnému dotazovaniu príslušníkmi Mestskej polície v D. a úspešnému
doručeniu predmetných písomností zo strany prvostupňového správneho orgánu žalobcovi, neuviedol
údaje o vodičovi vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, t.j. nesplnil si zákonnú povinnosť
v zmysle § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke. Žalovaný je toho názor, že žalobca mal dostatok
času a možnosti na oznámenie požadovaných údajov orgánu konajúcemu vo veci a to minimálne od
03.04.2014, t.j. osobného dotazovania príslušníkmi MsP v D. do dňa 31.07.2014 a to rozhodnutia vo
veci samej. Za uvedené obdobie žalobca nepreukázal snahu smerujúcu k splneniu svojej zákonnej
povinnosti.

K námietke žalobcu, že z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, v ktorom konkrétnom dni, resp. období
sa mal vodič, ktorého údaje neoznámil dopustiť priestupkov a taktiež nie je zrejmé o aké motorové
vozidlo ide, žalovaný uviedol, že svojim postupom zmenil výrok napadnutého rozhodnutia a to
vložením požadovaných údajov tak, aby z neho boli zrejmé. Absencia týchto údajov vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia nezakladá jeho nezákonnosť, pretože žalobca mal počas konania vo veci od
jeho začiatku, t.j. dňa 17.06.2014 až do teraz, aj má vedomosť o dátume a čase spáchania priestupkov
v súvislosti s objasňovaním, ktorých bol povinný orgánu oprávnenému prejednávať priestupky oznámiť
osobné údaje osoby, ktorej vedenie vozidla zveril. O tejto vedomosti svedčí aj oznámenie o prevzatí
zastupovania C.. Q. L., ktorá vo svojej písomnosti dátumy a časy vymenúva. Vychádzajúc z tejto
písomnosti túto námietku žalobcu hodnotí ako zavádzajúcu a najmä nedôvodnú.

K tvrdeniu žalobcu, že predmetom rozhodnutia je uloženie sankcie, kde žalobcovi musí byť zrejmé
konkrétne porušenie povinnosti, za ktorú je sankcionovaný žalovaný uviedol, že z výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil povinnosť v zmysle § 138 ods. 1
písm. i) Zákona o cestnej premávke. Vzhľadom na doslovnú formuláciu výroku rozhodnutia a síce: „ ...
pretože porušila povinnosť podľa § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke ...“ tvrdenie žalobcu
o nevedomosti o konkrétnom porušení povinnosti prameniace z rozhodnutia považuje za nedôvodné.

K námietke žalobcu, že podľa napadnutého rozhodnutia sa mal vodič dopustiť priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý bol údajne zo strany Mestskej polície jednoznačne
zadokumentovaný poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k.: 5As
104/2008 - 45 žalovaný uviedol, že predmetom konania ukončeného rozhodnutím o uložení pokuty za
správny delikt bolo protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v porušení ustanovenia § 138 ods. 1 písm.
i) Zákona o cestnej premávke. Námietka žalobcu  vo vzťahu k materiálnemu aspektu priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je nedôvodná a s konaním o správnom delikte nesúvisiaca.

K tvrdeniu žalobcu, že z rozhodnutia nie je zrejmé ako bola zadokumentovaná existencia priestupku,
pričom je nevyhnutné, aby bola existencia priestupku obvinenému bez najmenších pochybností
preukázaná, pričom správny orgán neustálil existenciu priestupku, ktorá si vyžadovala oznámenie
údajov o vodičovi a či sa nejedná len o šikanózny výkon práva žalovaný opätovne poukázal na
skutočnosť, že v konaní o správnom delikte nebolo predmetom skúmania naplnenie skutkovej podstaty
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky fyzickou osobou, ale predmetom skúmania
bolo splnenie zákonných povinností právnickej osoby vyplývajúce z ustanovenia § 6 ods. 5 Zákona o
cestnej premávke.

Dôvodil, že z ustanovenia § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke jednoznačne vyplýva povinnosť
prevádzkovateľa vozidla v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby,
ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. Splnenie tejto povinnosti
prevádzkovateľa  je podmieňujúce pre ďalšie konanie o priestupku voči konkrétnej fyzickej osobe -
vodičovi. Z uvedeného dôvodu podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt nemôžu
byť dôkazy preukazujúce spáchanie priestupku fyzickou osobou, pretože získanie takýchto dôkazov je
podmienené práve splnením zákonných povinností prevádzkovateľa vozidla a síce oznámenie osobných
údajov v zákonom stanovenom rozsahu osoby, ktorej vedenie vozidla zveril.

K tvrdeniam žalobcu o šikanóznom výkone práv voči osobe spoločníka spoločnosti -  žalobcu a dlhodobo
vedenom spore ohľadne jeho osoby a o ústavnom práve žalobcu využívať sídlo na ul. W. v D. žalovaný
uviedol, že sa k týmto skutočnostiam nevyjadruje, pretože tieto skutočnosti jednak neboli podkladom
preskúmavaného rozhodnutia a jednak preto, že nie je oprávnený takéto skutočnosti skúmať, resp.



vyhodnocovať. Ak žalobca má podozrenie, alebo pochybnosti o správnosti postupu orgánov konajúcich
vo veci má možnosť obrátiť sa na príslušné orgány, ktoré sú vecne príslušné zaoberať sa takýmito
tvrdeniami. Vyžadovanie splnenia zákonných povinností od právnickej osoby, alebo fyzickej osoby
podnikateľa orgánom oprávneným objasňovať alebo prejednávať priestupky nezakladá porušovanie jej
ústavných práv.

K námietke žalobcu, že na ulici, na ktorej je obmedzená premávka vozidiel značkou „Pešia zóna“ sa nedá
dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalovaný poukázal na ustanovenie
§ 59 Zákona o cestnej premávke,  z ktorého vyplýva, že  osobitné ustanovenia o cestnej premávke v
obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne, konkrétne v ods. 5 citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého
ak v tejto hlave nie je ustanovené inak, platia pre premávku v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne
ostatné ustanovenia tohto zákona. Na základe uvedeného sa žalovaný s názorom žalobcu nestotožňuje
a zastáva názor, že fyzická osoba sa môže dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky aj v mieste, resp. oblasti, kde je obmedzený pohyb vozidiel.

K tvrdeniu žalobcu v podaní  zo dňa 26.06.2014 a to, že žalobca má za to, že v uvedených dňoch ( dňoch
v zmysle upovedomenia o začatí konania o správnom delikte ) sa vodič označených vozidiel nedopustil
priestupkov označených ako podklad pre potrebu označenia osôb vedúcich predmetné motorové vozidlá
žalovaný uviedol, že žalobca, resp. konateľ spoločnosti  nie je osobou oprávnenou rozhodnúť, ktoré
konanie fyzickej osoby má alebo nemá znaky priestupku. Žalobca teda nad zákonný rámec podmieňuje
oznámenie údajov o vodičovi preukázaním spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.

Ďalej uviedol, že preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a
jej výmery a zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na
závažnosť správneho deliktu a to, že sa jedná o skutok, ktorý aj zákonodarca posudzuje tak, že za jeho
spáchanie umožňuje uložiť pokutu až do výšky 3. 500 Eur podľa § 138 ods. 1 Zákona o cestnej premávke.
Za zvýšenú mieru závažnosti považuje skutočnosť, že žalobca sa protiprávneho konania dopustil
opakovane a to do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu za obdobný
skutok bola uložená sankcia. Zvýšená miera závažnosti konania žalobcu vyplýva aj z ustanovenia §
137 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého je možné uložiť pokutu do 7. 000 Eur právnickej
osobe, alebo fyzickej osobe podnikateľovi, ktorá sa dopustí porušenia povinnosti v zmysle § 138 ods.
1 Zákona o cestnej premávke opakovane v lehote do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty.  Uviedol, že vychádzajúc z listinných dôkazov obsiahnutých v spise zistil,
že dňa 14.04.2014 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bola uložená pokuta vo výške 350
Eur za  nesplnenie povinnosti v zmysle § 138 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Ďalej poukázal
na právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt zo dňa 28.02.2013 (právoplatné dňa
20.03.2013), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 200 Eur  za nesplnenie povinnosti v zmysle
§ 138 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Z uvedeného vyplýva, že žalobca opakovane porušuje svoje
zákonom stanovené povinnosti a pokuty, ktoré mu za tieto porušenia boli uložené smerovali k naplneniu
predpokladu, že žalobca sa bude obdobného konania vyvarovať. Ďalej zistil, že pri ukladaní sankcie
prvostupňový správny orgán prihliadal aj na spôsob spáchania správneho deliktu a mieru jeho zavinenia
najmä na to, že žalobca sa protiprávneho konania dopustil vedome a neuviedol požadované údaje. S
týmto názorom sa žalovaný plne stotožňuje, lebo zastáva názor, že doba (od 14.10.2013 do rozhodnutia
vo veci), po ktorú žalobca mal možnosť oznámiť požadované údaje osoby bola dostatočná, o tejto svojej
zákonnej povinnosti bol viacnásobne poučený a rovnako bol opakovane vyzývaný na jej splnenie čo
nevykonal, čím takto vylúčil nedbanlivostné konanie a potvrdil svoj úmysel spočívajúci v odmietnutí
oznámenia požadovaných údajov o osobe, ktorej vedenie vozidla zveril. Prvostupňový správny orgán  pri
ukladaní pokuty prihliadal aj na následky protiprávneho konania žalobcu, ktoré vyhodnotil tak, že nedošlo
k objasneniu priestupku a teda nedošlo k vyvodeniu zodpovednosti za priestupok fyzickej osoby, čím táto
fyzická osoba nebude v budúcnosti motivovaná spôsobom, ktorý by ju od obdobného konania odvracal.
Tento predpoklad spočíva v tom, že fyzická osoba, ktorej žalobca neoznámil osobné údaje sa vedením
vozidla dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný poukazuje aj na
možnosť, že sa osoba vedením motorového vozidla môže dopustiť trestného činu, ktorý by takto zostal
bez primeraného odsúdenia, napr. v zmysle Trestného zákona.

Poukázal na ustanovenie § 138 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého pokutu do 7 000
Eur uloží správny orgán Policajného zboru ak právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ sa



dopustí porušenia niektorej z povinností podľa ods. 1 opätovne do 1 roka od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty. Pretože bol splnený predpoklad zákonodarcu na uloženie pokuty do 7
000 Eur, najmä z dôvodu, že žalobca sa opakovane dopúšťa porušení svojich zákonných povinností
a doteraz uložené pokuty neviedli žalobcu k náprave, žalovaný nemá dôvodov meniť výšku uloženej
pokuty. Prvostupňový správny orgán  sa pri uložení pokuty za správny delikt dostatočne zaoberal
všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré jej výšku ovplyvňujú a vyššie uvedené hodnotenie považuje
za náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodnenil uloženej výšky pokuty, pričom je toho názoru, že
pokuta bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná  porušeniu právneho predpisu,
tak ako to prvostupňový správny orgán   uviedol a odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Z uvedeného
rovnako vyplýva, že žalobcovi bola za ním spáchaný skutok uložená pokuta v polovici sadzby stanovenej
zákonom.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania postupu napadnutého rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a namietal, že z tohto rozhodnutia nie je
zrejmé, o ktorý konkrétny dátum spáchania priestupku ide, kedy má osoba, ktorej údaje neboli oznámené
správnemu orgánu viesť motorové vozidla a aké motorové vozidlo, ako aj údaj kedy došlo k porušeniu
zákona z dôvodu neoznámenia údajov o vodičovi.  Ďalej uviedol, že žalobca ale aj spoločníci a rodinný
príslušníci sú dlhodobo zo strany Mestskej polície D. prenasledovaní a je vedených veľa priestupkových
konaní, kde z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé  ktorý z mnohých skutkov má správny orgán
v rozhodnutí na mysli a za neoznámenie osobných údajov vodiča vedúceho motorové vozidlo  ktorého
konkrétneho dátumu. Nie je relevantná skutočnosť, že je vedených veľa identických konaní, ktoré sa
líšia len v čase ich spáchania.

Namieta, že rozhodnutie aj v samotnom výroku musí byť dostatočne zrozumiteľné a samozrejme
nezameniteľné. Ani z odôvodnenia nie je zrejmé kedy sa mal vodič, ktorého osobné údaje mali
byť oznámené dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v nadväznosti na
špecifikáciu o ktoré konkrétne porušenia neoznámenia osobných údajov vodiča,  z ktorého priestupku
ide. Takýto postup je v rozpore okrem iného z článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
každý má právo na spravodlivé konanie. Týmto spôsobom je možné opakovane postihovať žalobcu za
neoznámenie údajov správnemu orgánu za ten istý skutok. Ďalej namietal, že žalovaný napadnutým
rozhodnutím odstránil vytýkanú nezrozumiteľnosť tým, že doplnil výrok o čas, kedy žalobca neoznámil
osobné údaje vodiča a to tak, že doplnil výrok o údaj „ ... odo dňa 14.10.2013 do rozhodnutia vo veci ...
„avšak týmto iba všeobecne ohraničil lehotu, v ktorej neboli uvedené osobné údaje vodiča oznámené
bez špecifikácie, či ide o neoznámenie osobných údajov vodiča, ktorý sa mal údajne dopustiť priestupku
proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky dňa 14.10.2013 alebo 13.11.2013, prípadne v inom čase.

Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a to z dôvodu, že žalovaný v odôvodení napadnutého
rozhodnutia poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/2/2013, v ktorom Najvyšší
súd SR vyslovil právny názor na význam dopravného značenia „Pešia zóna“ a zároveň poukázal na
vplyv závažnosti porušenia pravidiel bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na uloženú pokutu.
Je toho názoru, že ide o odstavenie vozidla na komunikácii označenej značkou „Pešia zóna“. Ak by
súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné, potom žiadal, aby prihliadol na
intenzitu porušenia zákona. Poukázal na všeobecný prístup súdov vrátane Ústavného súdu Slovenskej
republiky k otázkam práva vlastniť a užívať majetok. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 1S/3/2009 - 45 potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Sžo/87/2010, ktorým bolo priznané právo osobe majúcej vecné právo k nehnuteľnosti v časti
označenej ako „Pešia zóna“ právo pokojného užívania nehnuteľnosti stavby. Podľa názoru Ústavného
súdu Slovenskej republiky ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa
na samotné vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie
majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a
súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej autonómie jednotlivca vo vzťahu k
verejnej moci. Obmedzenie práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia
rešpektovať aj ústavnú hodnotu personálnej autonómie. Výnimkou môžu byť len výnimočné situácie
súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný mal vedomosť,
že žalobca má sídlo spoločnosti na ul. W. X v D.. K dnešnému dňu je vydané predbežné opatrenie
Okresného súdu v D. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 06.10.2014, podľa ktorého je vlastník stavby
( spoločník a konateľ žalobcu ) oprávnený parkovať motorového vozidlá na ul. W. v D..



Je toho názoru, že údajný priestupok - odstavenie vozidla v pešej zóne, kde je zrejmé, že je vylúčená
premávka na mieste, ktoré nebráni chodcom užívať komunikáciu, ale ani vozidlám zabezpečujúcim
dopravnú obsluhu a neoznámenie osobných údajov voziča po dlhotrvajúcom šikanovaní zo strany
Mestskej polície D. podľa jeho názoru nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu uloženie tak vysokej pokuty.
Navrhol prihliadnuť na skutočnosť, že samotný žalobca, ale aj konatelia a spoločníci žalobcu majú trvalé
bydlisko na identickej adrese. Považuje za dôvodné vykonať dokazovanie k výške uloženej pokuty vo
vzťahu k intenzite priestupku a zmeniť výšku tejto pokuty. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného v
spojení s rozhodnutím prvostupňového správne orgánu  zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 01.12.2014, v ktorom poukázal na tie isté
dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul
účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je dôvodná.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v D., okresného dopravného inšpektorátu ( ďalej len
„prvostupňový správny orgán“ ), ktorý rozhodnutím č.p.: O.-D.-O zo dňa 31.07.2014 podľa § 138
ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o cestnej premávke“ ) rozhodol, že žalobca ako právnická osoba
v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému
objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla
v rozsahu meno, priezvisko a adresa. Z uvedeného dôvodu sa žalobca uznáva vinný zo spáchania
správneho deliktu, pretože porušil povinnosť podľa § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke,
pričom sa žalobca podľa § 138 ods. 2 Zákona o cestnej premávke dopustil porušenia tejto povinnosti
opätovne do jedného roku od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuta. Žalovaný výrok
tohto rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu napadnutým rozhodnutím doplnil a to za textom
„ ... orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámila ... „ o časť textu „ ... odo
dňa 14.10.2013 do dňa rozhodnutia vo veci ...“.

Podľa § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke, prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s konaním
o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo
prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno,
priezvisko a adresa pobytu.

Podľa § 138 ods. 1 písm. i) citovaného zákona,  orgán Policajného zboru uloží pokutu do 3 500 eur
právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá v súvislosti s konaním o priestupku proti



bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok
neoznámi osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa.

Podľa § 138 ods. 2 citovaného zákona,  pokutu do 7 000 eur uloží orgán Policajného zboru, ak právnická
osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ sa dopustí porušenia niektorej z povinností podľa odseku 1
opätovne do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

Podľa § 139 ods. 1 citovaného zákona,  pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť, následky a čas
trvania protiprávnej činnosti.

Podľa § 141 ods. 1 citovaného zákona,  ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Mestská polícia v D. podaním zo dňa
07.04.2014 označeným ako Správa o výsledku objasňovania priestupku predložila prvostupňovému
správnemu orgánu objasňovací spis vo veci priestupku, ktorý sa mal stať dňa 13.11.2013 v čase o 11:04
hod. do 11:56 hod., kedy bolo príslušníkmi mestskej polície zistené, že na ul. W. č. X v D. v pešej zóne
( IP 25a )  dopravná obsluha a cyklisti, zásobovanie v čase 05 - 10 a 18 - 20 hod a v zóne s dopravným
obmedzením zákaz státia ( IP 24a )  na mieste kde je úpravou cestnej premávky státie povolené len
na označených parkoviskách s platným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou parkujú motorové
vozidlá BMW EVČ: D. XXXY. a D. XXXN., čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 písm. a), b) Zákona o cestnej
premávke a tým aj priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Po
vylustrovaní motorových vozidiel bolo zistené, že držiteľom týchto motorových vozidiel je spoločnosť
G. - D., s.r.o. so sídlom W. X, D.. Ďalej z predmetnej správy o výsledku objasňovania priestupku, ako
aj zo samotného administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 13.12.2013 a 13.01.2014 boli zaslané
dožiadania do uvedenej spoločnosti - žalobcu, avšak dožiadania neboli v odbernej lehote prevzané. Z
dôvodu nepreberania si doručeniek príslušníci mestskej polície sa v dňoch 17.02.2014, 14.03.2014 a
21.03.2014 presunuli na adresu trvalého pobytu konateľa žalobcu a zároveň adresu prevádzkovateľa
vozidla za účelom podania vysvetlenia k priestupkom. Na uvedenej adrese nikto neotváral. Opätovne
dňa 03.04.2014 príslušníci mestskej polície sa presunuli na adresu trvalého pobytu konateľa žalobcu.
Po zazvonení na uvedenej adrese otvoril dvere G.. N., ktorý bol vyzvaný podľa § 10 ods. 1 zákona č.
564/1991 Zb. o obecnej polície, aby podal vysvetlenie k priestupom a poučil o jeho právach. Menový sa
ústne vyjadril, že nepodá žiadne písomné vysvetlenie, že je vlastníkom preukazu ŤZP.

Ďalej z obsahu spisu žalovaného súd zistil, že Mestskou políciou v D. bol prvostupňovému správnemu
orgánu odstúpený aj priestupok správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 07.04.2014, ktorý
sa mal stať dňa 14.10.2013  v čase o 13:20 hod., kedy bolo zistené, že na ul. W. X v D. v pešej
zóne a v zóne s dopravným obmedzením na mieste  kde je úpravou cestnej premávky státie povolené
len na označených parkoviskách s platným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou parkuje
motorové vozidlo BMW EVČ: D. XXXN., čím došlo k porušeniu § 3 ods. 1,2 písm. b) Zákona o cestnej
premávke a tým aj priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Držiteľom tohto motorového vozidla bola spoločnosť G. - D., s.r.o. so sídlom W. X, D.. Prevádzkovateľovi
motorového vozidla boli dňa 24.01.2014 a 05.03.2014 zaslané dožiadania za účelom predloženia
potrebných podkladov, t.j. osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, adresa vodiča, ktorý v uvedený
deň týmto motorovým vozidlo jazdil. Tieto dožiadania neboli prevzaté v odbernej lehote. Následne
dňa 03.04.2014 sa dostavila hliadka mestskej polície D. na ul. W. X, D. za konateľom spoločnosti
G.,. G. N., ktorý príslušníkom mestskej polície uviedol, že žiadne písomné vysvetlenie nepodá a že je
vlastníkom preukazu ŤZP. Podľa Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 02.04.2014, ktorým
mestská polícia odstúpila priestupkový spis prvostupňovému správnemu orgánu bolo zistené, že dňa
22.11.2013 v čase o 11:00 hod. bolo príslušníkmi mestskej polície zistené, že na ul. W. č. X v D. v
pešej zóne v zóne s dopravným obmedzením zákaz státia na mieste kde je úpravou cestnej premávky
státie povolené len na označených parkoviskách s platným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou
parkuje motorové vozidlo BMW EVČ D. XXXY., čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 písm. a), b) Zákona o
cestnej premávke a tým aj k priestupku podľa § 22 od. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Prevádzkovateľom tohto motorového vozidla bola spoločnosť G. - D., s.r.o. Dňa 20.01.2014 bolo tejto
spoločnosti zaslané dožiadanie za účelom predloženia potrebných podkladov, t.j. označenia osobných
údajov v rozsahu meno, priezvisko, adresa vodiča, ktorý v uvedený deň týmto motorovým vozidlom jazdil.



Na toto dožiadanie mestská polícia neobdržala odpoveď, hoci bolo riadne doručené. Dňa 03.03.2014
bolo zaslané opätovné dožiadanie, ktoré sa vrátilo neprevzaté v odbernej lehote.

Na konanie podľa Zákona o cestnej premávke sa vzťahuje všeobecný predpisov o správnom konaní,
preto je potrebné vo vzťahu k podstatným náležitostiam rozhodnutia aplikovať ustanovenie § 47 ods.
1,2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len „Správny poriadok“ ).

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1,2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý opravuje podstatnú  náležitosť
rozhodnutia  a to výrok, nevyplýva žeby výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné, časové a miestne
určenie konania, z  ktorého správny delikt vyplýva. Na druhej strane je však nespochybniteľné, že
iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov
konania a iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezvadne formulovaný výrok je nezastupiteľnou
časťou rozhodnutia. Iba z nej je možné zistiť či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku
je možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litespendencie, dvojakého
postihu pre totožný skutok. Je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zaistenie riadne práva
na obhajobu. Len výrok rozhodnutia ( a nie odôvodnenie ) môže byť vynutiteľný správnou exekúciou.

Podľa názoru súdu vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte preto vždy
musí spočívať v špecifikácii správneho deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s
konaním iným.

Z obsahu administratívneho spisu ako je uvedené vyššie nesporne vyplýva, že žalobcovi boli zo strany
Mestskej polície v D. v rámci konania o objasňovaní priestupku zasielané viaceré dožiadania s výzvou
na oznámenie osobných údajov vodiča, ktorému zveril vedenie osobného motorového vozidla. Zo spisu
je taktiež zrejmé, že žalobca je prevádzkovateľom dvoch motorových vozidiel a to BMW EVČ: D. XXXN.
a D. XXXY.. Konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dotýkalo zistení
porušenia Zákona o cestnej premávke zo dňa 13.11.2013, 14.10.2013 a 22.11.2013. Teda žalobca sa
mal dopustiť viacerých konaní, za ktoré mu mala byť uložená pokuta za správny delikt. Odvolací orgán
vo vzťahu k výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nedostatok špecifikácie skutku síce
odstránil tým, že ho časovo vymedzil odo dňa 14.10.2013 do dňa rozhodnutia vo veci. Takáto špecifikácia
skutku však nespĺňa požadované zákonné kritériá, t.j. vecné, časové a miestne určenie konania tak, aby
nebolo zameniteľné s iným skutkom.

O skutočnosti, že môže dôjsť k zámene skutku, prípade k dvojakému postihu za ten istý skutok v
predmetnom konaní svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil časový
úsek konania žalobcu, za ktorý je mu uložená pokuta od 14.10.2013 do dňa rozhodnutia vo veci,
pričom z obsahu spisu súd zistil, že v tomto časovom rozmedzí bola už žalobcovi uložená pokuta a to
rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru v D., okresný dopravný inšpektorát č.p. : O.-D.-O
zo dňa 07.03.2014 kde z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako prevádzkovateľ motorového
vozidla zn. BMW EVČ: D. XXX N., D. XXXY. a motorového vozidla NISAN D. v súvislosti s prevádzkou,
ktorého bolo podozrenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestne premávky si
nesplnil povinnosť a v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej



zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa, čím došlo  porušeniu ustanovenia § 6 ods. 5
Zákona o cestnej premávke a k spáchaniu správneho deliktu podľa § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej
premávke, za čo mu bola uložená pokuta o výške 350 Eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.04.2014 a vykonateľnosť 30.04.2014.

Vo vzťahu k výroku rozhodnutia je potrebné správnym orgánom vytknúť aj skutočnosť, že tento
výrok neobsahuje ustanovenie právneho predpisu upravujúce povinnosť žalobcu ako prevádzkovateľa
osobného motorového vozidla, ktorý mu ukladá oznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie
vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa. Týmto ustanovením je nepochybne § 6 ods. 5 Zákona o
cestnej premávke.

Ak teda žalovaný a prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia neuviedli potrebné podstatné
náležitosti, t.j. výrok neobsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným,
postupovali v rozpore so zákonom. Ide o takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia oboch
správnych orgánov.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Výrok rozhodnutia správneho orgánu, ktorý nespĺňa zákonom požadované náležitosti nesporne takouto
vadou je.

Žalobca sa v žalobných námietkach zaoberal samotným priestupkom proti plynulosti a bezpečnosti
cestnej premávky, ktoré malo byť predmetom objasňovania a prejednania pred príslušným správnym
orgánom a zaoberal s otázkou oprávnenosti parkovania v tzv. pešej zóne za okolností kedy má žalobca
sídlo a konatelia a spoločníci tejto spoločnosti trvalé bydlisko v tejto časti pešej zóny. Týmito námietkami
sa súd v konaní nezaoberal, pretože je nesporné, že predmetom preskúmania boli rozhodnutia
správneho orgánu týkajúce sa správneho deliktu podľa § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke v spojení
s § 138 ods. 1 písm. l) tohto zákona, podľa ktorého sa ukladá sankcia v súvislosti s konaním o priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednávať
priestupok neoznámenie osobných údajov osoby, ktorej právnická osoba zverila vedenie vozidla v
rozsahu meno, priezvisko a adresa. Teda netýka sa prejedania samotného priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky.

Námietkami žalobcu k výške uloženej pokuty sa súd nezaoberal z dôvodu, že len na základe presnej
definície správneho deliktu - skutku, jeho vymedzenia čo do miesta, času a spôsobu spáchania je možné
preskúmať a hodnotiť správnosť a výšku uloženia sankcie, čo v napadnutom rozhodnutí žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu absentuje.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanému
na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní opätovne vyhodnotiť konania žalobcu vo vzťahu   k postihnutiu za
správny delikt vyrovnať sa s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a vo veci vydať rozhodnutie, ktoré
bude spĺňať všetky zákonom požadované kritéria uvedené v § 47 Správneho poriadku, pričom vo výroku
rozhodnutia bude zákonným spôsobom špecifikovaný skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozsudku ( § 250j ods. 7 O.s.p. ).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu
súd priznal náhradu trov konania, k úhrade ktorých zaviazal žalovaného. Trovy konania pozostávajú  zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia
boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“ ). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z
troch právnych úkonov - prevzatie a príprava veci, spísanie a podanie žaloby, účasť na pojednávaní



dňa 14.10.2015. Hodnota právneho úkonu za rok 2014 ( prevzatie a príprava, podanie žaloby ) 2 x 134
Eur, (§ 11 ods. 4 vyhlášky) 2 x 8,04 Eur režijný paušál, hodnota právneho úkonu za rok 2015 ( účasť
na pojednávaní ) 139,83 Eur a režijný paušál 8,39 Eur. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z
dane z pridanej hodnoty 20% z celkovej odmeny 432,30 Eur, t.j. 86,46 Eur. Trovy právneho zastúpenia
sú v celkovej výške 518,76 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,   proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.