Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/32/2015 z 28. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. júna 2016, sp. zn. 4Cob/32/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8111218147.2 Krajský súd Prešov | 4Cob/32/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8111218147.2 | 2016-06-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff6cdbcd-74f4-410e-998d-c5342e9f1283 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8111218147.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/32/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111218147
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111218147.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne W.. M. U., XXX XX Q. E., T.
XXX, Č. H., IČO: 12437824, zastúpenej JUDr. Mariánom Michalíkom, advokátom, Trenčín, Nám. SNP 7,
proti žalovanému COMMERC SERVICE, spol. s r.o., so sídlom Ku Surdoku 35, Prešov, IČO: 31 659 551,
právne zastúpený JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 111, o zaplatenie
4.045,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.11.2014
č. k. 23Cb/35/2012-139, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila do konania Bc. Helena Juráňová, Dobrkovice 106,
Veľký Orechov, IČO: 12437824.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov v právnej veci pôvodného žalobcu P.. P. N., Insolvenčného správcu dlžníka STIM
ZET, a.s., so sídlom Vsetín, Jasenice 1254, IČO: 25 368 796 rozhodoval o žalobe na zaplatenie sumy
4.045,90 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru (strojného náradia)
účtovanú faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 2.250,62 eur so splatnosťou 13.9.2009, faktúra č. XXXXXXXX
na sumu 1.283,23 eur so splatnosťou 18.9.2009, faktúru č. XXXXXXXX na sumu 482,61 eur so
splatnosťou 4.10.2009 a faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 429,43 eur so splatnosťou 15.10.2009. Vo
veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný. Faktúry č. XXXXXXXX na sumu
1.283,23 eur a č. XXXXXXXX na sumu 2.250,60 eur boli predmetom zápočtu. Zápočet bol vykonaný
listom z 2.9.2009 podľa § 358 a § 359 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.. Žalobca v tom čase nebol
schopný plniť svoje záväzky, ktoré mal proti spoločnosti ProTech Service, s.r.o., ktorá svoje pohľadávky
postúpil na žalovaného. Táto skutočnosť bola oznámená žalovanému listom z 31.8.2009.

Žalobca k podanému odporu uviedol, že na majetok žalobcu bol uznesením Krajského súdu v Ostrave
zo dňa 10.9.2009 pod č.k. KSOS 34 INS 5387/2009 vyhlásený konkurz. Podľa Insolvenčného zákona
č. 182/2006 Zb. je započítanie na majetok dlžníka možné iba za podmienok ustanovených v § 140
zákona. K splneniu podmienok na zápočet nedošlo, pretože nebol doručený započítací úkon do doby
vyhlásenia úpadku. Neboli splnené ani ďalšie podmienky započítania v insolvencii. Žalovaný konal so
žalobcom po zistení úpadku o možnosti započítania, ale k dohode nedošlo. Pohľadávka započítaním
nezanikla a žaloba je dôvodná.



Podaním z 18.6.2012 žalobca zobral žalobu späť v časti 512,05 eur. Úhrada sa týkala faktúry č.
XXXXXXXX na čiastku 682,61 eur a faktúry č. XXXXXXXX na čiastku 29,44 eur. K úhrade došlo až po
podaní žaloby, preto žalobca trvá na zaplatení istiny 3.533,85 eur s príslušným úrokom z omeškania.

Uznesením z 1.3.2013 súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 512,05 eur.

Žalovaný trvá na tom, že nevedel o insolvečnom konaní vo vzťahu k žalobcovi. Keď bol na žalobcu
vyhlásený konkurz, započítanie už bolo zrealizované. K postúpeniu pohľadávky došlo 31.8.2009 a
následne 2.9.2008 aj zrealizovaný jednostranný zápočet. To bežne využíval vo svojom obchodnom
styku. Postúpenie pohľadávky na žalovaného bolo oznámené žalobcovi v súlade s § 524 Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.).

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že uznesením Krajského súdu v Ostrave z 10.9.2009
bol vyhlásený konkurz na žalobcu. Pohľadávky, ktoré žalovaný započítal, mali byť na neho postúpené
od pôvodného veriteľa žalobcu spoločnosti ProTech Service, s.r.o., Prešov. Táto skutočnosť mala byť
pôvodným veriteľom oznámené žalobcovi. Podľa žalobcu, ale prípis (zápočet) nikdy nebol doručený
žalobcovi. O postúpení pohľadávky sa dozvedel až z procesných úkonov žalovaného. Preto ani
započítanie nemôže byť voči žalobcovi účinné.

Z vykonaného dokazovania nebolo medzi účastníkmi sporné, že predávajúci pôvodný úpadca STIM ZET,
a.s. dodával žalovanému tovar a uplatnil si právo na zaplatenie kúpnej ceny podľa vyššie uvedených
faktúr. Neskôr došlo k čiastočnej úhrade 512,05 eur na faktúry. Žalovaný sa bránil povinnosti tvrdením
o realizácii zápočtu. Žalovaný ale nepreukázal doručenie jednostranného oznámenia o započítaní.
Nepreukázal, že takéto oznámenie (zápočet) došlo do dispozície žalobcovi pred dátumom 10.9.2009,
teda pred vyhlásením úpadku.

Podľa § 140 ods. 1 veta druhá zákona č. 182/2006 Sb. insolvenčného zákona, dlžník už nie je
oprávnený nakladať s majetkovou podstatou a toto právo prechádza z úpadcu na insolvenčného
správcu. Insolvenčný správca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na plnenie voči dlžníkovi, ktorý
spor nemá charakter incidenčného sporu. Vypočutý svedok H. Ž. ako bývalý zamestnanec žalobcu
potvrdil, že žalobca bol výrobcom nástrojov na obrábanie a žalovaný bol odberateľom tohto tovaru.
Odber tovaru sa zväčša realizoval osobne zamestnancami žalovaného. Obdobne svedok I. C. potvrdil
osobné preberanie tovaru alebo poštou.

Zástupkyňa žalovaného preukazovala jednostranné započítanie listom z 2.9.2009 s tým, že prejav
adresátovi o jednostrannom doručení sa musel dostať k dispozícii pred vyhlásením konkurzu. Slovenská
pošta oznámila súdu, že zásielky 2.triedy doručované do Českej republiky sa doručujú 4 až 7 dní.

Samotný nárok súd posudzoval podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.),
kde kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo
alebo čo do množstva, druhu a previesť vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť
kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí byť v nej aspoň určený spôsob
jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť ju bez určenia kúpnej ceny. V
tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu stanovenú podľa § 448. Podľa § 448 ods. 1
Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Vzhľadom na totožné znenie Obchodné zákonníka v Slovenskej republike a Českej republike je
nesporné, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dodaním tovaru žalovanej obchodnej spoločnosti,
pričom výška ceny nebola žalovanou spoločnosťou rozporovaná. Žalovaný síce uviedol, že nadobudol
pohľadávku proti žalobcovi postúpením od spoločnosti ProTech Service, spol. s r.o., ale žalovaný
nepreukázal, že svoju započítaciu námietku z 2.9.2009 zasielanú poštou, doručil žalobcovi pred
vyhlásením konkurzu. Preto súd nemohol vyhovieť obrane žalovanej obchodnej spoločnosti, že došlo k
zániku pohľadávky vzájomným započítaním. Preto súd vyhovel návrhu žalobcu.

O platení úrokov z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 365 v spojení s § 369 Obchodného zákonníka
a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb..



O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 242,50 eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Podľa potvrdenia pošty, listová zásielka
do Čiech sa doručuje v lehote 4 až 7 dní. Pri 7-dňovej doručovacej lehote jednostranný zápočet
mal byť doručený pred dátumom 10.9.2009, teda pred vyhlásením úpadku. Naviac bolo obvyklou
praxou účastníkov započítať vzájomné pohľadávky. Nesúhlasí aj s náhradou trov konania z hľadiska na
nový dôkaz o dobe doručovania zásielok. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu
zamietnuť alebo zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie dokazovanie.

Insolvenčný správca dlžníka STIM ZET, a.s., oznámil súdu listom z 10.3.2016, že došlo k vydraženiu
pohľadávky z predmetu sporu W.. M. U., T. XXX. Protokol o vykonaní dobrovoľnej dražby č. 775 bol
doložený súdu na preukázanie získanej pohľadávky žalobcu vydražiteľkou W.. M. U..

Právny zástupca W.. M. U. oznámil, že táto súhlasí so vstupom do konania namiesto doterajšieho
žalobcu.

Podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod, práv alebo povinnosti, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ, alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania
namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo
na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala skutočnosť uvedená v
ods. 2, ak je tým ten, kto má nastúpiť namiesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť
na jeho miesto sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.

Vzhľadom na ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., súd pripustil zámenu na mieste navrhovateľa, t.j., aby z konania
vystúpil doterajší žalobca a do konania vstúpila W.. M. U..

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Právny predchodca žalobcu insolvenčný správca dlžníka STIM ZET, a.s., P.. P. N. podal žalobu na
zaplatenie 4.045,90 eur titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar - nástroje (vrtáky, kazety,
výstružníky, záhlubníky, redukčné puzdrá a iné). Tovar bol účtovaný štyrmi faktúrami v celkovej sume
4.045,90 eura. V priebehu súdneho konania došlo k čiastočnej úhrade, t. j. faktúra č. XXXXXXXX a č.
XXXXXXXX v rozsahu 512,05 eur. V tejto časti bolo potom uznesením z 1.3.2013 konanie zastavené.
Zvyšok nároku uplatnený v súdnom konaní, čo do dôvodu a výšky žalovaný nerozporoval, ale rozporoval
povinnosť zaplatiť kúpnu cenu s poukazom na to, že veriteľ žalobcu spoločnosť ProTech Service, spol.
s r.o., postúpil na neho pohľadávku vo výške žalobného nároku. Následne žalovaný započítal svoju
postúpenú pohľadávku na nárok uplatnený žalobcom. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo urobené
listom z 31.8.2009 spoločnosťou ProTech Service, spol. s r.o., priamo žalobcovi STIM ZET, a.s., Praha,
s tým, že jednostranný zápočet pohľadávok bol urobený prípisom z 2.9.2009 (č.l. 45 spisu). Súd žalobu
zamietol s poukazom na to, že nebola preukázaná skutočnosť, aby do doby vyhlásenia konkurzu na
právneho predchodcu žalobcu bol započítací prejav doručený právnemu predchodcovi žalobcu STIM
ZET, a.s.. Naviac insolvečný správca poukázal na nemožnosť zápočtu z hľadiska Insolvenčného zákona.
Podľa § 140 ods. 2 zákona č. 182/2006 Sb., (Insolvenčný zákon) započítaní vzájemných pohľadávek
dlžníka věřitele je po rozhodnutí úpadku přípustnej, jestliže zákonné podmínky tohoto započtení byli
splněny před rozhodnutím o spůsobu řešení úpadku, neníli ale stanovené jinak. Podľa ods. 3, započtení
podle ods. 2 není přípustné, jestliže dlžnikův věřitel v době nabytí započítané pohledávky vědel o
dlužníkovem úpadku. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 25.2.2013
konateľ žalovaného P. F. uviedol, že ich obchodný zástupca pán F. pri poslednom pokuse o doručenie
zápočtu bol osobne odmietnutý pracovníkmi spoločnosti STIM ZET, a.s., načo následne realizovali druhý
pokus doručenia formou jednostranného zápočtu a postúpenia pohľadávok. Vypočutý svedok G.. X. F.
na pojednávaní potom uviedol, že doručoval vzájomný zápočet záväzkov, pričom mu bolo oznámená
sekretárkou, že kompetentné osoby tam nie sú prítomné z dôvodu, že žalobca ide do konkurzu a že



takúto dohodu neprevezmú. Odmietli prevziať dohodu o započítaní. Tým je preukázaná okolnosť podľa
§ 140 ods. 3 Insolvenčného zákona č. 180/2005 Sb., že započítanie nie je prípustné, keď veriteľ už
vedel o úpadku dlžníka. Preto započítací prejav v zmysle Insolvenčného zákona nemôže byť účinný
a nenastanú ani dôsledky predpokladané zápočtom pohľadávok podľa § 358 Obchodného zákonníka
a nasl., a to aj s poukazom na § 364 Obchodného zákonníka, že na základe dohody strán je možné
započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie. V danom prípade Insolvenčný zákon vylúčil možnosť započítania
voči právnemu predchodcovi žalobcu, ak tento bol v úpadku a naviac, ako konštatuje súd prvého stupňa,
nebolo preukázané, aby započítací prejav došiel od žalobcu právnemu predchodcovi žalovaného pred
vyhlásením konkurzu. Ak Insolvenčný zákon nepovoľoval zápočet veriteľa, ak sa vedelo o úpadku
dlžníka a žalovaný ako veriteľ z postúpenej pohľadávky v konaní nepreukázal doručenie zápočtu
pred vyhlásením konkurzu, potom stále zostala povinnosť žalovanej obchodnej spoločnosti zaplatiť
dohodnutú kúpnu cenu za dodané strojárske náradie.

Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ žalovaná
obchodná spoločnosť je zaviazaná k zaplateniu kúpnej ceny (§ 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, že
kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu). Výška kúpnej ceny a dôvod zaplatenia kúpnej ceny
žalovaným neboli rozporované, len sa napáda povinnosť zaplatiť kúpnu cenu s poukazom na zánik tejto
povinnosti zápočtom vzájomných pohľadávok.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne, pretože pre nemožnosť zápočtu zo strany dlžníka vo vzťahu k predávajúcemu, záväzok zaplatiť
kúpnu cenu nezanikol.

Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o platení úrokov z omeškania. Povinnosť
platiť úroky z omeškania vyplýva z § 365 Obchodného zákonníka v spojení s § 369, že ak je niekto v
omeškaní pri plnení svojho peňažného záväzku, je povinný platiť úroky z omeškania vo výške dohodnutej
v zmluve.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Žalobcovi
v konaní vznikli trovy na zaplatenom súdnom poplatku, preto neúspešný žalovaný je povinný nahradiť
trovy konania na súdnom poplatku (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalovaný je povinný nahradiť úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania. Vzhľadom
na to, že žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, úspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.