Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoP/6/2015 z 6. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. júla 2015, sp. zn. 11CoP/6/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8314212866.3 Krajský súd Prešov | 11CoP/6/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8314212866.3 | 2015-07-06 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/247ed501-f002-4e47-8bb7-e3f20d557824 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8314212866.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoP/6/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212866
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314212866.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana
Tótha a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. M., nar. XX.X.XXXX
a U. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko
Snina, za účasti matky: W. M., bývajúcej v F., Ul. F. XXXX/XX a otca: P. M., bývajúceho v F., Ul.
Y. XXX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Holotom, advokátom AK v Snine, Ul. Komenského 2791/35, o
zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
19P/349/2014-53 zo dňa 25.2.2015 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného zamietol a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že otec
maloletých detí podal dňa 6.11.2014 návrh, ktorým žiadal zmeniť rozsudok Okresného súdu Humenné
č.k. 6C/62/2010-38 zo dňa 15.7.2010 v časti týkajúcej sa výšky výživného, a to tak, že výživné určené
pre mal. Y. zníži na sumu 40,- eur mesačne a výživné na mal. U. zníži na sumu 30,- eur mesačne. Návrh
odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 6C/62/2010-38 zo dňa XX.X.XXXX bolo
jeho manželstvo s matkou mal. detí rozvedené a mal. deti Y. a U. boli zverené do osobnej starostlivosti
matky s tým, že bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Y. sumou po 90,- eur mesačne a na mal. U.
vo výške 80,- eur mesačne, pričom podmienky na jeho strane sa od právoplatnosti rozsudku zmenili
podstatným spôsobom. Uviedol, že odvtedy mal viacero pracovných pomerov a bol aj nezamestnaný.
V súčasnosti je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa SLOVCLEAN, a.s.,
Bratislava, kde jeho odmena je 2,10 eur za odpracovanú hodinu. Má zdravotné problémy a v posledných
6-tich mesiacoch bol viackrát hospitalizovaný, čo viedlo k zníženiu jeho finančných príjmov. Nie je
schopný platiť výživné v stanovenej výške, pretože jeho zaplatením vzniká stav, že nemá dostatok
finančných prostriedkov na vlastnú obživu. Ďalej v dôvodoch rozsudku súd uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/90/2010 zo dňa 19.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 4CoP/13/2010 zo dňa 25.6.2010 bol otec mal. detí zaviazaný prispievať na výživu
mal. Y. sumou 90,- eur mesačne a na výživu mal. U. 80,- eur mesačne s účinnosťou od 9.3.2010. V tom
čase pri určovaní výživného súd vychádzal zo zárobku otca v Lesopoľnohospodárskom podniku H., š.p.,
ktorý bol v roku 2009 v priemere 510,78 eur mesačne v čistom a v roku 2010 od januára do februára v
priemere 529,71 eur mesačne v čistom. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.3.2010
bol s otcom maloletých detí pracovný pomer dňa 31.3.2010 skončený dohodou na jeho žiadosť. Otec
maloletých detí prišiel o vhodné zamestnanie vlastným zavinením, v dôsledku čoho sa na neho hľadelo
ako keby mal príjem dosahovaný pred skončením pracovného pomeru. Podľa rozsudku Okresného súdu



Humenné sp. zn. 6C/62/2010 zo dňa 15.7.2010 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené,
mal. Y. a mal. U. boli na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu mal. Y. sumou 90,- eur mesačne a na výživu mal. U. sumou 80,- eur mesačne,
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Matka mal. detí bola v tom čase na materskej dovolenke a
poberala rodičovský príspevok po 164,22 eur mesačne, otec mal. detí bol nezamestnaný. Ďalej súd
uviedol, že viedli sa viaceré konania o zníženie výživného pod sp. zn. 19P/458/2010, 19P/120/2011,
15P/159/2013, kde navrhovateľom bol otec maloletých detí a vo všetkých týchto prípadoch boli konania
zastavené v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p.. Otec maloletých detí je od 23.7.2014 zaradený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutím ÚPSVaR Humenné, pracovisko Snina č. HE2/PHNaŠSD/
SOC/2014/43469 mu bola od 1.10.2014 priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne.
Z rozhodnutia ÚPSVaR Humenné, pracovisko Snina č. HE2/PHNaŠSD/SOC/2014/13818 vyplýva, že
matke mal. detí bola od 1.8.2014 zvýšená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 116,70 eur mesačne.
Spoločnosť Slovclean, a.s., X. XX, V. súdu oznámila, že otec mal. detí v ich spoločnosti pracoval od
21.5.2014 do 14.7.2014 na dohodu o vykonaní práce a od 14.7.2014 do 22.7.2014 na pracovný pomer,
ktorý bol ukončený v zmysle § 72 Zákonníka práce. V mesiaci jún 2014 mal čistý príjem vo výške 334,68
eur, v mesiaci júl 2014 vo výške 156,98 eur a 91,20 eur v čistom z hlavného pracovného pomeru. Z
potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti od spoločnosti IN Services, s.r.o.,
F. T. XX, V. vyplýva, že čistý príjem otca za obdobie január až júl 2014 bol v tejto spoločnosti vo výške
880,21 eur. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti od spoločnosti
Compera s.r.o., X. XX, V. vyplýva, že jeho čistý príjem za obdobie máj 2014 bol v tejto spoločnosti 148,41
eur. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného pre
maloleté deti nie je dôvodný. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.
zn. 6C/62/2010 zo dňa 15.7.2010 uplynulo už skoro 5 rokov, v tom čase navštevovala mal. Y. materskú
školu a mal. U. nemal ani rok, pričom v súčasnosti je mal. Y. už žiačkou 4. ročníka ZŠ a mal. U. chodí do
materskej školy. Okrem základnej zmeny pomerov, ktorá sa týka veku, sa u maloletých detí zmenili aj
ich základné potreby, stúpli náklady na ich výchovu a výživu v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín
a iných životných nákladov, ktoré je súd povinný pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť.
Matka mal. detí bola v čase poslednej úpravy výživného na materskej dovolenke, poberala rodičovský
príspevok vo výške 164,22 eur a otec bol nezamestnaný. V súčasnosti sú obaja rodičia mal. detí
nezamestnaní, matka poberá dávku v hmotnej núdzi 116,70 eur mesačne a otec poberá dávku v hmotnej
núdzi vo výške 61,60 eur mesačne. Otec maloletých detí viackrát podával na súd návrh na zníženie
výživného pre maloleté deti, avšak podľa súdu prvého stupňa si musí uvedomiť, že matka nemôže sama
znášať zvýšené výdavky na starostlivosť o mal. Y. a mal. U. a je jeho rodičovskou povinnosťou podieľať
sa na týchto výdavkoch. Súd pri určovaní výživného musí vychádzať z reálnych schopností a možností
rodičov a opodstatnených potrieb mal. detí, pričom prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Keďže sa matka osobne stará o maloleté deti ktoré sú ešte v nízkom veku, jej
možnosti sa zamestnať, prípadne vycestovať za prácou sú obmedzené. Z opisu mzdového listu otca u
zamestnávateľa SLOVCLEAN a.s., X. XX, V. vyplynulo, že v mesiaci jún 2014 mal čistý príjem vo výške
334,68 eur a v tejto spoločnosti mal byť zamestnaný už v hlavnom pracovnom pomere, avšak tento bol
ukončený v skúšobnej dobe preto, lebo otec nastúpil na protialkoholické liečenie. Neobstoja pritom ani
tvrdenia o tom, že si nemohol nájsť v V. výhodnejšie zamestnanie preto, lebo naňho matka maloletých
detí podala trestné oznámenia pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Súd pri určovaní výživného a
ochrane záujmov maloletých detí vychádza aj z princípu potencionality príjmov povinného rodiča a keďže
sa otec na pojednávaní dňa 25.2.2015 vyjadril, že už je zo svojej alkoholickej závislosti preliečený a že
už absolútne nevyhľadáva alkoholické nápoje súd vyjadril názor, že je v jeho schopnostiach sa znova
zamestnať a zabezpečovať tak výživu maloletým deťom v stanovenej výške. Zníženie výživného pre
mal. Y. na sumu 40,- eur mesačne a na mal. U. na sumu 30,- eur mesačne by tak, ako to navrhoval
otec maloletých detí viedlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického vývinu maloletých detí. Na
základe týchto skutočností súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie. Nesúhlasil so závermi vyslovenými v rozsudku, pretože súd nijakým
spôsobom nepreukázal a ani nezistil, že by sa vyhýbal svojim povinnostiam, ktoré mu vyplývajú z jeho
súčasnej registrácie na úrade práce. Otec sa na úrade pravidelne hlási a je pripravený prijať akúkoľvek
ponúknutú prácu. Skutočnosťou ale ostáva, že práca pre neho nie je. Túto si nemôže nájsť ani sám,
napriek tomu, že ju aktívne hľadá, a to aj prostredníctvom úradu práce. Súd nijako nerozvádza, ako má
zo sumy 61,60 eur uhradiť v súčasnosti stanovené výživné vo výške 170,- eur mesačne a ani nikde v



odôvodnení rozsudku nepoukazuje, prečo nie je možné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 163
O.s.p., či § 78 Zákona o rodine, ktoré umožňujú zmenu rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery
podstatným spôsobom. Podľa jeho názoru, ak v minulosti poberal okolo 500,- eur mesačne, a teraz
poberá 61,60 eur mesačne, je možné toto považovať za zmenu pomerov podstatným spôsobom. Pokiaľ
súd poukazuje na potencionalitu príjmov, mal by prihliadať na potencionalitu príjmov oboch rodičov
a okrem toho, pri takomto nahliadaní by nikdy nemohlo dôjsť k zníženiu už stanoveného výživného,
pretože každý rodič môže potencionálne dosiahnuť príjem aj niekoľko tisíc eur. Uvedeným spôsobom
dochádza k situácii, že otec nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu doteraz stanoveného
výživného v predpísanej výške, keďže výška jeho terajšieho príjmu niekoľkonásobne nedosahuje výšku
stanoveného výživného, jeho dlh na výživnom neustále narastá, z uvedeného dôvodu mu hrozí trestné
stíhanie, takže dochádza k začarovanému kruhu, z ktorého preňho v prípade ak nemá prácu, niet
východiska a úniku. Ďaleko prijateľnejšie by bolo zníženie výživného v súdom moderovanej výške a
potom v prípade zmeny pomerov pristúpiť k opätovnému zvýšeniu výživného.

Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, považovala argumenty otca maloletých detí za
neopodstatnené. Má vedomosť o tom, že sú možnosti zamestnať sa, avšak jej bývalý manžel tieto
príležitosti nevyužije, nakoľko nechce pracovať. Poukázala na to, že je zamestnaná aspoň na aktivačné
práce v materskej škôlke, keďže pre matku s dvoma maloletými deťmi je nemožné zamestnať sa v
pracovnej dobe od 08.00 hod.. Nemá nikoho, kto by deti vychystal do školy, pripravil raňajky a vykonal
hygienické úkony, ktoré ony ešte samé dostatočne neovládajú. Deti potrebujú maximálnu ochranu a
pomocnú ruku oboch rodičov. Neobstojí argumentácia, že sa zmenili pomery podstatným spôsobom u
otca maloletých detí a že má príjem len 61,60 eur. Poukázala na to, že rada by sa dozvedela, že akým
spôsobom platí bývanie u svojho brata v rodičovskom dome, ako sa stravuje, keď mu príjem z úradu
práce nepostačuje. V tejto súvislosti poukázala aj na to, že ak nemôže platiť výživné v stanovenej miere,
z akých zdrojov má finančné prostriedky na zaplatenie právneho zástupcu.

Opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. prejednal vec v dôsledku podaného odvolania s tým,
že doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa vyžiadaním správy o zárobku otca a na základe
toho dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd zistil v priebehu odvolacieho konania, že otec maloletých detí je zamestnaný v obchodnej
spoločnosti DDL G., a to od 11.5.2015 s tým, že mesačná mzda je 380,- eur.

Odvolací súd na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a na základe zistenia, že v
súčasnosti hrubý mesačný zárobok otca je 380,- eur dospel k záveru, že nie sú naplnené podmienky
pre to, aby súd znížil výživné na maloleté deti tak, ako to navrhoval ich otec. Súd prvého stupňa
citoval ustanovenie § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, na základe ktorého dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery a v tejto súvislosti odvolací súd aj s poukazom na
ustanovenie § 163 ods. 2 O.s.p. má za to, že síce došlo k zmene pomerov na strane otca i maloletých
detí, avšak nejde o takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Je treba súhlasiť so
záverom súd prvého stupňa, že posledná úprava výživného bola uskutočnená v roku 2010 a odvtedy sa
potreby maloletých detí nepochybne zvýšili a aj keď teda došlo k zníženiu príjmu otca, uvedené zmeny
v pomeroch účastníkov konania nie sú takého charakteru, aby bolo možné návrhu otca na zníženie
výživného vyhovieť.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

Rozhodnutie o náhrade trov konania má oporu v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a § 224 ods.
1 O.s.p..



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.