{"guid": "d216413e-9f70-4e06-8f85-9a8786d88474:751e25d7-c1fb-49a8-a039-7da792778d92", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114201208.2", "spisova_znacka": "20CoPr/3/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoPr/3/2015 z 18. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. novembra 2015, sp. zn. 20CoPr/3/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8114201208.2", "identifikacne_cislo": "8114201208", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2015-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/751e25d7-c1fb-49a8-a039-7da792778d92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114201208.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8114201208.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8114201208.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoPr/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201208
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114201208.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu G. V., nar. X. X. XXXX, bytom O.
XXX, XXX XX O., právne zastúpeného Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom Grešova 7, 080
01 Prešov, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Jarovniciach, so sídlom Jarovnice
507, 082 63 Jarovnice, IČO: 00 200 522, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so
sídlom Mlynská 26, 040 01 Košice, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7Cpr 1/2014-111 zo dňa 21. 5. 2015
zmeňujúcim rozsudkom jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e  s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu zo dňa 21. 11. 2013
je neplatné a pracovný pomer trvá.

II. Žalovaný  j e   p o v i n n ý  nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 929,78 Eur na účet jeho právneho
zástupcu Mgr. Marcela Kandrika, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu vo
výške 1 084,14 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca namietal neurčitosť prejavu vôle ukončiť
pracovný pomer, ktorý je špecifikovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru. Mal za to, že z
gramatického a logického výkladu písomného prejavu vôle žalovaného vyplýva, že bandaska a nafta
nepatrila družstvu, ale boli vo vlastníctve žalobcu. Nie je zrejmé z tohto písomného prejavu žalovaného,
čo bolo skutočným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

S takouto argumentáciou žalobcu vo vzťahu k neurčitosti uvedenia dôvodu v okamžitom skončení
pracovného pomeru, ktorý viedol zamestnávateľa k ukončeniu pracovného pomeru nemožno súhlasiť.

Súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť, že dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť
v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré viedli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer,
aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j., ktorý zákonný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uvedený dôvod nebude možné
dodatočne meniť.



Žalovaný podľa názoru súdu prvého stupňa jasne, zrozumiteľne a určito v okamžitom skončení
pracovného pomeru, ktoré bolo žalobcovi doručené definoval a špecifikoval v čom vidí dôvod, pre ktorý
sa rozhodol so žalobcom ako zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer a tým bolo to,  že
vykonanou kontrolou vozidla značky Volkswagen Crafter evidenčné číslo Q. XXX  B., na ktorom pracoval
ako vodič žalobca, sa našla 10 litrová bandaska naplnená naftou, ktorá nepatrila družstvu, ale bola
v osobnom vlastníctve žalobcu. To zamestnávateľ považoval za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
Zároveň uviedol, že zamestnanec žalovaného D.. L. M. dňa 19.11.2013 o 14:23 hod. videl ako na
čerpacej stanici v areáli družstva cez otvorené dvere do kabíny vodiča je natiahnutá tankovacia hadica
na tankovanie nafty.

Pre súd prvého stupňa je zrozumiteľné a určité, že práve vyššie uvedené konanie, ktorého sa mal
dopustiť žalobca bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Súd prvého stupňa mal tak za to, že skutku, ktorý bol dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru  sa žalobca dopustil a neuveril tvrdeniu žalobcu o tankovaní 15 litrov nafty dňa 19. 11. 2013 o
8:33 hod. v Prešove na ul. Sabinovskej.

Svoje rozhodnutie ďalej okrem iného odôvodnil tým, že v samotnom okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 21. 11. 2013 je jednoznačne uvedené, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
v súlade s § 74 Zákonníka práce prerokované so zástupcom zamestnancov F.. F. Q. dňa 20. novembra
2013.

Súd prvého stupňa mal za to, že aj táto hmotnoprávna podmienka § 74 Zákonníka práce bola zo
strany žalovaného ako zamestnávateľa splnená. Z pozvánky na prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 20. novembra 2013, ktorá bola doručená i zástupcovi zamestnancov
vyplýva, že v pozvánke bol presne vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
vo vzťahu k žalobcovi. Navyše, súd prvého stupňa považoval za potrebné zdôrazniť, že samotný
vedúci dopravy F.. F. Q. ako zástupca zamestnancov sa predsa od samotného počiatku zúčastňoval
preverovania skutku, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu. Sám po oboznámení tohto skutku D.. L. M.
otvoril služobné motorové vozidlo, spolu s predsedom družstva tam našiel 10 litrovú bandasku naplnenú
naftou, čiže od samotného počiatku či raňajšej porady alebo poobedňajšej, vrátane tejto pozvánky na
poradu mal vedomosť o skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, pre ktorý sa žalovaný rozhodol so
žalobcom ako zamestnancom ukončiť pracovný pomer. Z tohto dôvodu mal súd prvého stupňa za to,
že aj táto hmotnoprávna podmienka uvedená v okamžitom skončení pracovného pomeru bola zo strany
zamestnávateľa riadne splnená.

Súd prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za
nedôvodnú, a preto ju zamietol.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného
uviedol, že žalovaný podľa súdu jasne, zrozumiteľne a určito v okamžitom skončení pracovného pomeru,
ktoré bolo žalobcovi doručené, definoval a špecifikoval, v čom vidí dôvod, pre ktorý sa rozhodol so
žalobcom ako zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer a tým bolo, že vykonanou kontrolou
vozidla značky Volkswagen Crafter, evidenčné číslo Q. XXX  B., na ktorom pracoval ako vodič žalobca,
sa našla 10 litrová bandaska naplnená naftou, ktorá nepatrila družstvu, ale bola v osobnom vlastníctve
žalobcu. To zamestnávateľ považoval za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň uviedol, že
zamestnanec žalovaného D.. D. M. dňa 19. 11. 2013 o 14.23 hod. videl, ako na čerpacej stanici v areáli
družstva cez otvorené dvere do kabíny vodiča je natiahnutá tankovacia hadica na tankovanie nafty. Pre
súd je zrozumiteľné a určité, že práve vyššie uvedené konanie, ktorého „sa mal dopustiť“ žalobca, bolo
dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Z uvedených skutkových zistení spočívajúcich
vo výpovedi štatutárneho zástupcu, zástupcu zamestnancov F.. F. Q. a svedkyne A. podľa žalobcu
jednoznačne vyplýva, že dôvod, pre ktorý žalovaný okamžite skončil pracovný pomere so žalobcom, bol
až výsledkom porady vedenia a ako taký bol zaznamenaný až v zápisnici, kde bol prítomný aj žalobca
a na tejto porade pred podpísaním zápisnice bolo žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru
doručené. Udialo sa tak v čase, kedy samotná zápisnica o prerokovaní  skutku, ktorého sa mal žalobca
dopustiť, ešte nebola ani vyhotovená a už vôbec nebola podpísaná, nakoľko svedkyňa A. ju spisovala
sama vo vedľajšej miestnosti a členovia ju podpisovali po tom, ako sa vrátila a následne sa všetci odobrali



na svoje úseky. Jediný logický záver preto podľa žalobcu je, že žalovaný ani nemal kedy prerokovať
so zástupcom zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko opis skutku, ktorého sa
mal žalobca dopustiť, sa prvýkrát objavil až v zápisnici, ako sám uviedol štatutárny zástupca žalovaného
a potvrdil svedok Q. - zástupca zamestnancov, a teda nikdy nebola zástupcovi zamestnancov doručená
písomná žiadosť, resp. návrh na okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako vyplýva z ust.
§ 74 Zákonníka práce. Žalobca taktiež poukázal aj na okolnosť, že zástupca zamestnancov F..
Q. sa porady vedenia družstva navyše zúčastnil v pozícii vedúceho dopravy a nie ako zástupca
zamestnancov. Ide podľa žalobcu o úplne pomýlený výkon práva zástupcu zamestnancov. Odvolateľ
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 72/2006 z 28. 9. 2006 a na  rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 2/2008, 5Cdo 255/2008, 5Cdo 140/2010 a 4Cdo 160/2012. Z vyššie
uvedených dôvodov a s poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR má žalobca za to, že
okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného nepredchádzalo jeho prerokovanie
so zástupcom zamestnancov spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 74 ZP. Zástupcovi zamestnancov
nebola nikdy zo strany žalovaného predložená akákoľvek písomná žiadosť alebo písomný návrh na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca považuje okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 20. 11. 2013 za neplatné pre nesplnenie jednej zo zákonných hmotnoprávnych podmienok,
ktorou je predchádzajúce prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov
a s účinkami predpokladanými citovaným ustanovením § 74 ZP. Za právne irelevantné považuje
žalobca tú časť odôvodnenia súdu prvého stupňa, kde súd konštatuje, že v neprospech žalobcu v
konaní mala svedčiť aj následná inventarizácia motorového vozidla. táto bola vykonaná po skončení
pracovného pomeru, žalobca nemal možnosť akokoľvek sa k uvedenej inventarizácii vyjadriť, navyše
táto okolnosť ani nemohla byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže k nej došlo
po skončení pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo ani
prípadné porušenie hygienických predpisov za prevoz nafty na korbe motorového vozidla, ktoré žalovaný
v konaní zdôrazňoval a zmienil sa o tom aj prvostupňový súd. Žalobca má za to, že v tomto konaní
sú naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, vzhľadom na existenciu ktorých by sú nemal priznať
účastníkom konania náhradu trov konania. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu
treba podľa jeho mienky považovať aj jeho postoj v konaní. Počas celého konania žalobca predložil
súdu listinné a iné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, aktívne plnil svoje povinnosti ako účastník
konania, vrátane účasti na pojednávaní. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby
rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania, vrátane
trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p. s nariadením pojednávania na deň 19. 11. 2015 a zistil, že nie sú splnené
podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku ani na jeho zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd síce správne zistil skutkový stav, ale nesprávne z neho vyvodil právne závery.

Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 68 ods. 3 ZP zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou
zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a
zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým
zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne



stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou
zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z
dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na
oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,

g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu
bankového spojenia.

V danej veci najdôležitejšou okolnosťou je vyhodnotenie okamžitého skončenia pracovného pomeru (č.
l. 4 spisu) z hľadísk upravených v ust. § 70 Zákonníka práce.

Je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
je treba vždy skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť



zavinené aspoň z nedbanlivosti. Súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny
prípady dlhodobej neospravedlnenej absencie v práci, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov
nadriadených, odmietnutia podrobenia sa skúške alkoholu, zistenie alkoholu po skúške alkoholového
testu alebo vyšetrenie alkoholu u zamestnancov v pracovnom čase a podobne.

Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 21. 11. 2013 uviedol, že pracovník
zamestnávateľa D.. L. M. dňa 19. 11. 2013 v čase okolo 14.23 hod. videl, ako na čerpacej stanici v areáli
Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Jarovniciach cez otvorené dvere do kabíny vodiča „Vášho
vozidla je natiahnutá tankovacia hadica na tankovanie nafty“. Následne to oznámil predsedovi družstva,
ktorý spolu s F.. F. Q. vykonali následnú kontrolu „Vášho vozidla“. Na korbe „Vášho motorového vozidla
značky Volkswagen Crafter EČV Q. XXX  B., na ktorom ste pracovali ako vodič, sme našli 10 litrovú
bandasku naplnenú naftou, ktorá nepatrila družstvu, ale bola vo Vašom osobnom vlastníctve. Toto Vaše
konanie považujeme za obzvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je nezlučiteľné s tým, aby
sme Vás mohli zamestnávať v našom družstve. K veci samej chceme uviesť, že dňa 3. 4. 2013 ste boli
písomne upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny s tým, že ak bude zistené opätovné porušenie
pracovnej disciplíny, bude s Vami rozviazaný pracovný pomer. Z toho dôvodu v súlade s ust. § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce s Vami okamžite končíme pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny.“

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť
iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 ZP). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 ZP).
Z ust. § 15 ZP vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, aby to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov
vedúcich k skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých
bol právny úkon urobený (Rozsudok NS SR č. k. 3Cdo 12/2008).

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu
hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný, uvedením
skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti,
z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre
neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovné pomeru neplatné len vtedy,
kedy by sa nedali ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený
(Rozsudok NS SR 3Cdo 12/2008).

Skutkové zistenia, ku ktorým dospel prvostupňový súd, nepredstavujú vo svojom súhrne taký skutok,
ktorý by predstavoval obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré by bolo dôvodné uložiť
jedno z najprísnejších opatrení podľa Zákonníka práce.

Skutkové zistenia zo strany súdu prvého stupňa sú skôr o podozrení a pochybnostiach v konaní
žalobcu. na to, aby sa však použilo veľmi prísne opatrenie - okamžité skončenie pracovného pomeru,
ktoré nepochybne je. Bolo potrebné mať zistené protiprávne konanie celkom jednoznačne. Zdá sa,
že žalovaný ako zamestnávateľ vyvodil opatrenie z toho dôvodu, že bol presvedčený o krádeži nafty
(vyjadrenie právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní), rovnako súd prvého stupňa vychádzal pri
zamietnutí žaloby z toho, že napadnuté zrušenie pracovného pomeru obstojí pre krádež nafty.

Odvolací súd však je presvedčený, že nestačí len podozrenie o tvrdenom protiprávnom konaní žalobcu.
Zdá sa, že krádež nafty má potvrdzovať natiahnutá hadica do kabíny vodiča a súkromná bandaska nafty



v kabíne vodiča. Žalobca na obidve tieto skutočnosti podal vysvetlenie. V kabíne bol z toho dôvodu, že
sa to mohlo stať v súvislosti s otváraním nádrže. „V prípade, ak ja chcem tankovať do svojho služobného
motorového vozidla a potrebujem otvoriť tankovaciu nádržku, musím mať otvorené dvere. Musím mať
otvorené dvere vodiča. V tom čase, keď sa to stalo, bola otvorená aj tankovacia nádržka aj dvere vodiča.
Čo videl svedok M., ktorý je uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru, k tomu ja sa vyjadriť
súdu neviem. Mohlo to vyzerať tak, že sa tankuje. V tom čase som motorové vozidlo tankoval priamo
na čerpacej stanici, ktorá sa nachádza v areáli Poľnohospodárskeho družstva“.  (č. l. 31 spisu). Žalobca
ďalej vo svojej výpovedi (č. l. 32 spisu) uviedol: „Predsedovi družstva som osobne dňa 20. 11. Vysvetlil,
že bandaska, ktorá sa našla v služobnom motorovom vozidle, bola mojou súkromnou spolu s naftou,
ktorú som deň predtým natankoval. Zároveň som predložil aj pokladničný doklad z pumpy. Bol som
vypočutý pred komisiou, ale pán predseda družstva tento dôvod môj vôbec neuznal. Súdu som predložil
doklad z pumpy na Sabinovskej ulici, z ktorého vyplýva, že som celkovo tankoval motorovú naftu 14,635
litra, zaplatil som 20,05 Eur a tankoval som v časovom horizonte 8.33 hod. ráno tak, ako tam je uvedené.
Tankoval som do bandasky pre vlastné súkromné účely.“ Žalobca ďalej vo svojej výpovedi pred súdom
prvého stupňa uviedol, že keď sa vracal z Prešova, bandasku 10 litrovú zabudol vyložiť a keďže pri
vstupe do areálu družstva sú kamery, bál sa, aby to nevyzeralo, že niečo zobral, preto ju nechal v
nákladnom priestore motorového vozidla. Tá menšia päť litrová sa nachádzala za sedadlom vodiča, tú
si pri kontrole nevšimli. (č. l. 33 spisu).

Dôležitou v konaní bola aj výpoveď D.. Q. M., ktorý vo svojej výpovedi pred prvostupňovým súdom
uviedol: „19. novembra 2013 ma vedúci pekárne pán L. M. okolo tretej hodiny poobede kontaktoval,
že videl žalobcu pána V., ako tankuje naftu do kabíny služobného motorového vozidla. Žiadal ma, aby
som túto skutočnosť preveril. Ja som to bral ako informáciu, ktorú je potrebné preveriť. Mal som za to,
že túto skutočnosť je dôležité preveriť. Zavolal som telefonicky vedúceho dopravy pána Q. s tým, že
som sa ho pýtal, či žalobca je ešte v práci. Upovedomil som ho o tejto skutočnosti s tým, že pán Q. mi
povedal, že pán V. už areál družstva opustil, preto som sa ho spýtal pána Q. ako vedúceho dopravy, či
má náhradné kľúče od služobného motorového vozidla žalobcu. Ten mi povedal, že má, a preto sme išli
túto skutočnosť preveriť. Po otvorení služobného motorového vozidla sme na korbe motorového vozidla
našli 10 litrovú bandasku s naftou“ (č. l. 34 spisu).

Štatutárny zástupca žalovaného na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedol, či pracovníčka
čerpacej stanice v areáli družstva mohla vidieť, kde žalobca tankoval, uviedol: „Dotazovali sme ju na
túto skutočnosť. Bola ústne upozornená, že v čase, keď vodiči tankujú motorové vozidlo, nesmie byť
vo vnútri, ale musí pozerať priamo, kde vodiči tankujú. Povedala mi, že keďže bola vnútri čerpacej
stanice, nevidela, kde tankuje žalobca. Po tomto incidente však družstvo pristúpilo k riešeniu a priamo
na čerpacej stanici je záber na tankovanie, takže vidíme, kde vodiči tankujú (č. l. 36 spisu). Štatutárny
zástupca ďalej na otázku právnej zástupkyne žalovaného, aby súdu uviedol, či mu žalobca vysvetľoval
rozdiel, prečo tankoval 15 litrov a nakoniec sa našla bandaska s 10 litrami, uviedol: „Pri mojom
osobnom pohovore mi túto skutočnosť žalobca neozrejmoval. Ozrejmoval ju však až pred komisiou.
Súdu uvádzam, že najprv uviedol, že raz zobral päťlitrovú, potom desaťlitrovú bandasku. O tom, že
päťlitrová bola za sedadlom vozidla, som sa dozvedel dnes prvýkrát na pojednávaní.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou v danej veci je výpoveď svedka L. M., ktorý na otázku súdu, aby uviedol,
či vie popísať, čo sa stalo 19. 11. 2013, uviedol: „Áno, v tom čase som prechádzal okolo zariadenia na
čerpacej stanici pohonných hmôt. Videl som, ako sa tankujú pohonné hmoty do služobného motorového
vozidla. Videl som, ako pištoľ na čerpanie pohonných hmôt nie je zasunutá do otvoru nádrže na pohonné
hmoty. Túto pištoľ vôbec nebolo vidno. Bola v priestore kabíny na strane vodiča, pričom dvere boli
otvorené. Ja som tam videl pána žalobcu. Ja som bol zhruba vzdialený 8 metrov od čerpacej stanice.
V minulosti som mal na starosti pohonné hmoty, preto mám s tým určité skúsenosti. Je zrejmé, že
keď sa čerpá nafta do nádrže služobného motorového vozidla, pištoľ je vidno. Jej hrdlo je zasunuté do
tankovacej nádrže, ale pištoľ je stále vidno. Ja som túto pištoľ nevidel. Pištoľ bola v priestoroch kabíny,
čiže bolo zrejmé, že sa čerpá mimo tankovacej nádrže služobného motorového vozidla.“ Svedok ďalej
uviedol, že je v príbuzenskom vzťahu s predsedom družstva, ktorý je jeho bratom. Uvedený svedok
následne na doplňujúce otázky od zástupcu žalobcu, či videl konkrétne žalobcu tankovať do bandasky
služobnú naftu, uviedol: „Ja som videl, ako je pištoľ v priestoroch kabíny na strane vodiča“ (č. l. 45 spisu).

Vo vzťahu k súkromnej bandaske žalobca predložil doklad (bloček) o jej zakúpení, tak podľa názoru
odvolacieho súdu, ak žalovaný nemá žiadne iné dôkazy, tak záver o krádeži nafty je veľmi problematický.



Odvolací súd je presvedčený, že na základe podozrenia a pochybností pri argumentoch žalobcu
okamžité skončenie pracovného pomeru neobstojí.

Odvolací súd je presvedčený, že okamžité skončenie pracovného pomeru pre krádež nafty neobstojí,
pretože krádež nebola nad všetky pochybnosti preukázaná.

Pokiaľ by išlo o porušenie pracovnej disciplíny z iného dôvodu, že žalobca využil služobné vozidlo
na prepravu vlastných vecí, prípadne z iného dôvodu, tak v tomto smere odvolací súd konštatuje,
že tento skutok nebol dostatočne určito vymedzený ani s použitím interpretačného pravidla. Využitie
najprísnejšieho opatrenia by mohlo byť dané za nejaké iné protiprávne konanie (využívanie vozidla
na prevoz vlastných vecí). Skutok uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru musí byť jasný
a skutkovo nezameniteľný. Odvolací súd v správaní žalobcu síce vidí nekorektný postup (prevážanie
súkromných vecí v služobnom vozidle), je však presvedčený, že na použitie najprísnejšieho opatrenia,
ktoré je v Zákonníku práce, nebola naplnená intenzita protiprávneho konania.

So zreteľom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu je predmetné okamžité skončenie pracovného
pomeru nedostatočne skutkovo vymedzené tak, že uvedený skutkový záver, na základe ktorého malo
dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, možno zameniť s iným dôvodom, preto okamžité
skončenie pracovného pomeru je neurčité, a teda neplatné. Nedostatočné skutkové vymedzenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru sa týka jednak dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru pre krádež nafty, ako aj pre využívanie služobného vozidla na prevoz vlastných vecí. Uvedený
nedostatok nie je možné odstrániť ani s použitím interpretačného pravidla.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil a určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu zo dňa 21. 11. 2013 je neplatné a pracovný pomer trvá.
Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 929,78 Eur. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že právny zástupca žalobcu
si trovy vyčíslil v zákonom stanovenej lehote, preto mu ich náhradu odvolací súd priznal v súlade s
vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
odmenu za:
- 6 úkonov právnej služby v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby 16.1.2014,
zastupovanie na pojednávaní 3.7.2014, zastupovanie na pojednávaní 13.10.2014, písomné podanie vo
veci samej 18.11.2014 a zastupovanie na pojednávaní 4.12.2014) á 61,85 eur (podľa § 11 ods. 1 písm.
a) vyhlášky) a k nim prináležiace režijné paušály, t. j. 6 x 8,04 eur.
- 7 úkonov právnej služby v roku 2015 (zastupovanie na pojednávaní 23.2.2015, zastupovanie
na pojednávaní 23.4.2015, záverečné písomné vyjadrenie 13.5.2015, zastupovanie na pojednávaní
21.5.2015, odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Prešov 29.6.2015, písomné podanie vo veci samej
v odvolacom konaní 9.9.2015, zastupovanie na pojednávaní pred odvolacím súdom 19.11.2015) á 64,53
eur (podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky) a k nim prináležiace režijné paušály, t. j. 7 x 8,39 eur, čo spolu
tvorí sumu 929,78 eur.

Odvolací súd nepriznával žalobcovi v tejto fáze konania náhradu trov konania vo vzťahu k náhrade
mzdy, ale len vo vzťahu k neplatnému skončeniu pracovného pomeru (hodnotu veci alebo práva
nemožno vyjadriť v peniazoch), nakoľko v  rozsudku sp. zn. 20CoPr 3/2015 z 19.11.2015 určil, že
okamžité skončenie predmetného pracovného pomeru je neplatné a tento pracovný pomer trvá spolu
s povinnosťou žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, avšak v dopĺňacom rozsudku sp. zn.
20CoPr3/2015 z 28.1.2016 zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa preto po rozhodnutí o žalobe vo vzťahu k náhrade mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru rozhodne aj o trovách konania z toho vyvstávajúcich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "4b140b56-7528-4ce8-8266-ea159ac23737:a0343e96-fa4c-4072-aac6-e88f496398f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cpr/1/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7Cpr/1/2014 z 19. 1. 2015", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2015-01-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4b140b56-7528-4ce8-8266-ea159ac23737:a0343e96-fa4c-4072-aac6-e88f496398f3"}], "citovane_v": []}