{"guid": "27b6902e-0d46-415b-9906-f4b5b359631c:946d6062-1e5e-48ef-bdc2-d1794f3fccc7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8115220303.1", "spisova_znacka": "3Co/48/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/48/2016 z 5. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. septembra 2016, sp. zn. 3Co/48/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8115220303.1", "identifikacne_cislo": "8115220303", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marián Furman", "sudca_id": 1291, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-furman-1291", "datum_vydania": "2016-09-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/946d6062-1e5e-48ef-bdc2-d1794f3fccc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8115220303.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8115220303.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8115220303.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220303
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115220303.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.
Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci manžela: R.. V. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B., K. XXX proti manželke: W.. W. N., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., X. X, v konaní
zastúpená Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom v Prešove, Metodova 3331/12, o rozvod
manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29. 10. 2015, č. k.
25C/323/2015-16 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom manželstvo manželov
R.. V. N. a W.. W. N., rod. M. uzavreté dňa XX. XX. XXXX v B., ktoré je zapísané v Knihe manželstiev
Matričného úradu B. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX rozviedol.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX v B.. U
oboch išlo o manželstvo prvé a pred uzavretím manželstva sa poznali 6 rokov. Obaja manželia sú
slovenskí štátni občania. Z ich manželstva pochádzajú dve plnoleté deti, ktoré sú samostatné a schopné
samé sa živiť. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bol B., ul. X. X. Od roku 2004 účastníci
nežijú v spoločnej domácnosti, z tejto sa odsťahoval navrhovateľ a v súčasnosti má každý vlastnú
domácnosť. Navrhovateľ k odporkyni už nič necíti, v súčasnosti má iný vzťah, ktorý trvá štyri roky
a s novou partnerkou žije v spoločnej domácnosti.  Manželia nežijú manželským životom, spoločne
komunikujú len ohľadom deti. Navrhovateľ uviedol, že postoj odporkyne vo vzťahu k rozvodu manželstva
nechápe, keďže sama niekoľkokrát podávala návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ je živnostník a
už počas trvania manželstva bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa vyjadrenia
navrhovateľa dôvodom jeho odchodu zo spoločnej domácnosti bolo obviňovanie zo strany manželky,
neustále hádky, ako aj fyzické napadanie z jej strany. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, avšak potvrdila,
že vzťah s navrhovateľom sa zhoršoval nie za posledných desať rokov, ale už od 90-tych rokov. Podľa jej
vyjadrenia to bolo z dôvodu, že navrhovateľ mal mimomanželské vzťahy, čo považuje aj za hlavnú príčinu
rozvratu manželstva. Odporkyňa potvrdila hádky medzi  manželmi, poprela však fyzické napadanie.
Potvrdila skutočnosť, že niekoľkokrát podala návrh na rozvod manželstva a dôvodom jej nesúhlasu s
rozvodom má byť skutočnosť, že účastníci  majú spoločné deti, a preto by sa nemali rozviesť. Taktiež
uviedla, že na takýto vzťah si už zvykla a pre záchranu manželstva urobila len to, že komunikovala s
rodinou navrhovateľa, ale žiadnu odbornú pomoc nevyhľadala“.



3. S poukazom na ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd uzavrel, že v predmetnom konaní
mal za preukázané, že účastníci spolu dlhodobo nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nežijú intímnym
životom, nezdieľajú spoločný život, nepomáhajú si a ani spolu nehospodária. Navrhovateľ k odporkyni
nič necíti a má iný partnerský vzťah. Odporkyňa síce s návrhom nesúhlasila, neuviedla však žiadne
relevantné dôvody, prečo by súd nemal vyhovieť návrhu a tento absolútne nefunkčný vzťah nerozviesť.
Sama odporkyňa pred súdom potvrdila, že vzťah s navrhovateľom je zlý. Podľa odporkyne príčinou
rozvratu sú mimomanželské vzťahy navrhovateľa, čo však navrhovateľ nepotvrdil. Ďalším dôvodom
nesúhlasu odporkyne s rozvodom má byť skutočnosť, že účastníci majú spolu deti, a preto by sa nemali
rozviesť. Súd poukázal na skutočnosť, že účastníci síce majú deti, tieto sú už plnoleté, samostatné a
žijú mimo domácnosti oboch rodičov. Teda pri nesúhlase jedného z účastníkov konania súd neprihliadal
na záujem detí, keďže tieto už nie sú maloleté.

4. Súd nevidel dôvod oddiaľovať rozhodnutie a posielať účastníkov k mediátorovi, prípadne na iné
odborné konzultácie za situácie, keď účastníci po dobu 10 rokov, nevedú spoločnú domácnosť, nežijú
spolu. Zo strany navrhovateľa je pochopiteľné, nechce žiť s odporkyňou v spoločnej domácnosti, keďže
má novú partnerku, zo strany odporkyne nie je v záujme obnoviť spolužitie. V súčasnosti sa preto konanie
odporkyne javí ako absolútne účelové, smerujúce len k snahe ospravedlniť svoju nečinnosť pred sebou
alebo inými. Vzhľadom ku skutočnosti, že vzťah účastníkov je úplne rozvrátený a ich manželstvo dlhé
roky neplní žiadnu z funkcií, ktoré manželstvo plniť má, súd návrhu vyhovel.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka z dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. c), d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce  a zistil, že odvolanie manželky nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 395 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok; ďalej len „CMP“,
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.
Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.

9. Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže
manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

10. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom, že
manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojenie
citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove
detí a funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom
manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne pomáhajú, ako aj funkcie hospodárskej
spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny ako spotrebnej hospodárskej jednotky sú obaja manželia povinní
starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom podľa svojich schopností a možností.
Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden
z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a toto správanie so
zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat manželstva.

11. Rovnako ako súd prvej inštancie i odvolací súd dospel k záveru, že obnova manželského spolužitia
medzi manželmi nie je možná. Navrhovateľ - manžel necíti k manželke lásku, v súčasnosti má už iný
vzťah, ktorý trvá štyri roky. Naštrbené vzťahy medzi manželmi potvrdila i manželka, ktorá uviedla, že
hlavnou príčinou rozvratu vzťahu manželov boli navrhovateľove mimomanželské vzťahy.



12. Za takejto situácie, keď manželia už od roku 2004 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nehospodária, odvolací súd manželkou namietané odvolacie dôvody nepovažoval za opodstatnené.
Manželstvo účastníkov je trvalo vážne narušené. Účastníci sa intímne nestýkajú a od účastníkov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto boli splnené zákonné podmienky pre
rozvod manželstva vyplývajúce z ust. § 23 Zákona o rodine.

13. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne postupoval, ak manželstvo manželov neplniace biologickú,
ani spoločenskú funkciu, rozviedol.

14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok o rozvode manželstva ako správny potvrdil.

15. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 57 CMP.  Pretože návrh za náhradu trov konania
nebol podaný, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/323/2015", "guid": "c941ccfd-f7a8-4672-b584-af6a29e56fa6:3d2d78bb-9b26-4541-97c4-31275e00665b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}