Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sp/48/2015 z 3. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. mája 2016, sp. zn. 6Sp/48/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015201194.2 Krajský súd Prešov | 6Sp/48/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015201194.2 | 2016-05-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f20fa2b3-a284-48ca-91fe-23ae0c3577f7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201194.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201194
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201194.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Kežmarok,
katastrálny odbor, Baštová 16/A, za účasti D. J., bytom X. G. XX/XXX, Y. Z., o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia odporcu č.k.: OU-KK-KO-V 1800/15/Ka zo dňa 16. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č.k.: OU-KK-KO-V 1800/15/Ka zo dňa 16. októbra 2015.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.10.2015 odporca ako správny orgán príslušný na konanie
podľa ust. § 16 ods. 2, § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 247/2015-RAČ uzavretej dňa 11.08.2015 medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a D. J. ako záložcom, zastúpeným na základe dohody o splnomocnení zo dňa
27.02.2014 ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (teraz
DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá) rozhodol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona tak, že návrh
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č.
247/2015-RAČ uzavretej dňa 11.08.2015 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 21.09.2015 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 11.08.2015
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a D. J. ako záložcom, v zastúpení na základe dohody
o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.
Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve záložcu, zapísané na LV č.
XXX, k.ú. Y. Z., bližšie popísaný v čl. I. záložnej zmluvy. Tieto nehnuteľnosti mali slúžiť na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa, ktoré vznikli a vzniknú poskytnutím úveru na základe Úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom - dlžníkom.
Prílohou návrhu na vklad záložného práva bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou splnomocniteľ D. J.
splnomocnil splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na bezplatné zastupovanie
pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere.
Zároveň ho splnomocnil na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva.
Splnomocniteľ udelil splnomocnencovi plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné



vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo
doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere.

Citoval ust. § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“), podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie si určuje
správny orgán. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť presný stav veci je procesným
vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Podľa ust. § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku vykonávanie
dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Ďalej citoval ust. § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 37/1990
Zb. (správne 372/1990 Zb.) o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právny úkon,
ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný.

Dôvodil, že v súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka sa za dohodu o zabezpečení záväzku
považuje aj záložná zmluva. Tretia osoba môže podpísať na základe plnomocenstva žiadosť o úver,
úverovú zmluvu, resp. dodatky, avšak nie záložné zmluvy a návrh na vklad. V prípade podpisu záložných
zmlúv na základe plnomocenstva po dátume 30.04.2014 je takáto záložná zmluva považovaná za
neplatnú. Po tomto dátume, t.j. od 01.05.2014, môže byť podpísaná záložná zmluva a návrh na
vklad, v prípade, ak nehnuteľnosť vlastní fyzická osoba občan (t.j. spotrebiteľ) iba týmito vlastníkmi
nehnuteľností.

Ďalej uviedol, že je orgánom štátnej správy ako súčasť výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie vkladu práv k nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností na základe návrhu na vklad. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom na základe predložených podkladov posudzujú komplexne skutkové a právne skutočnosti.
Poukázal na ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona a skonštatoval, že s prihliadnutím na ust. § 31 ods.
1 Katastrálneho zákona dospel k záveru, že je v danom prípade dôvod na zamietnutie návrhu na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností, pretože podmienky na vklad neboli splnené.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia, v ktorom citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,
vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto
udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe
uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa,
pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že
navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám
rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu,
ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu.

Poukázal na skutočnosť, že pre správne orgány v tejto súvislosti platí zásada spoľahlivého zistenia
skutkového stavu veci, ktorá vyplýva z ust. § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku. Je toho názoru,
že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje aj
samotné odôvodnenie tohto rozhodnutia a konštatoval, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť
a nevychádzal pri vydávaní rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.



Argumentoval, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na
konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha
nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz
na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia
príslušného ustanovenia, ale je potrebné si vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je
vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého
sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je
dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne
existovať. Plnomocenstvo je samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v
postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa
na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou
veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že bolo udelené za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca
splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v
ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu.
Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatvorenej záložnej
zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne, tak ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon.

Na základe vyššie uvedených námietok konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdil, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie
odporcu a vráti mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie,
ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ a odporca
svoju neprítomnosť ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 05.04.2016 a súhlasili s tým, aby súd



konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani účastník konania D. J., ktorý
bol súdom vypočutý do zápisnice dňa 09.06.2016 mimo nariadeného pojednávania.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal odporcovi dňa 21.09.2015
návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 247/2015-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou
tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako
záložným veriteľom a D. J. ako záložcom, zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Zmluva bola uzavretá dňa
11.08.2015. Z čl. I predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetom záložného práva mali byť nehnuteľnosti v
podielovom spoluvlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXX k.ú. Y. Z.. Z čl. II predmetnej zmluvy vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému vlastníctvu k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe B. o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,
najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1400,- € spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Obsahom administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom D.
J. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Dohoda o splnomocnení bola
podpísaná oboma účastníkmi dňa 27.02.2014. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za
účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie
pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o
úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj
vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ
sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť
bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto
dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej
republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je
potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich
zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere
uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,
vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho
záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, pretože ide o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých
splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je
ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.



Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť
zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie
prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách vyššie citovaných zákonných
ustanovení a s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku dospel k
záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so
zákonom. V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie
náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona,
kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou odporcu vo vzťahu k neplatnosti plnomocenstva na
uzavretie záložnej zmluva podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právny úkon, ktorým



spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný.
V predmetnom konaní je nepochybné, že vzťah navrhovateľa ako záložného veriteľa a D. ako záložcu je
vzťahom spotrebiteľským a to na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX.
V ten istý deň, t.j. XX.XX.XXXX bol uzavretý aj právny úkon - dohoda o splnomocnení, ktorou D. J. ako
splnomocniteľ splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v súvislosti s vyššie uvedenou
úverovou zmluvou, aby ho zastupoval a okrem iného podpísal za neho záložnú zmluvu podľa § 552
Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa (veriteľa). Takýto úkon je
podľa § 5a ods. 4 vyššie citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa neplatný. Neplatnou je preto aj
záložná zmluva, na základe ktorej sa mal vklad záložného práva povoliť.

K námietkam navrhovateľa súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 v totožnej veci, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o
splnomocnení v takomto prípade sa prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany
spotrebiteľa. Z odôvodnenia tohto citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané
dispozitívnou zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou, z čoho vyplýva legitímne očakávanie
účastníkov súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročil rámec žalobných námietok navrhovateľ a
nevyhlásil prekvapivé právne názory, tzn. právne názory ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová
zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových
práv ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný
záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom
Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny
súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je
totožná aj s prejednávaným prípadom konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do
formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah
takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril
záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už v takejto dohode
nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry
súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn. C-168/05
bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austur com
Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že
pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať
na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské
štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.
Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých
neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým
minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca
nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani
následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp
hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia
zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o., to znamená také
konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu
navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že
ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto
skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či
výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho
zastupovania záujmov úverového dlžníka.



Navrhovateľ v opravnom prostriedku námietky proti rozhodnutiu odporcu zameral predovšetkým na
právnu argumentáciu vo vzťahu k ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na to je potrebné poukázať,
že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia právnu argumentáciu na tomto ustanovení
Občianskeho zákonníka nezaložil. Rovnako nekonštatoval, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber
splnomocnenca tak ako to uvádza navrhovateľ. Navrhovateľ v danom prípade odvolacie námietky
(opakovane) použil vychádzajúc z iných rozhodnutí správnych orgánov v totožných veciach bez toho,
aby reagoval na konkrétne rozhodnutie a konkrétne dôvody uvedené v jeho odôvodnení.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol v súlade so
zákonom.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.