Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/79/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Co/79/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8213205592.2 Krajský súd Prešov | 10Co/79/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8213205592.2 | 2016-10-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef7a4e7d-8ec5-429b-8aa0-664026b9de34 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8213205592.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/79/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205592
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213205592.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Škraba a JUDr. Petra Šama, v právnej veci žalobkyne: J. C., G.. X.X.XXXX, K. C. XX, K., zast.
JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1579/2012 zo dňa 19.1.2012, a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/252/2013-235 zo dňa 7.4.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie) zamietol návrh
žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vydaného rozhodcom JUDr.
Michalom Škriabom dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 3C/1579/2012. Zároveň vyslovil, že o trovách konania
bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na tamojšom súde dňa 16.7.2013, sa
žalobkyňa domáhala zrušenia vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v
§ 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Svoj návrh odôvodnila
tým, že jej bol dňa 18.6.2013 doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť
zaplatiť žalovanému do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, istinu vo výške 80,73 eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote
podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovská doložka bola už vopred
naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je
neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu
rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc
rozhodcovského súdu nebola daná. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil
dodávateľ, pričom platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len
individuálne.

3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie
je spotrebiteľským sporom a z uvedeného dôvodu podal námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti.
Najmä namietal, že na strane žalobkyne ide o profesionálku, žalobkyňa mala práve so žalovaným
uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní poistenia a podľa pravidiel provízneho systému mala nárok na plnú
províziu za uzatvorené poistenie v tomto prípade, pokiaľ by ich klient nezrušil, pričom práve žalobkyňou
uzavretá poistná zmluva boli zrušená krátko po ich uzatvorení. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal
na to, že žalobkyňa sa domáha aplikácie ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Na strane žalobcu však vystupuje fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistných zmlúv



bola evidovaná ako výlučný sprostredkovateľ poistenia. Túto činnosť vykonávala ako sprostredkovateľka
poistenia pre žalovaného na základe osobitnej obchodno-právnej zmluvy pod ev. č. XXXXX zo dňa
11.10.2007 od 6.11.2007 (dátum zapísania do zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia v
registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia vedenom NBS pod reg. číslom Z.
XXXXXX). Za túto činnosť dostávala od žalovaného vo vymedzenom období odmenu dojednanú v tejto
zmluve, rovnako ako aj za poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila sama so sebou v dvojjedinej úlohe poistníka
i sprostredkovateľa poistenia.

4. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §§ 52 ods. 1, 3, 4, 53 ods. 1, 2, 3, všetko Občianskeho
zákonníka, účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, §§ 1 ods. 2, 40 ods. 1, 2, 43 ods. 1, všetko
zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a §§ 10 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12,
13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23 zákona číslo 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a
sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nakoniec aplikujúc § 788 ods. 1
Občianskeho zákonníka uzavrel, že poistná zmluva môže mať charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), či podľa
zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., avšak v prípade, ak sa uzatvára medzi dodávateľom
- poisťovateľom konajúcim v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra (čo
je splnené aj v tomto prípade ) a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná
v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a vystupuje ako slabšia strana vzťahu, tzv.
priemerný spotrebiteľ, či laik.

5. Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná odborná činnosť podliehajúca registrácií
vykonávaná pod dohľadom Národnej banky Slovenska, pričom žalobkyňa túto činnosť vykonávala
podľa zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, resp. podľa
zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Podľa súdu prvej
inštancie, žalobkyňa musí preukázať, že spojenie medzi poistnou zmluvou horeuvedeného čísla
a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jej sprostredkovateľskej činnosti spočívajúcej
v predaji jej identických zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne
distribuovala, je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa dňa 24.1.2008
uzatvorila so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako výlučná sprostredkovateľka poistenia,
ktorou sa zaviazala dôsledne dodržiavať ust. zák. č. 340/2005 Z. z. pred uzatvorením poistnej zmluvy,
t. j. oznámiť klientovi všetky informácie a údaje, ktoré vyžaduje Zákon o sprostredkovaní poistenia, t. j.
okrem svojich generálií aj majetkovú účasť a hlasovacie právo na základnom imaní poisťovateľa, postup
pri podávaní sťažností a či vykonáva sprostredkovateľskú činnosť výhradne pre túto spoločnosť; ďalej
na základe informácií poskytnutých klientom vypracovať písomný záznam potrieb a požiadaviek, ako aj
ďalšie povinnosti súvisiace s uzatvorením poistných zmlúv, ktoré sú definované v bode 4.4 Zmluvy o
sprostredkovaní. Žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy bola sprostredkovateľkou uzatvárania
poistných zmlúv, ktorú od 6.11.2007 realizovala v prospech žalovaného, na základe obchodnoprávneho
vzťahu. Sprostredkovanie poistenia sa vykonáva s cieľom dosiahnutia zisku a zároveň išlo o osobitnú
licencovanú odbornú činnosť podliehajúcu registrácií vykonávanej pod dohľadom NBS. Žalobkyňa túto
činnosť vykonávala podľa zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia,
následne podľa zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, z čoho
nepochybne vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaný
ponúkal a bola v NBS registrovaná ako sprostredkovateľka poistenia poradcu v danej oblasti pod č. Z.
XXXXXX a za túto činnosť dostávala od žalovaného v rozhodnom období odmenu dojednanú v zmluve.
Zároveň je nepochybné, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu sama so sebou, raz ako odberateľ služby
(poistená, poistník) na strane druhej konala za dodávateľa (poisťovateľ).

7. Žalobkyňa v predmetnej zmluve vystupovala ako profesionál, bola plne informovaná o možnosti
rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, musela si byť vedomá, že ak ju príjme, potom aký má
rozhodcovská doložka význam pre poistný vzťah. Žalobkyňa na uzatváraní takéhoto typu poistných
zmlúv, včítane takéhoto typu rozhodcovských doložiek, aké v tomto súdnom konaní napáda a
spochybňuje, založila svoje „privyrobenie si“ a nejednalo sa o sumy zanedbateľné, pričom toto bolo
podmienené absolvovaním určitého zaškolenia, ktoré priamo zákon vyžadoval a ukladal žalobkyni
vzdelávať sa v danej oblasti (aj sa vzdelávala ako potvrdila vo svojej výpovedi). Naviac z napádanej



zmluvy (obsahujúcej rozhodcovskú doložku podpísanú žalobkyňou ako osobitné dojednania k poistnej
zmluve), žalobkyňa od žalovaného získala aj osobitnú províziu (odmena za 01/2008 - faktúra.

8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nespĺňa
definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa pri jej
uzatváraní nemala postavenie spotrebiteľa, nakoľko konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného, pričom predmetnú zmluvu podpisovala v dvojjedinej
úlohe ako osoba oprávnená uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako osoba
poisteného. Preto podľa súdu prvej inštancie predmetnú zmluvu, vrátane rozhodcovskej doložky, nie je
možné podrobiť skúmaniu z hľadiska ochrany spotrebiteľa a poskytnúť jej ochranu tzv. slabšej strany.
Súd prvej inštancie v tomto poukázal na rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 12C/187/2013 zo dňa
16.1.2014, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.5.2014 sp. zn. 1Co/89/2014 v
obdobnej (skutkovo takmer totožnej) právnej veci, pričom žaloba bola rovnako zamietnutá.

9. O trovách konania súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 151 odsek 3 Občianskeho súdneho
poriadku vyslovil, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

10. Voči tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie,
keď mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, nakoľko žalobkyňa bola
diskriminovaná ako spotrebiteľ z dôvodu výkonu svojej činnosti sprostredkovateľky poistenia. Aplikačná
prax súdov podľa žalobkyne preukázala, že postavenie informovanosť sprostredkovateľov poistenia,
je veľakrát na úrovni spotrebiteľa, až absentuje. Žalobkyňa ako sprostredkovateľka nebola žalobcom
po celý čas výkonu svojej činnosti informovaná o rozhodcovskej doložke, nebola poučená ako
sprostredkovateľ o následkoch, ani o uvedených skutočnostiach neupozorňovala svojich klientov, t. j.
iných sprostredkovateľov, s ktorými uzatvárala poistné zmluvy. Zmluvu podpisovala na jednej strane ako
spotrebiteľka a na druhej strane ako sprostredkovateľ poistenia. Postavenie spotrebiteľky nemožno len
z uvedeného dôvodu spochybňovať, nakoľko pri uzatváraní poistných zmlúv nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že
podpisovanie poistných zmlúv je výlučne formálne za účelom uzatvorenia poistnej zmluvy bez vedomostí
pristúpenia k ďalším doložkám, čo je súdu známe z jeho činnosti. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky
nemožno zmeniť na základe diskriminácie z dôvodu výkonu činnosti sprostredkovateľky poistenia, preto
priznanie postavenia spotrebiteľky je dôvodné a tomuto musí zodpovedať aj úroveň poskytnutej ochrany.
Na základe uvedeného nepovažovala žalobkyňa rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú a
ako takú ju považovala za neplatnú, preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo alternatívne zmenil rozsudok
určujúc rozhodcovskú doložku za absolútne neplatnú.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

12. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobkyne bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalobkyne ide
teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré jej vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda
z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolania prejednať podľa
právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2
O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľka domáhala jej preskúmania a dospel k záveru,
že jej odvolanie nie je dôvodné.



13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p.
a zistil, že súd prvej inštancie správne zistil vo veci samej skutkový stav, správne vyvodil právne závery
a vo veci aj správne rozhodol. Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania
a odvolací súd v plnom rozsahu na jeho zistenia a právne závery odkazuje.

14. Základnou otázkou predmetnej veci je vyriešenie otázky, či rozhodcovská doložka, na základe
ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v článku 15 Všeobecných poistných podmienok
žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné práva a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdí žalovaný) a v negatívnom
prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná
podmienka) s tým, že rovnakou zásadnou otázkou je posúdenie postavenia žalobkyne, či v predmetnom
vzťahu vystupovala ako spotrebiteľka, alebo ako podnikateľka pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 28.5.2014 vo veci sp. zn. 1Co/89/2014, ktorý rozhodol v obdobnej (skutkovo
takmer totožnej) právnej veci, pričom žaloba bola zamietnutá. Poukazujúc na viaceré rozhodnutia
nielen Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj Ústavného súdu Českej republiky, napr. č. III.ÚS
470/97, v ktorom uviedol, že v rozpore s princípom spravodlivosti bol odklon od ústavnej rozhodovacej
praxe, navyše usmernený opakovanými rozhodnutiami, či stanoviskami Najvyššieho súdu ČR bez
toho, aby všeobecné súdy nižšieho stupňa dostatočným spôsobom vyložili dôvody, pre ktoré ustálenú
rozhodovaciu prax odmietajú, ako aj napr. na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 87/93, podľa
ktorého „princíp právneho štátu prehlasuje aj Ústava v čl. I. Obsahom tohto princípu je vytvorenie
istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká
odpoveď“, ani odvolací súd v tejto veci nemá dôvod, nakoľko bola skutkovo identická s vyššie uvedenou
vecou rozhodnúť inak. V predmetnej veci žalobkyňa nemôže byť subjektom ochrany poskytovanej
zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa, pretože nemožno oddeliť jej postavenie
sprostredkovateľky poistenia, v tomto zmysle podnikateľky, od jej postavenia spotrebiteľky pri uzatváraní
predmetného poistenia, pretože pri uzatváraní týchto poistných zmlúv postupovala sama a vystupovala
v oboch postaveniach, ako to napokon správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Je nepochybné, že žalobkyňa splnila definíciu podnikania, podľa ktorej podnikanie je
sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť, za účelom
zisku, keď sprostredkovanie poistenia vykonávala počas zmluvného vzťahu so žalovaným nepretržite
ako profesionálka formou osobitne licencovanej odbornej činnosti podliehajúcej registrácii vykonávanej
pod dohľadom NBS, najskôr podľa zákona č. 340/2005 Z. z., a neskôr podľa zákona č. 186/2009 Z.
z., ktoré jednoznačne definujú jej postavenie profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaný
ponúkal a bola v Národnej banke Slovenska registrovaná ako sprostredkovateľka poistenia poradcu
v danej oblasti pod č. VSP 063765. Rovnakú túto činnosť vykonávala samostatne, t. j. žalobkyňa
sa mohla sama rozhodnúť, s kým sprostredkuje uzatvorenie poistnej zmluvy, ako aj na vlastnú
zodpovednosť v prípade, ak poistený vypovie poistnú zmluvu pred skončením poistného obdobia,
znášala žalobkyňa riziko krátenia provízie a rovnako túto činnosť vykonávala za účelom dosiahnutia
zisku - príjmu provízie od žalovaného. Rovnako je potrebné uviesť, že neobstojí argumentácia žalobkyne
spočívajúca v tom, že ako sprostredkovateľ poistenia nebola žalobcom po celý čas výkonu svojej
činnosti informovaná o rozhodcovskej doložke, nebola poučená ako sprostredkovateľ o následkoch, ani
o uvedených skutočnostiach neupozorňovala svojich klientov, nakoľko žalobkyňa v zmysle § 14 zákona
číslo 440/2005 Z. z. na to, aby jej bolo povolené sprostredkovanie poistenia a sprostredkovanie zaistenia
ako poisťovaciemu agentovi, musela predložiť doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť, a to v prípade
poisťovacieho agenta tak, ako to vyplýva z § 6 ods. 2 citovaného zákona, musela žalobkyňa spĺňať
požiadavky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti podľa § 17, t. j. mať ukončené príslušné odborné
vzdelanie, ako aj mať dostatočnú prax tak, ako ju vymedzoval, čo sa týka dĺžky, tento zákon, preto nijako
nemôže obstáť argumentácia žalobkyne o jej nevedomosti ako sprostredkovateľky poistenia.

16. Touto problematikou sa napokon zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie (v rozhodnutí súdu prvého
stupňa je nesprávne uvedený Európsky súd pre ľudské práva) v rozhodnutí pod sp. zn. C464/2001,
týkajúce sa veci Johan Gruber proti spoločnosti Waag a analyzoval problematiku týkajúcu sa takto
špecificky uzatváraných zmlúv, kde osoba čiastočne vystupuje v postavení podnikateľa a čiastočne
koná mimo obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento súdny orgán sa prikláňa k záveru, že
ochranu osobe v prípade takejto zmluvy je možné poskytnúť len vtedy, ak by spojenie medzi zmluvou a



obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo také slabé, že by bolo len okrajové
a malo len zanedbateľnú úlohu.

17. V tomto prípade žalobkyňa pripravila poistenie pre svoju osobu, a teda produkt sa týkal jej
sprostredkovateľskej činnosti, pričom naviac jej bolo za toto sprostredkovanie zo strany žalovaného
poskytnutá provízia, ktorú by žalobkyňa nemusela vrátiť v prípade, ak by zotrvala v zmluvnom vzťahu
so žalovaným, t. j., ak by nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy zo strany žalobkyne.

18. Poukazujúc na uvedené nemožno preto prijať ani argumentáciu žalobkyne, že podpisovanie
poistných zmlúv je výlučne formálne, a to za účelom uzatvorenia poistnej zmluvy, nakoľko týmto tvrdením
sa vlastne žalobkyňa dostáva do horšieho postavenia, keďže ako sprostredkovateľka poistenia mala z
každej uzatvorenej poistnej zmluvy províziu, preto jej argumentácia, že tieto poistné zmluvy uzatvárala
ako sprostredkovateľka výlučne formálne s jediným účelom ich uzatvorenia, bez vedomosti pristúpenia k
ďalším doložkám a rovnako bez informovania odberateľov (poistených), za čo žalobkyňa od žalovaného
získala aj osobnú províziu, musí ísť jednoznačne na ťarchu žalobkyne. Odvolací súd preto postupom
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

19. Pretože odvolací súd nemohol rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania z dôvodu prekážky
vyplývajúcej z ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p., o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v rámci náhrady trov celého (prvoinštančného, aj odvolacieho) konania. Vzhľadom k
tomu, že súd prvej inštancie odložil rozhodnutie o trovách konania na dobu po právoplatnosti svojho
rozsudku bude o tomto nároku rozhodovať už za účinnosti Civilného sporového poriadku, keď už súd
prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s touto procesnou normou pričom s poukazom
na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP rozhodne najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. V rámci rozhodnutia o náhrade trov konania rozhodne
prvoinštančný súd aj o náhrade trov odvolacieho konania.

20. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).