Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/42/2014 z 7. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. januára 2015, sp. zn. 3To/42/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8713010345.1 Krajský súd Prešov | 3To/42/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8713010345.1 | 2015-01-07 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TZ, § 156 ods. 1 TZ, § 156 ods. 2 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf2ef38e-8a0e-4a21-9f6b-1d36a5960fd6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8713010345.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/42/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010345
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713010345.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.1.2015 v trestnej
veci obžalovaného Q. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
o odvolaní obžalovaného Q. B. proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 7.5.2014 sp. zn. 6T
94/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obž. Q. B., nar. X.X.XXXX v B. N. M., trvale bytom M.
B., C. č. XX, okr. W.

u z n á v a v i n n ý m , ž e

-dňa 31.12.2012 v čase okolo 23.50 hod. v obci M. B., na autobusovej zastávke na ul. C. pristúpil ku ml.
F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. B. XX, ktorého následne fyzicky napadol tým spôsobom, že ho
udrel päsťou ruky jedenkrát do oblasti ľavého oka a následne mu svojou rukou chytil jeho pravú ruku v
oblasti prstov a tú mu vykrútil, čím mu takto svojim konaním spôsobil zlomeninu v oblasti 5. záprstnej
kosti pravej ruky s dobou liečenia od 01.01.2013 do 25.01.2013

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,

Za to mu u k l a d á

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 18 /osemnástich/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 /dvadsiatichštyroch/ mesiacov.



Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá povinnosť nahradiť poškodeným škodu, a to F. T., nar. XX.XX.XXXX v
W., trv. bytom M. B. č. XX vo výške 471,60 € a Union zdravotnej poisťovni a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava,
IČO: 36 284 831 vo výške 71,90 €.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal prvostupňový súd obž. Q. B. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
- dňa 31.12.2012 v čase okolo 23.50 hod. v obci M. B., na autobusovej zastávke na ul. C. pristúpil ku
ml. F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. B. XX, ktorého následne fyzicky napadol tým spôsobom, že
ho udrel päsťou ruky jedenkrát do oblasti ľavého oka a následne mu svojou rukou chytil jeho pravú ruku
v oblasti prstov a tú mu vykrútil, čím mu takto svojim konaním spôsobil zlomeninu v oblasti 5. záprstnej
kosti pravej ruky s dobou liečenia od 1.1.2013 do 25.1.2013.

Za to mu podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods.2, 4 Tr. zákona uložil
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
určil skúšobnú dobu na dva a pol roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným škodu a to F. T., nar.
XX.XX.XXXX, trv. bytom M. B. č. XX vo výške 471,60 € a Union zdravotnej poisťovni a.s., Bajkalská
29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831 vo výške 71,90 €.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal čo do výroku o vine a treste odvolanie
obžalovaný, ktoré odôvodnil tým, že sa trestného činu, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba,
nedopustil, svedkovia a poškodený menili výpovede, keď skutočnosti za akých malo dôjsť k ublíženiu
na zdraví uvádzali inak ako pred vyšetrovateľom. Namietal, že bolo porušené právo na jeho obhajobu,
keď viackrát žiadal o vypočutie svedkyne T., ktorá mala tvrdiť, že poškodený mal zranenie už niekoľko
hodín predtým.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne
dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, dôkazy
prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k
správnym skutkovým záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy ohľadom obsahu ktorých v
podrobnostiach odkazuje krajský súd na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, bolo v posudzovanej
veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal a že ho spáchal
práve obžalovaný Q. B. a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie poprel.

Napokon obžalovaný síce poprel, aby on poškodeného F. T. napadol, priznal však, že kritického dňa
sa nachádzal spolu s priateľkou A. S. pred domom vo M. B. a po tom, čo jeho priateľka poškodenému
pripálila cigaretu, on poškodenému povedal, že je dosť mladý, aby fajčil, načo naňho začal poškodený
pokrikovať, čo si to dovoľuje, že on je domáci a začal sa približovať brat poškodeného a hrozilo, že dôjde
ku konfliktu, on odišiel do domu priateľky, kedy brat poškodeného aj napadol otca jeho priateľky, za čo



bol právoplatne odsúdený. Toto konanie berie obžalovaný ako pomstu zo strany rodiny obžalovaného,
lebo obžalovaný zavolal políciu, matka jeho priateľky videla, ako sa poškodený bil so svojim bratom,
taktiež on v minulosti vyhodil z krčmy poškodeného, ktorý tam fajčil marihuanu, raz zavolal na brata
poškodeného policajtov.

Zo spáchania skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil, je však v celom rozsahu usvedčovaný
výpoveďou poškodeného F. T., ktorý tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred prvostupňovým
súdom, konzistentne popísal okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, keď uviedol, že bol vonku
s kamarátom Q. D., ktorému išiel pripáliť cigaretu k obžalovanému a jeho priateľke A. S., kde stála aj D.
S., jej matka, priznal, že keď od nich odchádzal, povedal obžalovanému, že on je domáci, načo k nemu
obžalovaný prišiel, udrel ho päsťou do ľavého oka, potom mu vykrútil ruku, kedy on zacítil bolesť, potom
odišiel poškodený domov a následne išli s mamou na ošetrenie do nemocnice.

V súlade s touto výpoveďou poškodeného vyznieva aj výpoveď svedka Q. D., ktorý však uviedol, že
videl ako si poškodený išiel pripáliť cigaretu, avšak potom sa otočil k chlapcom, ktorí boli na zastávke,
keď však poškodený došiel od obžalovaného, držal sa za oko a povedal, že ho udrel obžalovaný ako aj
že mu vykrútil ruku, načo išli za matkou poškodeného.

Svedkyňa V. T., matka poškodeného, samotný incident nevidela, avšak dozvedela sa o ňom
bezprostredne po skutku od svedka Q. D. ako aj od poškodeného, kde potom odišla s poškodeným na
ošetrenie, nebola svedkom následného konfliktu na ulici.

Zhodne tak svedok F. T., brat poškodeného uviedol, že o skutku samotnom sa dozvedel od brata F.,
chcel si vec vyjasniť s obžalovaným Q. B., ktorý však po jeho príchode na ulici nebol, a vtedy došlo k
incidentu medzi ním a F. S., otcom priateľky obžalovaného, za čo bol svedok aj právoplatne odsúdený.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa D. S., ktorá videla, ako si prišiel poškodený pripáliť
od jej dcéry A. S. cigaretu, kedy bol poškodený F. T. podráždený, kričal na obžalovaného, že on je tu
doma, že mu nebude nikto rozkazovať, nato poškodený odišiel do baru pre svojho brata F. T. a napadli jej
manžela, poškodený sa však do tejto bitky nezapájal, len sledoval situáciu. Poprela však, aby predtým
obžalovaný Q. B. napadol poškodeného F. T.. S. následne zavolali kvôli napadnutiu jej manžela policajtov
a keď sanitka jej manžela odviezla, išla aj matka poškodeného na ošetrenie so synom F..

Okolnosti, ktoré predchádzali skutku samotnému potvrdila zhodne aj svedkyňa A. S., ktorá uviedla, že
ona pripálila poškodenému F. T. cigaretu a potvrdila aj to, že potom čo poškodený na obžalovaného
pokrikoval, šiel obžalovaný za poškodeným na druhú stranu cesty, kde sa rozprávali, potom obžalovaný
aj poškodený odišli domov, na ulicu potom vyšla rodina poškodeného a začala bitka, kde brat F. T.
napadol jej otca a ujo F. T. bil jej uja D.. Poškodený F. T. sa do tohto konfliktu nezapájal.

V súlade s výpoveďou poškodeného sú aj závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a
farmácia, odvetvia chirurgie a traumatológie, z ktorého plynie, že poškodený utrpel dňa 31.12.2012
zlomeninu piatej záprstnej kosti pravej ruky, z lekárskeho hľadiska ide o ľahké poranenie, ktoré si
vyžiadalo liečenie od 1.1. 2013 do 25.1.2013, poranenie mohlo vzniknúť tak, ako to uviedol vo svojej
výpovedi poškodený, išlo pritom o čerstvú zlomeninu. Tomuto typu zlomeniny sa hovorí aj zlomenina
vŕbového prútika, keď okostnica je zachovaná, neporušená a dochádza ku zlomenine vnútornej časti
kosti.

Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, nemal ani krajský súd dôvod poškodenému neveriť.
Jeho tvrdenia, že obžalovaný mu vykrútil ruku potvrdili nepriamo aj svedkovia Ján D., bezprostredne
po skutku vyhľadal poškodený lekárske ošetrenie, vykonaným dokazovaním bola vyvrátená obhajoba
obžalovaného v tom smere, že nikto zo svedkov a to vrátane svedkyne A. S., priateľky obžalovaného
ako ani jej matka D. S. nepotvrdili, aby sa poškodený F. S. zapojil do bitky, ku ktorej následne došlo, kedy
brat poškodeného F. S. napadol otca A. S., F. S., svedkyňa A. S. navyše potvrdila výpoveď poškodeného
T. v tom, že obžalovaný za poškodeným prešiel na druhú stranu cesty a že medzi obžalovaným a
poškodeným došlo k výmene názorov, pričom mechanizmus vzniku poranenia poškodeného potvrdili
závery znaleckého dokazovania. Naopak výpoveď obžalovaného, ktorú v niektorých častiach vyvrátili



aj svedkyne A. S. a D. S. považoval krajský súd za účelovú vykonanú v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti.

Prvostupňový súd teda skutkový stav aj podľa názoru krajského súdu ustálil správne, krajský súd sa
stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, pokiaľ kvalifikoval
konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona, pretože obžalovaný
úmyselne ublížil poškodenému za zdraví. Pochybil však súd prvého stupňa pokiaľ konanie obžalovaného
kvalifikoval aj podľa § 156 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a
teda že skutok bol spáchaný na chránenej osobe, ktorou sa rozumie dieťa. Poškodený v čase skutku
dieťaťom, teda osobou mladšou ako 18 rokov bol, avšak, podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty je
možné kvalifikovať konanie páchateľa len vtedy, ak trestný čin bol spáchaný v súvislosti s postavením,
stavom alebo vekom chránenej osoby (§ 139 ods. 2 Tr. zák.). V tomto prípade poškodený bezpochyby
chránenou osobou je, tento trestný čin v súvislosti s jeho vekom však nebol. Obžalovaný poškodeného
napadol z dôvodu, že tento mu oponoval, či vykrikoval. Preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušil a právnu kvalifikáciu skutku v tomto smere upravil.

Keďže došlo k zmene právnej kvalifikácie, vychádzal krajský súd aj z inej trestnej sadzby, keď
páchateľovi prečinu možno podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody od šiestich mesiacov
do dvoch rokov. Zohľadňujúc účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods.1 Tr. zák., podľa ktorého má
trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, s
poukazom na zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona, teda pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy ako aj na okolnosti prípadu, mal krajský súd za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu páchateľa postačí aj trest kratšieho trvania. Správne prvostupňový súd zistil u
obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že obžalovaný už bol za trestný
čin odsúdený, kedy vychádzajúc z odpisu registra trestov má obžalovaný
v tomto odpise tri záznamy, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T 81/2009 zo dňa
15.3.2012 bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin podľa § 251 ods. 1 Tr. zák., pričom súd upustil od
uloženia súhrnného trestu a to vzhľadom na trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 5T 125/2007 zo dňa 27.5.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5To 63/2008 zo dňa 29.10.2009, ktorým bol obžalovanému za prečin podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, ktorý trest obžalovaný vykonal dňa 8.6.2010.

Vzhľadom na to, že u obžalovaného prevládali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi okolnosťami
(ktoré ani krajský súd nezistil), bolo nevyhnutné zákonom stanovenú trestnú sadzbu upraviť postupom
podľa § 38 ods.4 Tr. zákona, teda zvýšiť jej dolnú hranicu o jednu tretinu na úroveň dvanástich mesiacov.
Keďže odvolanie nepodal prokurátor v neprospech obžalovaného, nebolo možné obžalovanému uložiť
trest prísnejší, než uložil súd prvého stupňa, s poukazom aj na okolnosti prípadu, kedy ku vzniku konfliktu
čiastočne prispel aj poškodený, považoval krajský súd trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov,
ktorého výkon mu bol odložený na 24 mesiacov za primeraný a potrebný na ochranu spoločnosti.

Poškodení F. T., ako aj Union zdravotná poisťovňa si uplatnili riadne a včas nárok na náhradu škody,
poškodený T. vo výške bolestného tak, ako toto bolo vyčíslené znalcom v podanom znaleckom posudku,
poisťovňa z titulu nákladov na ošetrenie poškodeného, a preto krajský súd zhodne so súdom prvého
stupňa zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo teda potrebné napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1
písm. d/ Tr. por. v celom rozsahu zrušiť a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zmeniť tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný