{"guid": "96b58c01-eade-4649-b977-dc333f7d8c34:b9ad7934-270d-469b-ae30-6488646ec35a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8014201225.1", "spisova_znacka": "5Sp/31/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Sp/31/2014 z 11. 2. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 11. februára 2015, sp. zn. 5Sp/31/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8014201225.1", "identifikacne_cislo": "8014201225", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ľuboslava Mruškovičová", "sudca_id": 1283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-luboslava-mruskovicova-1283", "datum_vydania": "2015-02-11", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9ad7934-270d-469b-ae30-6488646ec35a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201225.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201225.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201225.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 5Sp/31/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8014201225\nDátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201225.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému\núradu Medzilaborce, katastrálny odbor, Dobrianskeho 89, za účasti F. J., bytom J. XX a ProHelp -\nzdruženia občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Povraznícka 18, o preskúmanie rozhodnutia\nbývalej Správy katastra Medzilaborce zo dňa 20. júna 2013 Č.k.: V 150/2013-1 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozhodnutie bývalej Správy katastra Medzilaborce zo dňa   20. júna 2013  Č. k.:\nV 150/2013-1.\n\nNáhradu trov konania účastníkom    n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nPreskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.6.2013 rozhodla bývalá Správa katastra Medzilaborce, ktorej\nprávnym nástupcom je odporca (ďalej len odporca) ako príslušný správny orgán  podľa § 18 ods. 2\npísm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam  (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa\n29.5.2013 a zaevidovanom pod č.k. V-150/2013, ktorého prílohou bola záložná zmluva uzavretá medzi\nnavrhovateľom ako záložným veriteľom a F. J., zastúpenou združením ProHelp ako záložcom tak, že\npodľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.\n\nV odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 29.5.2013 bol doručený návrh na vklad\nzáložného práva do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy  uzavretej medzi navrhovateľom\nako záložným veriteľom a F. J., zastúpenou združením ProHelp ako záložcom. Návrh bol zaevidovaný\npod č. V-150/13. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti v odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia presne špecifikované. Po preskúmaní návrhu a listín k nemu pripojených správny orgán\nzistil, že doloženou dohodou o splnomocnení bolo porušené ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon,\no ktorý ide, ani ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, ako aj ustanovenie §\n53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy ako zmluva o úvere, ktorú\nnásledne  zabezpečuje doložená záložná zmluva, nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach  zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide\no neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatná. Keďže\nspotrebiteľ, záložca bol zastúpený pri podpise záložnej zmluvy zástupcom, ktorého mu určil už pri\npodpise zmluvy o úvere záložný veriteľ, pričom túto podmienku spotrebiteľ nemohol dopredu ovplyvniť,\ndošlo k porušeniu zákona, ku konfliktu záujmov zástupcu a zastúpeného, došlo k neprijateľnej zmluvnej\npodmienky a takýto úkon možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v zmysle § 7 ods. 1, 2\npísm. a) zákona o ochrane spotrebiteľov zakázaná.  V tejto súvislosti poukázal na judikatúru najvyššieho\nsúdu. S poukazom na § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, § 37 ods. 3 a § 39 Občianskeho zákonníka\nnávrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.\n\nVčas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu.\nCitoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, §\n46 správneho poriadku a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a zastáva názor, že dohoda o splnomocnení\nje uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa\nnáležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.\nZáložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok\nvyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej\npomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam,\nktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj\nna všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného\nvzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom\npráva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.\nPoukázal na skutočnosť, že pre správny orgán v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého\nzistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku), pričom podľa § 46 správneho poriadku\nrozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav\nveci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú\npre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť\nvšetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové\nzistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne\ninterpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome.\nNapadnuté rozhodnutie  správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“ čo\ndokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že\nsprávny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia\nzo spoľahlivo zisteného stav veci.\nZmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne\naplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra\nnehnuteľností.\nSprávny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca\n- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria\nodôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení\nrozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne\nposúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich\nprávny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého\nsprávny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je\npotrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a\nprávnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je\nrozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nSprávny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §\n22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v\nrozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá\nsamotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať\n(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a\nkolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).\nK otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom\nprípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o\nsplnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)\na na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených\na o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že\nsplnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere\nvrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch\nmusí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu na ktorú poukazuje správny\norgán vo svojom rozhodnutí. Pre úplnosť ešte uviedol, že samotný splnomocniteľ nikdy nenamietal obsah\nudeleného plnomocenstva, ani žiadnym iným spôsobom neyjadril svoj nesúhlas s ním, hoci mu zákon\ntakýto postup umožňuje (napr. prostredníctvom odvolania plnomocenstva).\nV prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého\njednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez\n\nakejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu\nnevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež\nnevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca\nnavrhoval.\nZ obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov\nsplnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom\nosobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach\na povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo\nzmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem\nrokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.\nJe teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi\ndlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.\nSprávny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho\nobsah.\nPredmetná námietka  je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci.\nDohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,\nako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti\nvôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody\nvôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav\nurobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle\nmožno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno\nkonštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou\nvyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu\nz úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,\nktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne\nschopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý\nnajmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.\nVzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného\nprávneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo\nstrany záložcu.\nRovnako sa nestotožnil s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť\nDohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú\nzmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú\nmedzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho\nzákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné\nnáležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez\nohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba,\nktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo\ninej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie\nsplnomocniteľa splnomocnencom preto nemožno posudzovať za spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu\nani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.\n\nK rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že takéto odôvodnenie je predovšetkým\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti\nodôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 správneho poriadku. Nevedno, či správny\norgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Ak správny orgán vidí rozpor\ns dobrými mravmi v poplatku rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi\ndaný.\nObsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť\nzmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto  smere spoľahlivo\nzistiť skutkový stav veci.\nAk sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, odvolateľ  uviedol, že odplata za poskytnutie\npeňažných prostriedkov (typicky úrok) nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto\nodplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť (ak vôbec) o neplatnosť čiastočnú (t.j. určitá\nvýška bude právne prípustná, a teda platná, a zvyšok právne neprípustný, a teda neplatný) a ak by\naj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. V této\n\nsouvislosti je třeba zdůraznit, že k podstatným částem smlouvy o úvěru nepatří dohoda o výši úroku,\nk jehož zaplacení se dlužník zavazuje (Obchodní zákoník, Komentář, 12. vydání, Praha: C. H. Beck\n2009, s. 1078-9).\n\nNaviac, správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka\no absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265\nObchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku.\nZmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda\nšpeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho\nzákonníka.\nRovnako prípadná neplatnosť dojednania o úroku z omeškania  nemá za následok celkovú neplatnosť\nzmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods.\n1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka.\nAk by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku ani v takomto prípade by nekonal\nsprávne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná\nčíselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však\nnemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo\nzistil skutkový stav.\nK odplate za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe,\npodľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku\npožadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné\npostupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by\npôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že\nv prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie\na požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,\nčo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie\npodnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové\núroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola\npožadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v\nurčitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka,\nJ., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání.\nPraha: C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR,\nktorého autormi sú sudcovia NS ČR).\n\nK úrokom z omeškania je potrebné uviesť nasledovné:\nPodľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania nie je možné\nvychádzať len z jej číselnej výšky (a prípadného porovnania so zákonnou výškou), ale je potrebné\naj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu (napr. Rozsudok NS ČR, sp. zn. 23Cdo\n1458/2007 zo dňa 31. marca 2009 publikovaný na www.epravo.cz pod č. 56735; Rozsudok NS ČR, sp.\nzn. 32 odo 468/2003 zo dňa 27. novembra 2003 publikovaný na www.epravo.cz pod č. 36309, Rozsudok\nNS ČR zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, publikovaný na www.epravo.cz pod č.\n60110).\nHodnotenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania bolo aj predmetom viacerých\nkonaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto\nzmluvné dojednanie ako platné (Rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo 34/2004 zo dňa 21. decembra 2004;\nRozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo 26/2004 zo dňa 22. septembra 2005; Rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo\n28/2004 zo dňa 22. septembra 2005). V konaní pred Vrchným súdom v Prahe bolo dokonca judikované:\n„dohodnutý úrok z omeškania vo výške 1 % denne z dlžnej čiastky nie je v rozpore so zásadami poctivého\nobchodného styku a jeho výška nie je dôvodom pre odoprenie právnej ochrany“ (Rozhodnutie Vrchného\nsúdu v Prahe sp. zn. 7Cmdo 13/94).\nZmluvná pokuta (analogicky úrok z omeškania) vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania\nje primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi\n(Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. 33Odo 588/2003 publikovaný pod číslom\nC 2801).\nNapokon, zmluvná pokuta (analogicky úrok z omeškania) vo výške 0,25 % z istiny za každý deň\nomeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným\nplnením povinnosti (napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3. februára 2010, č.k. 5Co/16/2010).\n\nOdvolateľ zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie o občianskoprávnom spore so zohľadnením argumentácie\nspotrebiteľským právom.\n\nPredmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci.\nSprávny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,\nkeď v odôvodnení rozsudku skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Nakoľko\nzáložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu,  a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil,\nčerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, správe katastra nevyplýva zo žiadneho\nprávneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s\ndobrými mravmi (okrem preskúmania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa § 31\nods. 1 katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad). Táto právomoc prináleží príslušnému\nsúdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie Správy katastra považujeme v tomto smere na\nnezákonné.\nZ ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú\nzákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,\nči je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a\nzrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.\nSprávny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením\njednotlivých   pripojených   príloh,   následne   nesprávne   zistil   skutkový stav a plnomocenstvo\nsplnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v\ntomto podaní.\nSprávny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva\nk nehnuteľnostiam.\nJe evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,\nako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú\nmožnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu\nzabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v\nomeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od\nodvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne\nje nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal\ntento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného\npráva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.\n\nZ uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec\nna ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní\nkonanom dňa 12.2.2015 sa písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho\nneprítomnosti.\n\nZ neúčasti na pojednávaní konanom dňa 12.2.2015 sa ospravedlnil aj odporca.\n\nKrajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým,\nže podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti\núčastníkov konania, ktorí boli o termíne pojednávania riadne upovedomení, z neúčasti sa ospravedlnil\nnavrhovateľ, odporca, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný\nprostriedok nie je dôvodný.\n\nPredmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorý podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol\nnávrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.\n\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 29.4.2013 podal navrhovateľ návrh na vklad\nZmluvy o zriadení záložného práva č. 142/2013-SUB do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o zriadení\nzáložného práva č. 140/2013-SUB uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a F. J.,\nzastúpenou združením ProHelp ako záložcom dňa 29.4.2013 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na\nzriadení záložného práva k výlučnému vlastníctvu a podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam\nšpecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých\npohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.\n\n803102086 zo dňa 25.7.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na\nstrane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, na vrátenie istiny\nv sume 300,- Eur, ďalej poplatku v sume 356,- Eur a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 803102638\nzo dňa 20.1.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,\nnajmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny v sume 300,-\nEur, ďalej poplatku v sume  264,00 Eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných\nplatieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od\nomeškania až do zaplatenia.\n\nSúčasťou administratívneho spisu boli aj Dohody o splnomocnení zo dňa 25.7.2011 a 20.1.2012\nuzavreté medzi splnomocniteľkou F. J. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej\npomoci v zastúpení B. W., predsedom občianskeho združenia. Z dohôd o splnomocnení vyplýva,\nže boli uzavreté za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o\nbezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných\nv súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy\n803102086 a č. 803102638. Ďalej je v nich uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp\nplnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených\nv tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto\nrozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru,\nvšetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie\nProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že splnomocniteľ sa sám\nrozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú\npomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a\nudeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho\nzákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej\nzmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v\npriloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o\núvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom\nsplnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti,\nže záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť\nzáložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje\nzdruženiu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom\nuzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými\nsa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto\ndohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút\na nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.\nSplnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho\nzáujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené\nprostredníctvom zmluvných sankcií.\n\nPodľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv\nk nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach\nk nehnuteľnostiam v katastri.\n\nPodľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo\nzaniká právo k nehnuteľnostiam.\n\nPodľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa\nzapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §\n1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nV § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.\n\nPodľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne\n\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,\nktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra\nposudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné\npodmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak\nnávrh zamietne.\n\nPodľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na\nprávny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.\n\nPodľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo\nprávnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom\nmusí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.\n\nPodľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,\nmusí sa plnomocenstvo urobiť písomne.\n\nPodľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo\nzániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.\n\nPodľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne, inak je neplatný.\n\nPodľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,\nschválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu\nalebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom\nzabezpečuje a záloh.\n\nPodľa § 151d ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková\nhodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3\nzáložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo\na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.\n\nPodľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým\npriestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom\nprostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom.\nV súlade s § 31 ods. 1, 2 bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať aj na skutkové a\nprávne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj\nplnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo\nslobodne a vážne, určito a zrozumiteľne.\n\nZ obsahu dohôd o splnomocnení vyplýva, že boli predložené ako formulárové typové zmluvy, ktorých\nobsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu ktorý by konal v mene dlžníka bola\nobmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného v týchto formulároch vyberal záložný veriteľ\nje v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri\nsplnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.\nSplnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka\na preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.\n\nPodľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej\npomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.\n\nZo sporných dohôd o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť\nrozpor, či F. J. mala možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc\na či jej vôľa uzavrieť tieto dohody bola slobodná a vážna.\n\nNepochybil preto odporca ak konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu\nobčianskoprávnej pomoci nie je určité,  zrozumiteľné, slobodné a vážne a že takýto právny úkon je\nneplatný.\n\nVzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.\n\nO náhrade trov konania rozhodol  podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..\nNavrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na\nnáhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti  tomuto rozsudku  je prípustné odvolanie  v lehote 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v\nBratislave,  a  to písomne  v dvoch vyhotoveniach.\n\nV odvolaní sa  má  popri všeobecných   náležitostiach   (§ 42  ods.  3  O.s.p.)\nuviesť,  proti   ktorému rozhodnutiu smeruje,  v akom rozsahu sa napáda, v\nčom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa\nodvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "2c709bac-142e-4fcb-a1e2-4d2d64b3726c:719a2a12-cfaa-441d-9c89-1f1801d4b6c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014200790.1", "spisova_znacka": "10Sžo/43/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/43/2016 z 30. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200790.1"}]}