Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/22/2015 z 26. 4. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. apríla 2016, sp. zn. 5S/22/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200554.1
Krajský súd Prešov | 5S/22/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015200554.1 | 2016-04-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/17459a69-c1a5-448b-be94-42df3bb0a1f6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200554.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/22/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200554
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200554.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň
Mgr. Magdelény Želinskej a JUDr Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Ing. Bc. Františka Baluna,
Prešov, Jána Nováka č.6237/9, právne zastúpeného Mgr. Paulinou Naništovou, advokátkou, so
sídlom Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo
1100902/87161/2015/Ne zo dňa 26. marca 2015 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 4 ods. 3 písm. s/  zákona
č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších
predpisov ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 1 a 2 zákona č.  563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Daňový
poriadok“)  vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Prešov ( ďalej len „colný úrad“)
zn. 1096291/1/5105/2015 zo dňa 08.01.2015 rozhodol podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak, že
rozhodnutie colného úradu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím colný úrad uložil žalobcovi  podľa ust. § 16b
ods. 2 písm. a/  zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon č. 289/2008 Z.
z.) pokutu vo výške 660 Eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 16a písm.
a/ zákona č. 289/2008 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 10.10.2014 vo svojej prevádzke
„Ovocie Zelenina“ Košická 2, Prešov počas uskutočnenia kontrolného nákupu tovaru - 2ks. banány v
cene 0,53 Eur prijatú tržbu bez zbytočného odkladu nezaevidoval v elektronickej registračnej pokladnici,
pričom bol povinný tak urobiť v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.

Konštatoval, že preskúmaním napadnutého  rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo zistil tento
skutkový stav:
Dňa 10.10.2014  vykonali colníci colného úradu miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu „Ovocie
Zelenina“ na ulici  Košická 2 v Prešove, v rámci ktorého bol colníkmi vykonaný  kontrolný nákup, pri
ktorom zamestnankyňa žalobcu  R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X,  po prijatí tržby vo výške
0,53 Eur, nezaevidovala tržbu v elektronickej registračnej pokladnici  a spolu s výdavkom nevydala
colníkom k uskutočnenému nákupu žiadny pokladničný doklad. Následne colníci vyšli z prevádzky



a po 10-tich sekundách sa vrátili, preukázali sa služobnými  preukazmi a oznámili zamestnancovi
žalobcu, že bol vykonaný kontrolný nákup, na základe čoho  bol vydaný daný tovar v celom množstve
a v nezmenenom stave vrátený späť a súčasne colníkom bola vrátená zaplatená suma za tovar. Z
miestneho zisťovania bola colným úradom  spísaná Zápisnica č. 1096291/1/ 450649/2014 zo dňa
10.10.2014 o miestnom zisťovaní, ktorú zamestnanec žalobcu odmietol bez uvedenia dôvodu podpísať
a súčasne odmietol prevziať rovnopis zápisnice pre žalobcu. Pretože  uvedeným konaním žalobcu
vzniklo podozrenie z dopustenia sa správneho deliktu podľa  § 16a písm. a/ zákona č. 289/2008 Z. z.,
colný úrad zaslal žalobcovi Oznámenie o začatí daňového konania vo veci uloženia pokuty a vyzval  na
predloženie  písomného vyjadrenia  listom zo dňa 14.10.2014 č.  1096291/1/437220/2014. Žalobca sa
k celej veci vyjadril listom zo dňa 28.10.2014, doručeným colnému úradu elektronicky dňa 28.10.2014.
Colný úrad listom zo dňa 03.11.2014 zaslal žalobcovi  overenú fotokópiu Zápisnice o miestnom zisťovaní
zo dňa 10.10.2014 a zároveň ho vyzval  na predloženie úplných kontrolných záznamov za obdobie od
09.10.2014 do 10.10.2014 a taktiež dennej uzávierky zo dňa 09.10.2014 a  10.10.2014 a to v lehote
do 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca  listom zo dňa 08.11.2014 zaslaným elektronicky, požiadal
colný úrad o predĺženie stanovenej lehoty  na 30 dní z dôvodu pracovných povinností. Dňa 27.11.2014
žalobca zaslal požadované doklady colnému úradu, pretože  však neboli úplné, colný úrad žalobcu listom
označeným ako Výzva na predloženie dokladov zo dňa 02.12.2014 vyzval na  doplnenie. Požadované
doplnenie dokladov žalobcom bolo colnému úradu doručené dňa 18.12.2014. Dňa 08.01.2015 colný
úrad vydal napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 14.01.2015
a  následne žalobca napadol v zákonom stanovenej lehote toto rozhodnutie odvolaním, ktoré  doručil
elektronicky dňa 29.01.2015.
Žalovaný ďalej konštatoval, že v podanom odvolaní žalobca namietal nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia z týchto dôvodov:
1. Rozhodnutie bolo vydané po lehote podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku.
2. Správny orgán nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď lehotu na vydanie rozhodnutia s
ohľadom na § 65 ods. 2 Daňového poriadku nepredĺžil.
3. Správny orgán podľa  § 65 ods. 3 Daňového poriadku  písomne neupovedomil žalobcu -  daňový
subjekt.
4. Namietal, že   v úradnom zázname z výkonu služby zo dňa 03.11.2014 správca dane uvádza, že
informoval vedúceho o konaní, pričom  nevyhotovil o tomto telefonáte záznam.
5. Správca dane nepreukázal nijakým priamym dôkazom nákup tovaru v prevádzke žalobcu, pričom
potvrdil tvrdenie, že prišiel do prevádzky s kontrolným nákupom   Tvrdenie, že to bolo po vykonaní
kontrolného nákupu nevie preukázať a ani ho nijako nezdôvodnil, pričom je účelové a nelogické a už nie
je v súlade s predpismi a zásadami vykonania kontrolného nákupu, aby kontrolór po kontrolnom nákupe
opustil prevádzku ani na 10 sekúnd aj s kontrolným nákupom.
Podľa žalobcu kontrolór mal spočítať peniaze pred vrátením tovaru a teda aj vrátenia peňazí. V pokladni
by sa preukázal rozdiel o sumu tovaru, ktorý nebol zaevidovaný, ale peniaze boli vložené do pokladne.
Peniaze nepočítal a vizuálna kontrola, ako uvádza je  nezmysel. Namietal, že  nezmyslom je postup
uvádzaný v úradnom zázname z výkonu  služby zo dňa 03.11.2014,   ako postup predaja tovaru a
výpočtu ceny kalkulačkou. Túto funkciu majú všetky digitálne váhy. Zákazník aj predávajúci vidí cenu
na displeji, nepotrebuje kalkulačku. Kalkulačku, ktorú kontrolór spomína mu predavačka ponúkla na
počítanie tržby čo nevykonal. Uvádza, že  bod 5 v celku jasne usvedčuje z nezákonného postupu a
klamstva kontrolóra. Žalobca v napadnutom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu  opisuje výpoveď
svojej zamestnankyne prítomnej na miestnom zisťovaní, pričom okrem vyššie uvedených námietok
namieta aj vyhotovenie fotokópie občianskeho preukazu colníkmi bez súhlasu jeho zamestnankyne. Je
toho názoru, že v tomto prípade kontrolóri stopercentne nepreukázali, že sa skutok stal čo znamená, že
nepreukázali, že predavačka prijala nezaevidovanú tržbu.

Žalovaný konštatoval, že  tieto  dôvody uvedené žalobcom v odvolaní považuje za skutkovo a právne
irelevantné. Citoval  ust. 3 ods. 1, § 16a písm. a/, § 16 b ods. 2 písm. a/, § 16b ods. 5, § 16b ods. 3
zákona č. 289/2008 Z. z. , § 3 ods. 8, § 37 ods. 4, § 39 ods. 1 a § 19 ods. 4 Daňového poriadku.

Dôvodil,  že podľa § 39 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť
zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na
účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia, pričom tieto vysvetlenia
podáva dotknutá osoba  práve do zápisnice správcu dane v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §
37 Daňového poriadku a do  zápisnice v   zmysle   §   19   ods.   2 Daňového poriadku, môže  osoba
prítomná  pri úkone správcu dane



( miestnom zisťovaní) vzniesť námietky proti jej obsahu. Prítomná zamestnankyňa žalobcu R. G., tak
mala možnosť vzniesť všetky námietky a tvrdenia proti obsahu zápisnice z vykonaného miestneho
zisťovania, ako aj proti samotnému miestnemu zisťovaniu a vykonanému kontrolnému nákupu, čo sa
však bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, nestalo. Pretože  zápisnica o miestnom zisťovaní je svojou
podstatou jedinečným a neopakovateľným právnym úkonom a skutočnosť, že všetky námietky a údajné
skutkové rozpory, ktoré žalobca teraz v podanom odvolaní ex post namieta predovšetkým v súvislosti
s výpoveďou jeho zamestnankyne uvedenou v podanom odvolaní, neboli aj do uvedenej zápisnice v
reálnom čase bezdôvodne uplatnené, je tak len na škodu samotného žalobcu. Takéto námietky, v ktorých
žalobca neskôr začal v konaní spochybňovať aj tú samotnú skutočnosť, či k vykonaniu kontrolného
nákupu vôbec došlo, ktoré sú navyše bez podpory akýchkoľvek relevantných dôkazov, sú tak postihnuté
svojou účelovosťou a tiež ich právnou a skutkovou irelevantnosťou.

Ďalej uviedol, že nemôže prijať tvrdenie  žalobcu o nezákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
colného úradu z dôvod porušenia ustanovení § 65 ods.  2 a 3 Daňového poriadku, pretože   prípadné
nedodržanie procesnej lehoty správcom dane v zmysle uvedených zákonných ustanovení § 65
Daňového poriadku nemá vplyv na meritum rozhodovanej veci, t. j. ani na zákonnosť vydaného
rozhodnutia, ani nezakladá nezákonnosť postupu správneho orgánu pri jeho vydaní, čo  vyplýva aj z
judikatúry slovenských súdov pre takéto prípady, pričom  poukazuje napríklad na rozsudok Krajského
súdu v Trnave č. k. 20S/40/2013-58 zo dňa 24.06.2014, v zmysle ktorého daňovým poriadkom určené
lehoty na rozhodnutie súd považuje za lehoty procesné, ale nemožno mať za to, že ak daňový orgán v
lehote určenej podľa § 65 Daňového poriadku bol nečinný a rozhodol až po uplynutí v zákone uvedenej
lehoty, je takéto rozhodnutie nezákonné.

K námietke žalobcu, v ktorej  namieta, že v Úradnom zázname z výkonu služby zo dňa 03.11.2014
správca dane uvádza, že informoval vedúceho o konaní, pričom nevyhotovil o tomto telefonáte záznam,
žalovaný uviedol, že považuje túto námietku  za neopodstatnenú, pretože  z predmetného Úradného
záznamu colného úradu z výkonu služby zo dňa 03.11.2014 vyplýva, že: „Po príchode na SCÚ Prešov
bol so skutočnosťou, že zápisnica nebude podpísaná oboznámený VSCÚ Prešov.", pričom žalovaný
je toho názoru, že o tejto samotnej skutočnosti nemusel byť spísaný úradný záznam podľa  § 19
ods. 7 Daňového poriadku, pretože v Zápisnici o miestnom zisťovaní  zo dňa 10.10.2014 je táto
skutočnosť uvedená „Bez udania dôvodu obsah zápisnice nepodpísaný". Okrem uvedeného  k tejto
námietke  dodal, že z úradného záznamu zo dňa 03.11.2014 nevyplýva, že vedúci SCÚ Prešov bol
o skutočnosti, že zápisnica nebude podpísaná, informovaný telefonicky. Taktiež zo samotného ust. §
19 ods. 7 Daňového poriadku nevyplýva, že by bolo účelné a potrebné vyhotovovať úradné záznamy
o každej komunikácii medzi zamestnancom správcu dane a jeho nadriadenými, ale platí, že úradné
záznamy sa majú vyhotovovať o takých skutočnostiach, ktoré sú pre príslušné daňové konanie naozaj
podstatné.
K námietkam žalobcu uvedeným v bode 5. žalovaný uviedol, že tieto považuje za ničím nepodložené
a účelové, pretože  priamym dôkazom o priebehu vykonania miestneho zisťovania je Zápisnica
colného úradu o miestnom zisťovaní č. 1096291/1/450649/2014 zo dňa 10.10.2014 a to bez ohľadu
na to, či bola alebo nebola podpísaná prítomnou zamestnankyňou žalobcu. Dôvody, ktoré žalobca v
podanom odvolaní uvádza, ako dôvody odmietnutia podpisu zápisnice o miestnom zisťovaní  svojou
zamestnankyňou t. j., že zápisnicu nepodpísala z dôvodu, že poučenia bolo strašne veľa a vôbec tomu
nerozumela, žalovaný považuje za právne irelevantné, pretože  nejde o žiadne vecné dôvody smerujúce
voči obsahu zápisnice o priebehu vykonaného miestneho zisťovania. Odmietnutie podpisu zápisnice
z takýchto dôvodov nemá v prípade uvedenej zamestnankyne žalobcu právne opodstatnenie, pretože
ide o osobu plne spôsobilú na právne úkony  a teda jej tvrdenia, že poučeniam nerozumela a bolo ich
strašne veľa sú bez akejkoľvek právnej relevancie. Žalovaný  preto s ohľadom na Zápisnicu colného
úradu o miestnom zisťovaní  zo dňa 10.10.2014  a vyššie uvedené skutočnosti  odmieta spochybňovanie
skutočnosti zistených colným úradom  pri vykonanom miestnom zisťovaní dňa 10.10.2014 v prevádzke
žalobcu. Žalobca svoje pochybnosti a tvrdenia v podanom odvolaní nepreukazuje žiadnymi relevantnými
dôkazmi, na základe čoho žalovaný takéto vznesené námietky vyhodnocuje len ako jeho účelovú
obranu.
Uviedol, že na skutočnosti, že žalobca sa uvedeným konaním svojej zamestnankyne, ktorá pri
vykonanom kontrolnom nákupe prijatú tržbu v rozpore s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.
nezaevidovala do elektronickej registračnej pokladnice  bez zbytočného odkladu po jej prijatí, dopustil
správneho deliktu podľa  ust. § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., nič nemení ani tá  skutočnosť,
že kontrolór po kontrolnom nákupe opustil s kontrolným nákupom prevádzku na 10 sekúnd a potom sa



vrátil a preukázal sa služobným preukazom, pričom   súčasne oznámil zamestnancovi žalobcu, že bol
vykonaný kontrolný nákup, pretože  takéto konanie zamestnanca správcu dane nemožno vyhodnotiť, že
by nebolo v súlade so zákonným ustanovením, podľa ktorého sa kontrolný nákup vykonáva, t. j. v súlade
s ust. § 38 ods. 2 Daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia zamestnanec správcu dane, ktorý je
daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave
vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi
správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť.
K námietke žalobcu, že kontrolór mal spočítať peniaze pred vrátením tovaru a teda aj vrátenia peňazí,
že v pokladni by sa preukázal rozdiel o sumu tovaru, ktorý nebol zaevidovaný, ale peniaze boli vložené
do pokladne, že peniaze nepočítal a vizuálna kontrola ako uvádza je nezmysel, žalovaný  uviedol,
že táto námietka je skutkovo neopodstatnená, pretože ako vyplýva zo Zápisnice colného úradu o
miestnom zisťovaní  zo dňa 10.10.2014, ktorej súčasťou je aj vytlačený doklad prehľadovej uzávierky
z elektronickej registračnej pokladnice, colný úrad  vykonal vizuálnu kontrolu hotovosti elektronickej
registračnej pokladnice, ale až po vytlačení prehľadovej uzávierky (v čase 08:50 hod.), z ktorej vyplynulo,
že do tej doby bola zaevidovaná tržba, t. j. hotovosť 3x v hodnote 1,55 Eur a vklad vo výške 80 Eur,
pričom colný úrad skonštatoval, že rozdiel medzi hotovosťou v zásuvke a hotovosťou na prehľadovej
uzávierke bol v súlade s ustanoveniami zákona č. 289/2009 Z. z.
Za neopodstatnenú považoval aj námietku žalobcu, že nezmyselný je postup uvádzaný v Úradnom
zázname z výkonu služby zo dňa 03.11.2014 ako postup predaja tovaru a výpočtu ceny kalkulačkou.
Okolnosť, čo v tomto prípade bola vypočítaná cena za tovar zamestnankyňou žalobcu kalkulačkou,
alebo inak, nemá na merite odvolaním napadnutého rozhodnutia colného úradu žiadny vplyv. Žalobcom
namietaná okolnosť tohto prípadu,  vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú pre
žalovaného z predloženého spisového materiálnu nie je spôsobilá spochybniť skutočnosti zistené
colným úradom pri miestnom zisťovaní, tak ako vyplývajú z obsahu Zápisnice o miestnom zisťovaní zo
dňa 10.10.2014.
Žalovaný považuje za ničím relevantným nepodložené tvrdenia žalobcu, ktoré  svojim expresívnym
vyjadrením na adresu konajúcich zamestnancov colného úradu, keď  výslovne obviňuje jedného z nich
z klamstva, majú zo strany žalobcu tendenčný, až veľmi personifikovaný charakter. Je toho názoru. že
keď žalobca sa snaží svojimi námietkami tvrdiť, že konanie zamestnancov colného úradu  pri miestnom
zisťovaní malo byť voči nemu založené výlučne na nepravdivých a účelovo vytvorených skutočnostiach,
že jeho predavačka prijala nezaevidovanú tržbu, takéto tvrdenia musí žalobca preukázať relevantnými
a nespochybniteľnými dôkazmi,   ani v konaní pred prvostupňovým orgánom, ani v odvolacom konaní
nepredložil. Na  skutkové a právne posúdenie  prípadu nemajú inak  žiadny vplyv.
K námietke žalobcu, keď v ďalšej časti podaného odvolania opisuje výpoveď svojej zamestnankyne
prítomnej na miestnom zisťovaní, ktorá je v rozpore so zisteniami colného úradu, ako to vyplýva z
obsahu Zápisnice  o miestnom zisťovaní zo dňa 10.10.2014, žalovaný  považoval opäť  len  za ničím
nepodložené tvrdenia žalobcu.
K námietke žalobcu, že vyhotovenie fotokópie občianskeho preukazu colníkmi malo byť bez súhlasu
jeho zamestnankyne, túto námietku považuje len za dôkazné ničím relevantným nepreukázané tvrdenie,
že k vyhotoveniu danej fotokópie malo skutočne dôjsť bez súhlasu zamestnankyne, pričom opäť táto
namietaná okolnosť  nemá žiadny  vplyv na meritum prejednávanej veci.
V závere uviedol, že ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu žalobca sa správneho  deliktu
podľa ust. § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. dopustil opakovane, keď sa ešte dňa 13.12.2012
dopustil správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., za čo mu bola rozhodnutím
Daňového úradu Prešov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2013, uložená pokuta vo výške 500
Eur, pričom na základe tejto skutočnosti bola v danej prejednávanej veci colným úradom uložená pokuta
podľa  § 16b ods. 2 písm. a) citovaného zákona  v zmysle ktorého, daňový úrad alebo colný úrad uloží
pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 660 Eur do 6 600 Eur.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia
colného úradu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že colný úrad
ako aj žalovaný zistili skutkový stav nedostačujúcim spôsobom na posúdenie vecí. Ich rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho  právneho posúdenia vecí a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia colného úradu
vychádzal najmä zo Zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 10.10.2014 č. 1096291/1/450649/2014. Z
bodu 1.  uvedenej zápisnice vyplýva, že colný úrad  si v prevádzke zakúpil 2 ks banánov v hodnote 0,53
Eur. Za týmto účelom bola pri platení použitá minca v hodnote 2 Eur. Colný úrad vizuálnym spôsobom
kontroloval činnosť zamestnanca žalobcu, p. R. G., ktorá tržbu prijala, ale nezaevidovala do elektronickej
registračnej pokladnice  a spolu s výdavkom 1,47 Eur nevydala žiadny pokladničný doklad o zaplatení. Z



bodu 2. a 4. tejto zápisnice ďalej vyplýva, čo bolo počas miestneho zisťovania predložené a to  výpis zo
živnostenského registra, kniha elektronickej registračnej pokladnice, kópie certifikátu, občiansky preukaz
a prehľadová uzávierka. Colný úrad v bode 1. tejto zápisnice konštatoval, že rozdiel medzi hotovosťou v
zásuvke a hotovosťou na prehľadovej uzávierke bol v súlade s ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z. z.
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia potvrdil, že colný úrad  vykonal vizuálnu kontrolu hotovosti
elektronickej registračnej pokladnice, ale až po vytlačení prehľadovej uzávierky v čase o 08:50 hod.
Poukázal na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého  v konaní o uložení pokút a pri
ich vymáhaní sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak § 16b neustanovuje inak. Týmto osobitným
predpisom je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní -Daňový poriadok, citoval pri tom ďalej § 24 ods.
2, 3 a 4 Daňového poriadku a namietal, že  správne orgány sa dôsledne neriadili vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami, pretože nepreukázali skutočnosti o úkonoch vykonaných voči žalobcovi ako
kontrolovanému subjektu.
Ďalej citoval ust. § 3 ods. 1 a § 16a písm. a/ zákona č. 298/2008 Z. z. a argumentoval, že  z
týchto citovaných ustanovení vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného správneho
deliktu v posudzovanej veci sa vyžaduje : elektronická registračná pokladnica slúžiaca na evidenciu
tržby, prijatie tržby, evidencia prijatej tržby bez zbytočného odkladu a nepoužitie takejto elektronickej
registračnej pokladnice. Znaky skutkovej podstaty správneho deliktu musia byť naplnené súčasne,
pričom v posudzovanej veci tomu tak nie je.

Namietal, že by colný úrad dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal naplnenie všetkých znakov
správneho deliktu. Z miestneho zisťovania vykonaného colným úradom nevyplýva, že by  dostatočným
spôsobom tento preukázal, či zamestnankyňa žalobcu v skutočnosti aj prijala tvrdenú tržbu v sume
0,53 Eur. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 10.10.2015 nevyplýva žiadny listinný dôkaz,
ktorý by jednoznačným spôsobom preukazoval rozdiel medzi hotovosťou v zásuvke (t.j. navýšenou
o tvrdených 0,53 Eur) a hotovosťou na prehľadovej uzávierke. navýšenou o tvrdených 0,53 Eur ) a
hotovosťou na prehľadovej uzávierke. Colný úrad  teda fyzicky nevykonal žiadny prepočet hotovosti v
zásuvke, ktorý by potvrdzoval prijatie tržby v sume 0,53 Eur, pričom nespísal o tom žiadny záznam.
Následne, žalovaný bez ďalšieho prevzal tvrdenie colného úradu  a uspokojil sa s týmto tvrdením bez
jeho preukázania listinným dôkazom. Vizuálna kontrola hotovosti po vytlačení prehľadovej uzávierky
tak, ako to konštatoval žalovaný v napadnutom  rozhodnutí, nie je postačujúca, aby skutkový stav bol
spoľahlivo zistený. Prehľadová uzávierka zo dňa 10.10.2014 nepreukazuje bez všetkých pochybností to,
že tržba v sume 0,53 Eur bola prijatá. O tejto skutočnosti neexistuje žiadny dôkaz. Z uvedených dôvodov
nemohlo dôjsť ku kumulatívnemu naplneniu znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a
písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z.
Ďalej namietal, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého  rozhodnutia nevysporiadal   s jeho námietkou
o nepreukázaní, že sa skutok stal t.j., že nepreukázal, že jeho zamestnankyňa prijala nezaevidovanú
tržbu, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia celkom dostatočne s jeho odvolacími námietkami  nevysporiadal
a neuviedol, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré boli tvrdené colným
úradom, považoval za pravdivé. Pri rozhodovaní poukázal len na  tvrdenia pracovníkov colného úradu,
ktoré však nemajú podporu v predložených písomných dôkazoch.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 29.06.2015, v ktorom poukázal na tie
isté dôvody a skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhoval žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa  § 244 ods. 1 O.s.p  v  správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa  § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy



alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods.1 a 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.  Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250j  ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie,
ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je  dôvodná.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného č. 1100902/87161/2015/Ne zo
dňa 26.03.2015, ktorým na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie Colného úradu Prešov zn.
1096291/1/5105/2015zo dňa 08.01.2015, ktorým bolo žalobcovi uložená podľa § 16b ods. 2 písm. a/
zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov  (ďalej len „zákon 289/2008 Z. z.“)  pokuta vo výške
660 Eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 16a písm. a/ zákona č. 289/2008
Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 10.10.2014 vo svojej prevádzke „Ovocie Zelenina“ Košická
2, Prešov počas uskutočnenia kontrolného nákupu tovaru - 2ks. banány v cene 0,53 Eur prijatú tržbu bez
zbytočného odkladu nezaevidoval v elektronickej registračnej pokladnici, pričom bol povinný tak urobiť
v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.

Zákon č. 289/2008 Z. z. upravuje podmienky používania elektronickej registračnej pokladnice na
evidenciu tržieb na území Slovenskej republiky a vzťahuje sa na fyzickú osobu alebo právnickú osobu,
ktorá na základe oprávnenia na podnikanie predáva tovar alebo poskytuje službu ako aj na podnikateľa
s trvalým pobytom alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak predáva tovar alebo poskytuje
službu na území Slovenskej republiky ( § 1 ).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej
registračnej pokladnici  bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v
likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní
podniku po vyhlásení konkurzu.

Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona, tržbou je platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania
služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť,
najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo
poskytnutie služby, okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa; tržbou je aj platba
prijatá ako preddavok.

Podľa § 2 písm. w/ citovaného zákona,  pokladničným dokladom doklad o prijatí tržby, doklad o vrátení
platby za vrátený tovar alebo doklad o vrátení platby za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii
vyhotovený  elektronickou registračnou pokladnicou.

Podľa § 16a  písm. a/  zákona č. 289/2008 Z. z., správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepoužil
elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 alebo prijme tržbu na základe
dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou,  ktorý nie je pokladničným dokladom.

Podľa § 16b  ods. 2 písm. a/  zákona č. 289/2008 Z. z., daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri
každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a/ až f/, j/, s/ a t/ od 660 Eur do 6 600 Eur.

Podľa § 16b  ods. 3 citovaného zákona, pokuty podľa odseku 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím.
Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného
predpisu.



Podľa § 16b ods. 5 citovaného zákona, spáchanie správnych deliktov podľa § 16a písm. a/ až d/, am/,
ao/ a ap/   sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona.

Podľa § 16b ods. 11 citovaného zákona, pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 sa prihliada na závažnosť,
trvanie a následky protiprávneho stavu.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona vykonáva daňový
úrad, colný úrad, finančné riaditeľstvo alebo Kriminálny úrad finančnej správy. Pri kontrole dodržiavania
ustanovení tohto zákona sa postupuje podľa osobitného predpisu, pričom na účely kontroly môžu byť
použité aj pokladničné doklady alebo paragóny získané fyzickými osobami alebo právnickými osobami
aj inak ako postupom podľa osobitného predpisu.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, v konaní o uložení pokút a pri ich vymáhaní sa postupuje podľa
osobitého  predpisu ak § 16b neustanovuje inak. Osobitným predpisom je Daňový poriadok  (zákon č.
563/2009 Z. z.).

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10.10.2014 v čase o 8.30 hod. vykonal Colný úrad
Prešov ako príslušný správca dane v súlade s ust. § 37 až § 39 Daňového poriadku miestne zisťovanie
u žalobcu v jeho prevádzke „Ovocie zelenina“ Košická 2,  Prešov, za účelom dodržiavania ustanovení
zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. O tomto úkone bola spísaná
zápisnica o miestnom zisťovaní zn. 1096291/1/450649/2014 zo dňa 10.10.2014. Z predmetnej zápisnice
vyplýva, že miestne zisťovanie začalo vykonaním kontrolného nákupu podľa ust. § 38 ods. 2 Daňového
poriadku. Kontrolný nákup vykonali zamestnanci správcu dane za účelom zistenia, či podnikateľ používa
elektronickú registračnú pokladnicu a či doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou
spĺňa všetky náležitosti podľa § 8 zákona č. 289/2008 Z. z. Správca dane si v prevádzke zakúpil 2
ks. banánov v hodnote 0,53 Eur, za týmto účelom bola pri platení použitá minca v hodnote 2 Eur.
Správca dane vizuálnym spôsobom kontroloval činnosť zamestnanca žalobcu R. G., ktorá tržbu prijala,
ale nezaevidovala do elektronickej registračnej pokladnice a spolu s výdavkom 1,47 Eur nevydala žiadny
pokladničný doklad o zaplatení. Pri týchto úkonoch sa správca dane preukázal služobným preukazom
a preukázaním príslušnosti ústnym vyhlásením finančná spáva a oznámil zamestnancovi žalobcu,
že bol vykonaný kontrolný nákup. Tovar bol v celom množstve a nezmenenom stave vrátený späť.
Následne bola zamestnankyňa žalobcu R. G. vyzvaná, aby predložila doklad totožnosti, živnostenské
oprávnenie, knihu elektronickej registračnej pokladnice a aby z elektronickej registračnej pokladnice
vytlačila prehľadovú uzávierku. R. G. správcovi dane vydala doklad prehľadovej uzávierky z fiškálnej
tlačiarne zo dňa 10.10.2014, rozdiel medzi hotovosťou v zásuvke a hotovosťou na prehľadovej uzávierke
bol v súlade s ust. zákona č. 289/2008 Z. z. R. G. sa k obsahu zápisnice nevyjadrila a nevzniesla žiadane
návrhy alebo námietky a túto zápisnicu bez udania dôvodu nepodpísala. Z obsahu zápisnice vyplynulo,
že colnému úradu vzniklo podozrenie z porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. tým, že podnikateľ
nezaevidoval tržbu do elektronickej registračnej pokladnice bez zbytočného odkladu po jej prijatí, čím
naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 16a písm. a/ citovaného zákona. Za zistený správny
delikt uloží colný úrad podnikateľovi pokutu podľa § 16b ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Listom zo
dňa 14.10.2014 č. 1096291/1/437220/2014 colný úrad oznámil žalobcovi začatie daňového konania vo
veci uloženia pokuty a vyzval ho na podanie písomného vyjadrenia.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane  vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Ako vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku, zápisnica o miestnom zisťovaní je jedným
z dôkazných prostriedkov, ktoré využíva správca dane v rámci dokazovania za účelom zistenia a
objasnenia rozhodujúcich skutočností v konaní.  V predmetnom konaní zápisnica o miestnom zisťovaní
bola jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré preukazovali skutočnosti o úkonoch, ktoré boli vykonané
voči žalobcovi ako kontrolovanému subjektu.



Podľa § 38 ods. 2 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému
subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť.
Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 10.10.2014, ktorý tvoril dôkazný prostriedok v konaní pred
colným úradom podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku je nesporné, že colný úrad postupoval v súlade
s vyššie citovanými ustanoveniami Daňového poriadku a sú z nej zrejmé všetky skutočnosti, ktoré
vyplynuli zo zistenia vykonaného zamestnancami colného úradu v rámci kontrolného nákupu za účelom
preverenia dodržiavania zákona č. 289/2008 Z. z. Námietka žalobcu, že správne orgány sa neriadili
dôsledne ustanoveniami § 24 ods. 2,3 a 4 Daňového poriadku a nepreukázali skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči nemu ako kontrolovanému subjektu je preto neopodstatnená.
Za neopodstatnenú považuje súd aj námietku žalobcu, že správne orgány, resp. colný úrad dostatočným
a vierohodným spôsobom nepreukázal naplnenie všetkých znakov správneho deliktu, že dostatočným
spôsobom nepreukázal, že jeho zamestnankyňa v skutočnosti aj prijala tvrdenú tržbu v sume 0,53 Eur.
Zamestnanci colného úradu, ktorí  sú podľa ust. 17 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., oprávnení
kontrolovať dodržiavania ustanovení tohto zákona, ako to vyplýva aj zo Zápisnice o miestnom zisťovaní
zo dňa 10.10.2014 vykonali  kontrolu dodržiavania citovaného zákona aj v prevádzke žalobcu „Ovocie
zelenina“ Košická 2, Prešov. Táto kontrola bola vykonaná kontrolným nákupom v rámci, ktorého colný
úrad zakúpil 2 ks. banánov v hodnote 0,53 Eur, pričom pri platení bola použitá minca v hodnote 2 Eur.
Z tejto zápisnice ďalej vyplýva, že zamestnankyňa žalobcu R. G. tržbu prijala, ale nezaevidovala do
elektronickej registračnej pokladnice a spolu s výdavkom 1,47 Eur nevydala žiadny pokladničný doklad
o zaplatení.
Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že podľa ust. § 39 ods. 1 Daňového poriadku, daňový
subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne
zisťovanie pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať
potrebné vysvetlenia, pričom tieto vysvetlenia podáva dotknutá osoba práve do zápisnice správcu dane
podľa vyššie citovaného ustanovenia § 37 ods. 4 Daňového poriadku.
Podľa § 19 ods. 4 Daňového poriadku, zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s obsahom  všetky
osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov
príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
Zamestnankyňa žalobcu pri vykonávanom úkone- miestnom zisťovaní colným úradom mala právo
vzniesť námietky priamo do zápisnice o miestnom zisťovaní, ako ja tvrdenie proti obsahu tejto zápisnice
a samotnému miestnemu zisťovaniu vrátene vykonaného kontrolného nákupu, čo však v danom prípade
neurobila, námietky nepodala a samotnú zápisnicu odoprela bez uvedenia dôvodu podpísať.
Za irelevantnú považuje súd námietku žalobcu, že zo Zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa
10.10.2015 nevyplýva žiadny listinný dôkaz, ktorý by jednoznačným spôsobom preukazoval rozdiel
medzi hotovosťou v zásuvke (navýšenou o tvrdených 0,53 Eur) a hotovosťou na prehľadovej uzávierke.
Súčasťou zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 10.10.2014 je aj    vytlačený doklad prehľadovej
uzávierky z elektronickej registračnej pokladnice. Z obsahu tejto zápisnice ďalej vyplýva, že správca
dane vykonal vizuálnu kontrolu hotovosti elektronickej registračnej pokladnice a vytlačení prehľadovej
uzávierky v čase o 8.50 hod., podľa tejto prehľadovej uzávierky   bola zaevidovaná tržba, t. j. hotovosť
3x v hodnote 1,55 Eur a vklad vo výške 80 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že tržba v hodnote 0,53 Eur
nebola zaevidovaná elektronickou registračnou pokladnicou v čase od 8.30 do 8.50 hod., t. j. v čase
vykonaného kontrolného nákupu a miestneho zisťovania. Colný úrad  zároveň skonštatoval, že rozdiel
medzi hotovosťou v zásuvke a hotovosťou na prehľadovej uzávierke bol v súlade s ustanoveniami
zákona č. 289/2008 Z. z. Prehľadová uzávierka z elektronickej registračnej pokladnice teda jednoznačne
preukazovala, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008
Z. z. teda, že prijatá tržba v rámci kontrolného nákupu 0,53 Eur nebola zaevidovaná v  elektronickej
registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí, pretože v prehľadovej uzávierke  táto prijatá
hotovosť v elektronickej registračnej pokladnici nebola zaevidovaná. Skutočnosť, že bola tržba prijatá
(0,53 Eur) preukazuje práve obsah zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 10.10.2014, v ktorom je
zaznamenané, že zamestnankyňa žalobcu tržbu prijala. Túto skutočnosť zamestnankyňa žalobcu R. G.
nenamietala a neuviedla ani túto námietku, resp. svoje iné tvrdenia do zápisnice. V danom prípade boli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. a/ zákona č. 289/2008
Z. z.
Námietky žalobcu, že správne orgány v konaní nepreukázali, že zamestnankyňa žalobcu prijala
nezaevidovanú tržbu a že sa dôsledne nevysporiadali s jeho námietkami v odôvodnení napadnutých



rozhodnutí súd považuje za  nedôvodné a účelové. Svoje tvrdenia, ktorými spochybňoval samotný výkon
kontroly colným úradom žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal.
Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať  povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahuje všetky podstatné
náležitosti rozhodnutia podľa § 63 Daňového poriadku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, ktoré skutočnosti  boli podkladom pre rozhodnutie. Žalovaný sa v dostatočnom rozsahu  a
presvedčivo vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu
colného úradu a z tohto odôvodnenia sú zrejmé aj úvahy, ktoré ho ovplyvnili pri hodnotení dôkazov
a použití právnych predpisov, podľa ktorých rozhodol. Rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľné a
odôvodnené.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p.  žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. žalobca v konaní nebol úspešný  náhrada
trov konania mu preto nepatrí a  žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá zo zákona právo na náhradu
trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie  v lehote  15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,   proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.