{"guid": "16523443-0695-4297-afa3-4abcfe3037ea:12113e32-c3f4-4b59-8093-96992cb05d7a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8115210271.2", "spisova_znacka": "6CoP/17/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoP/17/2016 z 25. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. júla 2016, sp. zn. 6CoP/17/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8115210271.2", "identifikacne_cislo": "8115210271", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2016-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12113e32-c3f4-4b59-8093-96992cb05d7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8115210271.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8115210271.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8115210271.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoP/17/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210271
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115210271.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. O. J., nar. XX.X.XXXX
a mal. J. J., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., odbor sociálnych vecí, pochádzajúcich z rodičov I. J., rod. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., J. XXXX/X, t.č. bytom N., K. I. 3, zastúpenej v konaní JUDr. Zuzanou
Burdovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Volgogradská 13 a X.. W. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
J., J. XXXX/X, zastúpeného v konaní JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom v Košiciach,
Murgašova 3, o úpravu práv a povinností, o úpravu styku, o odvolaní matky a otca maloletých detí proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P 144/2015-362 zo dňa 20. 4. 2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozhodol nasledovne,
cit.:

„z v e r u j e  mal. O. J., nar. XX.X.XXXX a mal. J. J., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,

otec je  p o v i n n ý  prispievať na výživu mal. O. sumou 100 Eur mesačne a mal. J. sumou 100 Eur
mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom
26.2.2015 opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 26.2.2015 do 30.4.2016 pre mal. O. vo výške 539,93 Eur a pre mal. J. vo
výške 537,10 Eur  p o v o ľ u j e  súd otcovi splatiť v 50 Euro mesačných splátkach na každé dieťa spolu
s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,

návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov  z a m i e t a ,

u p r a v u j e  styk otca s mal. O. a mal. J. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s oboma maloletými
deťmi počas bežného roka mimo sviatkov a prázdnin:

každý párny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a od utorka od 16.00 hod. do
stredy do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod.,

počas letných prázdnin každý rok od 1.7. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 7.7.            toho-ktorého
roka do 19.00 hod., od 15.7. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 21.7.                toho-ktorého roka do



19.00 hod., od 29.7. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 4.8.                       toho-ktorého roka do 19.00
hod. a od 12.8. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 18.8.                        toho-ktorého roka do 19.00 hod.,

počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý párny rok od 25.12.                               toho-
ktorého roka od 9.00 hod. do 29.12. toho-ktorého roka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12.
toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 3.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,

počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočnej bielej
soboty do 19.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 19.00 hod.

s tým, že otec je  p o v i n n ý  maloleté deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v
mieste bydliska matky v určený deň a čas maloleté deti matke riadne odovzdať,

matka je  p o v i n n á  maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť,

žiaden z účastníkov  n e m á  právo na náhradu trov konania.“

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že v predmetnom konaní vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že rodičia maloletého O. a maloletého J. nežijú v spoločnej domácnosti
od 23.2.2015, z tejto sa odsťahovala matka spolu s maloletými deťmi. Na Okresný súd Košice
II bol podaný návrh na rozvod manželstva, ktorý je vedený pod sp. zn. 21P 81/2015 a doposiaľ
nebolo toto konanie právoplatne ukončené, nakoľko v konaní bolo nariedené znalecké dokazovanie
znalkyňou z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Z dôvodu, že matka odišla zo spoločnej
domácnosti, začala zabezpečovať sama starostlivosť maloletým deťom, podala návrh na úpravu práv a
povinností k maloletým deťom do rozvodu manželstva. V priebehu konania otec trval na zverení oboch
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko podľa jeho názoru majú obaja
predpoklady zabezpečovať starostlivosť svojim deťom. Za tým účelom bol ochotný presťahovať sa do
Prešova, kde bývajú jeho rodičia v rodinnom dome a kde sa aj v súčasnej dobe už s deťmi stretáva,
resp. trávi s nimi čas. Podľa jeho názoru je rola otca pri výchove detí veľmi dôležitá aj vzhľadom na vek,
v ktorom teraz deti sú.

3. Keďže v konaní o rozvod manželstva už bol pribratý znalec na posúdenie, či je pre maloleté deti
vhodná striedavá osobná starostlivosť, súd vychádzal pri rozhodovaní komu zverí maloleté deti do
starostlivosti jednak zo záverov tohto znaleckého posudku, ktorý mal súd k dispozícii, a ktorý bol
založený matkou do spisu, ako aj z celkovej situácie, v ktorej sa v súčasnej dobe maloleté deti a ich
rodičia nachádzajú. Zároveň prihliadol na vek maloletých detí, ako aj skutočnosť, že komunikácia medzi
rodičmi je veľmi obtiažna, po odchode matky zo spoločnej domácnosti komunikujú rodičia veľmi málo
a najmä prostredníctvom SMS správ, keďže otec odmieta ústnu komunikáciu s matkou. V priebehu
konania matka umožnila otcovi stretnúť sa s maloletými deťmi aj počas pracovného týždňa, rovnako
počas víkendov, odmietala striedavú osobnú starostlivosť s odôvodnením, že je potrebné vytvoriť deťom
stabilné rodinné prostredie, na čo apelovala aj znalkyňa v záveroch svojho znaleckého posudku, kde
uviedla, že z vývinového hľadiska aktuálne treba u detí klásť viac dôraz na stabilitu a citovú ukotvenosť
v jednom výchovnom prostredí. Maloleté deti sú v útlom veku, obe navštevujú materskú školu, sú citovo
naviazané na matku, avšak nemajú problém tráviť čas aj so svojím otcom, rovnako šťastne sa cítia aj
pri ňom, dokáže im vytvoriť program, výlety a nie je vylúčené, že by v budúcnosti nemohol v rovnakej
miere prevziať starostlivosť aj on o obe maloleté deti ako matka.

4. Súd sa v súčasnom období stotožnil so závermi znaleckého posudku, kde znalkyňa jednoznačne
neodporučila deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti najmä kvôli nízkemu veku maloletých detí,
ktoré potrebujú v tomto veku mať výraznejší pocit domova a citového ukotvenia. Rovnako potrebujú
dlhšiu dobu na adaptáciu sa na novú situáciu v rodine, keďže ich rodičia sa rozvádzajú, potrebujú
byť emocionálne stabilizované. Okrem toho poukázala na zlú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá je
základným predpokladom pre striedavú osobnú starostlivosť, pričom v súčasnej dobe nejestvuje
verbálna komunikácia medzi rodičmi a ktorá je problémom aj pri konfliktoch medzi rodičmi.

Keďže s konaním o úpravu práv a povinnosti prebieha zároveň aj konanie o rozvod manželstva, kde
po podaní znaleckého posudku ešte nebol vytýčený termín pojednávania, považoval súd za vhodné v



súčasnej dobe zastabilizovať a ukotviť maloleté deti na jedno výchovné prostredie, ktoré sa v súčasnom
období javí vhodnejšie u matky, keďže sú deti malé a sú na matku citovo naviazané. Okrem toho sú deti
vo veku, kedy nedokážu posúdiť čo znamená striedavá osobná starostlivosť, prioritné pre nich je to, aby
sa stretávali, resp. mali zabezpečený styk s oboma svojimi rodičmi, aby sa vžili s novou situáciou, kedy
rodičia už nebývajú v spoločnej domácnosti a je dôležité pomôcť im prekonať túto záťažovú situáciu
najmä tým, že rodičia sa naučia spolu komunikovať a budú sa snažiť obaja uľahčiť rozpad rodiny obom
svojim deťom. V súčasnom období považoval súd za najvhodnejšie zveriť maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky s tým, že je potrebné v širšej miere upraviť stretnutia otca s maloletými deťmi, čo
však nevylučuje, že v budúcnosti, eventuálne už aj v rámci rozvodového konania môže byť rozhodnuté
o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Je dôležité, aby rodičia začali spolu
komunikovať, aby sa dohodli na stretnutiach a pobytoch detí u otca v čo najširšej miere tak, aby si
aj deti mohli vyskúšať, či je pre nich, resp. nie je pre nich zaťažujúce, že budú v rovnakej miere v
starostlivosti otca, aj v starostlivosti matky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zveril obe maloleté deti
do osobnej starostlivosti matky s tým, že rozhodnutie ohľadom zverenia detí do jej starostlivosti bude
platiť do právoplatného rozhodnutia ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom v
rozvodovom konaní. Zároveň zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené s poukazom na možnosť takejto úpravy
v staršom veku oboch maloletých detí.

5. Keďže súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky s tým, že neboli zistené žiadne nedostatky v tejto
starostlivosti, zároveň rozhodol o výške výživného, ktorým je povinný otec prispieť na výživu svojich detí.
U matky zohľadnil najmä jej osobnú starostlivosť o deti, pri ktorej nie sú dôležité iba materiálne a finančné
výdaje, ale ide aj o také výdaje, ktoré nie je možné ohodnotiť, napríklad varenie jedla, pranie prádla,
čas trávený nakupovaním, ale tiež ide napríklad o neohodnotiteľné prvky ako je morálne pôsobenie na
deti, ich výchova, čas strávený s deťmi, kedy napríklad nemôže rodič, ktorému boli deti zverené do
starostlivosti zvyšovať si svoj príjem inou prácou. Rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti takto
plní všetky potreby svojho dieťaťa aj svojou prácou, ktorá je v podstate bezplatná a ktorú druhý rodič
nemusí vykonávať. Okrem osobnej starostlivosti u detí pri určovaní výšky výživného zohľadnil súd aj vek
detí, ich odôvodnené potreby, ktoré matka podrobným spôsobom súdu vyčíslila, podložila potvrdeniami
ohľadom týchto výdavkov, predložila súdu bločky o zakúpených veciach deťom, ako aj lekárske správy
poukazujúce na ich nepriaznivý zdravotný stav.

6. Zároveň súd vychádzal aj z možností a schopností oboch rodičov, prihliadol na ich príjem, ktorý
u otca čiastočne poklesol jeho novým zamestnaním vo firme J. s.r.o. na sumu 621,39 Eur mesačne,
avšak ide o príjem za mesiac február, to je obdobie, kedy otec nastúpil do nového zamestnania,
pričom predchádzajúci pracovný pomer sa rozhodol sám ukončiť z dôvodu nevyplatenia mzdy. Napriek
takémuto nižšiemu príjmu a nevyplácanej mzdy u predchádzajúceho zamestnávateľa otec v priebehu
konania preukázal, že dokáže zabezpečiť výdavky a potreby detí aj v nadštandardnej miere najmä
tým, že berie deti na rôzne výlety, pobyty mimo miesta bydliska, navštevuje s nimi kúpaliská a snaží
sa v plnej miere im vyplniť čas, ktorý trávia spolu s ním. V priebehu konania otec preukázal, že určité
obdobie bol nezamestnaný, poberal iba dávku v nezamestnanosti, avšak finančne vykrýval túto stratu
úsporami, ktoré mal, resp. pôžičkou od svojich rodičov. Keďže predchádzajúci pracovný pomere otec
ukončil sám, je predpoklad, že sa zamestnal u zamestnávateľa, ktorý mu poskytne rovnaký, resp. vyšší
príjem a keďže otec žiada zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti, súd predpokladá, že dokáže
zabezpečiť polovičnou sumou výdavky, ktoré matka v priebehu konania preukázala. Okrem toho otec
externe študuje, ide o platené štúdium, s čím má zvýšené výdavky na školné a cestovné, pričom takýto
výdavok nemôže byť na úkor vyživovacej povinnosti k deťom.

7. Aj keď matka žiadala určiť výživné na každé dieťa v sume 200 Eur mesačne, vzhľadom na príjem
otca, ktorý mal súd preukázaný, považoval takéto výživné za neprimerane vysoké a vzhľadom na vek
a potreby detí, ich zdravotné problémy a s tým spojené výdavky za lieky považoval súd za primerané
výživné na každé dieťa v sume 100 Eur mesačne. V podstate takýmito finančnými prostriedkami otec
doposiaľ deťom prispieval, keďže im pravidelne každému platil výživné v sume 50 Eur mesačne a
zároveň im zakupoval oblečenie, obuv, stravu a mal výdavky spojené s ich voľnočasovými aktivitami a
inými výdavkami.

8. Súd určil výživné počnúc dňom podania návrhu na súd, to je od 26.2.2015, kedy rodičia už nežili v
spoločnej domácnosti a kedy otec nedostatočne prispieval na ich výživu, pričom zohľadnil kúpu ošatenia



a obuvi v rozhodnom období, ktorú súdu riadne preukázal. Takto súd odpočítal na výživu maloletého
O. sumu 170,78 Eur a na výživu maloletého J. sumu 173,61 Eur, ktoré presne súd vypočítal a popísal
v zistenom skutkovom stave. Čo sa týka voľnočasových aktivít, súd nezohľadňoval výdavky na tieto
aktivity, nakoľko nebolo možné si ich overiť, rovnako tieto výdavky nezohľadňuje ani na strane matky,
ktorá ich ani nevyčísľovala a je vysoký predpoklad, že aj ona sa snaží s deťmi navštíviť rôzne platené
detské ihriská, rovnako im zakupuje hračky a knihy. Tieto výdavky súd považoval za výdavok na trávenie
času otca s maloletými deťmi, ktoré mohol, ale nemusel vynaložiť. Takto vznikol otcovi dlh na výživnom
za obdobie od 26.2.2015 do 30.4.2016 pre maloletého O. vo výške 539,93 Eur a pre maloletého J. vo
výške 537,10 Eur, ktoré povolil otcovi splatiť v splátkach po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným
na každé dieťa pod stratou výhody splátok, v súlade s ustanovením § 160 ods. 1, 2 O.s.p.

9. V súlade so znaleckým posudkom, na základe vyjadrenia matky maloletých detí, ale najmä z dôvodu
zabezpečenia zdravého fyzického, aj psychického vývinu oboch maloletých detí považoval súd za
dôvodné  upraviť ich styk s otcom v čo najširšom rozsahu, keďže medzi nimi už v súčasnej dobe existuje
silná citová väzba, otec sa snaží vytvárať deťom program a pri ich stretnutiach sa im venuje v čo
najširšom rozsahu. Pri úprave styku súd zohľadnil aj prebiehajúce rozvodové konanie, pričom úprava
styku v širokom rozsahu pred rozvodom manželstva môže rodičom pomôcť vyskúšať si, ako deti budú
reagovať na presné pravidlá ich preberania a odovzdávania medzi rodičmi navzájom a či trávenie času
u rodičov takmer v rovnakej dĺžke nenaruší ich pocit osobnostnej vyrovnanosti a stability v ich ďalšom
vývine. Aj keď v priebehu konania matka predložila návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi,
takýto návrh súd považoval za nedostatočný, preto upravil ich styk počas bežného školského roka každý
párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., ako aj počas pracovných dní od utorka
od 16.00 hod. do stredy do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do
19.00 hod.. Následne súd upravil styk počas letných prázdnin, pričom otec sa s maloletými deťmi bude
stretávať každý rok v presne vymedzených termínoch dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci
august, striedavo s matkou po týždňoch, s čím súhlasil vo svojej výpovedi.

Počas zimných prázdnin upravil súd styk otca s maloletými deťmi tak, že sa s nimi bude stretávať každý
párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a následne každý nepárny rok od 30.12. od
9.00 hod. do 3.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov budú maloleté deti s
otcom tráviť každý párny rok od Zeleného štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočnej bielej soboty do 19.00
hod., následne každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do
19.00 hod. Uvedená úprava styku podľa názoru súdu je v záujme maloletých detí, bola upravená v čo
najširšom rozsahu tak, aby mohli tráviť so svojim otcom čas aj počas bežného pracovného týždňa, keďže
ešte nechodia do školy a nepotrebujú sa pripravovať na vyučovanie. Zároveň si otec môže vyskúšať
starostlivosť o ne nielen počas víkendov a sviatkov. Keďže maloleté deti ešte nie sú školopovinné, majú
5 a takmer 4 roky, je dôležitý pre ich zdravý vývin pokoj v rodine, istota, stabilita a pocit, že ich obaja
rodičia ľúbia. V prípade akejkoľvek zmeny pomerov u rodičov alebo u maloletých, je možné vychádzať zo
vzájomnej dohody rodičov ohľadom stretávania sa otca s nimi tak, aby to bolo v ich prospech. V prípade,
ak sa rodičia na takejto zmene nedohodnú, môže byť podaný opätovný návrh na zmenu úpravy styku.

10. V závere súd apeloval na oboch rodičov, aby svojim správaním prispeli k pokojnej atmosfére pri
odovzdávaní a preberaní maloletých detí, aby sa naučili spolu komunikovať o ich potrebách, túžbach a
nezaťahovali medzi ne pocity svojho vlastného alebo partnerovho zlyhania. Otec je povinný maloleté deti
preberať v mieste bydliska matky a tam aj deti matke následne odovzdať, pokiaľ nebude medzi nimi iná
súhlasná dohoda. Matka je povinná maloleté deti  na styk s otcom riadne pripraviť, najmä po psychickej
stránke, aby sa deti na svojho otca tešili, aby s ním plnohodnotne prežili strávený čas a aby ich toto
stretnutie s otcom  obohatilo a zaručilo ich zdravý vývin po všetkých stránkach. O trovách konania bolo
rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil, resp. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V odvolaní poukázala na čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky a zákon č. 36/2005 Z. z., konkrétne
ustanovenia § 62 ods. 1, § 62 ods. 2, § 62 ods. 4 a uviedla, že výška ako hodnota výživného musí
zohľadňovať odôvodnené potreby dieťaťa vzhľadom na jeho fyzický vek, zdravotný stav, prípravu na
budúce povolanie a podobne. Každá povinná osoba musí prispievať na výživu dieťaťa, ktoré nie je
schopné samo sa živiť, aj keď je to na úkor povinnej osoby, lebo plnenie výživného má prednosť pred
inými výdavkami povinnej osoby. Výživné je právnym nárokom dieťaťa. Zákon pred potreby rodiča kladie



potreby dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má navrhovateľka za to, že v rozhodnutí okresného
súdu bola výška výživného, ktorú je odporca povinný platiť na výživu oboch maloletých detí O. a J.
oproti návrhu navrhovateľky krátená o 50% a odporca je povinný na každého maloletého platiť 100 Eur
mesačne. Navrhovateľka poukazuje, že súd dostatočne nezistil majetkové pomery otca maloletých detí
a predčasne vo veci maloletých rozhodol. Navrhovateľka trvá na odôvodnení potreby maloletých detí
a navrhuje, aby sa odvolací súd zaoberal výškou výživného v nadväznosti na majetkové pomery otca.
Podľa platnej judikatúry a vyššie uvedených skutočností je súd povinný zaoberať sa možnosťami otca
zamestnať sa a dosiahnuť vyšší príjem. Vo veci práv maloletých detí je nutné postupovať s mimoriadnou
opatrnosťou tak, aby nedošlo ku škode na psychickom i fyzickom zdraví maloletých detí, čím by mohlo
dôjsť k poškodeniu osobnosti dieťaťa do budúcna. Takáto ujma je ujmou, ktorá je nenapraviteľná a
neodstrániteľná. Navrhovateľka uviedla, že s rozhodnutím prvostupňového súdu o úprave styku otca
s maloletými deťmi nesúhlasí. Starostlivosť o maloleté deti je výlučne v jej rukách. Od narodenia
maloletých detí sa navrhovateľka o nich v celom rozsahu stará. Súd vydal rozhodnutie v nadväznosti
na závery znaleckého posudku a zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a zveril maloletého O. a J. do osobnej starostlivosti matky. Súd v rozhodnutí
zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi a upravil ho veľmi široko, čo simuluje striedavú starostlivosť.
Striedavá starostlivosť tak, ako je zakotvená v ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine, kladie na rodičov
vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Na to, aby bola striedavá starostlivosť kultivovane zvládnutá
zo strany oboch rodičov, otca a matky, je nevyhnutné, aby sa obe strany vedeli spoločne dohodnúť
na výchove detí a aby sa vzájomne rešpektovali. Navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že závery
uvedené v znaleckom posudku sa na prvý pohľad javia rozporuplne a nelogicky, pretože na jednej
strane v znaleckom posudku jednoznačne znalkyňa neodporučila striedavú starostlivosť a na strane
druhej znalkyňa vo svojom znaleckom posudku odporučila tak široký styk maloletých detí s otcom,
ktorý striedavú starostlivosť simuluje a vyvracia jej vyjadrenia uvedené v posudku. Navrhovateľka ďalej
poukazuje na skutočnosť, že deti O. a J. sú vo veku 6 a 4 rokov a úprava styku otca s maloletými
deťmi v tak nízkom veku, ako je to upravené v rozhodnutí okresného súdu, je upravená veľmi široko,
čo môže mať negatívny dopad na oboch maloletých a hlavne na ich psychický vývoj. Navrhovateľka
upriamuje pozornosť na to, že maloletí nikdy nežili v dvoch, resp. troch samostatných domácnostiach,
ako je tomu teraz a tieto veci sú pre oboch maloletých niečím novým, na čo by si mali postupne zvykať
a čo je potrebné im aj postupne dávkovať, a preto v nadväznosti na tieto skutočnosti treba veľmi citlivo
pristupovať aj k úprave styku maloletých s otcom a k prespávaniu maloletých u otca, ktoré by na
začiatku nemalo byť tak časté, ako je to uvedené v rozhodnutí Okresného súdu Prešov, aby tak maloletí
neboli vystavení stresu a nebol negatívne ovplyvnený ich psychický a duševný vývoj. Navrhovateľka
zároveň u detí odsledovala, že od októbra, kedy maloletí začali cez týždeň prespávať u otca, sa začali
zajakávať, majú problémy s vyjadrovaním sa, a preto obaja navštevujú logopedickú ambulanciu raz
za tri týždne. Navrhovateľka s oboma maloletými každý deň v podvečerných hodinách formou hry
robí jazykové cvičenia na základe inštrukcií od logopéda a nemá za preukázané, že rovnako k obom
maloletým pristupuje aj otec. V ďalšom rade okresný súd nezohľadnil ani časové obdobie, resp. časové
rozpätie, kedy v rámci pracovného týždňa upravuje styk maloletých detí do 19:00 hod., čo je čas, kedy
tak malé deti najmä v zimnom období už majú byť ukotvené v citovo-stabilnom prostredí u matky tak,
ako to znalkyňa uvádza a pripravené na spánok. Styk maloletých detí s otcom, tak, ako je upravený
v rozhodnutí okresného súdu, je koncipovaný veľmi široko. Takto definovaný styk maloletých detí s
otcom je jednoznačne nevhodný z pohľadu maloletých detí a rodičov s poukazom na vek maloletých
detí, vzdialenosť trvalých bydlísk otca a matky, režim a pracovné vyťaženie otca a matky za účelom
zabezpečenia príjmov, ktorých súčasťou je najmä zabezpečenie potrieb maloletých detí. Navrhovateľka
navrhuje, aby odvolací súd pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci prihliadal predovšetkým na záujem
maloletých detí, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní
okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s názorom konajúceho súdu, nakoľko súd neakceptoval
požiadavku otca a nevypočul znalkyňu ohľadom vysvetlenia záverov znaleckého posudku. Konajúci súd
nebral do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku, predovšetkým že maloleté deti
majú s otcom pozitívny citový vzťah a citová väzba na otca je rovnako silná ako k osobe matky. Znalkyňa
z odboru psychológie N.. T. Z. na základe dôkladného vyšetrenia oboch rodičov a predovšetkým
maloletých detí v predloženom znaleckom posudku č. 1/2016 zo dňa 15. 1. 2016 uviedla svoj odborne
podložený názor na to, či odporúča alebo neodporúča, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti. Znalkyňa v znaleckom posudku síce neodporúča striedavú starostlivosť pre nízky vek
maloletých detí, ale podľa názoru otca obaja rodičia spĺňajú osobnostné predpoklady pre výchovu



detí a majú vytvorené vhodné podmienky sociálne, rodinné aj bytové pre zabezpečenie ich potrieb.
Maloleté deti majú hlboké citové väzby k obom rodičom, preto vzhľadom na nízky vek detí sa striedavá
starostlivosť javí ako optimálna od doby, keď deti začnú navštevovať materskú škôlku. Maloleté deti majú
právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže
byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom
negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas
rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Po rozchode rodičov
majú maloleté deti zabezpečený pravidelný styk s otcom a na stretnutia s ním sa veľmi tešia. Otec
sa vie rovnako dobre ako matka zhostiť rutinných domácich prác a každodennej starostlivosti o deti.
Fakticky vyše štrnásť mesiacov, odkedy sa matka dobrovoľne odsťahovala zo spoločnej domácnosti
spolu s maloletými deťmi, sa otec pravidelne stretáva s deťmi a snaží sa prispôsobiť požiadavkám
matky ohľadom stretávania sa s deťmi. Po celý čas matka striktne odmieta častejšie stretávky otca s
deťmi od rozchodu rodičov, i napriek tomu sa stretnutia v rozšírenom styku realizujú. Matka zanovito
odmieta striedavú osobnú starostlivosť, avšak maloleté deti sú zvyknuté na pravidelný styk s otcom,
z toho dôvodu by pre nich striedavá starostlivosť v týždňových intervaloch nepredstavovala veľkú
zmenu, nakoľko rovnako ako s matkou aj s otcom sa cítia veľmi dobre a sú na jeho prítomnosť a
starostlivosť zvyknuté. Komunikácia medzi rodičmi viazne z dôvodu, že matka odmieta návrhy otca na
vzájomnú verbálnu komunikáciu o výchove a potrebách detí. Neuvedomuje si dostatočne, že maloleté
deti majú aj otca, s ktorým majú právo byť v rovnakej miere ako s matkou, otec mal záujem na
tom, aby vzájomné nezhody riešili prostredníctvom psychológa, matka s tým nesúhlasila a následne
odmietla psychologické poradenstvo navrhnuté kolíznym opatrovníkom. Prvostupňový súd postavil svoje
rozhodnutie na premise, že absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi - teda neexistencia
schopnosti toho ktorého rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, je nutne prekážkou
striedavej výchovy. Vyplývajúc z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky chýbajúca kvalifikovaná
komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.
Čo sa týka tvrdenia, že z vývinového hľadiska detí treba klásť dôraz na stabilitu a citovú ukotvenosť
v jednom výchovnom prostredí, podľa názoru otca maloleté deti sú užy dlhšiu dobu prispôsobené k
výchovnému prostrediu aj u matky aj u otca. Maloletým deťom zmena prostredia nespôsobuje žiadne
problémy a sú na takto nastavený režim zvyknuté. Ako Ústavný súd ČR konštatoval v náleze sp. zn.
I. ÚS 3216/13, ak by mal byť kladený na stabilitu výchovného prostredia dieťaťa taký dôraz, ako urobil
odvolací súd, potom by rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy napr. z dôvodu útleho veku,
hoci je inak \"rovnocenným rodičom\", ktorý o dieťa po nezanedbateľnú časť doby riadne stará a dieťa k
nemu má rovnaký vzťah ako k druhému rodičovi, nemal nikdy šancu úspešne žiadať o úpravu striedavej
výchovy, a to ani za situácie, kedy si to želá samo dieťa, ktoré je už s ohľadom na samotný beh času
schopné formulovať svoj názor.
Rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti takto plní všetky potreby svojho dieťaťa aj svojou
prácou, ktorá je v podstate bezplatná a ktorú druhý rodič nemusí vykonávať. Takto formulované
neohodnotiteľné prvky platia v celom rozsahu aj pre otca. V konaní otec dostatočne a jednoznačne
preukázal, že všetky tieto neohodnotiteľné prvky otec vykonáva a zabezpečuje pre maloleté deti odpich
narodenia i v čase, keď matka mnohokrát nebola schopná pre zdravotné ťažkosti sa deťom venovať,
ani sa starať o domácnosť. Otec je schopný a ochotný v rovnakej miere zabezpečovať každodennú
starostlivosť o maloleté deti v každom smere primerane ako matka. V súčasnosti počas rozšírených
pobytov detí u otca neustále zabezpečuje a podieľa sa na bezplatných činnostiach a vykonáva ich
plnohodnotne.
Súd pri určovaní výšky výživného uvádza, že vychádzal z možností a schopností oboch rodičov,
prihliadol na ich príjem, ktorý u otca čiastočne poklesol jeho novým zamestnaním vo firme J. a keďže
predchádzajúci pracovný pomer ukončil sám, je predpoklad, že sa zamestnal u zamestnávateľa, ktorý
mu poskytne rovnaký, resp. vyšší príjem a keďže otec žiada zveriť deti do striedavej starostlivosti,
súd predpokladá, že dokáže zabezpečiť polovičnou sumou výdavky, ktoré matka v priebehu konania
preukázala. Okrem toho otec externe študuje.
Rozhodujúcim kritériom otca pri hľadaní nového zamestnania nebola výška platu, ale sídlo zamestnania
v mieste bydliska maloletých detí pre lepšiu realizáciu striedavej osobnej starostlivosti.
Predchádzajúci zamestnávateľ otca zaviedol počnúc rokom 2015 z ekonomických dôvodov krízový
režim a znížil mzdy všetkým zamestnancom. Otec bol nútený dať výpoveď u predchádzajúceho
zamestnávateľa pre nevyplatenú mzdu za niekoľko mesiacov.
Otec nesúhlasí s určeným výživným vo výške 100,- € na mal. O. a 100,- € na mal J.. Vzhľadom na
odôvodnené potreby a vek maloletých detí považuje výživné za neprimerane vysoké a neadekvátne s
prihliadnutím na príjem otca a príjem matky. Po odpočítaní výživného otca na dve maloleté deti v sume



200,- eur a dlžného výživného v sume 100,- € mesačne zostane otcovi z jeho príjmu 621,- € pre jeho
potreby len suma 321,- eur mesačne oproti matke, ktorá má pre seba a dve maloleté deti celkový príjem
706,41 € spolu s daňovým bonusom 43,- € a rodičovským príspevkom 47,- € je to 796.- €. K tomu je
potrebné prirátať mesačné výživné na dve maloleté deti 200,- € a dlžné výživné mesačne 100,- €, čo
ej spolu 1.096.- €. Otec sa s maloletými deťmi stretáva čo v najširšom rozsahu a okrem výživného,
ktoré uhrádza matke na účet maloletým zabezpečuje všetky bežné potreby mimo určeného výživného.
Na základe uvedeného má otec za to, že určené výživné na maloleté deti, ktoré navštevujú materskú
škôlku by postačovalo v polovičnej výške. Otec od odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti v
dostatočnej miere prispieva na výživu detí a neustále sa snažil byť s nimi v kontakte a zabezpečovať
i osobnú starostlivosť.

13. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať
a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa\"
V zmysle čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z r. 1989 „vynaložia štáty, ktoré sú
zmluvnou stranou Dohovoru, všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.\"

14. Záujem dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove výraznejšie podieľal i otec, teda mužský prvok,
ktorý je schopný pomáhať dieťaťu vhodnou formou aj s domácimi úlohami a nezastupiteľným spôsobom
sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii. ( Nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 554/04).
Praxou sa striedavá osobná starostlivosť o dieťa vidí pre mnohých rodičov ako pozitívna. Dieťa
pociťuje skutočný domov u otca i u matky, bez ohľadu na to, že je na dvoch miestach. Aj v prípade
zlej komunikácie medzi rodičmi sa striedavá osobná starostlivosť odporúča, pretože môže zlepšiť
komunikáciu a vzťah medzi rozvedenými rodičmi.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti otec navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní
napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

15. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie matky otca preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 zákona č. 161/2015 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 380 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 180 CSP a zistil, že rozsudok je vecne
správny a odvolania ako otca tak i otca maloletých sú nedôvodné.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodu napadnutého rozhodnutia.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa:

18. Podľa čl. 5, čl. I Čl. Základných zásad zákona č. 35/2006 Z.z. o rodine („ZoR“) záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmov mal. dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, citového vývinu dieťaťa,
c) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
d) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
e) podmienky na zachovanie identity dieťaťa  a na rozvoj schopnosti a úloh dieťaťa,
f) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
g) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
h) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.



19. Dohovor o právach dieťaťa ako najvýznamnejší dokument medzinárodnoprávnej ochrany detí v čl.
18 ods. 1 ukladá štátom, ktoré sú jeho signatármi, aby vynaložili maximálne úsilie na to, aby bola uznaná
zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.

20. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd byť spoločne je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom
rodinného života.

21. Prvostupňový súd správne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov mal.
detí ako aj potreby mal. detí, ako aj to ktorý z rodičov a v akej miere sa o detí osobne stará a výživne
určil v súlade s § 62 ods. 2, § 62 ods. 4 a § 75 ods. 1  ZoR, ako aj dobu odkedy má otec výživné hradiť
v súlade s § 77 ods. 1 ZoR.

22. Prvostupňový súd správne zhodnotil aj závery znaleckého dokazovania pokiaľ ide o styk otca s mal.
deťmi, voči úprave ktorého sa odvolal ako otec tak i matka. Napadnutým rozsudkom upravený široký
diapazon stýkania sa otca s maloletými deťmi je v plnom rozsahu z ich záujmami a v plnom rozsahu
refertuje citovaný čl. 5, čl. I Základných zásad ZoR, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 8 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj aplikačnú prax českých súdov citovanú
otcom v jeho odvolaní.

23. Keď deti povyrastú, čim dôjde k zmene pomerov, nič nebude brániť prípadnému neskoršiemu
prehodnoteniu upraveného styku a zvážiť prípadnú striedavú osobnú starostlivosť v súlade s
odporučeniami znalkyne.

Poučenie:

P o u č e n i e :      Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27P/144/2015", "guid": "130f7110-46c6-4246-9819-a97f72d24274:d81451e2-db40-4046-b869-955576809680", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}