{"guid": "b9e28213-0b95-4e7e-811c-d6dc2f761727:f98d6d49-4988-4d0f-baa9-04d82dab22d1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8213204591.1", "spisova_znacka": "6CoE/54/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/54/2015 z 28. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. júna 2015, sp. zn. 6CoE/54/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8213204591.1", "identifikacne_cislo": "8213204591", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Straka", "sudca_id": 1529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-straka-1529", "datum_vydania": "2015-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f98d6d49-4988-4d0f-baa9-04d82dab22d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8213204591.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8213204591.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8213204591.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 6CoE/54/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8213204591\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8213204591.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Československá obchodní banka, a.s., Radlická\n333/150, 150 57 Praha 5, IČ: 00001350, Česká republika, zast. Mgr. Petrom Olejárom, usadeným\neuroadvokátom so sídlom Bratislava, Mikulášska 29, proti povinnému S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom\nH. XX, zast. JUDr. Vierou Mulikovou, advokátkou so sídlom Bardejov, Stöcklova 21, pre vymoženie\n225 347,50 Kč s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 10Er\n278/2013-33 zo dňa 5.3.2015 jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nI. P o t v r d z u j e    sa uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.\n\nII. M e n í   sa uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že náhrada trov konania sa účastníkom\nnepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a\nzaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy exekúcie pozostávajúce z trov právneho zastúpenia\nvo výške 573,24 Eur na účet právnej zástupkyne povinného JUDr. Viery Mulikovej, do 3 dní od\nprávoplatnosti uznesenia.\n\nRozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že u povinného zistil nemajetnosť od roku 2010,\nktorá do roku 2014 pretrváva, nie je u neho ani v súčasnosti ani do budúcna predpoklad nadobudnutia\ntakého majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Predmetná exekúcia\nbola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto znáša\ntrovy oprávnený. Trovy právneho zastúpenia oprávneného predstavujú sumu 573,24 Eur, ktorú sumu je\noprávnený povinný nahradiť povinnému.\n\nProti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený vyjadrujúc nesúhlas so zastavením exekúcie.\nJe si vedomý navýšenia trov exekúcie, napriek tomu trvá na pokračovaní exekúcie. Situáciu, kedy by\nmal po zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného hradiť trovy exekúcie, považoval za absurdnú.\nNavrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie\nkonanie.\n\nKrajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal vec podľa § 212 O.s.p., bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne\ndôvodné.\n\nPodľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) exekúciu súd\nzastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.\n\nPredmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného,\nktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik\npovinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP. Súd v súlade s týmto\nzákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa\ntohto zákonného ustanovenia.\n\nPrvostupňový súd nezostal pasívny a preskúmal existenciu dôvodov preukazujúcich nemajetnosť\npovinného. Rozhodnutie exekučného súdu je vydané za preukázania splnenia podmienok pre\nzastavenie exekúcie. Preskúmal skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom a zistil, že povinný nie je\nevidovaný ako vlastník nehnuteľnosti, ako vlastník alebo držiteľ motorového vozidla, nie je evidovaný\nako poistenec v Sociálnej poisťovni a nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia. Nevlastní žiaden\nhnuteľný majetok. Nie je samostatne zárobkovou činnou osobou. Povinný je evidovaný na Úrade práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bardejov ako uchádzač o zamestnanie. Za takto zisteného skutkového stavu sa\ni odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento záver oprávnený žiadnym\nspôsobom v podanom odvolaní nespochybnil.\n\nVykonané dokazovanie potvrdilo úplnú nemajetnosť povinného a tá predstavuje zákonný dôvod na\nzastavenie exekúcie.\n\nNa základe uvedeného odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie vo výroku o zastavení\nexekúcie ako správne potvrdil.\n\nPodľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa\npoužijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje\nsa však vždy uznesením.\n\nPodľa § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne\nnáhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.\n\nOdvolací súd konštatuje, že rozhodovanie o trovách konania je vnútorne jednotnou procesnoprávnou\notázkou, nebolo potrebné účastníkov konania poučiť v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 OSP o možnom\nprávnom posúdení veci aj podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. (obdobne viď uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).\n\nTam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuisticky, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo\nsudcovským výkladom. Priestor preto dáva aj cit. ust. § 150 O.s.p.\n\nAplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené predpoklady na priznanie\nnáhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre\nktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Účelom tohto náhradového ustanovenia je odstránenie\ntvrdostí pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa plne presadila zásada úspešnosti pri tejto\nnáhrade trov konania, alebo aj tým, že by bolo uloženie povinnosti oprávneného nahradiť trovy konania\npovinnému neprimerane prísne.\n\nOdvolací súd zastáva názor, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. o nepriznaní či zmoderovaní trov konania je\naplikovateľné aj v exekučnom konaní (§ 251 ods. 4 O.s.p.).\n\nUvedený záver podporil i Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci II. ÚS 31/04:\n\n„Článok 20 ods. 1 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že\nvlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\n\"Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť\njeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné\nzásady medzinárodného práva\".\n\nDo pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Ústavný súd preto považuje náhradu trov konania,\nktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení súdnej exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda\nprávoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu\n\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov konania je nesporne\npohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná\nako každý peňažný nárok.\n\nPohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom\nrozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa\nplatného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všeobecný\nsúd ústavne súladným spôsobom interpretoval zákonom ustanovené predpoklady na priznanie náhrady\ntrov konania, čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich\nzákonov (Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, zákon o dani z pridanej hodnoty) pripúšťajú\nviaceré výklady a výsledky interpretácie.\n\nPri tomto výklade je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania.\nVýklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva\nzaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov\nkonania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému\núčastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor\npovažuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu\ntrov konania) náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude\nmusieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným\nsúdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto\nvýnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr\nreštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP.“\n\nAplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania prichádza do úvahy v prípadoch,\nkeď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu\ndôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však\nísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť\nmôže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri\nposudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a\niné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na\nsúde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam\nkonkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako\nneprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.\n\nUstanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť\naplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v\nprejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri\nstanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto\nnie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady\nrozhodovania o trovách konania.\n\nLen výnimočne nemusí súd účastníkovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania priznať\nuplatnené trovy konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu\ndôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo\nslovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní\no náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť\nk odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody\nhodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní\nexistencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,\nsociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen\npomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia\nnajmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú\ntiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania\na pod.\n\nZákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že  môžu predstavovať\ndôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150\n\nO. s. p. len všeobecný záver  hodnotiaci dopad  rozhodnutia  o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,\nR 23/1989).\n\nRozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od\npovinného, ktorý má právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.; jeho obrana o nemajetnosti sa\nukázala ako úspešná), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním\nhradil sám.\n\nObčianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri\naplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych\npráv účastníkov konania v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právom na\nspravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.\n\nZ procesného hľadiska je súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo\nk jej odopretiu (§ 1, 3 O.s.p.).\n\nOdvolací súd zastáva názor, že by nebolo spravodlivé priznať povinnému, ktorý hoci je nemajetný,\nprávo na náhradu trov konania, ktoré mal platiť svojmu právnemu zástupcovi voči oprávnenému, ktorý\nv dôsledku zastavenia exekúcie pre nemajetnosť nedosiahol vymoženie svojej právoplatne priznanej\npohľadávky. Opačný výklad považuje odvolací súd za neprípustný, navyše príkro odporujúci dobrým\nmravom a spravodlivému súdnemu konaniu. Je to predovšetkým povinný, ktorý svoj dlh nesplnil.\n\nOprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu a tomu zodpovedá i výrok o trovách\nodvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.).\n\nMajúc na zreteli uvedené odvolací súd zmenil postupom podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie vo\nvýroku o trovách konania tak, že náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/278/2013", "guid": "d6960d8a-8f2c-4f7e-95fe-a61bb838dbe6:70442082-55f3-437b-84d2-a38865ccfa46", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "fdb389c7-51c8-4f53-9723-9732bb0430c5:fda81a95-b8e5-4b87-af48-d051efc94038", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/278/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 10Er/278/2013 z 23. 4. 2020", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2020-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fdb389c7-51c8-4f53-9723-9732bb0430c5:fda81a95-b8e5-4b87-af48-d051efc94038"}], "citovane_v": []}