Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/13/2016 z 28. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2016, sp. zn. 1S/13/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200248.2 Krajský súd Prešov | 1S/13/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8016200248.2 | 2016-11-28 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/214e3ec1-a8ec-4d97-b9a6-20aebf1fff3f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8016200248.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/13/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200248
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200248.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň
JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu BHJ, a.s., Masarykova č. 16,
Prešov, IČO 36 450 936, právne zastúpený JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Ul.
Sovietskych hrdinov č. 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná
č. 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
zo dňa 28. januára 2016 č. 92876/2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28.januára 2016 č. 92876/2016
v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 26.októbra 2015 č. 1592305/2015 a vracia
vec daňovému úradu na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej veci prvostupňový správny orgán Daňový úrad Prešov u žalobcu ako platiteľa dane
z pridanej hodnoty vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až VI.
štvrťrok 2007, ktorú ukončil 09.09.2009. O výsledku zistení z daňovej kontroly Daňový úrad Prešov
vyhotovil protokol zo dňa 06.08.2009 č. 724/320/37942/2009/Bls a na základe uvedeného správcom
dane bol vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 14.10.2009 č. 724/230/48837/09/Petn. Týmto podľa
§ 44 ods. 6 písm.b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane vyrubil
platiteľovi dane, teda žalobcovi, rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007
v sume 4.261,07 eur v dôsledku porušenia § 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. c/, §
22 ods. 1, § 19 ods. 1, § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov a to tým, že žalobca ako daňový subjekt nezdanil zdaniteľný obchod na základe faktúry č.
20070001/Z zo dňa 27.06.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Duchnovičové námestie 1, Prešov, deň
dodania 27.06.2007, predmet zdaniteľného obchodu čierne energetické uhlie na sumu 31.878,- USD,
v prepočte na slovenskú menu 803.995,04 Sk.

2. Daňovým riaditeľstvom rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 vyššie citované rozhodnutie bolo zrušené a
vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe podnetu zo dňa 09.02.2010 I/225/16139/2010/990813
prvostupňový správny orgán dňa 08.04.2010 začal vykonávať opakovanú daňovú kontrolu u žalobcu. O
výsledku zistení z opakovanej daňovej kontroly Daňový úrad Prešov vyhotovil protokol dňa 21.03.2011
č. 724/320/15636/2011/Bls a bol opätovne vydaný dodatočný platobný výmer č. 724/230/21557/11/Petn
a to dňa 13.04.2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok
2007 v sume 4.261,07 eur.



3. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa
24.04.2012 č. 1S/159/2011-32 žalobu žalobcu zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
krajského súdu zrušil, vrátil vec na ďalšie konanie. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1S/159/2011-93
zo dňa 25.03.2014 bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa
04.10.2011 č. I/225/12667-101600/2011/990813-r a to v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov
I. č. 724/230/21557/11/Pent zo dňa 13.04.2011 a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že
rozhodnutia sú nepreskúmateľné, lebo sa daňové orgány nevyrovnali s otázkou opakovanej daňovej
kontroly.

4. Daňový úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 26.10.2015 č. 1592305/2015 rozhodol tak, že podľa § 68
ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty
BHJ, a.s.,... rozdiel v sume 4.261,07 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
2007, nadmerný odpočet nepriznal v sume 241,78 eur a vyrubil daň v sume 4.019,29 eur.

5. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že u žalobcu nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní
doručenom 23.07.2007 je 241,78 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 4.019,29
eur a rozdiel dane na úhradu je 4.261,07 eur. Ďalej rozhodol, že rozdiel dane v sume 4.261,07 eur
pozostávajúci z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2007, ktorý bol vrátený
podľa § 79 ods. 1 zákona 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 241,78 eur a z vyrubenej
dane 4.019,29 eur, je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet
Daňového úradu Prešov. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán popísal podrobne
priebeh doterajšieho konania a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vyhodnotenie
všetkých dokladov (odberateľskej faktúry, dodávateľských faktúr, zmluvy č. S-01-107, nákladných listov,
JCD k faktúre a kúpnej zmluvy č. 07/03/2007) a skutkového stavu usúdil, že správne posúdil dodávku
pre odberateľa SONDEX, s.r.o. na základe faktúry č. 20070001/Z zo dňa 27.06.2007 bez dane za čierne
energetické uhlie na sumu 31.878 USD a to tak, že ju v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty považoval za predmet dane , ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty.
Vyhodnotením všetkých dokladov, ako aj ďalších dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly dospel
k záveru, že miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko, a preto bol kontrolovaný
daňový subjekt povinný toto dodanie tovaru zdaniť.

6. K tvrdeniu, že k dodávke tovaru došlo v tuzemsku, a nie ako to platiteľ dane tvrdí, (bez akéhokoľvek
relevantného dôkazu) mimo tuzemska správcu dane utvrdzujú aj predložené listinné dôkazy a to:
1. Kontrakt č. S-01-107, kde v bode 3.4 je uvedené, že dátumom dodania je dátum na zázname
o prekročení hranice Ukrajiny a to na stanici prechodu. Táto dodacia podmienka v kontrakte jasne
nasvedčuje skutočnosti, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento vo vlastníctve
predávajúceho. V súlade s rímskou zásadou“ Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet“, ktorá sa uplatňuje aj v súčasnom platnom právnom systéme (aj v obchodných vzťahoch) ktorá
znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Ak sa spoločnosť BHJ stala
vlastníkom tovaru až potvrdením vývozného dokladu (JCD) nemohla tovar, ktorý je predmetom dodávky
pred týmto momentom predať, pretože ho nevlastnila.
2. O skutočnosti posledného predaja pred prepustením tovaru v režime vývoz z tretej krajiny do tuzemska
svedčia aj dodávateľské faktúry spoločnosti BHJ, a.s., od spoločnosti Obchodná-ťažobná spoločnosť
ekonomická oblasť Sajany (Ukrajina), kde kupujúcim je spoločnosť BHJ, a.s., a nie spoločnosť SONDEX,
s.r.o. To, že na faktúre je uvedený aj následný príjemca tovaru od spol. BHJ, a.s. nemá na vznik daňovej
povinnosti žiaden vplyv.
3. Pri vývoze tovaru z Ukrajiny na Slovensko bola colnému orgánu predložená uvedená faktúra. Aj
vývozné JCD nasvedčuje tomu, že kupujúcim tovaru z Ukrajiny bola spoločnosť BHJ, a.s.. Ak by bolo
pravdivé tvrdenie platiteľa DPH, že k dodávke tovaru došlo na Ukrajine aj reálne, nie iba „ papierovo“,
potom by k tovaru malo byť vývozné JCD kupujúceho (spol. SONDEX, s.r.o.), čo by však bolo v rozpore
so zásadami colného konania, podľa ktorých na jeden tovar nemôžu prebiehať dve colné konania. Ak
už tovar bol colne prejednaný pre spoločnosť BHJ, a.s., nemôže ten istý tovar byť prepustený v režime
vývoz aj inej spoločnosti SONDEX, s.r.o., ktorá na vývoz takého tovaru nemala ani zákonné povolenia
štátu vývozu tak, ako to bolo v prípade spoločnosti BHJ, a.s..
4. V súlade s listinnými dôkazmi kupujúcim tovaru z Ukrajiny bola spoločnosť BHJ, a.s. Následne tovar,
ktorý bol predmetom dodávky, bol v tuzemsku predaný inej osobe, o čom svedčí aj dovozné JCD, v
ktorom colná správa prepustila tovar do režimu voľný obeh už spoločnosti SONDEX, s.r.o..



5. Faktúra, ktorú spoločnosť BHJ, a.s. pre SONDEX, s.r.o. vyhotovila (č. 20070001/Z zo dňa 27.6.2017),
obsahuje okrem iného aj IČ DPH SK dodávateľa aj odberateľa. V súlade s § 74 ods. 1 písm. a/ a b/
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je uvedenie IČ DPH podstatnou náležitosťou
faktúry vyhotovenej v súlade s § 72 citovaného zákona. Podľa §72 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru alebo služby s miestom
dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe... .
6. Dodávka tovaru bola zmluvne dojednaná v dodacej podmienke DAF hranica Ukrajiny - Užhorod
stanica Maťovce. Dodacia parita vyjadruje vzájomné povinnosti zmluvných strán v súvislosti s dodaním
a prevzatím predmetu zmluvy. Dodacie doložky INCOTERMS upravujú:
• miesto dodania,
• balenie,
• kontrolu tovaru,
• povinnosti týkajúce sa zaistenia dovozných či vývozných formalít a úradných povolení,
• povinnosti týkajúce sa uzavretia prepravnej zmluvy,
• okamihu prechodu nebezpečenstva,
• okamihu či miesta prechodu nákladov,
• a v niektorých prípadoch i povinnosti poistenia prepravy,
dodacia podmienka DAF - S DODANÍM NA HRANICU (...zjednané miesto).

7. „Predávajúci splní svoju povinnosť, ak bol tovar daný k dispozícii kupujúcemu na prichádzajúcom
dopravnom prostriedku nevyložený, odbavený pre vývoz, ale nie pre dovoz, v zjednanom bode a
mieste na hranici, ale ešte pred colnou hranicou susednej zemi. Pojem „hranica“ môže byť použitý
pre ktorúkoľvek hranicu, vrátane hranice krajiny vývozu. Je preto veľmi dôležité, aby hranica bola
určená presne v každom prípade menovaním bodu a miesta pri zjednávaní doložky (v predloženom
kontrakte bolo presne zadefinované dodanie v DAF-e. ktoré je uvedené v bode 3.1 a to stanica
Maťovce. pričom uhlie je určené na ďalšie odoslanie na Slovensko - v danom prípade príjemcovi tovaru
spoločnosti SONDEX. s.r.o.. Pokiaľ si strany prajú, aby predávajúci bol zodpovedný za vykládku tovaru
z prichádzajúceho dopravného prostriedku a niesol nebezpečenstvo a náklady spojené s vykládkou,
je treba takto jasne doplniť znenie kúpnej zmluvy. Táto doložka môže byť použitá pre akýkoľvek druh
dopravy, pri ktorej je tovar dodávaný do hraničného priestoru“.

8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č.222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov predmetom dane je
dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

9. Daňový úrad dôvodil, že podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č.222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho
práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na
zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich
nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.

10. Podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č.222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov miestom dodania
tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase,
keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

11. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov základom dane pri dodaní
tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu
plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

12. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako
vlastník.

13. Podľa § 69 ods. 1 zákona č.222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ, ktorý dodáva tovar
alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.



14. Na základe vyššie citovaných ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty správca dane dospel
k záveru, že platiteľ porušil vyššie uvedené ustanovenia zákona tým, že predmetný zdaniteľný obchod
nezdanil.

15. Výpočet rozdielu dane:
Faktúra č.20070G01/Z pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Duchnovičovo nám. 1, Prešov, IČ DPH
SK2020013457 zo dňa 27.6.2007, deň dodania 27.6.2007, predmet zdaniteľného obchodu - čierne
energetické uhlie na sumu 31.878 USD v prepočte na slovenskú menu 803.995,04 Sk,
výpočet dane 803.995,04 x 19/119=128.368,96

Rozdiel základu dane v riadku 03 a 04 spôsobil rozdiel v riadku 01 DP 675.626,- Sk
Rozdiel dane v riadku 02 DP ( 0,- x 0,10 + 675.626,- (základ dane) x 0,19 ( sadzba dane) 128.369,- Sk
Vyčíslenie celkového rozdielu dane z pridanej hodnoty:
Kontrolované zdaňovacic obdobie Daňové priznanie podľa daňového subjektu VDP + NO - v SKK
Výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu určený kontrolou VDP + NO - v SKK Rozdiel v SKK ¦ Rozdiel v EUR
2. štvrťrok 2007 -7 284 121 085 128 369 4 261,07

Všetky sumy uvedené v mene eur boli prepočítané podľa stanoveného konverzného kurzu: 1 euro =
30,1260 Sk a zaokrúhlené v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 Vyhlášky MF SR č. 75/2008 Z. z., ktorou sa
ustanovujú pravidlá vykazovania, prepočtu a zaokrúhľovania peňažných súm v súvislosti s prechodom
na menu euro na účely účtovníctva, daní a colné účely.

16. Správca dane zdôraznil, v odôvodnení rozhodnutia, že hodnotil dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, t.j. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Viedol dokazovanie v zmysle §
24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov pričom dbal,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

17. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa, ale je oprávnený
zákonným spôsobom získať a použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane iba prejednáva dôkazy platiteľom predložené, čo
vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa (§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.
z. v znení neskorších predpisov). V priebehu vyrubovacieho konania daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový
poriadok) v znení neskorších predpisov, a to preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov a skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Keďže daňový subjekt nepredložil žiadne relevantné
dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, že k dodaniu tovaru pre spoločnosť SONDEX, s.r.o., došlo už
na území Ukrajiny, správca dane zotrval na zisteniach uvedených v protokole č. 724/320/37942/2009/
Bls zo dňa 6.8.2009 a určil platiteľovi dane rozdiel dane v sume 4.261,07 eur.

18. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.01.2016 č.
92876/2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

19. V odôvodnení rozhodnutia citoval odvolacie námietky žalobcu, ktoré sú identické so žalobnými
námietkami, zistený skutkový stav a citoval ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov § 2 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. a/, c/, § 19 ods. 1, § 69
ods. 1, ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov § 2 ods. 1, 2, § 29 ods. 8,
§ 45 ods. 1, 2, ustanovenia Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní § 3 ods. 1, 3,
§ 24 ods. 1, 2, 4, § 165 ods. 1, § 165b ods. 1 a na základe zisteného skutkového stavu správcom
dane konštatoval, že žalobca vystavil v zdaňovacom období II. štvrťrok 2007 pre odberateľa SONDEX,
s.r.o., Prešov faktúru č. 20070001/Z zo dňa 27.06.2007 bez dane za čierne energetické uhlie na sumu
31.878,- USD, k úhrade 0,- USD z dôvodu zálohovej platby z 28.05.2007. Správca dane preveroval



uvedený postup a posudzoval odberateľskú faktúru, dodávateľské faktúry, zmluvu S-01-107, nákladné
listy JCD k faktúre a kúpnu zmluvu č. 07/03/2007. Vyhodnotením zistených skutočností dospel k záveru,
že miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko, a preto bol daňový subjekt povinný
toto dodanie tovaru zdaniť.

20. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na to, že krajský súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie, aj
prvostupňové rozhodnutie, a vrátil vec na ďalšie konanie, vrátil týmto postupom vec do vyrubovacieho
konania, ktoré bol správca dane povinný vykonať v súlade s ustanovením § 68 v spojení s ustanovením
§ 165b ods. 1, ktoré je účinné od 30.12.2012 Daňového poriadku. Vychádzajúc z právneho názoru súdu,
že daňové orgány sa nevyrovnali s otázkou zákonnosti opakovanej daňovej kontroly, v súvislosti s touto
otázkou žalovaný posúdil zákonnosť svojho postupu pri výkone opakovanej daňovej kontroly a dospel
k záveru, že nebol oprávnený opakovanú daňovú kontrolu vykonať, a že neboli splnené podmienky
na vydanie dodatočného platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole, pretože neboli zistené
žiadne nové skutočnosti, ktoré by v dobe vykonávania riadnej daňovej kontroly nemal k dispozícii, a ktoré
by mohol mať vplyv na správne stanovenie daňovej povinnosti. Prvostupňový správny orgán uviedol,
že dôkazy, ktoré získal v priebehu vykonávania opakovanej daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní,
neboli použité. Uvedené závery správcu dane žalovaný považoval za správne a vykonanie opakovanej
daňovej kontroly bolo nezákonným konaním zo strany daňových orgánov, a preto aj všetky úkony,
ktoré súviseli s týmto konaním, boli nezákonné vrátane vydania dodatočného platobného výmeru po
opakovanej daňovej kontrole.

21. S odvolacou námietkou, že povinnosťou správcu dane podľa § 30a zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov bolo vydať rozhodnutie v 60-dňovej lehote od začatia konania, teda odo
dňa 16.01.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie DR SR, žalovaný konštatoval že táto
námietka nie je opodstatnená. Z popísaného skutkového stavu vyplýva, že dodatočný platobný výmer
č. 724/230/483709/Petn zo dňa 14.09.2009 správca dane vydal po riadnej daňovej kontrole 14.09.2009,
teda v lehote upravenej v § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
pričom po zrušení dodatočného platobného výmeru rozhodnutím DR SR zo dňa 04.01.2010 vykonával
správca dane u daňového subjektu od 08.04.2010 do 06.04.2011 na základe podnetu DR SR opakovanú
daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za druhý až štvrtý štvrťrok 2007, následne bol vydaný
dodatočný platobný výmer, opäť v lehote podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, bolo uskutočnené odvolacie konanie a aj konanie na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia súdom.

22. Žalovaný uviedol, že Krajský súd v Prešove rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.05.2016,
zrušil rozhodnutie o odvolaní, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a správca dane pokračoval v konaní
vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. až VI. štvrťrok 2007.
Pokračoval teda vo vyrubovacom konaní v súlade s ustanovením § 68 v spojení s ustanovením § 165b
ods. 1 Daňového poriadku a lehota na vydanie rozhodnutia bola predĺžená Finančným riaditeľstvom
Slovenskej republiky o 180 dní.

23. Žalovaný konštatoval, že z popísaného skutkového stavu vyplýva, že správca dane nebol v konaní
nečinný a k žiadnym prieťahom v konaní zo strany správcu dane nedošlo. Žalovaný zdôraznil, že po
každej ukončenej daňovej kontrole, ktorej výsledkom je zistenie rozdielu dane, je správca dane povinný
vydať rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutočností, ktoré boli zistené v priebehu daňovej kontroly a sú
uvedené v protokole o tejto kontrole a námietka žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 30a zákona č.
511/1992 Zb. a v ustanovení §65 ods. 1, 2 Daňového poriadku sú lehoty, ktoré majú procesný charakter
a aj v prípade ich nedodržania nie je možné vyvodiť záver, že by zaniklo právo vyrubiť daň, alebo žeby
malo byť ďalšie konanie zastavené, ako namieta žalobca v odvolaní. Preto odvolacie námietky žalobcu,
že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, žalovaný považoval za nedôvodné.

24. Ďalšiu odvolaciu námietku, že došlo k uplynutiu lehoty na vydanie rozhodnutia, a teda k
preklúzii práva vyrubiť daň, žalovaný zdôraznil, že v prvostupňovom rozhodnutí je právny názor na
neplynutie lehôt jednoznačne uvedený. S námietkou žalobcu, že prvostupňový správny orgán nemôže
argumentovať fyzickým prevzatím tovaru, ale je povinný rešpektovať vôľu zmluvných strán, ktoré zhodne
vyhlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o., na území
Ukrajiny, a že teda postupoval správne, keď predmetné obchody nepodradil pod režim DPH bez ohľadu
na znenie kontraktu či sprievodnú dokumentáciu, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej



republiky sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014, ktorý zistil, že zásadnou právnou skutočnosťou je, že
v právnom vzťahu žalobca BHJ, a.s., SONDEX, s.r.o., išlo o dodanie tovaru bez prepravy a odoslania
terminológiou z rozsudku Súdneho dvora C-254/04 EMAG - nepohyblivá dodávka bez reálnej fyzickej
manipulácie s tovarom o tzv. traditio longa manu, teda vôľové odovzdanie tovaru. Ďalej v odvolaní
žalobca argumentoval aj rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku sp. zn. C-320/88
Shipping and Forwarding Enterprice Safe.

25. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rešpektoval právny názor uvedený v
žalobcom namietanom rozsudku. Správca dane v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že miesto
dodania tovaru medzi BHJ, a.s., ako dodávateľom a SONDEX, s.r.o., ako odberateľovi je na území
Slovenskej republiky, lebo vychádzajúc z kontraktu č. S-01-107 bod 3.4, dátum dodania je dátum na
zázname o prekročení hranice Ukrajiny a to na stanici prechodu. Zmluvné strany si de facto sami určili
miesto dodania. Dodacia podmienka v tomto kontrakte znamená, že do momentu prechodu tovaru
cez hranice bol tento tovar vo vlastníctve predávajúceho - ukrajinský dodávateľ Obchodno-ťažobná
spoločnosť ekonomická oblasť Sajany. Ak žalobca v odvolaní argumentoval rozsudkom C-320/88, podľa
ktorého pojem dodania tovaru v čl. 5 ods. 1, šiestej Smernice treba vykladať tak, že znamená prevod
práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, a to aj v prípade, ak nedošlo k prevodu vlastníckeho
práva k majetku a je úlohou vnútroštátneho súdu v jednotlivých prípadoch na základe skutkového stavu
veci určiť, či došlo k prevodu práva nakladať s majetkom ako vlastník podľa čl. 5 ods. 1, šiestej Smernice.
Žalovaný poukázal na to, že z tohto rozsudku vyplýva, že otázku, či došlo k prevodu práva nakladať s
majetkom ako vlastník, je treba posudzovať v jednotlivých prípadoch na základe skutkového stavu veci.

26. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým orgánom vyplýva, že dodanie tovaru pre odberateľa
SONDEX, s.r.o., je predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty, lebo miesto dodania tovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko, dôkazom čoho je kontrakt č.
S01-107, kde v bode 3.4 je uvedené, že dátumom dodania je dátum na zázname o prekročení hranice
Ukrajiny a to na stanici prechodu, dátum dodávky uhlia sa počíta dňom pečiatky na hranici Ukrajiny na
stanici prechodu. Táto dodacia podmienka v kontrakte jasne nasvedčuje skutočnosti, že do momentu
prechodu tovaru cez hranice bol tento vo vlastníctve predávajúceho ukrajinský dodávateľ. Ak sa teda
spoločnosť BHJ, a.s., stala vlastníkom až potvrdením vývozného dokladu, teda JCD, nemohla tovar,
ktorý je predmetom dodávky pred týmto momentom predať, pretože ho nevlastnila.

27. Žalovaný ďalej zdôraznil, že o realizovanom predaji pred prepustením tovaru v režime vývoz tretej
krajiny do tuzemska svedčia aj dodávateľské faktúry spoločnosti BHJ, a.s., od spoločnosti Obchodno-
ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany Ukrajina, kde kupujúci tu v nej je spoločnosť BHJ, a.s.,
a nie spoločnosť SONDEX, s.r.o.. Skutočnosť, že na faktúre je uvedený aj následný príjemca tovaru od
spoločnosti BHJ, a.s., nemá na vznik daňovej povinnosti žiaden vplyv a aj vývoz JCD nasvedčuje tomu,
že kupujúcim tovaru z Ukrajiny bola spoločnosť BHJ, a.s., lebo ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že
k dodávke tovaru došlo na Ukrajine, potom by k tovaru malo byť vývozné JCD kupujúceho SONDEX,
s.r.o., čo by však bolo v rozpore so zásadami colného konania, podľa ktorých na jeden tovar nemôžu
prebiehať dve colné konania. Ak už tovar bol colne prejednaný pre spoločnosť BHJ, a.s., nemôže ten istý
tovar byť prepustený v režime vývoz aj inej spoločnosti SONDEX, s.r.o., ktorá na vývoz takého tovaru
nemala ani zákonné povolenie štátu vývozu tak, ako je to v prípade žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa
žalovaný stotožnil s právnym názorom správcu dane.

28. Žalovaný zdôraznil, že v predmetnej veci išlo o realizáciu obchodu, ktorého predmetom je dodanie
toho istého tovaru medzi tromi podnikateľskými subjektmi, pričom išlo o dovoz tovaru z tretieho štátu
a zároveň sa tovar fyzicky prepravoval od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. Pre
účely správnej aplikácie Zákona o DPH je potrebné určiť miesto dodania, určiť, ktorá dodávka tovaru
je pohyblivá, pretože potom všetky ostatné dodávky tovaru sú nepohyblivé. Taká dodávka tovaru, ktorá
je v rámci zmluvného vzťahu spojená s prepravou tovaru, je tzv. pohyblivá dodávka tovaru, pri ktorej
sa miesto dodania určí v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava,
s odkazom na § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty a všetky ostatné dodávky sú
nepohyblivé, čo znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
jeho dodanie uskutočňuje, s odkazom na § 13 ods. 1 písm. c/ Zákona o dani z pridanej hodnoty.

29. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnej veci bol uskutočnený obchod medzi spoločnosťami
Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany Ukrajiny, BHJ, a.s., a SONDEX, s.r.o.,



pričom predmetom obchodu bol ten istý tovar uhlie a podľa zmluvného vzťahu medzi ukrajinským
dodávateľom a žalobcom zmluva č. S01-107 sa dodávka realizovala na podmienke DAF hranica
Ukrajiny Užhorod, stanica Maťovce a dodacie podmienky INCOTERMS 2000, teda medzinárodné
obchodné podmienky určujú miesto a spôsob prechodu rizika a podmienky vyplývajúce z dodacích
doložiek uvedených v kúpnopredajnej zmluve, teda riziká a podmienky vo vzťahu medzi predajcom a
kupujúcim pri medzinárodnom obchode, pričom dodacie podmienky INCOTERMS sa však nezaoberajú
vlastníckym právom tovaru. Podľa žalovaného zo zmluvy vyplýva, že preprava tovaru bola dohodnutá pri
zmluvnom vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a žalobcom, a keďže ide o vývoz tovaru deklarovaný
predloženým JCD, vývozca ukrajinská spoločnosť a príjemca tovaru spoločnosť BHJ, a.s., je nesporné,
že tovar musel byť v rámci tohto zmluvného vzťahu prepravený až na územie Slovenskej republiky,
pretože iba tak môže byť naplnená skutková podstata tejto transakcie. Aj z nákladných listov, ktoré tovar
pri preprave sprevádzali, vyplýva, že prijímateľ zásielky SONDEX, s.r.o., môže tovar prevziať až v stanici
určenia uvedenej v kolónke č. 8 nákladného listu SMGS, t.j. Maťovce na území Slovenska. Na základe
uvedeného žalovaný konštatoval, že nasledujúci zmluvný vzťah medzi žalobcom a SONDEX, s.r.o., na
základe kúpnej zmluvy č. 07/03/2007 sa uskutočnil bez prepravy ako nepohyblivá dodávka tovaru s
miestom dodania v Maťovciach, teda v tuzemsku, teda tam, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho
dodanie uskutočnilo.

30. Ak žalobca v odvolaní namietal, že k dodaniu tovaru tak pri prvom zmluvnom vzťahu, ako aj
pri nasledujúcom zmluvnom vzťahu, došlo ešte na území Ukrajiny, resp. že spoločnosť SONDEX,
s.r.o., nadobudlo právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Ukrajiny, je tak v rozpore s
predloženými dokladmi, zisteným skutkovým stavom veci a v zmluvách prejavenou vôľou zmluvných
strán. Skutočnosť, že spoločnosť SONDEX, s.r.o., znášala náklady na prepravu tovaru od štátnej hranice
po prekládkovú stanicu v Maťovciach, neznamená, že tovar jej bol dodaný na území Ukrajiny, resp. že
SONDEX, s.r.o., nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. V takom prípade by totiž doklady
preukazujúce vývoz tovaru, ako aj nákladné listy, ktoré sprevádzali tovar pri preprave, obsahovali iné
údaje o vývozcovi, dodávateľovi, prijímateľovi tovaru a podobne. Podľa kúpnej zmluvy č. 07/03/2007
sa dodávka považuje za splnenú momentom potvrdeného pristavenia k colnému prejednaniu, štátna
hranica Užhorod - Maťovce a zo všeobecného vymedzenia uvedeného v § 18 Zákona o dani z pridanej
hodnoty vyplýva, že miestom dovozu je územie členského štátu, na ktorom sa nachádza tovar v dobe,
kedy vstupuje na územie Európskych spoločenstiev. Ak tovar dovážaný z tretích štátov ešte nie je
prepustený do voľného obehu a pred jeho prepustením je predaný, je takýto predaj predmetom dane,
pretože sa dodanie tovaru uskutočnilo v tuzemsku. Na základe uvedených skutočností podľa názoru
žalovaného jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán posudzoval miesto dodania tovaru, resp.
miesto, kde kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník na základe zisteného skutkového
stavu veci pri rešpektovaní vôle zmluvných strán.

31. Námietka žalobcu v odvolacom konaní, že zmluvné strany zhodne vyhlásili, že právo nakladať
s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o., na území Ukrajiny, je nedôvodná a
daňový subjekt takú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj
námietku žalobcu v odvolacom konaní o správnom postupe zmluvných strán, keď predmetné obchody
nepodradili pod režim DPH bez ohľadu na znenie kontraktu, či sprievodnú dokumentáciu, pretože práve
takéto doklady preukazujú skutočnú realizáciu obchodu a práve z nich je možné zistiť, ako sa zmluvné
strany dohodli na mieste a čase dodania tovaru, pričom nemusí ísť o fyzické prevzatie tovaru. Žalovaný
akcentoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že k dodaniu tovaru pre spoločnosť SONDEX,
s.r.o., došlo už na území Ukrajiny.

32. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že k preklúzii práva vyrubiť daň
nedošlo, lebo správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007. Päťročná
lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 plynula podľa
§ 45 ods. 1 zákona 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov od konca roka 2007 do konca roku
2012 a protokol z nej bol prerokovaný 09.09.2009, t.j. protokol bol daňovému subjektu doručený pri jeho
prerokovaní dňa 09.09.2009, čo sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane.
Doručením tohto protokolu teda znova začala plynúť päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane podľa § 45 ods. 2 zákona 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a to od konca roku 2009.
Skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly bol úkonom smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane, je potrebné vykonať aj vzhľadom na znenie § 165 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého právne



úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, teda za účinnosti tohto zákona
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zostávajú zachované.

33. Žalovaný ďalej poukázal na to, že následne žalobca podal žalobu na Krajský súd
v Prešove a to dňa 21.12.2011 za účelom preskúmania rozhodnutia zo dňa 14.10.2011
č. I/225/12667-101600/2011/990813-r, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer č.
724/230/21557/11/Petn zo dňa 13.04.2011, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, a teda išlo o konanie, ktoré sa týkalo vyrubenia dane a nie je
opodstatnená odvolacia námietka, že súdne konanie vedené na KS v Prešove vo veciach 1S/159/2011 a
2S/47/2011 sa týkajú nezákonnosti vykonania opakovanej daňovej kontroly, čiže úplne iného daňového
konania. Pretože lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane v súlade s § 246d Občianskeho súdneho
poriadku počas konania podľa piatej časti O.s.p. neplynú, je potrebné zdôrazniť, že lehota na vyrubenie
dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2007 v čase od podania žaloby, teda
od 21.12.2011 do dňa právoplatnosti rozsudku č.k.: 1S/159/2011-93 zo dňa 25.03.2014, t.j. do dňa
21.05.2014 neplynula, a teda lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane uplynie až o 882 dní odo
dňa 31.12.2014.

34. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zdôraznilo, že
námietka žalobcu, že celý postup a konanie správcu dane sú zaťažené zánikom práva vyrubiť daň
alebo rozdiel dane, je nedôvodná. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval,
že prvostupňový správny orgán zabezpečil právo daňového subjektu oboznámiť sa zo zistenými
skutočnosťami, predkladať dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, dôkazy boli hodnotené samostatne a
vo vzájomných súvislostiach a rozhodnutie bolo správcom dane dostatočne odôvodnené. Z uvedených
dôvodov sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca ako daňový subjekt v rozpore s
ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. c/, § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69
ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty nezdanil zdaniteľný obchod na základe faktúry č. 20070001/Z
zo dňa 27.06.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Prešov za čierne energetické uhlie.

35. Rozhodnutie daňových orgánov napadol včas podanou žalobou žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie
žalovaného a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a
priznať žalobcovi náhradu trov konania.

36. Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na priebeh konania s tým, že prvostupňový správny orgán
vydal za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 dodatočný platobný výmer zo dňa 14.09.2009
č. 724/230/48837/09/Petn, ktorý bol zrušený žalovaným rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 č.
I/225/17/2010/990183-r a vec bola vrátená daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V
súvislosti s týmto postupom žalobca konštatoval, že vec bola vrátená do štádia vyrubovacieho konania,
ktoré je upravené v § 44 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a povinnosťou správcu dane
bolo vyrubovacie konanie ukončiť vydaním rozhodnutia, teda platobného výmeru alebo dodatočného
platobného výmeru. Žalobca namietal, že daňový úrad v rozpore s vyššie citovaným ustanovením, s
odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžf/15/2012, 4Sžf/42/2012, 3Sžf/45/2013 otvoril
opakovanú daňovú kontrolu, ktorá bola ukončená dňa 06.04.2011, nasledujúci deň podľa § 15 ods. 13
zákona č. 511/1992 Zb. sa začalo vyrubovacie konanie, ktoré bolo ukončené vydaním dodatočného
platobného výmeru č. 724/230/21557/11/Petn dňa 13.04.2011. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že za
uvedené zdaňovacie konanie prebiehali súbežne dve daňového vyrubovacia konania. Prvé prebiehalo
potom, čo žalovaný uvedeným rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a druhé, ktoré začalo dňa 07.04.2011 po prejednaní protokolu z
opakovanej daňovej kontroly, pričom na túto skutočnosť žalobca namietal v odvolaní zo dňa 07.12.2015
proti napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, lebo akcentoval, že v obidvoch
konaniach sa jedná o tú istú vec, tých istých účastníkov konania, a preto bez zastavenia konania
jedného z týchto konaní nie je možné pokračovať v konaní v druhom pre prekážku litispendencie. Vytýkal
žalovanému, že sa s uvedenou námietkou v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyrovnal, a
teda postupoval v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku s tým, že podľa rozhodnutia
R75/98 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk sa na daňové konanie neviaže zásada koncentrácie
konania, a ak sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní nevyrovná so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní, je tu dôvod, aby súd zrušil takéto rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie je nezákonné. S odvolaním sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn.: 5Sž 51/96, 4Sž 34/97, 4Sž 35/97, 5Sžf 4/2009, 8Sžf 14/2012.



37. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 25.03.2014 sp. zn.: 1S/159/2011 s tým,
že rozhodnutia Daňového úradu Prešov a žalovaného boli zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie,
a teda podľa názoru žalobcu žalovaný mal v konaní, ktoré bolo začaté dňa 07.04.2011, pokračovať
a povinnosť uloženú súdom žalovaný si žiadnym spôsobom nesplnil. Konštatoval, že správca dane
po 21.05.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok KS v Prešove sp. zn.: 1S/159/2011, predsa
konal, resp. pokračoval vo vyrubovacom konaní na základe záverov odvolacieho orgánu v rozhodnutí
č. I/225/17/2011/990813-r, z čoho podľa názoru žalobcu vyplýva, že daňové vyrubovacie konanie po
opakovanej daňovej kontrole nie je do dnešného dňa ukončené právoplatným rozhodnutím.

38. Ďalej namietal nečinnosť správcu dane, pretože tento po zrušení rozhodnutia zo dňa 14.09.2009
odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 pokračoval v konaní až na základe oznámenia
zo dňa 25.07.2014 č. 9701401/5/3628055/2014/Bls, t.j. po uplynutí takmer štyroch rokov a v zákonom
stanovenej lehote rozhodnutie nevydal. Ak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že v období od
08.04.2010 do 06.10.2011 bola vykonávaná opakovaná daňová kontrola a po jej skončení boli vydané
rozhodnutia, z popísaného skutkového stavu je pritom zrejme, že správca dane v predmetnom konaní
nebol nečinný a k žiadnym prieťahom v konaní zo strany správcu dane nedošlo. Žalobca zdôraznil, že je
treba brať zreteľ na nezákonný výkon opakovanej daňovej kontroly a o nezákonnosti všetkých úkonov
súvisiacich s touto opakovanou daňovou kontrolou a nasledujúcim daňovým konaním. Na nezákonné
úkony správneho orgánu sa ma prihliadať tak, ako keby nikdy neboli vykonané, preto podľa jeho názoru
nemôže žalovaný nimi argumentovať a obhajovať nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

39. Žalobca ďalej namietal, že v odvolaní zo dňa 07.12.2015 argumentoval aj judikatúrou Ústavného
súdu SR vo veci posudzovania lehôt na vydanie rozhodnutia štátnym orgánom, ku ktorému sa žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyjadril, a aj v konaní pred súdom
zastáva žalobca názor, že lehoty na vydanie rozhodnutia uvedené v ustanovení § 30a zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a v § 65 Daňového poriadku sú
lehotami zákonnými, nedodržaním ktorých zo strany štátneho orgánu dochádza k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

40. V súvislosti s aplikáciou ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty žalobca
argumentuje rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn: 3Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014, ktorým Najvyšší
súd SR potvrdil rozsudok KS v Prešove zo dňa 15.02.2013 sp. zn.: 2S/47/2011, ktorý sa týka identickej
veci žalobcu a žalovaného za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007. Zdôraznil, že v toto rozsudku sa
NS SR vyjadril aj hmotnoprávnemu aspektu prejednávanej veci, keď konštatoval, že „senát zistil, že
zásadnou právnou skutočnosťou je, že v právnom vzťahu žalobca - SONDEX, s.r.o., išlo o dodanie
tovaru bez prepravy a odoslania, bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom. Ide o tzv. traditio longa
manu, teda vôľové odovzdanie tovaru. Uvedený spôsob odovzdania tovaru a prevod ekonomického
vlastníctva je právne prípustným nielen z hľadiska obchodnoprávneho, ale i z hľadiska daňového, kde
je kvalifikovaný terminológiou z rozsudku Súdneho dvora C-254/04 EMAG ako nepohyblivá dodávka. Z
rozsudku EMAG však možno na danú právnu vec primerane prevziať iba terminológiu. Senát dospel k
záveru, že rozsudok EMAG nie je možné na túto vec aplikovať ako acte eklaire, pretože ide o daňovú
transakciu, ktorá sa zásadne odlišuje tým, že EMAG bola intrakomunitárna dodávka tovaru spojená
s nárokom na odpočet DPH, teda daňové subjekty podraďovali nepohyblivé dodávky režimu DPH a
uplatňovali nárok na odpočet DPH. Rozsudok EMAG je esenciálne spojený s právnym prostredím
intrakomunitárneho dodania tovaru a jeho súvislosti.“

41. Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že pri vyhodnocovaní odovzdania tovaru vo forme nepohyblivej
dodávky traditio longa manu a nepohyblivej dodávky tovaru sa objektívne nedá vychádzať z fyzického
prevzatia tovaru. Miesto dodania tovaru pri tejto forme je vôľovým prvkom zmluvných strán a správca
dane nemôže určiť miesto dodania na základe fyzického prevzatia. Ďalej konštatoval, že pri štúdiu spisu
si Najvyšší súd SR všimol, že z obsahu spisu je zrejmé, že správca dane predmetný problém viackrát
konzultoval s finančným riaditeľstvom so žiadosťou o metodické usmernenie. Je tendencia, že daňové
orgány z opatrnosti podradia aj takýto typ transakcie právnemu režimu DPH. Senát však konštatuje, že
zo zisteného skutkového stavu nie je dôvod na takýto postup. Ďalej uviedol, že aj Najvyšší súd SR zo
spisu zistil, že v danom prípade sa nejedná o intrakomunitárnu dodávku tovaru, pretože ide o dodanie
tovaru na území krajiny, ktorá nie je členom EÚ a to podľa terminológie uvedenej v § 2 ods. 2 písm. d/
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení územie tretieho štátu, a preto dal za



pravdu žalobcovi, ktorý tým, že predmetné faktúry pre svojho odberateľa SONDEX, s.r.o., vystavil bez
DPH, postupoval v súlade so zákonom, avšak žalovaný zotrval na svojom názore, že miesto dodania
tovarov bolo území Slovenskej republiky a právnym názorom NS SR sa neriadil.

42. Na základe namietaných skutočností žalobca tvrdí, že rozhodnutia oboch správnych orgánov boli
vydané v rozpore so zákonom, zakladajú na sa nesprávnom právnom posúdení veci a v konaní
správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

43. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 17.05.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

44. Žalovaný uviedol, že žalobca v žalobných námietkach zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní
zo dňa 13.11.2015 a jeho doplnení zo dňa 07.12.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu, resp. tieto
dôvody viedol formuláciou vo vzťahu k záverom žalovaného. S týmito námietkami sa žalovaný tak v
rovine procesno-právnej, ako aj hmotno-právnej vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na
stranách 9 až 17, pričom na stranách 4 až 8 popisuje skutkový stav. Žalovaný na svojich záveroch trvá
a uvádza, že jeho vyjadrenie k žalobným námietkam sa zhoduje s jeho vysporiadaním sa s odvolacími
námietkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že prebiehali súbežne dve
vyrubovacie konania, a preto bez zastavenia jedného z týchto konaní nie je možné pokračovať v konaní
druhom, že takto postavená právna argumentácia by bola v tomto konaní významná iba v prípade, ak
by z dvoch takto iba žalobcom označených vyrubovacích konaní vyplynuli dve rozhodnutia o určení
rozdielu dane. Takéto konanie by bolo v rozpore so zákonom, pretože v tej istej veci nie je prípustné
rozhodovať viacerými rôznymi rozhodnutiami. Zo základných princípov práva vyplýva, že nie je možné
konať dvakrát o tom istom (princíp „ne bis in idem“), a uvedený princíp je implementovaný aj do znenia
ustanovení právnych predpisov, ktorými je upravený postup vo vyrubovacom konaní pri správe daní a
ktorými sa v tomto konaní riadil správca dane.

45. Z popísaného skutkového stavu je zrejmé, že v rámci celého konania sa vykonávalo vždy
jedno vyrubovacie konanie, z ktorého vyplynulo jediné rozhodnutie o určení rozdielu dane. Tvrdenie
žalobcu, že daňové vyrubovacie konanie po opakovanej daňovej kontrole nie je do dnešného dňa
ukončené právoplatným rozhodnutím, považuje žalovaný za neopodstatnené, pretože vyrubovacie
konanie po opakovanej daňovej kontrole bolo ukončené vydaním dodatočného platobného výmeru č.
724/230/21557/11/Petn zo dňa 13.04.2011, ktorý Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím
č. 1/225/12667-101600/2011/990813-r zo dňa 04.10.2011 potvrdilo. Skutočnosť, že súd následne vrátil
vec na ďalšie konanie, znamená, že správca dane bol povinný vykonať v súlade s ustanovením 68
v nadväznosti na ustanovenie § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov
(účinné od 30. decembra 2012) vyrubovacie konanie, pretože iba týmto spôsobom (berúc do úvahy,
že opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom) mohol zabezpečiť, aby o určení
zisteného rozdielu dane mohol vydať rozhodnutie.

46. V predmetnej veci konanie začalo dňom 07.04.2016 doručeným žaloby súdu.

47. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, ktorý v
ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

48. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
- každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.



49. Žalobca v žalobe namieta, že došlo k preklúzii práva na vyrubenie dane, nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutí správnych orgánov a nesprávne právne posúdenie vzhľadom na vyššie citovaný rozsudok
NS SR.

50. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní v ustanovení § 165b ods. 1, ktoré je účinné od 30.decembra
2012, upravuje, že daňové konanie začaté podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

51. Daňový poriadok v ustanovení § 3 upravuje základné zásady správy daní a to v ods. 1 tak, že pri
správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 - správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia -
správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely. Podľa ods. 10 § 3 - ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak postupujú podľa tohto
zákona alebo osobitných predpisov.

52. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku - daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. Podľa § 3 ods. 2 - správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa
ods. 3 tohto ustanovenia - správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa ods. 4 - ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase
vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

54. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 30-júnu 2007 v § 2 ods. 1
upravuje, že predmetom dane je
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
b/ poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev,
d/ dovoz tovaru do tuzemska.

55. Podľa § 2 ods. 2 - na účely tohto zákona je
a/ tuzemsko územie Slovenskej republiky,



b/ zahraničím územie, ktoré je nie je tuzemskom,
c/ územím Európskych spoločenstiev tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi
týchto členských štátov vymedzená na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,
d/ územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

56. Podľa § 8 ods. 1 - dodaním tovaru je
a/ dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon
neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotný majetok sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj
elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu,
ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú
menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.

57. Podľa § 12 Zákona o dani z pridanej hodnoty - dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov
na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia
colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 13 ods. 1 - miestom dodania tovaru
a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,
s výnimkou podľa písm. b/ ods. 2 a § 14. 12. 16

59. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov - daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s
tovarom ako vlastník... .

60. Podľa § 21 ods. 1 - daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká a/ prepustením tovaru do colného
režimu voľný obeh... . Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1
vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo
dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v
lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.

61. Podľa § 69 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty - platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v
tuzemsku, je povinný platiť daň.

62. Medzi účastníkmi konania je spornou otázkou, či k dodaniu tovaru čierneho energetického uhlia s
označením „T“ z ťažobnej oblasti Ukrajiny Donbass medzi žalobcom a SONDEX s.r.o. došlo na území
Slovenska alebo na území Ukrajiny, pričom žalovaný argumentuje listinný dôkazmi tak, ako sú uvedené
v rozhodnutiach správnych orgánov.

63. Z kúpnej zmluvy 07/03/2007 zo dňa 25.05.2007 vyplýva, že medzi predávajúcim BHJ, a.s.,
Masarykova 16, Prešov a kupujúcim SONDEX, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1, Prešov, sa predávajúci
zaviazal dodať a kupujúci kúpiť čierne energetické uhlie s označením „T“ z ťažobnej oblasti Ukrajiny
Donbass v objeme 5000 ton +- 5%.

64. V bode 3 tejto zmluvy je upravený termín dodania a dodacie podmienky v bode 3.1 tak, že predávajúci
sa zaväzuje dodať a kupujúci sa zaväzuje prevziať kontrahovaný tovar v objeme 5000 ton +- 5%
v mesiaci jún, júl 2007. Podľa bodu 3.2 dodávka sa považuje za splnenú momentom potvrdeného
pristavenia k colnému prejednaniu štátna hranica Užhorod/Maťovce. Bod 3.3. predávajúci zabezpečení
a avízom oznámi kupujúcemu súpis vozňov s množstvom uhlia, ktorého bolo vyslané producentom na
fax č.... .

65. Podľa § 9 bod 9.1 - pokiaľ nie je v tejto zmluve dohodnuté inak, vzťahujú sa na ňou založený právny
vzťah príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.

66. Z ďalších predložených listinných dôkazov pripojených v spise vyplýva, že príjemcom tovaru bol
kupujúci SONDEX, s.r.o..



67. Ako svedka Daňový úrad Prešov dňa 01.04.2009 vypočul A.. Y. R., ktorý v predmetnom
zdaňovacom období bol konateľom spoločnosti SONDEX, s.r.o. a tento na otázku „na ktorej strane
Ukrajinsko-Slovenskej hranice Užhorod/Maťovce prevzala spoločnosť SONDEX, s.r.o., v zmysle faktúry
2007/001Z..., špecifikujte presné miesto prevzatia tovaru“, svedok odpovedal, že „tovar bol spoločnosťou
SONDEX, s.r.o., prevzatý v colnom pásme Maťovce, colné prerokovanie tovaru na dovoz zabezpečovala
spoločnosť SONDEX, s.r.o., v dohodnutom mieste v Maťovciach“. Na ďalšiu otázku, „kto, akým
dopravným prostriedkom a odkiaľ prepravoval tovar z Ukrajinsko-Slovenskej hranice do tuzemska s
uvedením identifikačných údajov o prepravovaní jeho vodičovi, o druhu a evidenčnom čísle použitého
dopravného prostriedku, s presným určením miesta, v ktorom sa preprava tovaru začala“, tento uviedol,
že „preprava bola zabezpečovaná na účet spoločnosti SONDEX, s.r.o., železničnou spoločnosťou
CARGO Slovakia, a.s., na úseku širokorozchodnej trate od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v
Maťovciach. Po prekládke do slovenských vagónov tovar bol prepravovaný konečnému odberateľovi
CHEMES, a.s. Humenné a prekládku a prepravu po normálnom rozchode uhrádzala spoločnosť
SONDEX, s.r.o. a zabezpečovala železničná spoločnosť CARGO Slovakia, a.s.. Celkové náklady za
prepravu a prekládku boli zahrnuté do ceny tovaru pre konečného odberateľa CHEMES, a.s., Humenné
a uhradená daň z pridanej hodnoty.“

68. Z obsahu predloženého administratívneho spisu je bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca si
neuplatňoval nárok na odpočet dane na vstupe, pretože podľa jeho názoru ide o extrakomunitárnu
dodávku a z uvedeného ju nemožno kvalifikovať ako zdaniteľné plnenie.

69. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf/45/2013 zo dňa 03.júna 2014, kde ide o identický
skutkový stav, Najvyšší súd SR jednoznačne konštatoval, že pri vyhodnocovaní odovzdania tovaru vo
forme nepohyblivej dodávky sa objektívne sa nedá vychádzať z fyzického prevzatia tovaru. Miesto
dodania tovaru pri tejto forme je vôľovým prvkom zmluvných strán a správca dane nemôže určiť miesto
dodania na základe fyzického prevzatia a argumentáciou pripojenými zmluvami.

70. Podľa názoru súdu daňové orgány v predmetnej veci posudzovali predložené dôkazy iba z
formálnoprávneho hľadiska a nebrali na zreteľ aj vôľu oboch zmluvných strán. V predmetnej veci je
nepochybné, že ide o obchodnoprávny vzťah medzi dvomi obchodnými spoločnosťami, a že tieto si
neupravené zmluvné vzťahy podriadili ustanoveniam Obchodného zákonníka - zákona č. 513/1991 Zb..

71. Obchodný zákonník v § 272 ods. 1 upravuje, že zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

72. Podľa prejavov vôle medzi žalobcom ako predávajúcim a SONDEX, s.r.o. ako kupujúcim je zhodný
prejav vôle v ústnej forme o nadobudnutí tovaru kupujúcim SONDEX, s.r.o. na území Ukrajiny a
správca dane v priebehu konania neprodukoval žiadne iné dôkazy, okrem formálnoprávneho hľadiska,
že prejav vôle nezodpovedal reálnemu obchodu. Je zrejmé, že Obchodný zákonník spočíva na princípe
neformálnosti zmlúv, ktoré sa môžu v zásade dojednávať aj ústne a dokonca aj konkludentným
spôsobom, pričom táto úprava umožňuje pružné uzavieranie zmlúv medzi podnikateľmi a zodpovedá aj
tendenciám pri medzinárodnej unifikácii obchodného práva.

73. Správca dane nemal k dispozícii žiadne iné dôkazy okrem už uvedených zmlúv, ktoré nevylučujú
zhodnú vôľu účastníkov obchodnoprávneho vzťahu BHJ, a.s., a SONDEX, s.r.o., o nadobudnutí tovaru
kupujúcim na území Ukrajiny, potom pre záver o tom, že k dodávke tovaru došlo na území Slovenskej
republiky, správca dane nemal dostatok dôkazov a nezaoberal sa prejavom vôle zmluvných strán.

74. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o DPH teda vyplýva, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru
vzniká dňom dodania tovaru a dodaním tovaru sa rozumie prevod práva nakladať s hmotným majetkom



ako vlastník, ak Zákon o DPH neustanovuje inak. Za deň dodania hnuteľnej veci, teda aj energetického
uhlia sa považuje deň, keď kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a nemá ísť o
reálne fyzické prevzatie tovaru.

75. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že ignoroval právny názor Najvyššieho súdu SR
zo dňa 03.06.2014 sp. zn.: 3Sžf 45/2013 a to napriek tomu, že ide o skutkovo identické veci. NS
SR v odôvodnení rozsudku uviedol, že v danom prípade však daňový subjekt naopak transakciu
kvalifikoval ako daňovo neutrálnu z hľadiska DPH. Daňový subjekt tvrdil, že išlo o extrakomunitárnu
dodávku a z tohto dôvodu ju ani nekvalifikoval ako zdaniteľné plnenie a ani neuplatňoval nárok na
odpočet dane na vstupe. Pri vyhodnocovaní odovzdania tovaru vo forme nepohyblivej dodávky traditio
longa manu a nepohyblivej dodávke tovaru sa objektívne nedá vychádzať z fyzického prevzatia tovaru.
Miesto dodania pri tejto forme je vôľovým prvkom zmluvných strán a správca dane nemôže určiť
miesto dodania na základe fyzického prevzatia. Preto dopyt správcu dane zo dňa 07.04.2009 č.
724/320/2302/2007-16461/2009/Miho na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., či je možné, aby
tovar prepravovaný po železnici fyzicky prevzal 1. odberateľ, v danom prípade BHJ, a.s., od Ukrajinca
v Užhorode, t.j. na ukrajinskej strane hranice alebo k fyzickému prevzatiu tovaru môže dôjsť až v
prekládkovej stanici Maťovce je nesprávny, lebo takýto dôkaz je použiteľný iba pri dodaní tovaru, ktoré
má svoj základ vo fyzickom odovzdaní, t.j. podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., ale nie
pri nepohyblivej dodávke tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z..

76. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že nebolo povinnosťou žalobcu platiť daň z pridanej hodnoty,
pretože miesto dodania tovaru nebolo v tuzemsku.

77. V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k procesným pochybeniam správcu dane uplynutiu
lehoty na vyrubenie dane súd predovšetkým poukazuje na to, že námietky žalobcu považuje za
nedôvodné. Ak súd zrušil rozhodnutie daňového úradu a žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie, išlo o aplikáciu Občianskeho súdneho poriadku, pričom z uvedeného v žiadnom prípade
nemožno vyvodiť, že vo veci mal konať žalovaný. Žalovaný jednoduchým listom vrátil celý spisový
materiál prvostupňovému správnemu orgánu, pretože je bez akýchkoľvek pochybností, ak bolo zrušené
rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu a správcu dane ako prvostupňového správneho
orgánu, nemohol ďalej vo veci konať žalovaný.

78. Lehoty na vydanie rozhodnutia správcom dane sú procesnými a ich prípadné nedodržanie nemá
vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rovnako je nedôvodná aj námietka žalobcu vo vzťahu k uplynutiu lehoty
na vyrubenie dane, teda k zániku práva - preklúzii, pretože § 69 ods. 1 Daňového poriadku upravuje,
že ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozhodnutie o
dani alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka,
v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo o ktorom bol daňový subjekt povinný daň
zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na
uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie
daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom
vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia - ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo
rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa ods. 1
znova od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel
dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do 10 rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný
daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok
na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

80. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku - za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje
doručenie a/ protokolu z daňovej kontroly.



81. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov... (obdobným spôsobom ako Daňový poriadok zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane
upravovalo ustanovenie § 45 zákona č. 511/1992 Zb.).

82. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR a Daňového
úradu Prešov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto podľa § 191 ods. 1 písm. c/,
ods. 3 písm. a/ Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie správcu dane a žalovaného.

83. Správne orgány v ďalšom konaní sú povinné rešpektovať právny názor súdu, že žalobca v
predmetnej veci nebol povinný platiť daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007.

84. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý
mal v konaní úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne
samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

85. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.