{"guid": "98570b18-129f-4a4a-9555-a2414908f595:af6684ae-2b92-4128-af99-346852e21f45", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8708010102.2", "spisova_znacka": "4To/40/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4To/40/2014 z 29. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. apríla 2015, sp. zn. 4To/40/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8708010102.2", "identifikacne_cislo": "8708010102", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Štefan Baláž", "sudca_id": 32, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-balaz-32", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-345.odsek-1", "nazov": "§ 345 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-345.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-345"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-345"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af6684ae-2b92-4128-af99-346852e21f45", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8708010102.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8708010102.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8708010102.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/40/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708010102
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8708010102.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.04.2015, v trestnej
veci obžalovaného P. X. pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 28/08 zo dňa 29.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a   odvolanie  okresného p r o k u r á t o r a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod
obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krivého obvinenia podľa §
345 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 08.03.2007 na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície Poprad, podal trestné
oznámenie na poškodenú Ing. T. F., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvalo bytom X., okres Z., z dôvodu, že
Ing. T. F. mala obžalovaného P. X. v mesiaci február 2006 žiadať v kancelárii v Hoteli U. v X. o fyzickú
likvidáciu F. J. za 20 až 30 percentný podiel v Hoteli U. a predmetná vec bola preverovaná a vyšetrovaná
na Krajskom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície Prešov, pod ČVS: KRP-13/OVK-2007
zo zločinu vraždy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 145 ods. 1 Tr. zák. a vec bola odmietnutá v
zmysle § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. por. uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 07.05.2007, právoplatným
a vykonateľným dňa 23.05.2007, čím T. F. lživo obvinil zo spáchania trestného činu v úmysle privodiť
jej trestné stíhanie,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal okresný prokurátor odvolanie. V písomných
dôvodoch svojho odvolania namietal, že so závermi prvostupňového súdu sa nestotožňuje s poukazom
na výsledok konania vedeného pod ČVS: KRP-13/OVK-2007, ktoré bolo ukončené odmietnutím veci.
Vyjadril názor, že len analýzou komplikovaných vzťahov medzi poškodenou, rodinou J. a obžalovaným
v spojení s vlastníctvom hotela U., o charaktere ktorých niet pochýb, nie je možné dospieť k záveru
o nespáchaní trestného činu. Poukázal na to, že obžalovaný sám pripustil, že s rodinou J. mal dobré
vzťahy, o ktorých vedela aj poškodená, preto považoval za nelogické, že by práve obžalovaného
požiadala o fyzickú likvidáciu F. J.. Za nelogický považoval aj fakt, že obžalovaný sa o pripravovanej
fyzickej likvidácii F. J. mal dozvedieť, podľa jeho vyjadrenia, už vo februári 2006, no tieto skutočnosti
aj napriek svojmu pobytu vo väzbe orgánom činným v trestnom konaní skôr neoznámil. Ďalej uviedol,
že v osobe obžalovaného ide o človeka v minulosti opakovane súdne trestaného, preto musel vedieť,
že takýmto oznámením sa orgány činné v trestnom konaní budú musieť zaoberať, čo znamená, že
obžalovaný jednoznačne konal v úmysle privodiť trestné stíhanie poškodenej.        V podstate z
týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie.



Na základe takto podaného odvolania postupoval potom krajský súd v intenciách ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným  záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v
ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Vzhľadom na vykonané dôkazy, neboli v posudzovanej veci, ani podľa názoru krajského súdu,
pochybnosti o tom, že žalovaný skutok sa stal. Bez akýchkoľvek pochybnosti však už nebolo
preukázané, že tento skutok je trestným činom.

Obžalovaný nepoprel, že trestné oznámenie na poškodenú z dôvodu, že si mala uňho objednať vraždu
svedka F. J., podal, napokon táto skutočnosť neodškriepiteľne vyplýva aj z obsahu spisu vedeného
Krajským riaditeľstvom policajného zboru Prešov pod ČVS: KRP-13/OVK-2007. Vzhľadom na to, že
obžalovaný podal na poškodenú trestné oznámenie ohľadom závažného protiprávneho konania, bol
minimálne uzrozumený s tým, že s takýmto trestným oznámením je trestné stíhanie osoby, ktorá sa podľa
trestného oznámenia mala tak závažného protiprávneho konania dopustiť reálne, preto je potrebné
odvolateľovi prisvedčiť, že trestné oznámenie obžalovaný podával v úmysle minimálne nepriamom (teda
bol s tým uzrozumený) jej trestné stíhanie privodiť.

Pre trestnosť konania, aby ho bolo možné posúdiť ako trestný čin krivého obvinenia, však podanie
trestného oznámenia a ani uzrozumenie s tým, že s jeho podaním bude zrejmé spojené trestné stíhanie
osoby označenej v trestnom oznámení za páchateľa trestného činu, nestačí, ale musí ísť o obvinenie
lživé, teda osobe podávajúcej trestné oznámenie musí byť spoľahlivo, bez dôvodných a rozumných
pochybností preukázaná vedomosť, že osoba, na ktorú trestné oznámenie podáva sa trestného činu,
na ktorý sa trestné oznámenie vzťahuje, nedopustila.
Len samotná skutočnosť, že trestná vec vedená pod ČVS: KRP-13/OVK-2007 bola odmietnutá, sama
osebe pre záver, že obžalovaný poškodenú z prípravy trestného činu vraždy lživo obvinil, nestačí.
Orgány činné v trestnom konaní trestné oznámenie obžalovaného odmietli, pretože, ako to vyplýva z
obsahu spomínaného spisu, v zásade okrem tvrdení obžalovaného iné skutočnosti nasvedčujúce tomu,
že poškodená si mala vraždu svedka F. J. objednať, nezistili a dospeli k záveru, že oznamovaná vec má
charakter nevysporiadaných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú navyše riešené
príslušným orgánom, t.j. súdom v civilnom konaní. Obžalovaný však tvrdil, že poškodená o vraždu
svedka F. J. požiadala jeho, on sám v tomto smere, okrem toho, že tieto skutočnosti oznámil samotnému
svedkovi F. J., žiadnu inú aktivitu nevyvíjal, pričom o spomínanú „službu“ ho poškodená mala požiadať
„medzi štyrmi očami“, bez prítomnosti akýchkoľvek iných svedkov. Pokiaľ by tvrdenia obžalovaného boli
naozaj pravdivé, nemohli by potom orgány činné v trestom konaní ani iné skutočnosti okrem tvrdení
obžalovaného, ktoré by nasvedčoval ich pravdivosti, zistiť, pretože by neexistovali.

Pokiaľ teda k objednávke vraždy svedka F. J. malo dôjsť „medzi štyrmi očami“ bez prítomnosti
akéhokoľvek iného svedka, bez toho, aby tento rozhovor bol akýmkoľvek spôsobom preukázateľne
zaznamenávaný spôsobom umožňujúcim jeho trvalé alebo dlhodobé uchovanie, pre posúdenie, či
obžalovaný poškodenú lživo obvinil, teda či sa žalovaného trestného činu dopustil, bolo nutné vyhodnotiť,
komu zo zúčastnených, teda obžalovanému alebo poškodenej a či vôbec niekomu z nich je možné veriť
a z akých dôvodov.

Obžaloba v zásade založila obvinenie obžalovaného na logickej konštrukcii spočívajúcej v tom, že
obžalovaný podaním trestného oznámenia a privodením trestného stíhania poškodenej sa chcel
poškodenej pomstiť za to, že ho usvedčila zo spáchania trestného činu hrubého nátlaku, ktorého sa
dopustil voči svedkovi P. V., o čom mala svedčiť skutočnosť, že obžalovaný hoci ho poškodená o fyzickú
likvidáciu svedka F. J. mala požiadať vo februári 2006, tieto skutočnosti orgánom činným v trestnom
konaní oznámil až v marci 2007, potom, čo ho poškodená zo spáchania spomínanej trestnej činnosti
usvedčila, pričom jej usvedčujúca výpoveď viedla k jeho právoplatnému odsúdeniu a potom, čo bol



v uvedenej veci vo výkone väzby a z väzby na slobodu prepustený, navyše poškodená si mala byť
vedomá dobrých vzťahov medzi obžalovaným a J., preto taktiež nelogicky mala vyznievať okolnosť, že
poškodená mala požiadať o fyzickú likvidáciu svedka F. J. práve obžalovaného.

Z odpisu registra trestov, ako aj obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 2 T 79/06
naozaj vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom spomínaného súdu a spomínanej sp. zn. dňa 22.02.2007,
právoplatným toho istého dňa, uznaný vinný z trestného činu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého sa dopustil voči svedkovi P. V., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov
s podmienečný odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov, pričom v uvedenej veci bol od
08.03.2006 do 28.09.2006 vo výkone väzby. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že k odsúdeniu obžalovaného
prispela aj usvedčujúca výpoveď poškodenej Ing. T. F., ktorá prvýkrát vypovedala v uvedenej veci dňa
08.03.2006.
Na tomto mieste je potrebné odvolateľovi prisvedčiť, že vyššie uvedené skutočnosti nepochybne
nasvedčujú tomu, že obžalovaný mal motív chcieť poškodenej uškodiť a pomstiť sa jej.

Dôveryhodnosti tvrdení obžalovaného nepridáva ani rozpornosť jeho vysvetlení, prečo trestnú činnosť,
ktorej sa poškodená mala podľa jeho vyjadrenia dopustiť, oznámil až s takým časovým odstupom. Zatiaľ
čo v prípravnom konaní dňa 19.02.2008 uvádzal, že to bolo z dôvodu, aby jeho tvrdenia nevyznievali
ako jeho účelová obrana v prebiehajúcom trestnom stíhaní, pritom poškodenú aj napriek tomu obviňoval
z rôzneho konania v ekonomickej oblasti, ktoré by mohlo byť posudzované ako konanie protiprávne, na
hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2009 uviedol, že v marci 2007 sa začal boj o hotel U., preto mal obavu,
aby k niečomu nedošlo, čo by mohlo byť potom zvalené naňho, preto trestné oznámenie podal práve
vtedy a obhajca v záverečnej reči dňa 29.04.2014, s ktorou obžalovaný vyjadril súhlas, uviedol, že tieto
skutočnosti spomínal už vo svojej trestnej veci, no orgány činné v trestnom konaní jeho tvrdeniam vôbec
nevenovali pozornosť a nezadokumentovali ich.

Na strane druhej obžalovaný sa bránil tým, že z jeho strany o pomstu nešlo, o čom svedčí skutočnosť,
že objednanie si vraždy svedka F. J. poškodenou v krátkej časovej súvislosti ešte vo februári 2006, teda
predtým ako bol stíhaný pre trestný čin hrubého nátlaku, oznámil svedkovi F. J., ten to povedal svojej
matke, ktorá si túto informáciu preverovala u samotnej poškodenej.

Túto jeho obranu potom potvrdzuje nie len svedok F. J. a svedkyňa P. J. (tá si ale na dátum, či čas
rozhovoru s poškodenou nepamätala), ktorí vzhľadom na nezrovnalosti týkajúce sa vlastníctva hotela
U. majú s poškodenou nepochybne napäté vzťahy, čo by ich mohlo motivovať k výpovedi v neprospech
poškodenej, ale rozhovor s P. J. za prítomnosti svedka JUDr. F. F. ohľadom vraždy F. J. potvrdila aj
samotná poškodená, aj keď tento rozhovor nedokázala „zasadiť“ do zmysluplného časového rámca,
ktorý by mohol naznačiť ďalšiu využiteľnosť tejto informácie a tento rozhovor potvrdil aj svedok JUDr. F.
F., ktorý uviedol, že do kancelárie svedkyne P. J., kde sa nachádzal, prišla poškodená, ktorej sa svedkyňa
P. J. pýtala, čo je pravdy ohľadom likvidácie jej syna s tým, že bližšie si už túto udalosť nepamätal, potvrdil
ale, že k spomínanému rozhovoru došlo niekedy v marci 2006, aj keď obžalovaný spomínal február 2006,
vzhľadom na to, že svedok vypovedal so značným časovým odstupom, presne si na časové súvislosti
nepamätal, táto malá nepresnosť v čase, pochybnosti o tvrdení, či už obžalovaného alebo samotného
svedka nevyvoláva, svedok pritom vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2012 pod prísahou,
pričom okolnosti, ktoré by mali nasvedčovať tomu, že nehovorí pravdu, ani krajský súd nezistil.

Pokiaľ teda obžalovaný, ako to vyplýva z jeho výpovede, výpovede svedka F. J., pričom v rozpore s
týmito tvrdeniami nie sú ani výpovede svedkyne P. J., ale ani samotnej poškodenej, ale najmä z výpovede
svedka JUDr. F. F., svedkovi F. J. už vo februári 2006 povedal, že poškodená si uňho objednala jeho
vraždu, pričom až následne bol obžalovaný vzatý do väzby a poškodená v jeho neprospech vypovedala,
zásadným spôsobom spochybňuje logickú konštrukciu, že trestné oznámenie podal obžalovaný z
dôvodu, že sa chcel poškodenej pomstiť, pretože ho vo veci hrubého nátlaku usvedčovala, keďže o
objednávke vraždy poškodenou rozprával ešte v čase, keď trestne stíhaný za trestný čin hrubého nátlaku
nebol, a to bez ohľadu na to, aký bol skutočný dôvod, prečo trestné oznámenie na poškodenú podal s
takým časovým odstupom.

Navyše obsah spisu v prejednávanej veci, ale aj spisov pripojených neumožňuje bezmedzne, nekriticky
veriť ani samotnej poškodenej.



Okrem toho, že samotná poškodená pripustila, že svedkyňa P. J. sa jej na vraždu svedka F. J. pýtala,
poškodená sa navyše snažila súd presvedčiť, že s obžalovaným mala skôr len povrchný vzťah, keďže
sa zoznámili len náhodne, obžalovaný ju mal využíval len ako zdroj pôžičiek, ktoré ani nesplácal,
no svedok P. V. na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2013 uviedol, že obžalovaný a poškodená spolu
chodili; poškodená ďalej tvrdila, že v obchodnej sfére jej obžalovaný pomohol len raz, keď ju zoznámil s
ľuďmi, ktorí obchodovali s pohonnými hmotami, za čo mu poskytla finančné prostriedky, no pod tlakom
otázok obžalovaného pripustila, že s obžalovaným a svedkom P. V.  spolupracovala aj v súvislosti s
vybavovaním úveru; tvrdila ešte, že od leta 2005 mala z obžalovaného strach, pretože sa jej vyhrážal,
jej strach prerástol až do paniky, pritom svedkovi P. V., voči ktorému sa obžalovaný dopustil trestného
činu hrubého nátlaku v čase od októbra 2005, teda v čase, keď sa obžalovaného mala báť, podľa jej
vlastného vyjadrenia, radila, aby niečo proti tomu urobil, aby sa bránil a hoci obžalovaný sa jej mal
od leta 2005 vyhrážať, vynucovať si pôžičky, ktoré nesplácal, sama sa proti tomu nijakým spôsobom
nebránila, aj keď svedkovi V. tak postupovať radila; aj keď už v tom čase mala byť v stave paniky,
ešte v marci 2006, spolupracovala s obžalovaným a svedkom P. V. ohľadom vybavovania úveru, spolu
s obžalovaným, podľa jej vlastného vyjadrenia, čakala na svedka P. V., ktorý mal vybaviť úver, no
obžalovaného zadržali policajti; podľa vyjadrenia svedka B. I. na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2012,
vzťah medzi poškodenou a obžalovaným ešte v čase, keď trestné oznámenie podával svedok P. V.
(08.03.2006), bol dobrý.

Pokiaľ poškodená tvrdila, že s J. mala vo februári 2006 korektné vzťahy, a preto ani nemohla mať motív
vraždu svedka F. J. si objednať, pochybnosti o dobrých vzťahoch s J. v tom čase vyvolávajú vôbec
okolnosti, za ktorých bolo vlastníctvo k hotelu U. prevádzané. Svedok F. J. tvrdil, že hotel U. bol na
poškodenú prevedený len z dôvodu, že bolo potrebné vybaviť na hotel úver, no bola daná požiadavka,
že tam nemôžu figurovať ich (J.) mená, o čom by mohla svedčiť skutočnosť, že hotel U., ako to vyplýva
z kúpnej zmluvy založenej v spise ČVS: KRP-13/OVK-2007 zo dňa 06.05.2005 bol pôvodne prevedený
na T. J., dňa 21.07.2005 však došlo k odstúpeniu od tejto zmluvy z dôvodu, že T. J. nebol poskytnutý
úver na kúpu spomínaných nehnuteľností. Z obsahu spomínaného spisu, ako aj spisu Okresného súdu
Poprad sp. zn. 19 C 44/2007 vyplýva, že následne 21.07.2005 kúpila poškodená zastupujúc spoločnosť
EN BEAJA, s.r.o. Bratislava hotel U. od spoločnosti Hotel U., a.s. X. a dňa 27.07.2005 od T. J. (ktorý
už predtým kúpila od vyššie spomínane spoločnosti), od kúpnej zmluvy zo dňa 27.07.2005 odstúpila
T. J. dňa 01.02.2007 a spoločnosť Hotel U., a.s. X. dňa 22.03.2006 z dôvodu, že kúpna cena za hotel
nebola vyplatená, hoci predtým 14.11.2005 bol podpísaný dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 21.07.2005
umožňujúci splatiť kúpnu cenu 21.000.000,- Sk v splátkach po 7.000.000,- Sk ročne počnúc 01.01.2006,
najneskôr do 30.06., toho ktorého roka, čo pri spomínanej kúpnej cene znamenalo do 30.06.2008, no
napriek takejto dohode o posunutí splatnosti už 22.03.2006 došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, čo o
zhoršení vzťahov medzi poškodenou a J. by mohlo nasvedčovať.

Pokiaľ bolo namietané, že J. mali s obžalovaným dobré vzťahy, a preto je nelogické, že by poškodená
mala objednať vraždu svedka F. J. práve u obžalovaného, k tomu je potrebné uviesť, že len
poškodená tvrdila, že svedok F. J. a obžalovaný boli kamaráti, pričom túto skutočnosť, nepotvrdil okrem
obžalovaného ani svedok F. J. ale ani svedkyňa P. J.. Navyše aj keby medzi nimi kamarátsky vzťah bol,
svedok P. V. tvrdil, že obžalovaný a poškodená dokonca spolu chodili, vo svetle čoho potom ani táto
skutočnosť už nevyznieva nelogicky.

Za existencie potom skutočností spochybňujúcich tvrdenia nie len samotného obžalovaného, ale aj
poškodenej, ktorej s ohľadom na ich existenciu nie je možné nekriticky, bezmedzne veriť, pritom
podstatné okolnosti nasvedčujúce tomu, že skutok, o ktorom niet pochybnosti, že sa stal, je zároveň
aj trestným činom, sa mali udiať len za prítomnosti obžalovaného a poškodenej, pričom iného dôkazu,
ktorý by spoľahlivo preukázal, ktorému z dotknutých účastníkov a či vôbec niektorému je možné veriť,
je namieste použitie jednej zo základných zásad trestného konania „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ a teda oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, pretože aj keď bolo nepochybne
preukázané, že žalovaný skutok sa stal, doposiaľ vykonané odkazovanie nepredstavuje spoľahlivý
podklad, o ktorom nie sú rozumné a dôvodné pochybnosti, že skutok je aj trestným činom, pretože nie
je možné bez rozumných a dôvodných pochybnosti skonštatovať, že obžalovaný poškodenú lživo zo
spáchania trestného činu obvinil.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie okresného prokurátora postupom
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}