Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Scud/1/2015 z 5. 11. 2015
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 5. novembra 2015, sp. zn. 13Scud/1/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8015200230.3
Krajský súd Prešov | 13Scud/1/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8015200230.3 | 2015-11-05 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 56 zákona č. 404/2011 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e609dac-af17-43ec-a854-c007b0eed7e5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200230.3

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Scud/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200230
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200230.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiášovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobkyne H.
R. D., trvale bytom N. socialistická republika, C. O., prechodne bytom Slovenská republika, E., Z. XX,
zastúpenej JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, proti žalovanému
Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 03. decembra 2014 číslo: S.-D.-S na základe žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.12.2014 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o
odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru  Košice (ďalej len
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) zo dňa 30.09.2014 č. S.-D.-S  ktorým podľa § 56 ods. X
písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon o pobyte cudzincov) zrušil žalobkyni dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky, lebo získala
dlhodobý pobyt podvodným spôsobom tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej len správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa (ďalej len účastníčka konania) mala
od 12.05.2008 udelené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikanie
v zmysle § 19 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákon č. 48/2002 Z. z.) účinného v čase vydania povolenia s platnosťou do 11.05.2009.
Následne účastníčke konania bol prechodný pobyt opakovane obnovovaný.

Podkladom pre začatie konania o zrušení dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky boli
odborné posúdenia registra trestov Vietnamu, preverenie výpisu registra trestov Vietnamu Interpolom
Hanoj, preverenie pravosti výpisu registra trestov Vietnamu Ministerstvom spravodlivosti Vietnamskej
socialistickej republiky a odpis z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Podľa spisového materiálu si dňa 24.05.2013 na správnom orgáne účastníčka konania podala žiadosť
o dlhodobý pobyt v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, ako štátny príslušník tretej
krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov
bezprostredne pred podaním žiadosti. Nakoľko účastníčka konania splnila všetky zákonom o pobyte
cudzincov stanovené podmienky, správny orgán jej dňa 24.06.2013 rozhodnutím číslo S.-D.-S udelil
dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky, ktorý sa v zmysle zákona o pobyte cudzincov udeľuje
na neobmedzený čas.



Predmetný doklad o bezúhonnosti bol v rámci kontroly spisových materiálov cudzineckej polície
predložený Oddeleniu koordinácie analýzy a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov
(ďalej len OKARŠ) na vykonanie odborného posúdenia, kde dňa 03.02.2013 bolo zistené, že sa jedná
o falošný výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky.

Na základe uvedených skutočností správny orgán začal správne konanie z vlastného podnetu vo
veci zrušenia dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, že účastníčka konania
získala dlhodobý pobyt podvodným spôsobom.  O začatí konania správny orgán upovedomil účastníčku
konania a oboznámil ju s dôvodom začatia správneho konania vo veci zrušenia dlhodobého pobytu
na území Slovenskej republiky. Zároveň ju vyzval, aby sa pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 33
ods. 2 správneho poriadku vyjadrila k jeho podkladom i k spôsobu ich  zistenia, prípadne navrhla ich
doplnenie a to v lehote do 7 dní od prevzatia upovedomenia. Účastníčka konania túto možnosť využila
a v stanovenej lehote sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia v zastúpení splnomocnenou osobou
vyjadrila. Vo vyjadrení uviedla, že nie je si vedomá skutočnosti, že k žiadosti o udelenie prechodného
pobytu doložila falošný výpis z registra trestov. Ďalej vo vyjadrení uviedla,  že správny orgán v zmysle §
50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zruší trvalý pobyt, ak  zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu, kde z dikcie ustanovenia vyplýva, že dôvodom na
zrušenie trvalého pobytu je predloženie právne irelevantných dokladov pri podaní žiadosti o trvalý pobyt.
Uviedla aj to, že k žiadosti o udelenie trvalého pobytu predložila výpis z registra trestov, ktorý jasne
deklaroval, že je bezúhonná. Zároveň účastníčka konania vo svojom vyjadrení poukázala na § 50 ods.
2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, v ktorom sa uvádza, že § 50 ods. 1 neplatí, ak by jeho aplikácia
mala nepriaznivé dôsledky ohľadom súkromného a rodinného života štátneho príslušníka tretej krajiny,
Taktiež uviedla, že má na území Slovenskej republiky manžela, dve maloleté deti a je vo vysokom štádiu
tehotenstva. Neuplatnenie tohto zákonného ustanovenia by bolo porušením jej základných ústavných
práv, čo do ochrany rodinného života.

Splnomocnená osoba k svojmu vyjadreniu nedoložila žiaden relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil alebo
vyvrátil podklady, ktoré ku konaniu obstaral správny orgán. Účastníčka konania žiadnym relevantným
spôsobom nepotvrdila svoje tvrdenie, že doklad o bezúhonnosti Vietnamskej socialistickej republiky,
ktorý doložila k žiadosti o udelenie pobytu nie je falošný. Tvrdenie splnomocnenej osoby, že účastníčka
konania k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu predložila výpis z registra trestov, ktorý jasne
dokladoval, že je bezúhonná nie je pravdivé, nakoľko zo spisového materiálu vyplynulo, že účastníčka
konania k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky tento doklad správnemu
orgánu nepredložila.

V zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, preto správny orgán dňa
18.03.2013 požiadal Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji o preverenie predmetného dokladu
bezúhonnosti. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji dňa 07.04.2014 zaslalo správnemu orgánu
nótu Ministerstva spravodlivosti VSR č. 2477/CH-BTP zo dňa 04.04.2014, v ktorej uvádza, že výpis z
registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky VSR č. 6308/TP-LLTP zo dňa účastníkovi konania
Správou spravodlivosti provincie Bac Giang nie je platný a nebol nikdy vydaný.

Správny orgán dňa 20.03.2014 v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku, prerušil konanie vo veci
zrušenia dlhodobého pobytu účastníkovi konania na území Slovenskej republiky z dôvodu konania o
predbežnej otázke, ktorou bolo začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia účastníčke konania
vo veci prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného
znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na podklade uznesenia o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia číslo ČVS: UHCP-16/NJ-V-2014, vydané dňa 17.03.2014
Národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii, odboru operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ,
oddelením vyšetrovania, vysunuté pracovisko Košice (ďalej len NJBPNM).

V danom prípade by od spáchania skutku účastníčkou konania ako obvinenou uplynula premlčacia
doba v zmysle § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, avšak tá v premlčacej dobe spáchala v roku
2011 úmyselný trestný čin - zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona v štádiu prípravy v
zmysle § 13 Trestného zákona, za ktorý bola trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves
spisová značka 3T/193/2013 zo dňa 15.10.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 30.10.2013, právoplatne



odsúdená, čím došlo k prerušeniu premlčania trestného stíhania v zmysle § 87 ods. 3 písm. b) Trestného
zákona.

NJBPNM, ktorá viedla trestné stíhanie proti účastníčke konania pre prečin falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona dňa 09.06.2014 vydala uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa
§ 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku č. ČVS: UHCP-16/NJ-V-2014, ktoré sa stalo právoplatným
dňa 05.09.2014, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci a vzhľadom na
spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podkladom pre zrušenie dlhodobého pobytu účastníčke konania bola preukázaná skutočnosť, že
účastníčka konania pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na Veľvyslanectve Slovenskej
republiky v Bangkoku dňa 28.02.2008, ku žiadosti doložila doklad preukazujúci bezúhonnosť - Výpis
z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky, vydaný Okresnou prokuratúrou Okresného
národného výboru Bac Giang dňa 20.01.2008 pod evidenčným číslom 6308/TP-LLTP, ktorý bol
neskorším skúmaním OKARŠ vyhodnotený ako falošný, čo následne túto skutočnosť potvrdilo aj
Ministerstvo spravodlivosti Vietnamskej socialistickej republiky.

V rámci udeleného pobytu na území Slovenskej republiky sa účastníčka konania dopustila úmyselného
trestného činu, čo bolo zistené z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry - zločinu prevádzačstva
v zmysle § 356 Trestného zákona, za ktorý bola trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 3T/193/2013 zo dňa 15.10.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 30.10.2013, odsúdená na trest
odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky
a šesť mesiacov do 30.04.2016.

Správny orgán na základe správnej úvahy a vykonaných dôkazov považoval za dostatočne zistené a
preukázané, že účastníčka konania tým, že k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložila falošný
register trestov Vietnamskej socialistickej republiky, získala prechodný pobyt na území Slovenskej
republiky na účel podnikanie a následne po uplynutí piatich rokov nepretržitého prechodného pobytu
získala dlhodobý pobyt, ktorý na základe zistených skutočností nie je možné považovať za oprávnený.
Účastníčka konania tak 24.06.2014 podvodným spôsobom získala dlhodobý pobyt, čo bolo dôvodom
na jeho zrušenie v súlade s § 56 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého policajný
útvar dlhodobý pobyt zruší, ak zistí, že štátny príslušník tretej krajiny získal dlhodobý pobyt podvodným
spôsobom.

Skúmaním súkromného a rodinného života správny orgán zistil, že účastníčka konania má na území
Slovenskej republiky tri maloleté deti vietnamskej štátnej príslušnosti, ktoré majú udelený prechodný
pobyt na účel zlúčenie rodiny, kde garantom ich pobytu je účastníčka konania s udeleným dlhodobým
pobytom. Skutočnosťou je, že účastníčka konania získala dlhodobý pobyt podvodným spôsobom a to
tým, že v konaní o udelenie prechodného pobytu predložila falošný register trestov. Deťom účastníčky
konania bol udelený prechodný pobyt k matke, ktorá svoj pobyt získala podvodným spôsobom.

Správny orgán pri rozhodovaní o zrušení dlhodobého pobytu účastníčke konania sa zaoberal aj
Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, v zmysle ktorého
štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom
a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,
hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky
alebo ochrany práv a slobôd iných. Správny orgán mal zato, že dôsledky zrušenia dlhodobého pobytu
účastníčke konania nie sú neprimerané dôvodu zrušenia dlhodobého pobytu. Vzhľadom na závažnosť
činu účastníčky konania, zrušenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky nie je v rozpore
s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže jej súkromný záujem, ktorým je
zotrvanie na území Slovenskej republiky je v rozpore s verejným záujmom, ktorým je v tomto prípade
zachovanie zákonnosti a verejného poriadku, pričom verejný záujem, ktorý predstavuje všeobecné
dobro spoločnosti má prednosť pred súkromným záujmom jednotlivca.



V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny orgán uviedol, že pri rozhodovaní o zrušení
dlhodobého pobytu neprihliadal na súkromný a rodinný život podľa  § 50 ods. 2 zákona o pobyte
cudzincov, lebo účastníčka konania nemala udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale bol
jej udelený dlhodobý pobyt v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Pre § 50 ods. 1 a
ods. 2 zákona o pobyte cudzincov platia spoločné ustanovenia o trvalom pobyte na päť rokov a trvalom
pobyte na neobmedzený čas, čo nie je prípad účastníčky konania, nakoľko ani jeden z týchto pobytov
nemala udelený. Správny orgán účastníčke konania nezrušil pobyt z dôvodu v § 50 ods. 1 zákona o
pobyte cudzincov, preto ani nemohol prihliadať na skutočnosti uvedené v § 50 ods. 2 tohto zákona.

Včas podaným odvolaním sa účastníčka konania domáhala preskúmania rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu s tým, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí odvolacie námietky konkretizoval.

Po dôkladnom preskúmaní odvolania účastníčky konania,  napadnutého rozhodnutia, ako aj celého
súvisiaceho spisového materiálu dospel žalovaný k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť z
nasledovných dôvodov.

K námietke účastníčky konania k porušeniu zákona a k nesprávnemu aplikovaniu záväzných právnych
noriem čo do ochrany súkromného a rodinného života odvolací orgán uviedol, že väzby či už
rodinné, ekonomické a súkromné, na ktoré sa odvoláva účastníčka konania prostredníctvom svojej
splnomocnenej osoby by nevznikli, ak by došlo k zisteniu protiprávneho konania, ktorým je predloženie
falošného registra trestov zo strany účastníčky konania už skôr. Vychádzajúc zo základnej zásady, že z
nepráva nemôže vzniknúť právo je argumentácia účastníčky konania neopodstatnená.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa zásahu do jej práv na rodinný a súkromný život, odvolací orgán uviedol,
že v danom prípade došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva účastníčky
konania na súkromie a rodinný život, garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a
na druhej strane práva štátu na bezpečnosť a verejný poriadok, teda k stretu záujmu súkromného so
záujmom verejným. V tomto konkrétnom prípade súkromný záujem nemôže byť nadradený verejnému
záujmu. Mal za preukázané, že účastníčka konania svojim konaním, kedy k žiadosti doložila falošný
register trestov, závažným spôsobom porušila zákon o pobyte cudzincov. Súkromný záujem účastníčky
konania zotrvať na území Slovenskej republiky je v rozpore s verejným záujmom, ktorým je zachovanie
zákonnosti a verejného poriadku.

Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd pojednáva, že každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Správny orgán môže za určitých
podmienok zasahovať do výkonu tohto práva. V tomto smere správny orgán dôsledne preskúmal osobné
pomery účastníčky konania, rodinný a súkromný život, kde zistil, že aj manželovi účastníčky konania
bol právoplatne zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikanie, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15. 08. 2014. Účastníčka konania má na území Slovenskej republiky tri
maloleté deti, ktorých garantom je práve ona. Účastníčka konania získala dlhodobý pobyt podvodným
spôsobom a to tým, že v konaní o udelenie prechodného pobytu doložila falošný doklad o bezúhonnosti,
je následkom toho, že aj deťom účastníčky konania bol následne udelený prechodný pobyt na účel
zlúčenia rodiny k matke, a nie trvalý ako to mylne uvádza splnomocnená osoba v odvolaní.

K námietke, že účastníčka konania získala dlhodobý pobyt legálnym spôsobom a nedopustila sa
žiadneho podvodného konania, pretože podvod ako inštitút trestného konania je úmyselným trestným
činom, ktorý nebol účastníčke konania preukázaný s tým, že aj konanie pre prečin falšovania a
pozmeňovacia verejnej listiny, úradnej pečate úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona bolo zastavené, odvolací orgán uviedol, že už prechodný pobyt
na území Slovenskej republiky by účastníčke konania nebol nikdy udelený, ak by sa protiprávne
konanie, ktorým bolo doloženie falošného registra trestov, zistilo skôr.  Udeleniu dlhodobého pobytu na
území Slovenskej republiky predchádza to, že prechádza plynule bez prerušenia z predchádzajúceho
oprávneného pobytu, po splnení zákonom stanovených podmienok. Dlhodobý pobyt nie je možné udeliť
cudzincovi, ktorý nemá udelený žiadny pobyt na území Slovenskej republiky alebo v inom členskom
štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.

Odvolací orgán mal za dostatočne preukázané, že účastníčka konania k žiadosti o udelenie
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikanie doložila falošný výpis z registra



trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Táto skutočnosť, že sa jedná o falošný register trestov
bola preukázaná odborným posúdením OKARŠ, Interpolom Hanoj a NJBPNM. Cez Interpol Hanoj
bolo zistené, že predmetný register trestov nebol nikdy oficiálne vydaný. Preto účastníčka konania
závažným spôsobom porušila zákon o pobyte cudzincov a preto je jej súkromný záujem zotrvať na
území Slovenskej republiky v rozpore s verejným záujmom, ktorým je zachovanie zákonnosti a verejného
poriadku. Podkladom pre vydanie rozhodnutia nebola bezúhonnosť účastníčky konania, ale predloženie
falošného dokladu v rámci žiadosti o udelenie pobytu. NJBPNM síce zastavila konanie voči účastníčke
konania, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, nemení to nič na
skutočnosti, že účastníčka konania získala pobyt podvodným spôsobom a to tým, že k žiadosti o udelenie
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky doložila falošný register trestov. OKARŠ vykonal
skúmanie predmetného registra trestov, kde vzájomným porovnaním pečatí skúmaného registra trestov
a pravého registra trestov Vietnamu zistil, že:

1/ Na okrúhlej úradnej pečati zabezpečujúcej pravosť predmetného registra trestov pri osvetlení
infračerveným svetlom sú viditeľné stopy čierneho tonera.
2/ Vyhotovenie okrúhlej pečate na skúmanom registri trestov je farebnou laserovou tlačou.  Detail
zachytáva rastrové body laserovej farebnej tlače. Farebnosť týchto bodov je červená, modrá, žltá a
čierna. Originál pečate je vyhotovený odtlačkom pečate červenej farby, ktorý je bez rastrových bodov.
3/ Detail obrázku na skúmanom registri trestov zachytáva rozdielnu špeciálnu diakritiku písmena O a
raster farebnej laserovej tlače oproti originálu.
4/ Podpis oprávnenej osoby na skúmanom registri trestov je vyhotovený farebnou laserovou tlačou.
Detail zachytáva rastrové body vzniknuté pri tlači v čiare podpisu. Originálny podpis je vyhotovený ručne
a v čiare podpisu nie sú pozorované rastrové body.
Výsledkom skúmania predloženého registra trestov bolo, že sa jedna o falošný register trestov
Vietnamskej socialistickej republiky.

Vo vzťahu k námietke účastníčky konania, že správny orgán pochybil keď neaplikoval § 50 ods. 2 zákona
o pobyte cudzincov uviedol, že účastníčka konania nemala udelený trvalý pobyt, ale jej bol udelený
dlhodobý pobyt podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Z uvedených dôvodov sa na
prípad účastníčky konania ustanovenie § 50 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov nevzťahuje.

K námietke účastníčky konania  vo vzťahu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa
žalovaný vyjadril už na strane 7 tohto rozhodnutia. Skutočnosť, že účastníčka konania získala dlhodobý
pobyt podvodným spôsobom a to tým, že k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky doložila falošný výpis z registra trestov je dostatočným dôvodom na zrušenie dlhodobého
pobytu na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na závažnosť činu účastníčky konania zrušenie
dlhodobého pobytu nie je v rozpore s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd z dôvodu, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní prihliadať aj na verejný záujem, ktorý
predstavuje všeobecné dobro spoločnosti a ktorý má prednosť pred súkromným záujmom jednotlivca.
Poukázal aj na tú skutočnosť, že aj manželovi účastníčky konania bol zrušený pobyt na území Slovenskej
republiky na účely podnikania.

Z uvedených dôvodov konštatoval, že boli naplnené zákonné dôvody na rozhodnutie o zrušení
dlhodobého pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné
dôvody, ktoré by viedli odvolací orgán k zrušeniu rozhodnutia a preto rozhodol tak, že odvolanie
žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V
žalobe poukázala na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, proti ktorému podala v zákonnej
lehote odvolanie a poukázala na nasledovné odvolacie dôvody.

V prvom rade poukázala v odvolaní, že správny orgán náležité nezistil skutkový stav a nesprávne
aplikoval záväzné právne normy, čo do ochrany rodinného života účastníčky konania ako aj rodiny.
V ďalšom v rámci odvolania bolo poukázané, že žalobkyňa nezískala dlhodobý pobyt podvodným
spôsobom a že z jej strany nedošlo k žiadnemu podvodnému konaniu. Bolo poukázané, že podvod
ako inštitút trestného práva je úmyselným trestným činom, ktorý nebol účastníčke konania preukázaný,
resp., že konanie pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky v zmysle § 352 ods. 1 Trestného zákona bolo zastavené. Ako ďalší



odvolací dôvod uviedla, že ak došlo k premlčaniu trestného činu, tak je premlčaný aj tento údajný
administratívny delikt.
Ďalší odvolací dôvod bol v odvolaní uvedený ten, že zo strany správneho orgánu došlo k pochybeniu,
nakoľko tento neaplikoval ustanovenie § 50 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov z ktorého vyplýva, že
toto ustanovenie sa nepoužije v prípade, že zrušenie dlhodobého pobytu by malo negatívny vplyv na
súkromný a rodinný život účastníčky konania.
V neposlednom rade v rámci odvolania poukázala na to, že je vydatá, je matkou troch maloletých detí
a takéto rozhodnutie, čo do zrušenia dlhodobého pobytu by malo negatívny dopad na jej rodinný  život,
na život manžela, ale predovšetkým na maloleté deti. V odvolaní poukázala na základné právne normy,
z ktorých je potrebné vychádzať pri aplikácií správneho práva a to Ústava SR a Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Odvolací správny orgán nezistil pochybenia prvostupňového orgánu a toto rozhodnutie potvrdil.
Opätovne vo svojom odôvodnení rozsiahlou formou poukázal na to, že účastníčka konania v žiadosti
o udelenie prechodného pobytu predložila falošný register trestov s tým, že z jej strany došlo
k nadobudnutiu dlhodobého pobytu podvodným spôsobom. Odvolací správny orgán neakceptoval
skutočnosti čo do ochrany základných ľudských práv, predovšetkým rodiny a detí, jednoznačne
deklaroval, že zrušenie dlhodobého pobytu nie je v rozpore so základnými právnymi normami, ktoré
upravujú ľudské práva a predovšetkým práva dieťaťa.
V rámci žaloby opätovne poukázala na skutočnosť, že na území SR sa zdržiava nepretržite po dobu 7
rokov, vedie riadny rodinný život a prostriedky na obživu a obživu svojich detí si zabezpečuje legálnym
spôsobom, v súlade s právnymi normami SR. Pred príchodom na územie SR nebola nikdy trestaná,
v čase keď požiadala o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania mala register trestov bez
záznamov. Výpis z registra trestov je dokumentom, ktorý má deklarovať bezúhonnosť žiadateľa s tým,
že bezúhonnosť žiadateľa v tomto prípade preukazuje výpisom z registra trestov.
V ďalšom je na mieste poukázať, že dikcia § 56 ods. 1 písm. a jednoznačne hovorí, že správny orgán
zruší dlhodobý pobyt, ak tento bol získaný podvodným spôsobom. Zo strany žiadateľky v žiadnom
prípade nedošlo k naplneniu trestného činu podľa § 221 Trestného zákona, ktorý obsahuje skutkovú
podstatu trestného činu  podvodu.
Je nutné opätovne rozviesť následky, ktoré by vznikli čo do ochrany základných ľudských práv, slobôd
a ochrany detí a rodiny, ak by došlo k zrušeniu dlhodobého pobytu účastníčke konania. Je matkou troch
maloletých detí a to vo veku trinásť, šesť a jedného roka s tým, že hlavne 13-ročná a 6-ročná dcéra majú
trvalé väzby na dané prostredie, v ktorom vyrastajú a vytrhnutie z tohto prostredia by malo nenapraviteľné
dôsledky. Bolo potrebné, aby správny orgán pri vydávaní správnych rozhodnutí rešpektoval súkromný
a rodinný život účastníčky konania a v neposlednom rade aj ust. Čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd a zasahoval do týchto základných práv len v nevyhnutných prípadoch, a to len v
prípadoch národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti. Účastníčka konania v žiadnom prípade vedome
neohrozila bezpečnosť SR, resp. hospodárstvo SR, je bezúhonná, pričom základným vodítkom pri
vydávaní správnych rozhodnutí musia byť základné princípy, ktoré sú uvedené v Ústave SR, Hágskom
dohovore a v Dohovore o ochrane základných práv a slobôd.
Poukázala na nález Ústavného sudu SR  IV.ÚS  100/2014, ktorý rozhodol vo veci ochrany práv
dieťaťa, čo možno aplikovať aj na daný prípad, nakoľko prechodný pobyt maloletých detí je viazaný na
pobyt účastníčky konania. Ústavný súd SR poukázal, že súdy pri svojom rozhodovaní musia zohľadniť
požiadavky vyplývajúce z aktuálnej judikatúry ESĽP ako aj požiadavky na dôslednú ochranu práv
maloletých. Zdôraznil, že vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu, vrátane
tvrdení vážnej ujmy, ktorá by dieťaťu mohla hroziť. Ústavný súd SR dospel k záveru, že vnútroštátne
súdy sú povinné posudzovať čo najstarostlivejšie skutkový stav a zohľadniť nielen samotnú dĺžku pobytu,
ale  aj sociálne pomery a vzájomné väzby medzi deťmi navzájom a deťmi a rodičmi taktiež.
Vychádzajúc z týchto základných skutočností by rozhodnutie správneho orgánu malo vážnu ujmu pre
celú rodinu účastníčky konania, hlavne jej dcér, ktoré sa zžili s daným prostredím, na území SR  majú
väzby s čo najširšou komunitou, v ktorej trávia svoj čas a prostredie do ktorého by sa vrátili by malo
negatívny vplyv na ich riadny fyzický a psychologický rast.

Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím porušil príslušné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky,
Občianskeho súdneho poriadku, zákona o pobyte cudzincov a jeho rozhodnutie je v zásadnom rozpore
s Čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj Čl. 3 ods. 2 Dohovoru
OSN o právach dieťaťa.



Žalovaný vo vyjadrení k žalobe aj na pojednávaní konanom dňa 06.11.2015 zotrval na skutkovej
a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania (žalobkyňu aj za prítomnosti tlmočníka), oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a
postup správnych orgánov v medziach žaloby, bol v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) je rozhodnutie správneho
orgánu, ktorým podľa § 56 písm. a) zákona  o pobyte cudzincov zrušil žalobkyni dlhodobý pobyt na území
Slovenskej republiky, lebo získala dlhodobý pobyt podvodným spôsobom, lebo k žiadosti o udelenie
prechodného pobytu predložila falošný výpis z registra trestov a následne získala dlhodobý pobyt na
neurčitý čas, ktorý z týchto dôvodov nemožno považovať za oprávnený.

Na základe odvolania žalobkyne, žalovaný podľa § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku odvolanie zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho  bol daný rozsahom žalobných námietok. Žalobkyňa namietala nedostatočne
zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na dôvody odvolania, zdôraznila,
že sa nedopustila žiadneho podvodného konania ani nezískala dlhodobý pobyt podvodným spôsobom
a podrobne poukázala na následky, ktoré by vznikli čo do ochrany základných ľudských práv a slobôd,
ochrany detí a rodiny, ak by došlo k zrušeniu jej dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.
Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobkyne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s Občianskym
súdnym poriadkom, so zákonom o pobyte cudzincov, s Čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a s Čl. 3 ods. 2 Dohovoru OSN.

Podľa § 56 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar dlhodobý pobyt zruší, ak
a) zistí, že štátny príslušník tretej krajiny získal dlhodobý pobyt podvodným spôsobom,
b) sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiava viac ako šesť rokov mimo územia Slovenskej republiky,
c) štátny príslušník tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. a) a b) sa nepretržite zdržiava mimo územia
členských štátov 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
d) štátny príslušník tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. c) sa nepretržite zdržiava mimo územia
členských štátov 24 po sebe nasledujúcich mesiacov,
e) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol odňatý azyl z dôvodov podľa osobitného predpisu, ak získal
dlhodobý pobyt na základe udeleného azylu, alebo
f) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebola predĺžená doplnková ochrana alebo mu bola doplnková
ochrana zrušená z dôvodov podľa osobitného predpisu,  ak získal dlhodobý pobyt na základe poskytnutej
doplnkovej ochrany.

Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

Podľa Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.



Podľa Čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd štátny orgán nemôže
do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia  alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných.

Z ustanovenia § 56 písm. a) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že pri zistení získania dlhodobého
pobytu podvodným spôsobom je policajný útvar povinný zrušiť dlhodobý pobyt, t. j. zákonodarca
zákonnou úpravou v znení „zruší“ neumožňuje správnemu orgánu rozhodnúť alternatívne, pričom treba
rozlišovať medzi činnosťou podvodným spôsobom a dopustením sa trestného činu podvodu podľa
ustanovení Trestného zákona, keď zákon v § 56 písm. a) nehovorí o trestnom čine podvodu.

V danom prípade mali správne orgány nesporne preukázané, a tieto zistenia žalobkyňa doposiaľ
žiadnymi relevantnými dôkazmi ani nevyvrátila, že k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na
území Slovenskej republiky predložila falošný výpis z registra trestov, čo bolo potvrdené odborným
posúdením Oddelenia koordinácie a analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície
(OKARŠ), Interpolom Hanoj a Národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii (NJBPNM).Ak takýto
doklad predložila pre účely žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky ako
originálny a následne v dôsledku nepretržitého trvania takto udeleného prechodného pobytu získala
dlhodobý pobyt, pričom predloženie originálneho výpisu z registra trestov bolo jednou zo zákonných
podmienok pre udelenie prechodného pobytu, získala dlhodobý pobyt podvodným spôsobom a aj podľa
názoru krajského súdu boli splnené všetky zákonné podmienky pre jeho zrušenie podľa § 56 písm. a)
zákona o pobyte cudzincov.

Nemožno súhlasiť ani s námietkou, že správne orgány mali postupovať podľa § 50 ods. 2 zákona o
pobyte cudzincov, lebo v danom prípade nejde o zrušenie trvalého pobytu podľa § 50 ods. 1 zákona o
pobyte cudzincov, ale o zrušenie dlhodobého pobytu podľa § 56 citovaného zákona, ktorý na § 50 ods.
2 zákona o pobyte cudzincov neodkazuje.

Z uvedených dôvodov sú nedôvodné aj všetky námietky žalobkyne, ktorými poukazuje na negatívny
dopad na jej súkromný a rodinný život.

Je potrebné zdôrazniť, že preskúmavanými rozhodnutiami bol žalobkyni zrušený dlhodobý pobyt
na území Slovenskej republiky, rozhodnutiami správnych orgánov žalobkyňa nebola administratívne
vyhostená, pričom podľa § 57 zákona o pobyte cudzincov, ak policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny zamietne žiadosť o dlhodobý pobyt, zruší dlhodobý pobyt, alebo ak mu dlhodobý pobyt zanikne,
ak tieto skutočnosti nemajú za následok administratívne vyhostenie alebo výkon trestu vyhostenia,
je štátny príslušník tretej krajiny oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak spĺňa
podmienky na pobyt podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Nebol porušený ani Čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže
postup správneho orgánu sleduje ochranu verejného záujmu, ktorým je nepochybne ochrana zákonov
Slovenskej republiky, v konkrétnom prípade zákona o pobyte cudzincov.

Rozhodnutia sú jasné, zrozumiteľné, žalovaný v rozhodnutí reagoval na všetky odvolacie námietky
žalobkyne, rozhodnutia vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho
posúdenia.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná,
žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

O odmene tlmočníka a trovách štátu súd rozhodne samostatným rozhodnutím.



Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku  je prípustné odvolanie  v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave,  a  to písomne  v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa  má  popri všeobecných   náležitostiach   (§ 42  ods.  3  O.s.p.)
uviesť,  proti   ktorému rozhodnutiu smeruje,  v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.