{"guid": "61614eb4-78a0-46d5-9c69-55ace34c25cc:539a3b31-587e-47e6-a5ae-7950311fd2ad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114225840.2", "spisova_znacka": "11Co/72/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/72/2015 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. októbra 2016, sp. zn. 11Co/72/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8114225840.2", "identifikacne_cislo": "8114225840", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 258, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-258", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/539a3b31-587e-47e6-a5ae-7950311fd2ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114225840.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8114225840.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8114225840.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225840
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114225840.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/235/2014-39 zo dňa
4.12.2014 a uzneseniu č.k. 9C/235/2014-70 zo dňa 31.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, o náhrade trov konania a o
uložení poriadkovej pokuty.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo
výške 20,- eur s tým, že v ostatnej časti zostáva nezmenené.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pod bodom I. návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol, pod bodom II. žalobu zamietol, pod bodom III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal
a pod bodom IV. uložil právnemu zástupcovi žalobcu poriadkovú pokutu vo výške 820,- eur, ktorú
je povinný zaplatiť Slovenskej republike zastúpenej Okresným súdom Prešov v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.782,01 eur titulom majetkovej sumy a sumy 356,4 eur
titulom nemajetkovej ujmy. Uviedol, že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným
súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom O. S., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci sp. zn. Ex 3375/2009. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Stará Ľubovňa a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
pritom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní. Žalobca si z dôvodu
nesprávneho úradného postupu súdu uplatňuje nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla tým, že súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že písomnou žiadosťou ešte pred podaním tohto návrhu na začatie
konania žalovaného požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak tento na ňu
nereagoval.



2. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého z exekučného spisu
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Er/153/2009 zistil, že dňa 29.5.2009 sa začalo pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné konanie na návrh oprávneného - žalobcu proti povinnej
O. S., a to pre vymoženie sumy 335,26 eur s príslušenstvom. Dňa 15.6.2009 bola Okresnému súdu
Stará Ľubovňa doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.
zn. Ex 3375/09. Okresný súd Stará Ľubovňa 16.4.2012 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným 10.5.2012.
Ďalej súd v dôvodoch rozsudku citoval ust. § 3 ods. 1 písm. d),  § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a
2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a v kontexte s týmito ustanoveniami konštatoval, že v
prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 1.782,01 eur a nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 356,40 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Ďalej v súvislosti s návrhu žalobcu uviedol, že tento bol dostatočne špecifikovaný v zmysle § 42 ods. 3 a
§ 79 O.s.p., ako aj Exekučného poriadku a pokiaľ ide o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2742/2009, v kontexte ktorého konštatoval
splnenie podmienky uvedenej v ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ ide o vec samú zdôraznil,
že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba
pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť naplnené súčasne: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik
škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

3. Z exekučného spisu vyplynulo, že dňa 29.5.2009 sa začalo exekučné konanie na základe návrhu
oprávneného - žalobcu proti povinnej: O. S. pre vymoženie sumy 335,26 eur priznanej rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 11220/08. Dňa 15. 6. 2009 bola Okresnému súdu Stará Ľubovňa
doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Oprávnený navrhol vykonanie predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku rekapituloval postup exekučného súdu,
a to v tom smere, že 15.6.2009 bola podaná žiadosť o udelenie poverenia, 6.7.2009 bola výzva
právnemu zástupcovi oprávneného, 23.11.2009 bola uložená poriadková pokuta právnemu zástupcovi
oprávneného, 22.2.2010 došlo k zastaveniu exekučného konania, 18.3.2010 bolo podaného odvolanie
oprávneného, 20.5.2010 bolo doručené dovolanie a spis Krajskému súdu v Prešove, 23.7.2010 došlo
k vráteniu spisu s rozhodnutím o odvolaní, 17.8.2010 bola uskutočnená výzva právnemu zástupcovi
oprávneného, 16.9.2010 došla odpoveď oprávneného na výzvu, 27.10.2010 došlo k čiastočnému
zastaveniu exekučného konania, 22.11.2010 došlo odvolanie oprávneného, 14.1.2011 sa doručilo
odvolanie a spis Krajskému súdu v Prešove, 13.4.2011 došlo k vráteniu spisu s rozhodnutím, 27.6.2011
bola čiastočne zamietnutá žiadosť o poverenie a 16.4.2012 zamietnutá žiadosť o poverenie vo zvyšnej
časti.

4. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v
predmetnej zmluve o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi
právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv aj s ustanoveniami Smernice Rady č.
93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ktorá bola prebratá
do nášho právneho poriadku zák. č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník; na
základe nepriameho účinku je táto Smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravuje spotrebiteľské
právne vzťahy), teda že je v zmysle § 53 ods. 5 O.s.p. neplatné. Teda v danom prípade ide o zmluvu,
ktorou sa v žiadnom prípade nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy, čo zároveň znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého
by sa mohla viesť exekúcia. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietol v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd pripomenul, že
v súvislosti so vstupom do Európskej únie Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii
poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch



si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods.
5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj
zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v každom štádiu exekučného
konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že
rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví.

5. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie a to v každom štádiu vedenia exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti
vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného je povinný skúmať, či podklad,
na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným titulom v danej veci
je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovenia Exekučného poriadku vychádzať aj z
ustanovení zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

6. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať či sú
naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Musí byť zrejmé, že nárok, ktorého
vymoženie sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho ani
je v rozpore s dobrými mravmi. Preto sú nemôže vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského
rozsudku. Súd je oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie
listín, prípadne aj celého spisového materiálu konania, ktoré sú podľa posúdenia súdu relevantné a
nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovania. Exekučný súd v danej veci dospel k záveru, že pre posúdenie
exekučného titulu je potrebné predložiť aj iné materiály, ktoré obsahuje spis o konaní v rámci ktorého bol
exekučný titul vydaný. V tomto kontexte citoval ust.§ 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, uviedol, že podľa prílohy bodu 1 písm. q) Smernice č. 93/13/EHS patria medzi
nekalé podmienky aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená Smernica
bola prebratá do nášho právneho poriadku zák. č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky
zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto Smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku
a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré
upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

7. Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení z 3.3.2011 č.k. IV.ÚS 60/2011-13
vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade
právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu
to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou
viazaný.

8. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18.1.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrh na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovský konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

9. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní
je exekučný súd oprávnený a zároveň skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v



prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúcim materiálu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. K uvedeným záverom dospel Najvyšší
súd SR v uznesení z 21.3.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012.

10. Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a
povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súlade s vnútroštátnym právnym
poriadkom a predpismi EÚ preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora
o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, nakoľko dospel k záveru, že zmluva, na poklade ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný,
nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, čo zároveň
znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia.
V uvedenej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý
po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola
platne uzavretá rozhodcovská zmluvy. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to,
že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

11. Ďalej súd zdôraznil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci exekučný súd nebol viazaný zákonnou
15 dňovou lehotou na rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a súčasne obdobie do rozhodnutia exekučného súdu bolo potrebné na preskúmanie
formálnej a materiálnej vykonateľnosti žalobcom predloženého exekučného titulu. Súd podotkol, že na
množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná
aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (uznesenie Ústavného súdu
SR sp.zn. IV.ÚS/606/2012, sp.zn. II.ÚS/245/2013).

12. Súdna prax ustálila záver, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS/605/2012).
Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že táto lehota neplatí v prípade negatívneho
rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a že uvedené
platilo aj pred 1. júnom 2010 (do účinnosti zák. č. 144/2010 Z.z., ktorým sa menil Exekučný poriadok. V
tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu II.ÚS/245/2013 a II.ÚS/112/2013).

13. Súd podotkol, že rozhodnutie, ktorým sa zamietala žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným
orgánom konštatovaná nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd záverom
konštatoval, že pri neexistencii zákonnej lehoty na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, bola dĺžka sporného exekučného konania primeraná vzhľadom na priebežné úkony
exekučného súdu, ktoré boli vykonávané tak, že nemožno konštatovať, že exekučné konanie bolo
zaťažené zbytočnými prieťahmi na strane súdu.

14. Dňa 27.11.2014 zaslal žalobca súdu žiadosť o prerušenie konania z dôvodu, že na Okresnom
súde Prešov sa pod sp.zn. 7C/6/2010 vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ s uvedením prejudiciálnych otázok. Súd ďalej citoval ust. § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. a uviedol, že vo veci, v ktorej boli položené prejudiciálne otázky sa javí, že ide o žalobu, kde voči
žalobcovi bola vymožená pohľadávka judikovaná rozhodcovským súdom a súd vydanie poverenia pre
súdneho exekútora nezamietal, resp. exekúciu nezastavil. Ide teda o presne opačnú situáciu, aká je v
prejednávanej veci. Pre prejednávanú vec je dôležité, že k zamietnutiu poverenia na vykonanie exekúcie
došlo aplikáciou vnútroštátneho práva a nie práva komunitárneho. Je teda zrejmé, že odpoveď na vyššie
uvedené prejudiciálne otázky nemôže mať vplyv na prejednávanú vec. Na záver ešte súd uviedol, že na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je právny nárok, ale postup podľa uvedeného
ustanovenia je čisto na úvahe súdu.



15. Na základe týchto dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

16. V dôvodoch rozsudku súd uviedol, že rozhodol na pojednávaní konanom dňa 4.12.2014 v
neprítomnosti účastníkov konania a pokiaľ ide o žalobcu, ten už v rámci ním opakovaného scenára
dňa 3.12.2014 o 17.51 hod. zaslal súdu podanie, ktorým žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu účasti
na pojednávaniach nariadených na Okresnom súde Zvolen v senáte 6C. Svoju žiadosť o odročenie
pojednávania však nepodporil preukázaním predvolania na uvedené pojednávania ani tým, kedy mu
takéto predvolanie doručené bolo a prečo žiada o odročenie pojednávania na Okresnom súde Prešov
až dňa 3.12.2014, teda deň pred pojednávaním, keď mu predvolanie bolo doručené dňa už 13.10.2014.
Súd bol nútený konštatovať, že právny zástupca žalobcu sa dopustil klamstva, keďže procesný súd
telefonicky na Okresnom súde Zvolen zistil, že tento sa pojednávania pred ním nezúčastňuje. Právny
zástupca žalobcu svojim postupom maril právo žalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote
a hrubo sťažil postup konania tým, že sa snažil bez relevantného dôvodu dosiahnuť odročenie
pojednávania, keďže v určitých prípadoch je na to dôvodom aj kolízia pojednávaní. Previnenie právneho
zástupcu je o to závažnejšie, že tak robil v priamom úmysle hrubým klamaním súdu. Súd mu za uvedené
konania vzhľadom na úmysel právneho zástupcu uložil poriadkovú pokutu v maximálnej výške 820,-
eur. Pojednávanie sa síce nezúčastnila ani žalovaná strana, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila,
tá však na rozdiel od právneho zástupcu žalobcu nezavádzala súd nepravdivou žiadosťou o odročenie
pojednávania. Súd teda pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

17. Proti rozsudku Okresného súdu Prešov podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bol
jeho návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu zamietnutý, ktorým mu
súd nepriznal náhradu trov konania a ktorým bola uložená právnemu zástupcovi žalobcu poriadková
pokuta vo výške 820,- eur. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť  a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový sta veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a ďalej že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.). Ďalej v dôvodoch uviedol, že došlo k nesprávnej
aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., že súd vôbec nevysvetlil prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, keď táto existuje vždy do času, kým nedôjde
ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý proces neakceptovateľný. Žalobca poukázal na to, že súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Zdôraznil to,  že sa súd neoboznámil so znaleckým posudkom č. 1/2014 o
výške škody a pokiaľ išlo o uloženie poriadkovej pokuty, uviedol, že prvostupňový súd pri ukladaní
tejto vychádzal zo skutočností, že práve zástupca žalobcu sa dopustil klamstva, keď dňa 3.12.2014
zaslal súdu podanie obsahujúce ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie termínu
pojednávania z dôvodu účasti na pojednávaniach nariadených senátom 6C Okresného súdu Zvolen,
pričom súd ďalej uviedol, že predmetnú žiadosť o odročenie termínu pojednávania žalobca nepodporil
preukázaním predvolaní na pojednávanie ani tým, kedy mu takéto predvolania boli doručené a prečo o
odročenie pojednávania na Okresnom súde Prešov žiada až dňa 3.12.2014, keď mu predvolanie bolo
doručené už 13.10.2014. Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že právny zástupca
žalobcu sa dopustil klamstva a na to usúdil z dôvodu, že telefonicky v senáte 6C Okresného súdu Zvolen
zistil, že tento sa pojednávaní pred ním nezúčastňuje. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nemohol
sťažiť postup súdu, pretože predložil a označil všetky dôkazy, ktoré je potrebné vykonať v konaní a
jeho fyzická účasť na pojednávaní nebola potrebná a súd mohol prejednať vec aj bez jeho účasti, ak
ospravedlneniu neúčasti nevyhovel. V nadväznosti na to mal za to, že právny zástupca svojim postupom
sa nedopustil žiadneho marenia práva žalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote. Poukázal
na to, že žalovaný svojim doterajším postojom vo všetkých iných obdobných konaniach preukázal pravý
opak tým, že sám sa nezúčastňoval na žiadnom z viac ako 12.000 pojednávaní, pričom mi zo strany
konajúcich súdov poriadková pokuta nebola uložená v žiadnom prípade. S poukazom na vyššie uvedené



argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca žiadal odvolací súd aj v tejto časti zrušiť rozsudok
súdu prvej inštancie.

18. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalobcovi poplatkovú povinnosť, a to zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

19. Aj proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť. Napadnuté uznesenie
podľa žalobcu neobsahuje podstatnú náležitosť a to odôvodnenie. Poukázal na to, že žalobcovi bol
vyrubený súdny poplatok vo výške 20,- eur za podané odvolanie, pričom spoplatneniu mala podliehať
len žaloba na náhradu škody a nie odvolanie. Súd teda nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobcovi bola teda v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov uložená
poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. V tejto súvislosti zdôraznil, že použitie analógie legis je v
prípadoch vyrubenie súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Súd je pri výkone
svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše, podľa ust. § 18ca Zákona o
súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. V danom prípade
bola žaloba žalobcom podaná pre 1.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012
Z.z. a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012. Do
30.9.2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom od poplatku vecne oslobodené.

20. V ďalšom podaní žalobca doplnil argumentáciu k odvolaniu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 4.12.2014, ktorým bola uložená právnemu zástupcovi žalobcu poriadková pokuta vo výške 820,-
eur. Toto doplnenie urobil v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Prešov sp. zn. 15Co/66/2015 zo
dňa 25.3.2015 s tým, že v danom prípade, ako konštatoval Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí
v obdobnej veci, súd prvého stupňa uložil žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške 820,- eur z dôvodu,
ktorý podľa názoru žalobcu nemá oporu v zákone. Žalobca má za to, že právny zástupca svojim konaním
hrubo nesťažil postup súdu a bezdôvodne nespôsobil predlžovanie konania, teda neboli naplnené
podmienky § 53 O.s.p..

21. Odvolací súd prejednal vec v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a to so
zreteľom na ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolania žalobcu boli podané pred týmto dátumom, teda ide
o právo, ktoré žalobcovi vzniklo podľa doterajších predpisov a niet žiadneho zákonného dôvodu, aby
bolo prejednané podľa novej právnej úpravy. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp
právnej istoty boli odvolania žalobcu prejednané podľa právnej úpravy účinnej v čase ich podania.
Naviac, odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne
normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou
princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany
dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych
predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho
ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu
práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu
úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté
v minulosti. Odvolateľ argumentoval odvolacími dôvodmi, ktoré sú uvedené v Občianskom súdnom
poriadku a ktoré mnohé z nich už nie sú odvolacími dôvodmi podľa Civilného sporového poriadku a aj
z tohto dôvodu bolo treba odvolania žalobcu posúdiť podľa príslušných ustanovení O.s.p.

22. Odvolací súd teda prejednal odvolania žalobcu v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že jeho odvolanie proti rozsudku, ale ani proti uzneseniu súdu prvej inštancie nie
je dôvodné.



23. Pokiaľ ide o vec samu, súd náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver.
Odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku a na ich zdôraznenie uvádza tieto
ďalšie dôvody:

24. Pokiaľ žalobca v odvolaní použil ako odvolaciu námietku to, že došlo k aplikácii novej právnej úpravy
uvedenej v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., evidentne táto námietka neobstojí, pretože túto novú
právnu úpravu súd prvej inštancie neaplikoval. K otázke trvania stavu právnej neistoty i k úvahám o
dĺžke a dodržaní zákonných lehôt treba povedať, že súd náležite zdôvodnil to, prečo exekučný súd nie
je viazaný 15 dňovou lehotou na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak dochádza k situácii, že takáto žiadosť je zamietnutá. Uvedená lehota platí len pre ten prípad, keď
sa žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie. Z tohto pohľadu potom je právne
irelevantná námietka neoboznámenia sa so znaleckým posudkom č. 1/2014 o výške vzniknutej škody a
nakoniec aj pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa návrhu na prerušenie konania, keďže s ohľadom na dôvod
zamietnutia návrhu žalobcu tieto odvolacie námietky neobstoja. Súd prvej inštancie náležite zdôvodnil aj
uloženie poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi žalobcu a v tejto súvislosti je správny záver súdu prvej
inštancie, ak tento uvádza, že právny zástupca žalobcu svojim postupom hrubo sťažil postup konania,
keďže sa snažil bez relevantného dôvodu dosiahnuť odročenie pojednávania a ak mal za to, ako to
uvádza v odvolaní, že predložil a označil všetky dôkazy, ktoré bolo potrebné vykonať v konaní a že jeho
fyzická účasť na pojednávaní nebola potrebná a že súd mohol vec prejednať aj bez jeho účasti, potom
nebol žiaden dôvod, aby žiadal o odročenie pojednávania, no napriek tomuto tvrdeniu tak urobil a v tom
je treba vidieť nedôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania a aj sťaženie postupu súdu v konaní.
Je správny záver súdu prvej inštancie, že týmto postupom sa žalobca snažil bez relevantného dôvodu
dosiahnuť odročenie pojednávania. Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby, vo výroku o náhrade trov konania, ako aj
vo výroku o uložení poriadkovej pokuty.

25. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, tak ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

26. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bola uložená povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, aj v tomto smere je uznesenie súdu prvej inštancie správne.
Nesprávny je len uvedenie položky, podľa ktorej súdny poplatok bol vyrubený, keďže správne mala byť
uvedená položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku v tom smere, že
tento súdny poplatok sa vyrubuje zo žaloby a nie za odvolanie, treba povedať a poukázať na spoločnú
poznámku k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16, ktorej znenie bolo účinné do 30.6.2016, v ktorej sa uvádza,
že ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania alebo dovolania, poplatok z odvolania
proti novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, dovolania alebo za obnovu konania neplatí poplatník,
ktorý už raz poplatok zaplatil. Teda evidentne sa platil súdny poplatok za odvolanie napr. podľa položky
7, hoci táto taktiež uvádzala, že sa poplatok platí z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva. Teda
aj podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 sa súdny poplatok platil aj v tam uvedených konaniach,
hoci text príslušnej položky hovoril o platení súdneho poplatku len za návrh. Tejto úvahe dáva za pravdu
aj spoločná poznámka k položkám 1, 3, 6, 7 až 7d, 9, 9a, 10, 14 a 16, ktorá platí od 1.7.2016 a v
ktorej sa uvádza, že ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania, dovolania alebo
kasačnej sťažnosti, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, obnovy konania,
dovolania alebo kasačnej sťažnosti neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil. Ďalšia námietka sa
týkala odôvodnenia napadnutého uznesenia a v tejto súvislosti treba dať za pravdu odvolateľovi, že
nebola správne uvedená položka, podľa ktorej sa tento súdny poplatok vyrúbil, keďže v uznesení sa
uvádza položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, hoci správne mala byť uvedená položka 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov. Odvolacia námietka týkajúca sa výkladu ust. § 18ca Zákona o súdnych
poplatkoch je nenáležitá, keďže v tejto súvislosti je treba povedať to, že súdny poplatok sa vyrubuje
podľa § 1 buď za jednotlivé úkony alebo konania súdov, pričom sa tieto vyrubujú vždy podľa právnej
úpravy, kedy sa ten ktorý úkon alebo konanie súdov začalo. Odvolacie konanie začalo podľa právnej
úpravy, kedy sa už súdny poplatok podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vyruboval a teda
nie je rozhodujúce to, kedy začalo konanie vo veci samej, ale kedy začalo konanie o odvolaní žalobcu.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.



27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd  rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/235/2014", "guid": "5b31b9c7-e4aa-4d2e-8cb8-65e9457956e8:7428f6a0-ab25-4719-806a-4d421047cf60", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "b07a1794-72f9-4c0d-8d01-0222e2c4d0d5:9a57ab51-30f6-4e9a-95dd-372b6af60d19", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114225842.1", "spisova_znacka": "15Co/66/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/66/2015 z 24. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-03-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114225842.1"}, {"guid": "32e0667a-073f-4478-bb52-0da01a1ff976:89b412fe-bdf6-451c-8ff8-3203a594467a", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/153/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Er/153/2009 z 16. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2012-04-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/32e0667a-073f-4478-bb52-0da01a1ff976:89b412fe-bdf6-451c-8ff8-3203a594467a"}], "citovane_v": []}