{"guid": "bd1075c9-feb4-4b1c-af44-5f87ae548e03:66627732-2a4a-4ada-9194-128a0466051a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8115201067.1", "spisova_znacka": "17Co/177/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/177/2016 z 2. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 2. novembra 2016, sp. zn. 17Co/177/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8115201067.1", "identifikacne_cislo": "8115201067", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2016-11-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66627732-2a4a-4ada-9194-128a0466051a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8115201067.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8115201067.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8115201067.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/177/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201067
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115201067.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu V. L., nar. X.XX.XXXX, trvale
bytom H. XX, J., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792
752, zast. Advokátska kancelária Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresnéhoo súdu Prešov č.k. 14C
16/2015-21 zo dňa 3.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zastavil konanie v časti o určenie, že žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č. Zmluva (VS): XXXXXXXXXX z 10.12.2017 je
neplatná.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.572,36 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 263,14 eur na
účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáhal určenia, že žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere z 10.12.2007 je neplatná a ďalej
sa domáhal zaplatenia sumy 2.572,36 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Uplatnil si trovy
konania.
Zo žaloby vyplýva, že žalobca požiadal o poskytnutie úveru vo výške 74.000 Sk s počtom splátok 36,
mesačnou splátkou 4.469 Sk, zmluvnou odmenou 86.884 Sk a celkovou čiastkou (úver + zmluvná
odmena) 166.884 Sk.
Na základe tejto žiadosti bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 66.600 Sk s počtom splátok 36,
mesačnou splátkou 5.986 Sk, zmluvnou odmenou 77.490 Sk a nominálnou hodnotou úveru 143.496 Sk.
Žalobca v žalobe poukázal na to, že v zmluve ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku o výške úveru, ktorá
zahŕňa aj úroky, zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a jedna sa o neprijateľnú odplatu
za úveru.
Poukázal aj na neprijateľnú rozhodcovskú doložku, pretože všetky spory a nezrovnalosti a nároky medzi
zmluvnými stranami budú riešené v súdnom konaní alebo pred rozhodcom, pričom výber jednej z týchto
alternatív spočíva na žalobcovi.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobca uhradil žalovanému 4.743,16 eur.
Keďže žalobca čiastočne zobral návrh na začatie konania späť v časti určovacieho výroku, kde žiadal
určiť, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, prvoinštančný
súd tak postupoval podľa § 96 O.s.p.
Následne prvoinštančný súd postupoval tak, aby vo veci mohol rozhodnúť podľa § 153b O.s.p. Po tom,
čo zistil, že má všetky podmienky splnené, vyhlásil rozsudok pre zmeškanie.



Využil aj skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku. Uplatnený nárok posúdil prvoinštančný
súd podľa § 457 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 43a a § 43c Občianskeho zákonníka
a skonštatoval, že návrh na uzavretie zmluvy nekorešponduje s prijatým návrhom, nemohla uvedená
úverová zmluva platne vzniknúť, preto sú účastníci zmluvy povinní vrátiť všetko, čo podľa nej dostali.
Keďže žalovaný prijal 4.763,16 eur a poskytol len sumu 66.000 Sk (2.190,80 eur), je povinný vrátiť
2.572,36 eur.
Prvoinštančný súd skonštatoval, že vo veci rozhodol podľa § 114 ods. 3, 4, 5 O.s.p., ďalej podľa § 153b
ods. 1 a ods. 2 písm. a/, c/, ods. 3 O.s.p. a podľa § 157 ods. 4 O.s.p. Vychádzal z ust. § 43a OZ, § 43c
OZ a § 489, § 457, § 451 ods. 1, 2 a § 456 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.572,36 eur
v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal aplikáciu ust. § 153b ods. 3
O.s.p., keď prvoinštančný súd aplikoval § 43a § 43c Občianskeho zákonníka, pretože takto nemohol vo
veci postupovať. Žalobcom tvrdený skutkový stav neobsahoval žiadne tvrdenie, ktoré by umožňovalo
použiť pre rozhodnutie uvedené zákonné ustanovenie. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku
ani neuvádza, že by žalobcom tvrdený skutkový stav zahrňoval vôbec tvrdenie o tom, že nedošlo k
uzavretiu zmluvy. Teda prvoinštančný súd nerozhodoval na základe žalobcom tvrdeného skutkového
stavu. Keďže neboli splnené podmienky na rozhodnutie pri aplikácii ust. § 143b O.s.p., žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie.

3. Odvolací súd konštatuje, že medzičasom, od vyhlásenia rozsudku prvoinštančného súdu, došlo k
zmene procesného predpisu a to tým, že od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok. Tento zákon v ust. § 473 zrušil Občiansky súdny poriadok ako zák. č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov.
V ust. § 470 ods. 1 CSP uviedol, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli
v neprospech strán.
V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami je možné konštatovať, že v danom  prípade platí
princíp okamžitej aplikability, teda použiteľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce
na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) procesných predpisov.
Ďalej platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý princíp spočíva v tom, že procesné úkony
subjektov Civilného súdneho konania (sporových strán, ale aj súdu) vykonané počas platnosti a účinnosti
skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné
aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Teda následky úkonu sa uznávajú aj vtedy, ak nová
procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta.
V danom prípade platí aj princíp ultraaktivity procesných predpisov, podľa ktorého v istých špecifických
prípadoch alebo zo špecifických obzvlášť zreteľa hodných dôvodov sa aktivizuje starý procesný režim na
konania za tohto starého režimu začaté, no prebiehajúce i počas účinnosti nového procesného režimu.
Aplikácia tohto princípu vylučuje aplikáciu prvých dvoch princípov.
Vzhľadom na uvedené okolnosti je potrebné aplikovať nový procesný predpis na prejednávanie
odvolania žalovaného.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

5. Vzhľadom na to, že procesné účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované, čo v danom prípade znamená, že je potrebné tento procesný účinok
preskúmať z pohľadu v tom čase platného procesného predpisu, je potrebné vychádzať pri preskúmaní
vydania rozsudku pre zmeškanie prvoinštančného súdu podľa v tom čase platného procesného predpisu
a to § 153b O.s.p. Podľa § 153b ods. 1 O.s.p. platilo, že ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky
podmienky uvedené v ods. 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.



Podľa § 153b ods. 3 O.s.p. platilo, že skutkovým základom rozsudku podľa ods. 1 je žalobcom tvrdený
skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. Práve tvrdenie žalovaného, že prvoinštančný súd
skutkový základ rozsudku uviedol iný, než v žalobe tvrdený skutkový základ, je dôvodom prieskumu tejto
veci odvolacím súdom. Prvoinštančný súd je vždy povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav
v žalobe je nesporný a prihliadať na všetky skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má. Ak súd
však dospeje k záveru, že žalobcom tvrdený stav nie je nesporný, napriek tomu, že sú splnené všetky
podmienky na vydanie tzv. kontumačného rozsudku, súd takýto rozsudok nemôže vydať. Ak sa súd so
skutkovým stavom tvrdeným v žalobe nestotožní, je povinný vo veci riadne nariadiť pojednávanie a vo
veci konať.

6. V prejednávanej veci žalobca skutkovo tvrdil, že uplatňuje si od žalovaného nárok na zaplatenie
2.572,36 eur z dôvodu, že mu bola poskytnutá aj napriek tomu, že žiadal inú finančnú čiastku a za
iných podmienok, čiastka z titulu revolvingového úveru / zmluvy vo výške 66.000 Sk, teda 2.190,80 eur.
Žalovanému mal podľa tejto dohody vrátiť 143,496 Sk, teda 4.763,19 eura, čo je o 77.496 Sk (2.572,40
eura) viac. Žalobca v žalobe tvrdil, že ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky o výške úveru, ktorá
zahŕňa aj úroky. Ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a o neprijateľnú odplatu
za úver. Tak vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR. V súvislosti
s neprijateľnými poplatkami a úžernou cenou úveru vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie vo
výške 2.572,36 eur, ktorú sumu je povinný žalovaný vydať. Takýmto spôsobom bol odôvodnený
uplatnený nárok na úhradu istiny žalobcom. Prvoinštančný súd síce túto okolnosť konštatovať ako dôvod
uplatneného nároku v žalobe, skutkovo však dôvod vrátenia sumy 2.572,36 eur odôvodnil ust. § 43a a §
43c Občianskeho zákonníka s tým, že návrh na uzavretie zmluvy nekorešponduje s prijatým návrhom a
teda v danom prípade nemohla úverová zmluva platne vzniknúť a preto sú účastníci zmluvného vzťahu
povinní si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali.

7. Pri rozhodovaní podľa § 153b O.s.p. pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie mal vychádzať ako z
nesporných len z žalobných tvrdení, nie z listín, ktoré boli doložené k spisu a ktoré si sám ako dôkazy
vyhodnotil. V rozsudku pre zmeškanie výsledky takéhoto dokazovania sa nehodnotia a hodnotiť ani
nesmú. Platí totiž v kontumačnom konaní tzv. skutková domnienka, podľa ktorej je možné s vysokou
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou považovať za pravdivé rozhodné skutkové tvrdenia strany,
ktoré sú uvedené v žalobe, ktorým protistrana neodporovala, hoci mala na to príležitosť. Súd je
povinný posúdiť len predpoklady na vydanie kontumačného rozhodnutia plynúce zo skutkového tvrdenia
uvedeného v žalobe, nie z pripojených dôkazov, pretože v takomto konaní sa nedokazuje.
Platí, že pri skrátenom odôvodnení rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. musí byť právne
posúdenie otázky také, ktoré vyplýva z žalobného tvrdenia a ktoré potvrdzuje žalobou tvrdený skutkový
stav a dôvodnosť uplatneného nároku. Súd nemôže modifikovať žalobou tvrdený skutkový stav alebo
tento skutkový stav spochybňovať v závislosti od dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise.
V prejednávanej veci však k takémuto pochybeniu zo strany prvoinštančného súdu došlo a prvoinštančný
súd sa nezaoberal skutkovým stavom, ktorý tvrdil žalobca v žalobe, kde stačilo vyhodnotiť, či ho
považuje za nesporný alebo nie. Keďže tento skutkový stav neprevzal do skutkového stavu rozsudku
pre zmeškanie, javil sa skutkový stav pre prvoinštančný súd uvedený v žalobe zrejme za sporný a v
takom prípade bolo povinnosťou prvoinštančného súdu vo veci nariadiť pojednávanie, kde skutkový stav
by bolo možné ešte upresniť. Preto nebolo možné vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
Preto odvolací súd v rámci odvolacieho konania preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu
(odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie založené na spochybnení skutkového stavu plynúceho z
nesporných žalobných tvrdení však nemôže byť úspešné) a rozsudok prvoinštančného súdu podľa §
389 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

8. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom vzhľadom na to, že podmienky pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie musia byť splnené v čase prvého konania vo veci, ktoré bolo už nariadené, vo veci nariadiť
pojednávanie, vykonať zákonným spôsobom dokazovanie a o uplatnenom nároku žalobcu rozhodnúť.
Prvoinštančný súd v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods.
3 CSP.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/16/2015", "guid": "b6a0302e-4e45-45b2-a145-1ee2e6c7d0e0:334f3fc6-7a90-41ce-9039-442bd8948fa1", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "2425a028-cd48-49e7-8e43-8a002862f860:4a27764e-a590-4b0b-9392-304ca20cf477", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6912212485.1", "spisova_znacka": "2XObdo/297/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2XObdo/297/2017 z 23. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6912212485.1"}]}