Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/92/2014 z 18. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. marca 2015, sp. zn. 21Co/92/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8512201264.2 Krajský súd Prešov | 21Co/92/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8512201264.2 | 2015-03-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff5f30c5-11e8-441c-a62d-b50decbe18ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8512201264.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/92/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512201264
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8512201264.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobkyne V. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXX/XX, J., právne zastúpenej JUDr. Martinou Konkoľovou, advokátkou so sídlom
Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia zo
spotrebiteľskej zmluvy vo výške 1.128,75 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 6C/4/2012-96 zo dňa 27.01.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I, III, IV.

II. Náhradu trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.096,57 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 10.03.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho
zastúpenia vo výške 343,90 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 65,50 Eur na účet tamojšieho súdu do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 1.128,75 Eur zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá má obsahovať neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a majú zakladať absolútnu neplatnosť
úverovej zmluvy. Konštatoval, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 30.7.2008 je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa a konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Mal za
to, že v predmetnej zmluve absentujú povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere § 4
ods. 2 písm. g/ a i/. Žalobkyňa v čase podpísania zmluvy nemala o konečnej splatnosti úveru vedomosť
o výške, počte a termíne úrokov a iných poplatkov - zmluvnej odmeny, a táto skutočnosť spôsobuje, že
predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov - § 4 ods. 3 258/2001 Z.z...



Mal za preukázané, že v uzatvorenej zmluve bola stanovená úroková sadzba úveru vo výške 77,02 %,
ročná úroková sadzba revolvingu 71,34%. Uviedol, že Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy
výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však
nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, pretože tu platí
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na túto skutočnosť je súd toho názoru,
že určená úroková sadzba úveru vo výške 77,02 % a úroková sadzba revolvingového úveru vo výške
71,34 % je v rozpore s dobrými mravmi. Úroková miera v čase uzavretia úverovej zmluvy pri úveroch
poskytovanými bankami predstavovala výšku podľa doby fixácie od 1 roka do 5 rokov 16,30 %. Úrok
odporcu (77,02 % za poskytnutý úver a 71,34 % za poskytnutý revolving) podstatne presahuje úrokovú
sadzbu poskytovaná bankami v mesiaci júl 2008, čo súd považoval za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré podľa § 39 Občianskeho zákonníka a je postihnuté absolútnou neplatnosťou.

Čo sa týka zmluvnej odmeny súčet zmluvných odmien v úverovej zmluve predstavuje sumu 77.919,- Sk
(46.180,- SK + 31.739,- Sk), čo prevyšuje súčet poskytnutej úverovej istiny v sume 75.969,-Sk (50.000,-
Sk + 25.969,- Sk) o 1.950,- Sk. Uviedol, že takúto zmluvnú odmenu považuje za neprimeranú a v rozpore
s dobrými mravmi, pretože dojednaná odmena je vyššia ako samotná istina.

Dospel k záveru, že revolvingová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje povinné
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
čo podľa názoru súdu má za následok absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy v zmysle § 39 OZ.
Súd vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia - teda, aby žalovaný vrátil žalobkyni rozdiel
medzi sumou poskytnutého úveru v sume 1.659,70 Eur a revolvingového úveru v sume 862,01 Eur
(spolu vo výške 2.521,71 eur) a sumou zaplatenou zo strany navrhovateľky 3.618,28 Eur (uhradenými
34 splátkami po 106,42 Eur) t.j. v sume 1.096,57 Eur. Navrhovateľka požadovala vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 1.128,75 Eur, preto súd žalobu v sume prevyšujúcej sumu 1.096,57 Eur spolu s
príslušenstvom zamietol.

Súd priznal navrhovateľke taktiež úroky z omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby odporcovi t.j. od 10.3.2012 až do zaplatenia v požadovanej výške 9,5% ročne.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z § 142 ods. 3 O.s.p. a z ust. § 151 ods. 1 veta prvá
O.s.p. a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v zmysle
vyhl. č. 655/2004 Z.z., v celkovej výške 343,90 Eur, a to za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a
príprava, podanie na súd, 3x účasť na pojednávaní á 61,41 Eur, t.j. 307,05 Eur, 3 x režijný paušál á 7,01
Eur, t.j. 21,03 Eur, 1 x režijný paušál á 7,81 Eur, 1 x režijný paušál á 8,01 Eur.

S poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa je v konaní oslobodená od zaplatenia poplatku a súd jej
žalobe vyhovel, súd zaviazal na úhradu súdneho poplatku vo výške 65,50 Eur (6 % z 1.096,57 eur)
žalovaného.

V zákonom stanovenej lehote podal proti I, III a IV výroku rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal zjavnú
nezákonnosť a absenciu skutkového základu pre vyššie uvedený záver. V prvom rade sa konajúci
súd mal zaoberať tým, čo sa v zákone vyžaduje na to, aby sa dal úver posudzovať ako bezúročný a
bez poplatkov. Aplikácia zákonného dôsledku, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov nemá podklad
ani v skutkových záveroch a ani v tvrdeniach konajúceho súdu. Zo strany konajúceho súdu ide o
zjavný omyl v aplikácii právneho predpisu(ktorý s ohľadom na obsah odôvodnenie rozsudku nemožno
považovať za náhodný. Mal za to, že žalobkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie úveru, teda písomne
prejavila svoju vôľu požiadať o úver. Ďalej uviedol, že v rozsudku nie je zrejmé prečo súd ohľadne
posúdenia výšky odplaty za úver neaplikoval § 3 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 258/2001 Z.z.. Predmetné
ustanovenia sú upravujúce maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľský úver sú lex specialis vo vzťahu
k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Konajúci súd posudzoval náležitosti zmluvy podľa špeciálnej
úpravy, ale odplatu podľa všeobecnej. Už samotná skutočnosť, že sa súd relevantne nevysporiadal
s podaním žalovaného je dôvodom zmätočnosti napadnutého rozsudku a obligatórny dôvod na jeho
zrušenie. Mal za to, že výška odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere bola nižšia ako



maximálne povolené odplata, a teda v súlade s obmedzením vyplývajúcim zo zákona č. 258/20001 Z.z..
Ďalej namietal, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalobcu rozhodol v rozpore s § 142 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd rozhodol nezákonne aj o povinnosti žalovaného zaplatiť celý
súdny poplatok za návrh. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,
že žalobe v zamietnutej časti vyhovie, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok
a verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“ .

V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa preto prvostupňový súd správne zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované
do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech
spotrebiteľa. Prvostupňový súd pritom dospel k záveru, že výška úrokov uvedená v zmluve o
revolvingovom úvere je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu ich neprimeranosti.



Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 30.07..2008 zmluvu o
revolvingovom úvere, ktorou sa žalovaný v zmluve zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v dohodnutej výške
1 659,70 Eur, ktorý mala žalobkyňa splácať v 30 mesačných splátkach po 106,42 Eur. Z karty klienta
(č. l. 49 spisu) vyplýva, že žalobkyni boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 1.659,70 Eur a v
priebehu úveru jej vyplatili čiastku 862,01 Eur, t.j. spolu 2.521,71. Žalobkyňa zaplatila za poskytnutý úver
v 34 splátkach po 106,42 Eur celkovo sumu 3.618,28 Eur. Ročná úroková sadzba úveru bola v tejto
zmluve určená rozsahom 77,02 % a ročná úroková sadzba revolvingu 71,34 Eur. Zmluvná odmena za
poskytnutie úveru bola dohodnutá vo výške 1.532,89 a za poskytnutie revolvingu v sume 1.053,54 Eur,
t.j. spolu 2.586,43 Eur.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť,
že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu
dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere
uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej
kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o
100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností.
Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalovanému žiadané úroky predstavujúce
viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 11,88 % ročne, tak
ako to vyplýva z internetovej stránky NBS: