Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoP/22/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. septembra 2015, sp. zn. 4CoP/22/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8714211694.2 Krajský súd Prešov | 4CoP/22/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8714211694.2 | 2015-09-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06bccfcf-67a3-4857-b0a9-a724d9153f4a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8714211694.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/22/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211694
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714211694.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. R. X., nar.
XX.XX.XXXX a mal. J. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Poprad, kolíznym opatrovníkom, deti rodičov Ing. S. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX/XX, Y. a Ing. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Y., právne zastúpený JUDr.
Borisom Bednárom, advokátom, Štefánikova 873/9, Poprad, o zníženie výživného, o odvolaní rodičov
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/282/2014-75 zo dňa 15.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.
11C/213/2008 zo dňa 17.03.2009 vo výroku o výživnom na maloleté deti tak, že výživné zo strany otca
znížil u mal. R. zo sumy 126 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne a u mal. J. zo sumy 126 Eur
mesačne na sumu 80 Eur mesačne, počnúc dňom 17.10.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že otec sa domáhal zníženia výživného určeného v konaní vedenom na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/213/2008, v ktorom bola určená výška výživného 126 Eur na
každé z maloletých detí. Návrh odôvodnil zmenou pomerov, ktorá nastala na jeho strane, čím došlo k
zníženiu príjmu, ako aj k pribudnutiu ďalších vyživovacích povinností.

Súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/213/2008,
ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené s tým, že maloleté deti J. a R. boli zverení
do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na mal. R. mesačne vo výške 126 Eur,
ako aj na výživu mal. J. vo výške 126 Eur. Zároveň bolo určené výživné vo vzťahu k dcére Q., ktorá
je toho času plnoletá, navštevuje vysokú školu, vo výške 150 Eur mesačne. V čase predchádzajúceho
rozhodnutia príjem matky predstavoval okolo 15.000 Sk mesačne a príjem otca za r. 2008 činil okolo
450.000 Sk s tým, že obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k týmto trom deťom. V súčasnosti
na strane matky sa počet vyživovacích povinností nezmenil, dcéra Q. nadobudla plnoletosť, navštevuje
vysokú školu s tým, že na Okresnom súde Poprad prebieha konanie o zníženie výživného ktoré doposiaľ
nie je skončené. Podľa opisu mzdového listu za r. 2014 príjem matky predstavoval sumu 726 Eur. Matka
spolu s maloletými deťmi obýva rodinný dom, ktorého nie je vlastníčkou, ktorý je vo vlastníctve matky



otca maloletých detí a jeho brata. Mesačne uhrádza náklady vo výške 200 Eur mesačne, ako aj ročne
za vodu okolo 500 Eur. Mal. R. v čase predchádzajúcej úpravy navštevoval základnú školu, v súčasnosti
navštevuje 1. ročník gymnázia na ul. Q. v Y., nosí očné šošovky, ako aj zubný strojček, s čím má matka
zvýšené výdavky aj v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom spojeným s alergiou, t.j. mesačne
dopláca na lieky 20-30 Eur, na šošovky 15 Eur, na zubný strojček 50 Eur. Zároveň spláca dlh za úhradu
zubného strojčeka vo výške 250 Eur. Mal. R. absolvoval lyžiarsky výcvik, za ktorý matka zaplatila 120
Eur a na stužkovú sa skladajú po 70 Eur mesačne. Stravuje sa v školskej jedálni, s čím sú spojené
výdavky mesačne vo výške 22 Eur. Ďalej matka hradí mal. R. poistku vo výške 19 Eur. Mal. J. v čase
predchádzajúceho rozhodnutia navštevoval materskú školu, v súčasnosti navštevuje terciu 8-ročného
gymnázia. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom, najmä alergiou,
mesačne dáva na lieky 20-30 Eur, ďalej uhrádza mal. J. stravné vo výške 15 Eur.

Na strane otca pribudli dve vyživovacie povinnosti. V súčasnosti otec nie je evidovaný ako
nezamestnaný, nie je poberateľ dávky ani príspevkov v hmotnej núdzi, je spoločníkom vo firme TIDOP,
s.r.o., konateľom firmy GRIT, s.r.o., ktorá je v súčasnosti v konkurze. Podľa výpisu daňového priznania
za rok 2010 činil základ dane u otca 7.820 Eur, za roky 2011 a 2012 bol základ dane nulový. Daňový
subjekt TIDOP, s.r.o. nepodal daňové priznanie za rok 2014 a posledné daňové priznanie bolo podané za
zdaňovacie obdobie roku 2006. Pokiaľ sa týka spoločnosti GRIT, s.r.o., daňové priznanie nebolo podané
za roky 2012, 2013 ani 2014, spoločnosť je v konkurze. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že
otec sa uchádza o zamestnanie, avšak bezúspešne. Ďalej súd poukázal na výpoveď svedkyne Q. X.,
manželky otca, ktorá uviedla, že uhrádza náklady spojené s domácnosťou v celom rozsahu, stravné
predstavuje 300 Eur, náklady na domácnosť 200 Eur, hypotéka 320 Eur. Je poberateľom rodičovského
príspevku vo výške 240 Eur mesačne, spolu s rodinnými prídavkami, ako aj poberateľkou invalidného
dôchodku vo výške 160 Eur a 20 Eur renta, a ďalej je konateľkou spoločnosti, z ktorej má príjem 300
až 400 Eur mesačne.

Následne súd citoval ustanovenia § 78 ods. 1, 3, § § 75 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine a uviedol,
že porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti považoval za preukázané,
že na strane otca došlo k výraznej zmene pomerov, nakoľko mu pribudli dve vyživovacie povinnosti
a v súčasnosti otec je momentálne bez príjmu, nemá možnosť evidencie na úrade práce, nakoľko je
konateľom spoločnosti a zároveň spoločníkom v inej firme, avšak z toho nevykazuje žiaden zisk. Súd
poukázal na potvrdenia Daňového úradu Poprad týkajúce sa daňového subjektu GRIT, s.r.o., Karpatská
15, Poprad, ktorý v roku 2009 mal výnos 3.085.375 Eur. Za roky 2011, 2012, 2013 a 2014 daňové
priznanie nepodal a predmetná firma je v konkurze. Výsledky hospodárenia firmy teda nenasvedčujú
riadnemu hospodáreniu firmy, z ktorej by mal otec aj v súčasnosti možnosť zisku a riadnej úhrady
výživného na maloleté deti tak, aby nedochádzalo následne k zníženiu životnej úrovne nielen na strane
mal. R. a J., ale aj ďalších detí, ktoré pochádzajú z terajšieho vzťahu otca. Pri posudzovaní dôvodnosti
návrhu na zníženie výživného súd zohľadnil, že otec nemá žiadne zdravotné obmedzenia ani iné
obmedzenia, ktoré by mu znemožňovali výkon inej práce, zároveň poukázal na to, že došlo aj k výraznej
zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo vzťahu k mal. R., ktorý začal navštevovať 1.
ročník gymnázia a mal. J. navštevuje terciu 8-ročného gymnázia, s čím sú výdavky nepomerne vyššie
ako v čase predchádzajúceho konania. Zároveň súd poukázal aj na zdravotný stav detí, doplatky na
lieky, doplatok na zubný strojček, ako aj absolvovanie lyžiarskeho výcviku alebo iné výdavky spojené
so školou. Na strane matky došlo taktiež k čiastočnému zvýšeniu príjmu oproti predchádzajúcemu
rozhodnutiu, avšak na jej strane súd zohľadnil nevyhnutné výdavky v súvislosti s úhradou poplatkov za
vysokú školu plnoletej Q., ako aj bežných výdavkov na maloleté deti, ktoré súvisia s chodom domácnosti,
platením energií a pod.

Z tohto dôvodu súd prvého stupňa znížil výživné na mal. R. zo sumy 126 Eur na sumu 100 Eur mesačne a
na mal. J. zo sumy 126 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne počnúc dňom 17.10.2014. V prevyšujúcej
časti návrh otca zamietol, pretože je absolútne neprípustné, aby sa výživné u maloletých detí znižovalo
či už na sumu 40 Eur mesačne podľa návrhu otca, resp. na sumu 30 % sumy životného minima na
každé z maloletých detí podľa návrhu jeho právneho zástupcu. Súd zdôraznil, že matka sa o maloleté
deti riadne stará, preukázala dobrú vieru aj v tom smere, že s otcom urobila vzájomnú dohodu ohľadom
vysporiadania výživného k 30.06.2014, čo má za následok splátku 7.097 Eur, ktoré jej boli poskytnuté ako
náhradné výživné zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, čo sa v konečnom dôsledku
prejaví aj na majetkových pomeroch rodiny.



O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie matka maloletých detí. Nesúhlasila so
znížením výživného. Poukázala na to, že odôvodnenie rozhodnutia nie je náležite odôvodnené, je
zmätočné a nepreskúmateľné. So znížením výživného nesúhlasila. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok
a návrh v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec maloletých detí, ktorý namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Opätovne poukázal na svoje nepriaznivé majetkové pomery s
tým, že je nezamestnaný, nepoberá žiaden príspevok od štátu, nebol zaradený medzi uchádzačov
o zamestnanie, a to z dôvodu, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá už roky nevykazuje
žiadnu činnosť, je v konkurze a neplynú mu z účasti v obchodnej spoločnosti žiadne príjmy. Zdôraznil,
že si aktívne hľadá zamestnanie, čo taktiež v konaní preukázal, avšak nie je v jeho možnostiach a
schopnostiach, aby platil určené výživné na maloleté deti. Ďalej poukázal na to, že má ďalších dvoch
synov, mal. L. a R., voči ktorým má rovnaké vyživovacie povinnosti a súdom stanovená výška výživného
ukracuje zo životnej úrovne mal. L. a R. na úkor mal R. a J., čo považoval za neprípustné a diskriminačné.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých
detí, nakoľko potreby maloletých detí majú stúpajúci charakter. To, že otec maloletých detí nemôže byť
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že je konateľom spoločnosti, ktorá je bez
činnosti, nemá byť prekážkou pri hľadaní zamestnania a uplatnení sa v inom odbore. Navrhol potvrdiť
napadnutý rozsudok.

Právny zástupca otca v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky opätovne poukázal na objektívne dôvody,
ktoré nastali na strane otca a tým nepriaznivé majetkové pomery.

Matka sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie rodičov maloletých detí nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

Posúdenie zmeny pomerov, ktoré bolo základom pre zmenu predchádzajúcej právnej úpravy, bolo
porovnávanie sociálnych a majetkových pomerov povinných, t.j. oboch rodičov, ako aj odôvodnených
potrieb maloletých detí (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Súd prvého stupňa správne poukázal na majetkové
pomery, ktoré boli rozhodné pri právnej úprave v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.
zn. 11C/213/2008 porovnávajúc majetkové pomery oboch rodičov, ako aj zmenu pomerov, ktorá nastala
v súvislosti so znížením príjmu na strane otca a počtom vyživovacích povinností. Ďalej za podstatnú
zmenu pomerov považoval súd prvého stupňa aj zmenu, ktorá nastala na strane maloletých detí, ktorých
náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb sa zvýšili. Odvolací súd je toho názoru, že uplatnená
námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia otcom maloletých detí nebola dôvodná. Súd
prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia § 78 Zákona o rodine, na základe ktorého porovnával
pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia so zmenou pomerov, ktorá nastala v čase rozhodovania o
podanom návrhu na strane otca. Nebolo možné však vyhovieť v celom rozsahu návrhu otca na zníženie
výživného na sumu 40 Eur mesačne, ani na sumu 30 % sumy životného minima, ktoré navrhované
výživné by určite nebolo v záujme maloletých detí, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa taktiež
správne poukázal, lebo na strane otca okrem nevykazovania príjmu v podnikaní neboli zistené žiadne
obmedzenia, ktoré by mu bránili sa zamestnať, resp. začať podnikateľskú činnosť v inej oblasti a tým si
zabezpečiť príjem. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov trvá do doby, kým deti nie sú schopné samé



sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Aj podľa odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach
otca nájsť si zamestnanie a tým si plniť vyživovaciu povinnosť nielen vo vzťahu k maloletým deťom
pochádzajúcim z prvého manželstva, ale aj ďalším maloletým deťom, ku ktorým otec má vyživovaciu
povinnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výška určeného výživného
zodpovedá životnej úrovni rodičov, ich sociálnym a majetkovým pomerom.

Ani namietaná tzv. nepreskúmateľnosť, resp. arbitrárnosť konania matkou maloletých detí nebola
dôvodná. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné súdom. Len
vytrhnuté vety z kontextu nemožno považovať za zmätočné odôvodnenie súdu.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu
vec starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.