Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/44/2015 z 6. 6. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. júna 2016, sp. zn. 1S/44/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015201103.2
Krajský súd Prešov | 1S/44/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015201103.2 | 2016-06-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1fc4082-02a7-49fb-b4db-de7c15c244e5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201103.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201103
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201103.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek
senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne G. X., nar. XX.A. XXXX,
bytom N. č. XXX, právne zastúpenej JUDr.Martinom Tomasom, advokátom, so sídlom 1.mája č.
216/7, Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 09.novembra 2015 č.
1643541/2015 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e     rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.novembra 2015 č. 1643541/2015 podľa § 250j ods. 2
písm. a/, d/ O.s.p. a      v r a c i a    vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný      j e     p o v i n n ý     nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 792,08 eur, ktoré je povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Martinovi Tomasovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré je citované v
úvode tohto rozsudku, ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu
trov konania.

Žalobkyňa konštatovala, že rozhodnutím Obce Vrbov č. 512/2015 zo dňa 21.07.2015 jej bola vyrubená
daň z lesných pozemkov v sume 168,87 eur. Uviedla, že toto rozhodnutie napadla odvolaním, ktoré
odôvodnila tým, že v tom čase prebiehalo oceňovanie lesných pozemkov a po ocenení týchto lesných
pozemkov predloží Obecnému úradu Vrbov ocenenie k vyrubeniu dane. Uviedla, že prípisom bola
vyzvaná na doplnenie odvolania s tým, aby v lehote 15 dní od doručenia uvedenej výzvy odstránila
nedostatky podaného odvolania, ktoré boli špecifikované vo výzve a podaním zo dňa 11.09.2015 doplnila
odvolanie.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie Obce Vrbov potvrdil. Poukázala na to, že odvolaním
napadla postup prvostupňového správneho orgánu, predovšetkým postup, akým Obec Vrbov dospela
k rozhodnutiu zo dňa 21.07.2015 č. 512/2015, na základe ktorého  bola vyrubená miestna daň za
miestne pozemky. V odvolaní namietala predovšetkým tú skutočnosť, že všeobecne záväzné nariadenie
obce o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady,
účinné od 01.01.2014, v článku 3 „Hodnota pozemku“ sa odvoláva na článok 4 ods. 2 písm. c/ a d/
tohto všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa Obec Vrbov riadila pri vyrubovaní poplatku za lesné
pozemky, avšak takýto článok v uvedenom všeobecne záväznom nariadení v tom čase ešte vôbec
neexistoval a neexistuje, s odkazom  na VZN 3/2013. Uviedla, že namietala tiež tú skutočnosť, že z



rozhodnutia Obce Vrbov nie je zrejmé, ako správca dane dospel k vyrubenej dani vo výške 168,87 eur,
keďže v tomto rozhodnutí chýba výpočet uvedenej sumy.

Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného, aj keď nepoprela konštatáciu žalovaného
a to, že ako prílohu k podanému doplneniu odvolania proti rozhodnutiu predložila Všeobecne
záväzné nariadenie č. 3/2013, účinné od 01.01.2014 do 31.12.2014, avšak VZN č. 3/2014 prijaté
Obecným zastupiteľstvom vo Vrbove a účinné od 01.01.2015 do 31.12.2015 bolo prijaté v tom
istom a nezmenenom znení ako VZN č. 3/2013. VZN č. 3/2014 pre rok 2015 bolo prijaté Obecným
zastupiteľstvom obce Vrbov na ustanovujúcom zasadnutí Obecného zastupiteľstva Vrbov konaného dňa
15.12.2014. Zo zápisnice ustanovujúceho zasadnutia OZ Vrbov zo dňa 15.12.2014 vyplýva, že k bodu
7 VZN č. 3/2014, ktorého predmetom bolo prijatie VZN č. 3/2014 o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bolo po diskusii poslancami Obecného
zastupiteľstva Vrbov prijaté jednohlasné uznesenie s tým, že (citovanie): „Oproti návrhu v čl. 3 ods. 2
písm. d/, e/ je sadzba 2%, ostatné časti VZN boli schválené bez zmeny.“ K tomuto bodu bolo prijaté
uznesenie č. 10/2014/2. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobkyňa nesúhlasí s konštatáciou
žalovaného, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti a vydaní rozhodnutia č. 512/2015 zo
dňa 21.07.2015 postupoval správne a podľa VZN č. 3/2014 s účinnosťou od 01.01.2015, v ktorom
bola táto chyba odstránená. Uviedla, že prílohou žaloby je aj VZN Obce Vrbov o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 3/2014, ktoré bolo prijaté
na ustanovujúcom zasadnutí OZ Vrbov dňa 15.12.2014, ktoré je riadne podpísané aj starostkou Obce
Vrbov p. Z. R. U..

Dôvodila tiež tým, že všeobecne záväzné nariadenie je možné charakterizovať z hľadiska práva ako
normatívny právny akt vydaný obecným zastupiteľstvom, ktorého obsah je záväzný pre všetky fyzické
osoby a právnické osoby, trvalo alebo prechodne sa zdržiavajúce na území tejto obce. Uznášať sa
na VZN je výlučne právomoc obecného zastupiteľstva, s odkazom na § 11 ods. 4 písm. g/ Zákona o
obecnom zriadení. Po schválení VZN už nemožno v texte vykonávať žiadne zmeny, doplnky, prípadne
opravy a to ani v tom prípade, ak by došlo k rozporu medzi jednotlivými ustanoveniami tohto VZN.

Žalobkyňa zdôraznila, že OZ obce Vrbov sa od 01.01.2015 nezaoberalo zmenou účinného VZN č.
3/2014, a preto považuje rozhodnutie a postup žalovaného za nezákonný a týmto postupom správneho
orgánu bola ukrátená na svojich právach, pretože v rámci svojej rozhodovacej činnosti sa nedostatočne
zaoberal otázkou, v akom pôvodnom znení bolo prijaté VZN č. 3/2014. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa
zastáva názor, že k oprave VZN č. 3/2014 došlo až potom, ako žalobkyňa podala odvolanie, resp. jeho
doplnenie proti rozhodnutiu č. 512/2015. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, žeby obecné zastupiteľstvo
Obce Vrbov, do ktorého pôsobnosti patrí schvaľovanie VZN, urobilo zmenu, resp. prijalo VZN v znení,
ako to cituje žalovaný v rozhodnutí.

V súvislosti s uvedenými žalobnými námietkami poukázala na to, že predkladá výpis z internetovej
stránky Obce Vrbov, z ktorého vyplýva, že VZN Obce Vrbov č. 3/2014 o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bolo zverejnené dňa 16.12.2014. Až dňa
05.10.2015, tzn. v čase, keď už bolo podané odvolanie, ako aj doplnenie odvolania žalobkyňou, bol na
uvedenej stránke Obce Vrbov zaznamenaný vstup do VZN.

S poukazom na uvedené skutočnosti sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného, ktoré vidí v tom, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalovaný uvedeným postupom jej
odňal možnosť riadne uplatňovať si ústavné právo tým, že sa riadne nezaoberal podaným opravným
prostriedkom a žalobkyňa prezentuje názor,  že žalovaný nepostupoval podľa zákona, a preto považuje
napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho postup za nezákonné. Uvedeným postupom a rozhodnutím
bola ukrátená na subjektívnych právach. Poukázala na to, že podľa jej názoru správne orgány postupujú
v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý je povinný zistiť presne a
úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, čo v predmetnej
veci podľa názoru žalobkyne nebolo žalovaným vykonané, pretože ak by žalovaný riadne preskúmal, v
akom znení bolo prijaté Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2014 obce Vrbov, zistil by, že ustanovenie
tohto všeobecne záväzného nariadenia čl. 4 ods. 2 písm. c/ a d/ neexistuje.



Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 05.01.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Žalovaný v súvislosti so žalobnými námietkami uviedol a to k otázke znenia všeobecne
záväzného nariadenia č. 3/2014, že v odvolacom konaní správca dane predložil žalovanému písomné
materiály Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2014 platné pre rok 2015, ktoré sa v čl. 3 ods. 1
odvoláva na čl. 3 ods. 2 písm. c/ a d/, z čoho vyplýva, že hodnota pozemkov 2,00 eur je stanovená
pre lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy a rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky
využívané vodné plochy. Žalobkyňa k odvolaniu predložila Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2013,
ktoré platilo pre rok 2014. Na základe predloženého spisového materiálu žalovaný rozhodol napadnutým
rozhodnutím a konštatoval, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov predmetom
dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení:
a/ orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty,
b/ záhrady,
c/ zastavené plochy a nádvoria, ostatné plochy,
d/ lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky
využívané vodné plochy,
e/ stavebné pozemky.

Dôvodil tiež tým, že zákon č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 7 ods. 3 upravuje,
že základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. d/ je hodnota pozemku bez porastov určená
vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej za 1 m2 podľa predpisov o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku. Poznámka pod čiarou 10 znie: „Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej  hodnoty majetku v znení
neskorších predpisov.“ Citoval aj ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 582/3004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého správca dane môže všeobecne záväzným nariadením stanoviť, že namiesto
hodnoty pozemku zistenej za 1 m2 podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa použije
hodnota pozemku za 1 m2 uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. Takto ustanovená hodnota
pozemku sa použije, len ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom.

Poukázal na Všeobecne záväzné nariadenie obce Vrbov o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 3/2014 v čl. 3 ods. 1 upravuje, že ak daňovník pri
pozemku uvedenom v čl. 3 (čl. 4 ods. 2 písm. c/ a d/ tohto VZN) nepreukáže hodnotu pozemku znaleckým
posudkom, obec použije hodnotu pozemku 2,00 eurá. Článok 3 ods. 2 VZN č. 3/2014 v zmysle § 8
ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. Obec Vrbov určuje ročnú sadzbu dane z pozemkov pre jednotlivé druhy
pozemkov v tomto členení:
a/ orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty 0,50 %,
b/ záhrady 0,40 %,
c/ lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy 0,40 %,
d/ rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy 2%,
e/ zastavené plochy a nádvoria 0,40 %,
f/ stavebné pozemky 0,40 %,
g/ ostatné plochy okrem stavebných pozemkov 0,40 %.

Žalovaný s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 1, § 7 ods. 3 a 6 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov vyvodil záver, že znaleckým posudkom sa zisťuje hodnota pozemkov v prípade lesných
pozemkov, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané
vodné plochy. Ak hodnotu týchto pozemkov nepreukáže daňovník znaleckým posudkom, použije sa
hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. Žalovaný tiež uviedol, že aj zo znenia
čl. 3 ods. 1 VZN č. 3/2014,  ktorým je určená hodnota pozemkov, vyplýva, že sa odvoláva na čl. 4 VZN
č. 3/2014, ktorým správca dane určil sadzby dane zo stavieb, je nesprávna.

Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný považoval odvolanie na čl. 3 ods. 1 VZN č. 3/2014 na čl.
4 ods. 2 písm. c/ a d/ (správne na čl. 3 ods. 2 písm. c/ a d/) za chybu v písaní, ktorá bola odstránená
skutočne až uznesením č. 66/2015 zo dňa 24.11.2015, čo vyplýva zo spisového materiálu predloženého
správcom dane k žalobe. Napriek tejto chybe v písaní je z uvedených ustanovení Zákona o miestnych



daniach a VZN č. 3/2014 zrejmé, že hodnota pozemku 2,00 eur ustanovená v čl. 3 ods. 1 VZN č. 3/2014
sa vzťahuje na lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy.

Z uvedeného teda vyplýva,  že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
- v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy  ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia - rozhodnutiami správnych orgánov
sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Druhá hlava piatej časti O.s.p. upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiach správnych
orgánov. Podľa § 247 ods. 1 podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa
preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - predmetom preskúmania
môže byť za podmienok ustanovených v odseku 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa
opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z administratívnych spisov predložených žalovaným vyplýva, že Obec Vrbov  na základe priznania k
dani z nehnuteľností... rozhodnutím č. 512/2015 ako správca dane podľa § 99e ods. (neuvedený) zákona
č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní... vyrubila žalobkyni na
rok 2015 za lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy (s odkazom na § 6 ods. 1 písm. d/ zákona)
rozdiel dane vypočítaný a vyrubený správcom dane podľa dodatočného priznania v sume 168,87 eur.

Výrok tohto rozhodnutia bol odôvodnený tak, že Obec Vrbov ako správca dane z nehnuteľnosti vyrubila
daň z nehnuteľnosti podľa § 99e ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a o miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, VZN č. 3/2014 a na základe skutočností
uvedených daňovníkom v dodatočnom priznaní k dani k nehnuteľnosti v sume uvedenej vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Zo Všeobecne záväzného nariadenia obce Vrbov o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 3/2014 a to čl. 1 predmet úpravy týmto všeobecne
záväzným nariadením
a/ ukladá miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, b/ určuje
sadzby daní a poplatku, spôsob vyberania dane a poplatku, daňovú povinnosť daňovníka a poplatníka,
c/ ustanovuje oslobodenie od dane, zníženie dane, zníženie poplatku a odpustenie poplatku.

Článok 2 všeobecne záväzného nariadenia upravuje, že Obec Vrbov ukladá na svojom území tieto
miestne dane:
a/ daň z nehnuteľností... .

Podľa čl. 3 ods. 1 - ak daňovník pri pozemku uvedenom v čl. 3 ods. 2 písm. c/ a d/ tohto VZN nepreukáže
hodnotu pozemku znaleckým posudkom, obec použije hodnotu pozemku 2,00 eurá.

V čl. 3 ods. 2  je sadzba dane upravená tak, že v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. Obec Vrbov
určuje ročnú sadzbu dane z pozemkov, pre jednotlivé druhy pozemkov v tomto členení:
a/ orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty 0,50 %,
b/ záhrady 0,40 %,



c/ lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy 0,40 %,
d/ rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy 2%,
e/ zastavené plochy a nádvoria 0,40 %,
f/ stavebné pozemky 0,40 %,
g/ ostatné plochy okrem stavebných pozemkov 0,40 %,
h/ v zmysle § 8 ods. 2 Zákona o miestnych daniach a poplatku, Obec Vrbov zvyšuje v časti obce „Šípkový
vrch“ ročnú sadzbu dane z pozemkov uvedenú v ods. 1 písm. a/ orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné
sadzby a trvalé trávnaté pozemky, tohto všeobecne záväzného nariadenia, na 1,25 %.

Na základe odvolania žalobkyne z dôvodov tak, ako ich sama žalobkyňa citovala v žalobe, žalovaný
rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
napadnuté rozhodnutie potvrdil.

S odvolacími námietkami sa vyrovnal tak, že citoval ustanovenia zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších
predpisov § 6 ods. 1, ods. 3, § 7 ods. 3, ods. 6, § 8 ods. 1, ods. 2, §8a, § 18 ods. 2, § 99e ods. 1,
poukázal na Všeobecne záväzné nariadenie obce Vrbov a to čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 2, čl. 25 ods. 1 a
čl. 25 ods. 6 VZN č. 3/2014.

Žalovaný konštatoval, že z uvedených ustanovení Zákona o miestnych daniach vyplýva,  že na zaradenie
pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra a pre zaradenie lesného
pozemku do kategórie lesa je určujúci program starostlivosti o lesy. Základom dane u lesných pozemkov
podľa § 7 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je hodnota pozemku bez porastov
určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej na 1 m2 podľa predpisov
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Ak daňový subjekt nepreukáže hodnotu lesných pozemkov
znaleckým posudkom, správca dane použije pre výpočet základu dane hodnotu lesných pozemkov
ustanovenú všeobecne záväzným nariadením, čo mu umožňuje § 7 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 18 ods. 2 a § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je na
vyrubenie dane z nehnuteľnosti rozhodujúci stav k 01. januáru zdaňovacieho obdobia, pričom na zmeny
skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa
neprihliada. Výnimkou je len nadobudnutie nehnuteľností vydražením a dedením.

Odvolací správny orgán dôvodil, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt pri
podaní dodatočného priznania hodnotu lesných pozemkov nepreukázal znaleckým posudkom. Správca
dane preto správne pri výpočte základu použil hodnotu lesného pozemku upravenú v čl. 3 ods. 1 VZN
č. 3/2014, t.j. 2,-- eur/m2. Daň z pozemkov v súlade s § 8a zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane z pozemkov, pričom základe dane
sa vypočíta ako súčin výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku. V danom prípade sa daň za lesné
pozemky vypočíta nasledovne: 21 109 m2 (výmery lesných pozemkov) x 2,-- eur/m2 (hodnota lesných
pozemkov podľa čl. 3 ods. 1 VZN č. 3/2014) x 0,40 % (sadzba dane podľa čl. 3 ods. 2 VZN č. 3/2014)
= 168,87 eur.

Ak žalobkyňa ako daňový subjekt vo svojom odvolaní poukázala na nezrovnalosť VZN účinného od
01.01.2014 a uvádza, že čl. 4 ods. 2 písm. c/ a d/, na ktorý odkazuje čl. 3, neexistuje. Prílohou doplnenia
odvolania je VZN č. 3/2013. Táto chyba sa skutočne týka Všeobecne záväzného nariadenia Obce Vrbov
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 3/2013,
ktoré bolo účinné od 01.01.2014 do 31.12.2014. Pri vyrubení rozdielu dane z nehnuteľností rozhodnutím
č. 512/2015 zo dňa 21.07.2015 na rok 2015 postupoval správca dane už podľa VZN č. 3/2014 účinného
od 01.01.2015, v ktorom bola táto chyba odstránená. VZN č. 3/2013 bolo čl. 25 ods. 1 VZN č. 3/2014
zrušené.

Žalovaný uviedol, že ak bude znalecký posudok z prebiehajúceho oceňovania lesných pozemkov
vyhotovený do konca roka 2015, hodnota lesných pozemkov stanovená týmto znaleckým posudkom
bude rozhodujúca pre vyrubenie dane z nehnuteľností na rok 2016. Odvolací orgán konštatoval, že
správca dane postupoval pri vyrubení dane v súlade s platnými právnymi predpismi a všetky námietky
odvolávajúceho považuje za neopodstatnené.



Zo žalobných námietok jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa tvrdí, že žalovaný vychádzal z nesprávneho
právneho názoru, z nedostatočne zisteného stavu veci.

Zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady nesporne vyplýva, že zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností a to daň z
pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov.

Správu dane z nehnuteľností vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Predmetom
dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky, ktoré sa členia (§ 6 ods. 1 zákona).
Teda predmetom dane podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 582/2004 Z.z. sú aj lesné pozemky, na
ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy.
Medzi účastníkmi konania je nesporné, že správca dane mohol prijať všeobecne záväzné nariadenie vo
vzťahu k ročnej sadzbe dane z pozemkov.

Z ustanovenia § 8 ods. 1 vyplýva, že ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25 %. Podľa odseku
2 § 8 zákona ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne
záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom
katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1.januára príslušného zdaňovacieho obdobia.
Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v
jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť ročné sadzby dane rôzne pre
jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1. Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre
pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a/ nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa
odseku 1, ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d/ nesmie presiahnuť
10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1 a ročná sadzba dane z pozemkov pre
pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b/, c/ a e/ nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane
z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b/, c/ a e/ vo všeobecne
záväznom nariadení. Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia
nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1.

Podľa § 102 zákona č. 582/2004 Z.z. vyplýva, že na správu miestnych daní a poplatku sa vzťahuje
všeobecný predpis, ak tento zákon §§ 28, 34a, 34b, 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 64b, 65, 72, 73, 73a, 75,
81a, 82, 98a, 98b, 99, 99a a 99h neustanovuje inak.

Z ustanovení uvedených v § 102 nevyplýva, žeby v tomto konaní nebolo potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ktorý v § 1 ods. 1 upravuje, že tento zákon upravuje
správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so
správou daní. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak a podľa ods. 3 tohto ustanovenia - ak tak ustanovuje osobitný predpis, ustanovenia
tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií.

Všeobecne podľa názoru súdu aj obec je povinná rešpektovať základné zásady správy daní, ktoré
Daňový poriadok upravuje v § 3 ods. 1 až 10.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku - pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým
subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak
ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy
daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia - správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.



Podľa § 3 ods. 4 - správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri
správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.

Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného
podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy,
ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa ods. 6 - pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na
právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú
ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých
výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku - daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia - právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa ods. 9 tohto ustanovenia - správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ods. 10 - ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov.

Podľa Daňového poriadku a to § 4 ods. 1 správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

Zo spisu správcu dane - Obce Vrbov vyplýva, že spolu s daňovým priznaním žalobkyňa nepredložila
ocenenie nehnuteľnosti. Správca dane však v konaní neaplikoval § 13 ods. 8 Daňového poriadku, podľa
ktorého, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán
daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch
spojených s ich odstránením.

Znenie VZN č. 3/2014 bolo zmätočné, o čom jednoznačne svedčí uznesenie zo 7.riadneho zasadnutia
Obecného zastupiteľstva obce Vrbov zo dňa 24.11.2015 č. 66/2015, podľa ktorého „Obecné
zastupiteľstvo vo Vrbove schvaľuje opravu chyby vo VZN obce Vrbov č. 3/2014 článok 3, ods. 1 má
správne znieť: Ak daňovník pri pozemku uvedenom v čl.3 ods. 2 písm. c/ a d/ tohto VZN nepreukáže
hodnotu pozemku znaleckým posudkom, obec použije hodnotu pozemku 2,-- eur“.

Obec Vrbov vo výzve na podanie čiastočného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti vo vzťahu k
žalobkyni zo dňa 18.02.2015 nevyzvala žalobkyňu na predloženie ocenenia. Súdu teda nie je zrejmý
postup správcu dane, na základe akých skutočností mal v úmysle vyrubiť daň za danej situácie.

V odvolaní proti rozhodnutiu obce žalobkyňa ako odvolateľka uviedla, že „podáva odvolanie, nakoľko
prebieha ocenenie lesných pozemkov. Po ocenení pozemkov predložím Obecnému úradu ocenenie
k vyrubeniu dane. Napriek uvedenému správca dane výzvou zo dňa 25.08.2015 žalobkyňu vyzval na
doplnenie odvolania a to:
1/ Správne označiť správcu dane - Obec Vrbov.
2/ Spresniť dôvod odvolania (tento bol z odvolania zrejmý).
3/ Navrhované zmeny alebo zrušenia napadnutého rozhodnutia.

Daňový poriadok v ustanovení § 74 ods. 1 upravuje, že odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak
rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní
ním určenej osobitnej komisie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne
okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací
orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania



a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania
môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto
doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Žalobkyňa v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 07.06.2016 vypovedala, že „ocenenie už bolo
dávno urobené, bolo ocenené, čo urobil P.. C., to bolo na pozemkovom úrade, ako sú ocenené pozemky
podľa zákona, orná pôda a trvalé trávne porasty, to tiež odtiaľ zobrali, ale nikomu sa nechcelo ísť na
pozemkový úrad, žeby to ocenenie mal. Išiel poslanec, on to zariadil, doniesol a ja som zaplatila, lebo
rozhodnutie prišlo na 168,-- eur a ostatným upravili rozhodnutie podľa ocenenia.“ Ak uvedený postup
opísaný žalobkyňou zodpovedá realite, potom ide o šikanózny postup správcu dane a tento je v rozpore
so základnými zásadami správy daní, ktoré súd cituje v odôvodnení rozsudku.

V predmetnej veci je nesporné, že v čase vydania rozhodnutia Obcou Vrbov ale aj žalovaného
všeobecne záväzné nariadenie nebolo správne, došlo k procesným pochybeniam správcu dane, a ak
žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, podľa názoru súdu vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa ustanovenia § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. - pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Krajský súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ po preskúmaní
rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe napadnuté rozhodnutie
zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v ďalšom konaní je povinný o odvolaní žalobkyne opätovne rozhodnúť, prípadne doplniť
dokazovanie prostredníctvom prvostupňového správneho orgánu na tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k
rozdielnemu prístupu vo vzťahu k iným daňovníkom ako k nej, čo je postup v rozpore so základnou
zásadou správy daní upravenou v § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného jednoznačne vyplýva, že v odvolacom konaní neriešil základnú odvolaciu námietku
žalobkyne ocenenie nehnuteľností, pričom zmätočné všeobecne záväzné nariadenie obce vo vzťahu
k pochybeniam považuje za chybu v písaní, pričom samotnej žalobkyni v odôvodnení vytýka, že cituje
časti VZN č. 3/2013, pričom zo spisu je zrejmé, že išlo o identické všeobecne záväzné nariadenie, čiže
rovnaká chyba a nesprávnosť, ako je uvedená aj v predchádzajúcom všeobecne záväznom nariadení
platnom pre rok 2014.

Je nezvratným faktom, že VZN Obce Vrbov č. 3/2014 v čase vydania rozhodnutí mala vážne nedostatky,
ktoré je žalovaný v ďalšom konaní povinný brať do úvahy, pretože v opačnom prípade je postup správcu
dane - obce nepreskúmateľný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech,
súd priznal náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobkyne trovy konania vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 08.06.2016 tak, že podľa §
11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb si uplatnil náhradu trov konania proti žalovanému spočívajúcu v
zaplatení súdneho poplatku vo výške 70,-- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 722,08
eur a to:
- prevzatie a príprava dňa 20.11.2015 v sume 139,83 eur,
- podanie návrhu zo dňa 24.11.2015 v sume 139,83 eur,
- porada s klientom zo dňa 03.06.2016 v sume 143,-- eur,
- pojednávanie dňa 07.06.2016 v sume 143,-- eur,
- 2x režijný paušál á 8,39, spolu v sume 16,78 eur,
- 2x režijný paušál á 8,58 eur, spolu v sume 17,16 eur,
spolu: 599,60 eur



- za PHM s DPH na trase Poprad - Prešov a späť dňa 07.06.2016, 2x 80 km x 4,4 l/100 km = 7,04 x
1,099, t.j. 7,40 eur
- za použitie vozidla na trase Poprad - Prešov a späť dňa 07.06.2016, 1 km = 0,183 x 160 km, t.j. 29,28
eur,
- za stratu času na ceste Poprad - Prešov a späť dňa 07.06.2016, za 6 polhodín á 14,30 eur, t.j. 85,80 eur,
spolu: 122,48 eur,

trovy právneho zastúpenia v sume: 722,08 eur,
trovy celkom v sume 792,08 eur.

Súd aplikujúc ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov preskúmal predložené vyúčtovanie a dospel k záveru, že je v súlade s
ustanovením § 11 ods. 4, §13a ods. 1 písm. a/ až d/, § 15 a § 18 tejto vyhlášky.

Preto žalobkyni, ktorá mala úspech v konaní, priznal náhradu trov konania, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v U., pobočka S., č. účtu/IBAN: K.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto  rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.