Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/32/2015 z 13. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. januára 2016, sp. zn. 4S/32/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200829.4 Krajský súd Prešov | 4S/32/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015200829.4 | 2016-01-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SP, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54b31d48-3c26-4d51-83c5-fb010403976d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200829.4 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/32/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200829
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200829.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek
senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne ŠEPEX, s.r.o. so
sídlom Široké 661, IČO: 45 301 573, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd.
SRO, vložka č. 22288/P, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners,
s.r.o., Kuzmányho 29, Košice proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01
Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 7. augusta 2015 č. OPS/
BEZ/2015/3859, O-280/2015 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. augusta 2015 č. OPS/BEZ/2015/3859, O-280/2015
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. apríla 2015 č. P: 200/2014-R,
2015/177/7074 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 862,46 EUR do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím zo dňa 17.04.2015 č.k.: P:200/2014-R, 2015/177/7074 rozhodol
vo veci správneho konania voči účastníkovi konania ŠEPEX, s.r.o. a uložil pokutu účastníkovi konania vo
výške 33 000 EUR podľa § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona
o inšpekcii práce a ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom
bode (právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) zákona
o inšpekcií práce, dôsledkom čoho bol vznik pracovného úrazu zamestnanca V. Z., nar. XX.XX.XXXX,
ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví a to konkrétne tým, že účastník konania - zamestnávateľ
porušil ustanovenie § 6 ods, 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.") v nadväznosti na § 10 a bod 5.1. prílohy
č. 2 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na
výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 147/2013
Z.z.") vtom, že zamestnávateľ si v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nesplnil
povinnosť zabezpečiť pracovisko (realizácia kanalizácie v jeho areáli) tak, aby neohrozovalo bezpečnosť
a zdravie zamestnanca, pretože dňa 14.08.2014 (v čase vzniku úrazu V. Z.) nezabezpečil steny výkopu,
ktorý sa nachádzal v areáli zamestnávateľa proti zosunutiu. Nedostatky boli zistené u účastníka konania
v období od 14.08.2014 do 05.11.2014 pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou
na zdraví V. Z., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému došlo dňa 14.08.2014 u účastníka konania vo výkope v
sídle firmy. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, účastník konania ju v



lehote poukáže na účet Inšpektorátu práce Prešov, číslo účtu: 7000102690/8180, IBAN: Vt47°8l80 0000
0070 0010 2690, BIC: SPSRSKBA, K-symbol: 0558, V-symbol: 20014 Š-symbol: 15501.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.08.2015 č. OPS/BEZ/2015/3859, O-280/2015 rozhodol o odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov, č.k.:
P:200/2014-R, 2015/177/7074 zo dňa 17.04.2015 potvrdil.

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.08.2015 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila
nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby poukázala na to, že dňa 14.08.2014 došlo k pracovnému úrazu zamestnanca
v dôsledku odtrhnutia zeminy v stene výkopu, ktorá poškodeného zavalila a spôsobila mu viaceré
zranenia. V dôsledku tejto skutočnosti začal Inšpektorát práce Prešov správne konanie vo veci uloženia
pokuty za správny delikt, právne posúdený ako porušenie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.
142/2006 Z.z. v nadväznosti na § 10 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. a bod 5.1. Prílohy č. 2 tejto vyhlášky,
za čo jej bola uložená pokuta vo výške 33 000 EUR. Na výšku pokuty mala vplyv predovšetkým tá
skutočnosť, že správnymi orgánmi boli poranenia vzniknuté poškodenému v súvislosti s pracovným
úrazom kvalifikované s ohľadom na posudok o závažnosti pracovného úrazu poškodeného zo dňa
22.09.2014, vyhodnoteného MUDr. Jurajom Smatanom ako ťažká ujma na zdraví. Kvôli tejto kvalifikácii
poranení poškodeného nebolo s ohľadom na § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. možné uložiť nižšiu
pokutu ako 33 000 EUR.

Zastáva názor, že v danom prípade nie je možné poškodenie zdravia zamestnanca kvalifikovať ako
ťažkú ujmu na zdraví, hoci práve posúdenie, či v danom prípade ide alebo nejde o ťažkú ujmu na zdraví
je jedným z rozhodujúcich kritérií, pokiaľ ide o určenie výšky uloženej pokuty.

Poukázala na ustanovenie § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého ťažkou ujmou na zdraví
je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to

1. zmrzačenie,
2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
3. ochromenie údu,
4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
5. poškodenie dôležitého orgánu,
6. zohyzdenie,
7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo
8. mučivé útrapy.

V tejto súvislosti poukázala na to, ako chápe právna teória a judikatúra súdov zmrzačenie, stratu alebo
podstatné zníženie pracovnej schopnosti, ochromenie údu, stratu alebo podstatné oslabenie funkcie
zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie a mučivé útrapy.

Zdôraznila, že podľa § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z. je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
povinný zamestnávateľovi, príslušnému Inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie
do 10 dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa ods. 4 písm. a), a ak ide o
ťažkú ujmu na zdraví aj účinne vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l).
Posudok o závažnosti pracovného úrazu, na ktorý sa obidva správne orgány odvolávajú obsahuje iba
konštatovanie, že v danom prípade ide o ťažkú ujmu na zdraví, pričom v ňom absentuje zákonná
náležitosť a to účinne vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia. Napriek tomuto nedostatku
správne orgány si osvojili závery tohto posudku a nepožadovali jeho doplnenie, či vykonanie nového
posudku. Vzhľadom k uvedenému nie je možné určiť, v čom konkrétne spočíva ťažká ujma na zdraví,
ktorá mala byť poškodenému spôsobená. Je toho názoru, že v danom prípade nie je daný žiaden
z vyššie uvedených prípadov ťažkej ujmy na zdraví, čo potvrdzuje aj znalecký posudok č. 370/2014
vypracovaný znalcom MUDr. S. H. pribratého príslušníkom obvodného oddelenia PZ v Chminianskej
novej Vsi. Keďže tento znalecký posudok nebol vypracovaný na jej žiadosť, jedná sa o znalecký posudok
vypracovaný nezávislým znalcom na účely trestného stíhania. Nemožno mať o jeho hodnovernosti
pochybnosti. Znalec konštatoval viaceré zranenia spôsobené poškodenému pracovným úrazom a na



záver konštatoval, že v prípade všetkých spôsobených zranení ide o zranenia dočasné, charakter
ktorých umožňuje úplné vyliečenie poškodeného. Je toho názoru, že strata alebo podstatné zníženie
pracovnej spôsobilosti musí mať trvalý charakter, čo vzhľadom na predpokladané vyliečenie zranení
spôsobených poškodenému naplnené nie je, a preto dôsledkom zranení spôsobených poškodenému
nemôže byť strata ani podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti.

Namietala, že posudok ošetrujúceho lekára, ktorý bol kľúčovým pre posúdenie závažnosti zranení
neobsahuje zákonné náležitosti stanovené § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z. Konajúce správne
orgány sa nevysporiadali s námietkami žalobcu, pokiaľ ide o nesprávnosť záverov predmetného
posudku. Ošetrujúci lekár dospel pri vypracovaní posudku k neprávnym záverom, čo potvrdzuje aj
predložený Znalecký posudok č. 379/2014 vypracovaný znalcom S.. S. H..

Pokiaľ ide o konštatovanie znalca v predloženom znaleckom posudku, že v danom prípade ide o
zranenia ťažké, poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nešlo o hodnotenie závažnosti zranení
z hľadiska zákona č. 124/2006 Z.z., ale z hľadiska súdnolekárskeho, čo pribratý znalec v predmetnom
znaleckom posudku aj sám na viacerých miestach uviedol. Základným kritériom hodnotenia zranenia
zo súdnolekárskeho hľadiska ako ťažkého je dĺžka liečby zranenia, pričom ak je dĺžka liečby najmenej
po dobu šiestich týždňov, takéto zranenie už len z toho dôvodu je zranením ťažkým. Uvedený záver
však nemožno bez ďalšieho stotožňovať s právnym pojmom ťažká ujma na zdraví v zmysle jej zákonnej
definície. Ďalej namietala, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k neúplnému zisteniu
skutkového stavu veci, keď sa konajúce orgány uspokojili s posudkom ošetrujúceho lekára, ktorý
neobsahoval všetky zákonné náležitosti a nevzal ich do úvahy jej tvrdenia, že predmetný posudok nie je
správny, a teda zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Zároveň, že výkladom
pojmu ťažká ujma na zdraví došlo zo strany správnych orgánov k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci.

V súvislosti s výškou uloženej pokuty namietala, že výška sankcie je pre ňu likvidačná. Vedie k ohrozeniu
jej podnikateľskej činnosti v dôsledku čoho existuje reálna hrozba ukončenia pracovných pomerov s 22
zamestnancami, ako aj k ukončeniu zmluvných vzťahov s tretími osobami, ktorým môže v dôsledku toho
vzniknúť škoda. Z odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov vyplýva, že jej nebola uložená pokuta v
nižšej sume ako 33 000 EUR iba preto, lebo v danom prípade sú naplnené znaky ťažkej ujmy na zdraví.
V tejto súvislosti poukázala na judikatúru správnych súdov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5Sžo/204/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3SžoKs/64/2006) v prípade správneho trestania
a v tejto súvislosti uviedla, že povinnosťou súdu je sledovať, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie
sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt,
samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného
uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Pri uložení pokuty správny
orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Bolo povinnosťou
správnych orgánov pri rozhodovaní o výške sankcie zohľadniť nasledovné:

Výkop síce nebol zapažený, avšak k zapaženiu výkopu môže dôjsť až po dokončení výkopových prác. V
danom prípade boli výkopové práce dokončené iba bezprostredne pred zosunutím pôdy, dôkazom čoho
je prítomnosť tretej osoby, strojníka zabezpečujúceho obsluhu stroja realizujúceho výkop, pána Daňka,
ako aj samotného stroja na pracovisku. Výkop tak bol nezapažený iba po veľmi krátky čas po ktorý ani
zapažený nemusel byť. Poškodený bol preukázateľne oboznámený s pracovnými postupmi pri realizácii
výkopových prác, pričom táto skutočnosť nebola medzi žalobcom a konajúcimi správnymi orgánmi
sporná. Poškodený taktiež porušil predpisy BOZP ako je uvedené vyššie bol riadne oboznámený.
Rovnako porušenie predpisov poškodeným nebolo medzi účastníkmi správneho konania sporné.
Žalobca je jedným z mála zamestnávateľov v obci Široké, v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti,
pričom žalobca zamestnáva 22 zamestnancov. Pokuta vo výške 33 000 EUR už v danom prípade
neplní preventívny charakter, ale má s ohľadom na finančnú situáciu žalobcu likvidačnú povahu a
jej vymáhaním bude vážne ohrozený výkon podnikateľskej činnosti žalobcu. Samotný poškodený
požiadal Inšpektorát práce Prešov o neuloženie sankcie pre žalobcu. V danom prípade nie len že
nedošlo k smrteľnému úrazu, ale vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto žalobe ani k ťažkej ujme na
zdraví, pričom sa predpokladá úplné vyliečenie poškodeného. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.05.2011, sp. zn. 3Sžo/253/2010, podľa ktorého uloženie vysokej sankcie
v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením
konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie



protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa názoru najvyššieho
súdu dostatočným pre uloženie pokuty a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.08.2010, sp. zn.
6Sžo/314/2009, podľa ktorého pri zvažovaní výšky pokuty a jej následnom určení by mal správny orgán
prihliadať i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby
sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba
do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie
až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Ďalej
poukázala aj na nález Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 3/02 zo dňa 13.08.2002, kde Ústavný súd konštatoval:
„Konkrétně v případe pokut stanovených právnickým a fyzickým osobám podnikajícím podle zvláštních
předpisů je třeba vycházet z toho, že je vyloučen takový zásah do majetku, v důsledku kterého by byla
"zničená" majetková základná pro další podnikatelskou činnost. Jinými slovy řečeno, neprípustné jsou
takové pokuty, jež mají likvidační charakter. Je třeba upozornit, že pokuta v likvidační výši představuje v
zásadě "nejtvrdší" prípad zásahu do majetkových poměrů, jež ostatné můze současné vést i k porušení
čl. 26 odst. 1 Listiny..."

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

Uviedol, že porušenie povinností, ktoré viedlo k sankčnému postihu žalobkyne, bolo zistené počas
vyšetrovania príčin vzniku závažného pracovného úrazu, ktorý dňa 14.08.2014 o 12:15 hod. utrpel
zamestnanec žalobcu p. V. Z.. Inšpektorát práce zistil, že v príčinnej súvislosti so vznikom závažného
pracovného úrazu bolo nielen nedodržanie zákazu vstupovať do strojom vykopaného nezapaženého
výkopu (porušenie na strane poškodeného), ale tiež skutočnosť, že žalobkyňa ako zamestnávateľ
nezabezpečila steny výkopu, ktorý sa nachádzal v areáli jej firmy proti zosunutiu. Predmetné protiprávne
konanie žalobkyne napĺňajúce znaky sankcionovaného porušenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006
Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 10 a bod 5.1. prílohy č. 2 vyhlášky
č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon
niektorých pracovných činností bolo inšpektorátom práce zdokumentované v protokole o vyšetrení príčin
vzniku pracovného úrazu p. V. Z. č.: IPV-45-12-2.2/P-J2-14 zo dňa 05.11.2014, ktorý sa následne stal
jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Práve predmetné porušenie povinnosti
na strane žalobkyne bolo jedným z tých, ktoré boli vyhodnotené ako príčinne súvisiace s udalosťou -
vznikom závažného pracovného úrazu, ktorým bola p. Z. spôsobená ťažká ujma na zdraví. Uvedené
hodnotenie pracovného úrazu ako úrazu s ťažkou ujmou na zdraví vykonal na požiadanie žalobkyne S..
Z. N., MBA, lekár úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice J. A. Reimana, Prešov, ktorý po oboznámení
sa so zdravotným stavom poškodeného v Posudku o závažnosti pracovného úrazu vyhotovenom dňa
22.09.2014 jednoznačne kvalifikoval zranenia p. Jenču ako ťažkú ujmu na zdraví podľa § 3 písm.
1) zákona č. 124/2006 Z.z. Je síce pravdou, že menovaný lekár v predmetnom posudku výslovne
neurčil, o akú vážnu poruchu zdravia alebo vážne ochorenie podľa vyššie cit. ustanovenia ide, avšak
s ohľadom na charakter zranení, ktoré poškodený v dôsledku úrazu utrpel, nebol dôvod na akékoľvek
pochybnosti o správnosti záverov lekára. K takémuto postoju dospel žalovaný už len na základe toho,
že prepichnutie pľúc, ktoré bolo jedným z poranení p. Z., jasne vykazuje znaky poškodenia dôležitého
orgánu. Za takýto druh ťažkej ujmy (poškodenie dôležitého orgánu) je pritom potrebné považovať
také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný
závažný dlhotrvajúci následok (napr. pomliaždenie mozgu, poranenie miechy, poranenie dýchacích
ciest, poranenie dôležitých vnútorných orgánov, akými sú srdce, ľadviny, slezina). K poraneniam
dôležitých vnútorných orgánov, ktoré predstavujú možné nebezpečenstvo pre život, možno jednoznačne
priradiť aj prepichnutie pľúc. K záveru znaleckého posudku č. 370/2014 uviedol, že závery v ňom
obsiahnuté spočívajúce v dočasnom charaktere zranení, ktorý umožňuje úplné vyliečenie poškodeného
ani nevyvracajú a ani nespochybňujú uvedené skutočnosti. Z tohto titulu považuje predmetný dôkaz, za
právne neupotrebiteľný.

K požiadavke žalobkyne na prehodnotenie výšky sankcie uviedol, že pokuta vo výške sume 33 000
EUR predstavuje samú spodnú hranicu zákonnej sadzby v prípade, že v dôsledku zisteného porušenia
povinnosti na strane zamestnávateľa vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká
ujma na zdraví. Túto skutočnosť považovali obidva správne orgány za náležite preukázanú tak, ako to
vyplýva z predchádzajúcej časti tohto vyjadrenia. Žalovaný nemal pochybnosti o tom, že sankcionované
porušenie povinnosti viedlo k vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, nebol



dôvod pristúpiť ani k zníženiu uloženej pokuty, ktorá bola navyše zo strany prvostupňového orgánu
dostatočne odôvodnená tak, ako to požaduje súdna prax.

Inšpektorát práce tým, že ustálil sankčný postih žalobcu na sume 33 000 eur postupoval v medziach
zákona, za súčasného pridržiavania sa dikcie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V zmysle neho sa v právnom
štáte neponecháva na úvahu orgánu verejnej moci, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava
alebo zákon, lež je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v
celom rozsahu a včas. Zákon o inšpekcii práce tak v čase porušenia povinnosti žalobcom, ako aj v čase
začatia konania spájal vznik ťažkej ujmy na zdraví spôsobenej porušením povinnosti zamestnávateľa s
uložením pokuty najmenej v sume 33 000 eur, čo prvostupňový orgán na základe zisteného skutkového
stavu aj učinil. Výšku sankcie pritom určil na samej spodnej hranici sadzby, a preto aj za predpokladu
jej rozporovania, nebolo možné pristúpiť k jej prehodnoteniu.

Ďalej poukázal na to, že poškodený, rovnako ako p. Daňko vykonávali práce na kanalizácii aj dňa
05.08.2014, kedy poškodený za účelom upravovania rúr do spádu vstupoval do nezapaženého výkopu.
O tejto skutočnosti musela vedieť aj žalobkyňa, keďže časť rúr už bola v čase úrazu vo výkope uložená
a pripojená k čističke odpadových vôd. Ak teraz tvrdí, že výkop bol nezapažený iba veľmi krátky čas,
kedy ani zapažený nemusel byť, tak táto jej obrana nemožno hodnotiť inak ako účelová.

K námietke žalobkyne, že bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že poškodený porušil predpisy na zaistenie
BOZP, keď vstúpil do nezabezpečeného výkopu uviedol, že správne nespochybňujú, že na vzniku
pracovného úrazu nesie vinu aj samotný poškodený. Tento fakt vyplýva z protokolu a je zohľadnený aj
vo výške pokuty (v jej určení na samej spodnej hranici sadzby), avšak nejde o takú skutočnosť, ktorá
by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Považuje za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa v pozícii zamestnávateľa nesplnila povinnosť
zabezpečiť pracovisko tak, aby neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca, pretože dňa
14.08.2014 nezabezpečila steny výkopu, ktorý sa nachádzal v jej areáli proti zosunutiu. Takto popísané
protiprávne konanie, právne posúdené ako porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v
nadväznosti na § 10 a bod 5.1. prílohy č. 2 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. malo za následok vznik závažného
pracovného úrazu Rastislava Z., pri ktorom menovaný utrpel ťažkú ujmu na zdraví.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).

Z uvedeného teda vyplýva, že súdy preskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy, pričom ide o
rozhodnutia rôzneho druhu a obsahu.

Krajský súd podľa § 244 a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.),
oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb
pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých právnych predpisov je
zabezpečenie realizáciou hmotných noriem vo forme rozhodnutiach, o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie
prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec,
práva a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmavaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Krajský súd v intenciách ustanovení § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy 5. časti
O.s.p.) musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti
rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje



právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale
súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má
predpísané náležitosti.

Z administratívneho spisu súd zistil, že oznámením zo dňa 13.02.2015 Inšpektorát práce Prešov začal
správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobkyni z dôvodu nedostatku uvedeného v bode G.1.b (2)
k protokolu č. IPV-45-12-2.2/P-J2-14 zo dňa 05.11.2014, teda za porušenie povinností vyplývajúcich z
predpisov uvedených v§ 2 ods. 1 písm. a) v 3. bode (predpisy na zaistenie BOZP) Zákona o inšpekcii
práce tým, že zamestnávateľ porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 10 a bod
5.1. prílohy č. 2 vyhlášky č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej
spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v tom, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci nesplnil povinnosť zabezpečiť pracovisko tak, aby neohrozovalo bezpečnosť a zdravie
zamestnanca, pretože dňa 14.08.2014 nezabezpečil steny výkopu, ktorý sa nachádzal v jej areáli proti
zosunutiu.

V administratívnom spise sa nachádza Protokol Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 05.11.2014
č. IPV-45-12-2.2/P-J2-14, č. úrazu 028/14-IPV/IPV o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu p.
Rastislava Z. podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č.
125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo vykonané v dňoch 14.08.2014, 23.09.2014 a 05.11.2014 hlavným inšpektorom práce Ing. O. E.,
inšpektorom práce Ing. P. N. a Ing. Z. K. - poverený vedením odd. BOZP u zamestnávateľa ŠEPEX, s.r.o.,
Široké 661. Z protokolu vyplýva, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany zamestnávateľa ŠEPEX,
s.r.o., Široké 661 v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci si nesplnil povinnosť v
tom, že nezabezpečil pracovisko tak, aby neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca, t.j. dňa
14.08.2014 (v čase vzniku úrazu Rastislava Z.) nezabezpečil steny výkopu, ktorý sa nachádzal v areáli
firmy ŠEPEX, s.r.o proti zosunutiu - rozpor s ustanovením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v nadväznosti na § 10 príloha č. 2, bod 5.1.vyhlášky č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na zaistenie BOZP pri stavených prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o
odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností.

Zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci určiť
bezpečný pracovný postup pre konkrétne výkopové práce - pre realizovanie odpadového kanálu z ČOV
do prepadovej (zbernej) kanalizačnej šachty, v ktorom sa malo riešiť okrem iného aj zabezpečenie stien
výkopov pred ich zosunutím, nakoľko k výstavbe predmetnej kanalizácie nie je spracovaná projektová
dokumentácia, v ktorej by bola uvedená súdržnosť zeminy, výsledky hydrogeologického prieskumu a
s tým súvisiaci spôsob zabezpečenia stien proti zosunutiu s prípadným uvedením typu paženia, ktoré
by malo byť použité respektíve zosvahovanie stien výkopov - rozpor s § 6 ods. l, písm. i) zákona č.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 10 príloha č. 2, bod 1.1 a 5.1 Vyhlášky 147/2013 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie BOZP pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich
a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností.

Zamestnávateľ ŠEPEX, s.r.o., Široké 661, 082 37 porušil povinnosť zaslať príslušnému Inšpektorátu
práce Záznam o registrovanom pracovnom úraze p. Rastislava Jenču do ôsmich dní odo dňa , keď sa
o tomto pracovnom úraze dozvedel t.j. pracovný úraz p. Rastislava Jenču sa stal 14.08.2014 a Záznam
o registrovanom pracovnom úraze bol na Inšpektorát práce Prešov doručený dňa 23.09.2014 - rozpor
s § 17 ods. (7) písm. a) bod 1. Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zamestnávateľ ŠEPEX, s.r.o., Široké 661, 082 37 na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) si nesplnil povinnosť v tom,
že v predloženom Zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorý je
súčasťou prílohy č. 2 („Pokyn na poskytovanie OOPP") vnútornej smernice - „Smernica BOZP" zo
dňa 02.03.2012 na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce a



pracoviska, vlastnosti a účinnosti príslušného OOPP neurčil dobu používania OOPP, ktoré poskytuje
zamestnancom pri jednotlivých prácach - rozpor s § 6 ods. (2)., písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v nadväznosti na § 6 ods. l. nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách
na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Zamestnávateľ ŠEPEX, s.r.o., Široké 661, 082 37 na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) si nesplnil povinnosť v tom,
že v predloženom Zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorý je
súčasťou prílohy č. 2 („Pokyn na poskytovanie OOPP") vnútornej smernice - „Smernica BOZP" zo dňa
02.03.2012 nie sú uvedené všetky profesie - povolania, ktoré eviduje zamestnávateľ v spoločnosti, t.j.
nie je vypracovaný Zoznam poskytovaných OOPP pre profesiu pomocný robotník - rozpor s § 6 ods.(2).,
písm. a) Zákona SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

V administratívnom spise sa ďalej nachádza Posudok o závažnosti pracovného úrazu vypracovaný
MUDr. Jurajom Smatanom, MBA, úrazová chirurgia, z ktorého vyplýva, že V. Jenča podľa § 3 písm. l)
zákona č. 124/2006 Z.z. utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Posudok je zo dňa 22.09.2014.

V administratívnom spise sa ďalej nachádza vyjadrenie zamestnávateľa ŠEPEX, s.r.o. k správnemu
konaniu, sp. zn. P:200/2014-Z, 2015/177/3066.

Inšpektorát práce Prešov vydal dňa 17.04.2015 pod č. P:200/2014-R, 2015/177/7074 rozhodnutie,
ktorým rozhodol vo veci správneho konania voči účastníkovi konania ŠEPEX, s.r.o. a uložil pokutu
účastníkovi konania vo výške 33 000 EUR podľa § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce podľa § 19
ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce a ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a) treťom bode (právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci) zákona o inšpekcií práce, dôsledkom čoho bol vznik pracovného úrazu zamestnanca V. Z.,
nar. 16.02.1974, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví a to konkrétne tým, že účastník konania -
zamestnávateľ porušil ustanovenie § 6 ods, 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.") v nadväznosti na § 10 a
bod 5.1. prílohy č. 2 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej
spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška
č. 147/2013 Z.z.") vtom, že zamestnávateľ si v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
nesplnil povinnosť zabezpečiť pracovisko (realizácia kanalizácie v jeho areáli) tak, aby neohrozovalo
bezpečnosť a zdravie zamestnanca, pretože dňa 14.08.2014 (v čase vzniku úrazu V. Z.) nezabezpečil
steny výkopu, ktorý sa nachádzal v areáli zamestnávateľa proti zosunutiu. Nedostatky boli zistené u
účastníka konania v období od 14.08.2014 do 05.11.2014 pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu
s ťažkou ujmou na zdraví V. Jenču, nar. 16.02.1974, ku ktorému došlo dňa 14.08.2014 u účastníka
konania vo výkope v sídle firmy. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia,
účastník konania ju v lehote poukáže na účet Inšpektorátu práce Prešov, číslo účtu: 7000102690/8180,
IBAN: Vt47°8l80 0000 0070 0010 2690, BIC: SPSRSKBA, K-symbol: 0558, V-symbol: 20014 Š-symbol:
15501.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že považuje za dostatočne preukázané, že Rastislavovi Jenčovi
bola spôsobená pracovným úrazom ťažká ujma na zdraví a zamestnávateľ porušil právne predpisy na
zaistenie BOZP, čo bolo jednou vzniku pracovného úrazu R. Jenču. Zamestnávateľ si preukázateľne
nesplnil právne ustanovenia právnych predpisov tým, že dňa 14.08.2014 určil zamestnancovi V. Z.
pokračovať v prácach na kanalizácií vykonávanej na pozemku zamestnávateľa napriek tomu, že sa
strojovo kopal výkop hlboký od 1,6 m do 2,9 m, pričom zamestnanec musel vstupovať pri osadení
kanalizačných rúr PVC do výkopu, ktorý od začiatku, od 05.08.2014 nebol zabezpečený proti zosunutiu
strán výkopu. Zamestnávateľ neurčil zamestnancom povinnosť zabezpečiť steny výkopu. Uvedené bolo
preukázané na základe podania písomných vyjadrení tak Rastislava Z., ako aj strojníka Mareka Daňa a
aj konateľa firmy K. I. V dôsledku nesplnenia povinnosti zabezpečiť výkop došlo dňa 14.08.2014 o 12.15
hod. k zasypaniu Rastislava Jenču v tomto výkope a k poškodeniu zdravia p. Jenču s následkom ťažkej
ujmy na zdraví. Zamestnávateľ jednoznačne zodpovedá za škodu pri pracovnom úraze, aj keby dodržal



povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví. V tomto prípade inšpekciou práce bolo jednoznačne
zistené, že zamestnávateľ nedodržal všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. To, že aj zo strany poškodeného, Rastislava Z. bolo
zistené porušenie povinnosti (vstúpil do nezabezpečeného výkopu napriek tomu, že bol oboznámený,
že tak nesmie vykonať) iba čiastočne zbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za vznik toho pracovného
úrazu. Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektorát
práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie
povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. v prvom bode až
treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100
XXX EUR, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo
ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 EUR.

Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a prihliadol najmä
na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov
zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, skutočnosť, či zistené porušenie
povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o
ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku. V danom prípade sa jedná o
minimálne a základné povinnosti, ktoré zamestnávateľovi vyplývajú z právnych predpisov na zaistenie
BOZP. Nedodržiavanie týchto povinností zásadne prispieva k porušeniu bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci na pracovisku a zvyšuje riziko poškodenia zdravia zamestnancov. Nakoľko zamestnávateľ
nedodržal svoje povinnosti a netrval na zabezpečení výkopu a nekontroloval zamestnancov dostatočne
pri vykonávaní práce bolo zistené porušenie povinností závažné. S ohľadom na preukázanie nedostatku
zistený skutkový stav a následok, ktorým je pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví je uloženie pokuty
odôvodnené. Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán prihliadol na všetky zistené skutočnosti.
Zohľadnil nielen porušenie predpisov zo strany zamestnávateľa, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom
pracovného úrazu, ale aj to, ako k udalosti došlo, fakt, že aj poškodený zamestnanec porušil svoje
povinnosti a vstúpil do nezabezpečeného výkopu a prihliadol na všetky zistené skutočnosti, ktoré viedli
k poškodeniu zdravia. S ohľadom na všetky skutočnosti napriek tomu, že nešlo o prvú inšpekciu práce u
tohto zamestnávateľa, ani o prvý pracovný úraz (5 registrovaných pracovných úrazov, z toho 2 závažné
pracovné úrazy), z dôvodu preukázania nedostatkov v príčinnej súvislosti s udalosťou pracovného úrazu
s ťažkou ujmou na zdraví bola pokuta uložená vo výške 33 000 EUR. V danom prípade sa pokuta
ukladá ako preventívna pokuta v minimálnej možnej výške. Aj s ohľadom na veľkosť zamestnávateľa
(17 zamestnancov) má IP Prešov za to, že pokuta je v uloženej výške pre zamestnávateľa viac ako
zaťažujúca, ale keď sa na vzniku poškodenia zdravia zamestnanca podieľalo aj porušenie právnych
predpisov zo strany zamestnávateľa, nebolo možné a odôvodnené neuložiť pokutu alebo ju dokonca
uložiť v nižšej výške. S ohľadom na závažnosť porušenia predpisov a jeho následky je pokuta
uložená stále iba v dolnej časti sadzby ustanovenej pre ukladanie pokút. Po zohľadnení toho, že sa
zamestnávateľ zjavne bez toho, aby držal všetky svoje povinnosti spoliehal na to, že nedôjde k žiadnym
následkom, keď už v minulosti boli na jeho pozemku jeho zamestnancami vykonávané výkopové práce
a nedošlo k žiadnej udalosti. V minulosti sa však vykonávali výkopové práce vo výkopoch do 1 m.
Vzhľadom na zistené porušenie predpisov, ako aj s prihliadnutím na následok tohto porušenia povinností
je nevyhnutné ako výchovné opatrenie zvoliť uloženie pokuty. Nakoľko však sa účastníkovi konania
sa ukladá pokuta prvýkrát v takejto výške a nešlo o pracovný úraz so smrteľným následkom, nie je
odôvodnené trvať na uložení pokuty vo vyššej výške. Pokuta aj v najnižšej možnej výške dostatočne splní
svoj výchovný charakter a bude pre zamestnávateľa viac ako len výchovným upozornením na povinnosť
dodržiavať ustanovené povinnosti. Zamestnávateľ s ohľadom na riziká vyskytujúce sa pri zemných
prácach, ktoré si svojpomocne vykonáva v svojom areáli musí zodpovednejšie riadiť a zaisťovať BOZP,
pretože nedodržaním predpisov na zaistenie BOZP pri zemných prácach sa zásadne zvyšuje riziko
vykonávanej práce, a tak dochádza k neprimeranému ohrozeniu života a zdravia zamestnancov.

Proti tomu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 7. augusta 2015 č. OPS/BEZ/2015/3859, O-280/2015 tak, že podľa ustanovenia
§ 59 ods. 2 č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie účastníka
konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. k.: P: 200/2014-R, 2015/177/7074 zo dňa
17.04.2015 potvrdil.



Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že medzi účastníkom konania a inšpektorátom práce nie je skutočnosť
chýbajúceho paženia výkopu sporná. O vedomosti účastníka konania o povinnosti zabezpečovať
výkopy pažením svedčí jeho priznanie do zápisnice. Ten, hoci teda vedel, že steny výkopov musia byť
zabezpečené proti zosunutiu, na potrebu zapaženia výkopu ani poškodeného a ani strojníka neupozornil,
a to z dôvodu, že „nepredpokladal, že sa môže niečo také stať". Túto skutočnosť potvrdili aj obe
dotknuté osoby, ktoré inšpektorom práce v rámci svojho výsluchu uviedli, že účastník konania síce o
nezabezpečení výkopu vedel, no nedal pokyn na odstránenie tohto nebezpečného stavu. Strojník S.
O. uviedol, že počas oboch dní realizácie prác pri výstavbe kanalizácie (teda dňa 05.08.2014 aj dňa
14.08.2014) upozorňoval poškodeného i jeho kolegov na potrebu zapažiť výkop, avšak bezvýsledne.
Konštatoval, že účastník konania napriek tomu, že poznal riziká vyplývajúce z vykonávanej práce,
nezabezpečil svoje pracovisko (budovanie kanalizácie jeho areáli) tak, aby neohrozovalo bezpečnosť
a zdravie zamestnancov, a to konkrétne tým, že nezabezpečil steny výkopu nachádzajúceho sa v jeho
areáli proti zosunutiu. Práve toto (ne)konanie pritom viedlo k vzniku závažného pracovného úrazu V.
Z., pri ktorom menovaný v dôsledku odtrhnutia zeminy v stene výkopu a následného zavalenia utrpel
viacnásobné poranenia. K námietke žalobkyne, že vzhľadom na skúsenosti poškodeného, tento mal
sám vedieť o potrebe zapaženia výkopu žalovaný uviedol, že práve zamestnávateľovi je zákonom
daná povinnosť určovať bezpečné pracovné postupy a určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia
a ochranné prostriedky, ktoré sa musia vykonať a používať. Rovnako je povinnosťou zamestnávateľa
sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a
bezpečných pracovných postupov. To, že účastník konania v prípade vzniku pracovného úrazu p. Z.
tieto svoje úlohy neplnil, vyplýva z predložených dokladov - najmä zo zápisníc o podaní informácie. Tie
jasne dokazujú, že účastník konania neupozornil dotknuté osoby na nevyhnutnosť zapaženia výkopu,
hoci spôsob ich práce videl. Z výpovedí dotazovaných osôb (poškodeného i p. O.) jasne vyplýva, že
p. Ienča ešte pred ukončením výkopových prác vstupoval do nezabezpečeného výkopu, čo mu bolo
v protokole inšpektormi práce aj vytknuté. Účastník konania (ako zamestnávateľ) teda nezabezpečil
strojový výkop pažením pred tým. ako bolo zamestnancom umožnené doň vstúpiť. Bolo jednoznačne
preukázané, že poškodený V. Jenča nevyhnutne musel vstúpiť do výkopu, čo je zjavné aj z výpovede
p. Daňka, ktorý doznal, že videl poškodeného vo výkope, keď zasúval rúry do ČOV a tiež keď spájal
ďalšie rúry vo vnútri toho výkopu. V obdobnom duchu sa vyjadril aj sám poškodený, ktorý inšpektorom
práce uviedol, že PVC rúry sa začali ukladať už týždeň pred jeho úrazom, po dokončení časti výkopu
v dĺžke cca 15 m. Podľa tvrdenia p. Jenču. dve rúry spojil s p. O. na kraji výkopu a uložil ich (už
spojené) dnu do výkopu, a to tak, že ich upravil do patričného spádu. Pri tejto činnosti (upravovaní
rúr do spádu) sa podľa svojich slov nachádzal vo vnútri nezapaženého výkopu, čo jasne dokazuje,
že nielen v deň úrazu, ale aj týždeň pred ním (konkrétne dňa 05.08.2014) poškodený vstupoval do
nebezpečného priestoru. Účastník konania na túto skutočnosť mal reagovať, no napriek tomu, že
vedel, o vkladaní a úprave rúr vo vnútri výkopu (v rámci kontroly vykonávania prác účastník konania
musel vidieť, že časť rúr je vo výkope uložená a pripojená k ČOV), nedal pokyn na jeho zapaženie.
Tento flagrantný prístup účastníka konania k dodržiavaniu zásad bezpečnej práce tak spôsobil, že v
dôsledku zosunutia steny výkopu došlo k zavaleniu p. Jenču zeminou, v dôsledku čoho menovaný
utrpel viacnásobné poranenia (konkrétne zlomeninu kľúčnej kosti, zlomeninu siedmich rebier na ľavej
strane a dvoch rebier na pravej strane, zlomeninu panvy a ďalšie zlomeniny, prepichnutie pľúc a
pomliaždenie vnútorných orgánov), ktoré boli ošetrujúcim lekárom - MUDr. Jurajom Smatanom, MBA.
úrazová chirurgia FNsP J. A. Reimana, Prešov posúdené ako ťažká ujma na zdraví. Z toho záveru
ošetrujúceho lekára obsiahnutého v dokumente s názvom „Posudok o závažnosti pracovného úrazu“
- zo dňa 22.09.2014 vychádzal aj inšpektorát práce pri vyvodzovaní zodpovednosti účastníka konania
za zistený správny delikt. Činil tak v súlade s ustanovením § 17 ods. 10 zákona o BOZP, ktorý ukladá
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť na požiadanie písomne oznámiť zamestnávateľovi,
príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru, či ide o závažný pracovný úraz podľa
odseku 4 písm. a) a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho
ochorenia podľa § 3 písm. 1), takéto oznámenie mal inšpektorát práce k dispozícii, keď rozhodoval
o právnych následkoch pre účastníka konania. Splnomocnený zástupca ako súčasť odvolania síce
predložil dve lekárske správy, z nich však ani jedna nehovorí o závažnosti pracovného úrazu p. Z..
Vzhľadom na právnu neupotrebiteľnosť predmetných dôkazov a tiež na skutočnosť, že účastník konania
iné posúdenie závažnosti pracovného úrazu menovaného neposkytol, dospel odvolací orgán k názoru,
že nie je dôvod spochybňovať závery ošetrujúceho lekára, najmä ak o ich údajnej nesprávnosti majú
svedčiť nepriame dôkazy, z ktorých ani jeden o závažnosti šetreného úrazu nepojednáva.



Národný inšpektorát práce po posúdení skutkového a právneho stavu, z ktorého preskúmavaný správny
akt vychádzal a po vysporiadaní sa s argumentáciou účastníka konania záverom konštatuje, že postih
účastníka konania za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona BOZP v nadväznosti na § 10 a
bod 5.1. prílohy č. 2 vyhlášky č. 147/2013 Z.z., ktoré bolo zistené v príčinnej súvislosti so vznikom
závažného pracovného úrazu zamestnanca V. Z., je legitímny, nachádzajúci oporu v predloženom
spisovom materiáli.

Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce spája vznik ťažkej ujmy na zdraví, resp.
smrti so sankciou najmenej vo výške 33 000 EUR. Tá bude zamestnávateľovi uložená len v prípade
preukázania príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním a vznikom pracovného úrazu s
takýmto následkom, čo v prejednávanom prípade, vzhľadom na obstarané dôkazy, bolo skutkovo i
právne podložené.

Podľa ustanovenia § 6 ods. I písm. d) zákona o BOZP pritom zamestnávateľovi vyplýva povinnosť v
záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie,
pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest
a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať
potrebnú údržbu a opravy

Ustanovenie § 10 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. odkazujúce na prílohu č. 2 cit. právnej normy túto povinnosť
ďalej rozvíja, keď na účely zabezpečenia stability stien výkopov prikazuje, aby tieto boli zabezpečené
proti zosunutiu, a to pažením. Spôsob zabezpečenia stability stien výkopov musí byť uvedený v
projektovej dokumentácii stavby, ktorá obsahuje najmä druh paženia, parametrické údaje paženia a
spôsob jeho realizácie.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť
pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z
tohto zákona, z predpisov uvedených v $ 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode
alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 EUR.

Podľa ustanovenia§ 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z.z., je ťažkou ujmou na zdraví vážna porucha zdravia
alebo vážne ochorenie, a to:
1. zmrzačenie,
2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
3. ochromenie údu,
4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
5. poškodenie dôležitého orgánu,
6. zohyzdenie,
7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo
8. mučivé útrapy.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie
do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a) a ak ide o
ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. I).

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Úlohou krajského súdu bolo posúdiť, či správny orgány orgán postupoval v súlade so zákonom a či
porušenie povinnosti žalobkyne má za následok uloženie pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z
tohto zákona za podmienok uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká
ujma na zdraví, najmenej 33 000 EUR.

Krajský súd považuje nesporné, že zo strany žalobcu ako zamestnávateľa došlo k porušeniu povinnosti
tým, že nezabezpečil svoje pracovisko (budovanie kanalizácie jeho areáli) tak, aby neohrozovalo



bezpečnosť a zdravie zamestnancov, a to, že nezabezpečil steny výkopu nachádzajúceho sa v jeho
areáli proti zosunutiu. Práve toto (ne)konanie viedlo k vzniku závažného pracovného úrazu V. Z., pri
ktorom tento v dôsledku odtrhnutia zeminy v stene výkopu a následného zavalenia utrpel viacnásobné
poranenia.

Z rozhodnutí obidvoch správnych orgánov vyplýva, že pri uložení výšky pokuty vychádzali z Posudku
o závažnosti pracovného úrazu zo dňa 22.09.2014, vypracovaného ošetrujúcim lekárom - MUDr. Z. N.,
MBA. úrazová chirurgia FNsP J. A. Reimana, Prešov, ktorý poranenia poškodeného posúdil ako ťažkú
ujma na zdraví. Postupovali tak síce v súlade s ustanovením § 17 ods. 10 zákona o BOZP, ktorý ukladá
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť na požiadanie písomne oznámiť zamestnávateľovi,
príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru, či ide o závažný pracovný úraz podľa
odseku 4 písm. a) a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho
ochorenia podľa § 3 písm. 1), ale neodstraňovali vadu tohto posudku, ktorý neobsahoval určenie vážnej
poruchy zdravia ani vážne ochorenie, následkom ktorého možno konštatovať ťažkú ujmu na zdraví, aj
keď to malo vážne právne následky pre žalobkyňu - uloženie pokuty v uvedenej výške.

Následkom toho došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci správnymi orgánmi, keď sa uspokojili
s posudkom ošetrujúceho lekára, ktorý neobsahoval všetky zákonné náležitosti, aj keď žalobkyňa na
tieto skutočnosti poukazovala počas konania a aj v odvolacom konaní. Zistenie skutkového stavu je
nedostačujúce na posúdenie veci. Argumentácia žalovaného, že prepichnutie pľúc, aj keď to nie je
uvedené v posudku ošetrujúceho lekára, možno považovať za ťažkú ujmu na zdraví, nemá oporu v
zákone. Zákon správnemu orgánu takúto možnosť nedáva.

Vzhľadom na uvedené súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250 ods. 2, písm. c, d, O.s.p., pretože
ho považuje za vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatočne
odôvodnené.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného dôsledne sa zaoberať posúdením ťažkej ujmy na zdraví
u poškodeného, za týmto účelom vyzvať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o doplnenie posudku a
pri konštatovaní ťažkej ujmy na zdraví túto vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 3 písm. l) zákona č.
124/2006 Z.z.. Následne bude povinnosťou správnych orgánov nové rozhodnutie riadne odôvodniť.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a uložil žalovanej nahradiť žalobkyni
trovy konania, ktoré jej vznikli so zaplatením súdneho poplatku vo výške 70 EUR a s trovami právneho
zastúpenia, a to podľa § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. za dva
úkony právnej služby v roku 2015 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 13.08.2015, podanie
žaloby na súd zo dňa 17.08.2015), teda 2 x po 139,83 EUR a 2 x režijný paušál po 8,39 EUR, za dva
úkony v roku 2016 (písomné podanie na súd vo veci samej, vyjadrenie k vyjadreniu k žalobe, účasť na
pojednávaní dňa 14.01.2016) po 143 EUR a 2 x režijný paušál po 8,58 EUR, spolu odmena právneho
zastúpenia za rok 2015 a 2016 vo výške 599,60 EUR, ďalej podľa § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. za náhradu za stratu času, za tri zmeškané polhodiny po 14,30 EUR,
spolu vo výške 42,90 EUR a náhradu za cestovné Košice-Prešov a späť vo výške 17,89 EUR, spolu
trovy právneho zastúpenia vo výške 660,39 EUR + 20 % DPH = 132,78 EUR, celkové trovy právneho
zastúpenia vrátane DPH = 792,46 EUR.

Senát vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.