{"guid": "ddde776b-a984-489e-b7ae-9bbce9dcbd65:f651a29b-29e5-479a-b485-8fd14c7d8680", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8308204809.2", "spisova_znacka": "2Cob/44/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/44/2015 z 25. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. októbra 2016, sp. zn. 2Cob/44/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8308204809.2", "identifikacne_cislo": "8308204809", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 258, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-258", "datum_vydania": "2016-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Cenné papiere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f651a29b-29e5-479a-b485-8fd14c7d8680", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8308204809.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8308204809.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8308204809.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308204809
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8308204809.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: 1/ A.. A. N. DREVOPLAST, R. XXX/X, C. H. L., IČO:
14295784, 2/ A.. A. N., R. XXX/X, C. H. L., zastúpený JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom advokátskej
kancelárie v Snine, Ul. Partizánska 1834/26, proti žalovanému: AGRIFOP, a.s. Stakčín, Duchnovičova
573/18, Stakčín, IČO: 31 713 238, zastúpený JUDr. Jánom Holotom, advokátom advokátskej kancelárie
v Snine, Ul. Komenského 2791, o zaplatenie 110.171,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6Cb/32/2009-661 zo dňa 24.2.2015, takto

r o z h o d o l :

A.. X. C., sudkyňa na Okresnom súde Stará Ľubovňa, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade s tým, že u
žalobcu označenom v 1/ rade išlo o zaplatenie sumy 71.311,083 eur s príslušenstvom a už žalobcu
označenom ako žalobca v 2/ rade o zaplatenie istiny 38.859,93 eur s príslušenstvom. Súd uviedol
ďalej vo výroku rozsudku, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca v 1/ a 2/ rade sa podanou žalobou domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi označenom v 1/ rade istinu 2.148.317,70 Sk
s príslušenstvom a žalobcovi označenom v 2/ rade istinu 1.170.694,30 Sk s príslušenstvom. V návrhu
uviedol, že Krajský súd v Bratislave rozhodol v obchodnej veci žalobcu v 1/ rade i právneho predchodcu
žalobcu v 2/ rade proti žalovaným v 1/ rade A.. A. R., správcovi konkurznej podstaty úpadcu SKB,
a.s. v konkurze, žalovanému v 2/ rade N. Š. a žalovanému v 3/ rade P.. Z. D. o určenie neplatnosti
zmlúv o kúpe cenných papierov a vrátenie vzájomných plnení akcií emitenta AGRIFOP, a.s. Stakčín tak,
že kúpne zmluvy sú absolútne neplatné. Rozsudok č.k. 43Cb/15/98-473 zo dňa 1.7.2002 nadobudol
právoplatnosť a na základe tohto rozhodnutia nadobudol žalobca v 1/ rade vlastnícke právo k cenným
papierom emitenta AGRIFOP, a.s. Stakčín v počte 68.700 akcií s účinnosťou ex tunc od doby 3.3.1998
a P.. S. vlastnícke právo v počte 37 436 ks akcií s účinnosťou ex tunc od doby 23.3.1998. Následne P..
P. S. zmluvou zo dňa 15.9.2004 postúpil všetky pohľadávky v nej uvedené A.. A. N., nar. X.X.XXXX ako
postupníkovi a postúpenie pohľadávky písomne oznámil listom zo dňa 15.9.2004 spoločnosti AGRIFOP,
a.s. Stakčín. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky. Žalobca v 1/ rade bol výlučným vlastníkom cenných
papierov eminenta AGRIFOP, a.s. Stakčín v počte 68.700 ks a postupca P.. P. S. v počte cenných
papierov 37.436 ks. Keďže akcionár má právo na podiel zo zisku (dividendu), ktorý valné zhromaždenie
podľa výsledku určil na rozdelenie, tak žalobca v 1/ rade, ako aj postupca P.. P. S. vyzývali žalovaného
na výplatu dividend za rok 1997. Žalovaný však na listy, ani výzvy neodpovedal a dividendy žiadnemu



zo žalobcov nevyplatil. N. Š. a P.. Z. D. boli členmi predstavenstva AGRIFOP, a.s. Stakčín v spornom
období a sú nimi aj doteraz.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého rozsudkom Krajského
súdu Bratislava č.k. 43Cb/15/1998-473, ktorej žalobcom bol žalobca v 1/ rade a žalobca v 2/ rade P..
P. S. proti žalovanému v 1/ rade A.. A. R., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Slovenská kreditná
banka, a.s. v konkurze, žalovanému v 2/ rade N. Š. a žalovanému v 3/ rade P.. Z. D. bolo rozhodnuté, že
Kúpna zmluva o kúpe a predaji cenných papierov č. 1/CP/97/1 zo dňa 22.8.1997 medzi žalobcom v 1/
rade A.. A. N. a žalovaným v 1/ rade A.. A. R. je neplatná, medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade, predmetom
ktorej bol predaj akcií spoločnosti AGRIFOP, a.s. Stakčín v počte 68.700 ks zo dňa 2.3.1998 je neplatná.
V druhom výroku tohto rozhodnutia súd určil, že Kúpna zmluva o kúpe a predaji cenných papierov zo
dňa 22.8.1997 medzi žalobcom v 2/ rade P.. P. S. ako predávajúcim a žalovaným v 1/ rade A.. A. R.,
správcom konkurznej podstaty je neplatná. Piatym výrokom tohto rozhodnutia súd uložil žalovanému
v 2/ rade N. Š.E. povinnosť vrátiť žalobcovi v 1/ rade A.. A. N. akcie AGRIFOP, a.s. v počte 68.700
ks v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a šiestym výrokom tohto rozhodnutia bola uložená
žalovanému v 3/ rade P.. Z. D. povinnosť vrátiť žalobcovi v 2/ rade P.. S. akcie AGRIFOP, a.s. v počte
37.436 ks v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.4.2004, nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2004 a vykonateľné bolo
dňa 27.6.2004. Podľa výpisu z účtu majiteľa cenných papierov je zrejmé, že žalobca v 1/ rade je vedený
ako majiteľ účtu a je vlastníkom cenných papierov žalovanej spoločnosti vo výške 68.700 ks, ktoré
nadobudol na základe skôr uvedených súdnych rozhodnutí spätne ku dňu 3.3.1998 a taktiež predložil
Výpis zo strediska cenných papierov, že ku dňu 10.9.1997 bol vlastníkom cenných papierov s takým
istým počtom a P.. S. vlastnil ku dňu 12.9.1997 akcie v celkovom počte 37.436 ks. Listom zo dňa
10.3.2005 vyzval žalobca žalovanú spoločnosť na vyplatenie dividend ako priamemu vlastníkovi a tiež
na vyplatenie dividend, ktoré mu prináležia z titulu postúpenej pohľadávky od P.. P. S.. Keďže žalovaná
spoločnosť na jeho výzvu nereagovala, podal žalobu na výplatu dividend. Podľa žalobcu bola za rok 1997
určená na rozdelenie zisku na výplatu dividend suma 7.188.000,- Sk, pričom výnos na 1 ks cenného
papiera bol 31.271,- Sk a pri počte 68.700 ks akcií dividendy by predstavovali sumu 2.148.317,70
Sk a akcií v počte 37.436 ks, ktoré nadobudol od postupcu P.. P. S. to predstavuje pri výnose na
1 ks akcie 31.271,- Sk sumu 1.170.694,30 Sk, teda celkový nárok žalobcu pri súčte oboch nárokov
je 3.318.978,856 Sk. Žalobca v konaní poukázal na skutočnosť, že bývalí členovia predstavenstva
spoločnosti AGRIFOP, a.s. Stakčín boli uzrozumení s tým, že na súde je vedených niekoľko sporov
ohľadom neplatnosti zmlúv o prevode akcií a ich povinnosťou bolo vytvoriť v spoločnosti na osobitnom
účte fond a sústrediť na ňom finančné prostriedky na uspokojenie nároku úspešných žalobcov, čo
však konatelia žalovanej spoločnosti neurobili. Svojho nároku sa v konaní pred súdom mohol domáhať
až právoplatným rozhodnutím v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave ohľadom neplatnosti
predmetných zmlúv a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až 23.6.2004. Teda nemohol sa domáhať
vyplatenia dividend za obdobie, ktoré je predmetom tohto sporu, teda za rok 1997, keď v tom čase nebol
majiteľom cenných papierov. Pokiaľ ide o procesné postavenie v konaní ako žalobcu v 2/ rade z dôvodu
výhrady jeho vecnej aktívnej legitimácie vznesenej žalovaným uviedol, že pohľadávku nadobudol na
základe písomne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom P.. S. a ním ako žalobcom
v 2/ rade. Úlohou postupcu je len oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky a nie je jeho povinnosť
preukazovať toto postúpenie žiadnou zmluvou. Nechápe výhrady žalovaného týkajúcu sa obsahu
zmluvy, ktorú mal uzatvoriť s postupcom. Ďalej poukázal na to, že skutočným vlastníkom cenných
papierov sa stal v auguste a septembri 1997 na základe odkúpenia od Slovenského pozemkového
fondu prostredníctvom Fondu národného majetku. Ako dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia predložil
zároveň odpis notárskej zápisnice H. z 24.10.1997, pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenie na
deň 29.6.1997 a Zápisnicu z tohto mimoriadneho zasadnutia vyhotovenú 1.10.1997. Z nich jednoznačne
vyplýva, že žalobca v 1/ rade má podiel na majetku spoločnosti vo forme akcií, ktorých menovitá hodnota
predstavuje 10 % základného imania, a v jeho prípade to predstavuje 29,89 % a u P.. P. S. podiel
16,89 %. Prevodmi, ktoré následne uskutočnili je jednoznačne preukázané, že žalovaný uzatváral tieto
zmluvy s úmyslom žalobcov poškodiť, čo bolo v predchádzajúcich konaniach nesporne preukázané, a
to konkrétne tým, že P.. D. a Š. boli v marci 1997 členmi predstavenstva, zneužili svoje postavenie v
spoločnosti nezákonným získaním akcií od žalobcu v 1/ rade a právneho predchodcu žalobcu v 2/ rade.
Tak to konštatoval krajský súd, aj Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 4Cb/15/1998 z 1.7.1998. Členovia
štatutárnych orgánov sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a
so záujmami nielen spoločnosti, ale aj všetkých spoločníkov a akcionárov. Nesmú uprednostniť svoje



záujmy a záujmy len niektorých akcionárov tak, ako to bolo v konaniach týkajúcich sa jeho nárokov
preukázané.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2010 poukázal na skutočnosť, že žalobca v 2/ rade
vystupuje v tomto konaní na základe skutočností, že bola naňho postúpená pohľadávka, ktorú pôvodne
mal jeho predchodca P.. S., avšak Zmluvu o postúpení pohľadávky do spisu nedoložil. V prílohe doručil
do súdneho spisu zmluvu uzavretú medzi P.. P. S. a A.. A. N. zo dňa 15.9.2004 a uviedol, že z jej
obsahu vyplýva, že postupca postúpil postupníkovi budúce pohľadávky, a to nielen pohľadávky splatné
v budúcnosti, ale aj iné budúce pohľadávky. Mal zato, že v danom prípade ide o pohľadávky, ktoré vznikli
po dátume podpísania zmluvy, t.j. po 19.9.2004. Predmetom tohto konania je ale pohľadávka za rok 1997
a tá vznikla pred vyššie uvedeným dátumom. Bol toho názoru, že žalobca v 2/ rade v danej súvislosti
nemá vecnú aktívnu legimitáciu na podanie návrhu a na vystupovanie v tomto konaní. Na podporu tohto
názoru predložil aj uznesenie Okresného súdu Humenné v konaní sp. zn. 6Er/138/2008, kde súd zaujal
obdobný právny názor. V konaní pred súdom ďalej vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
s poukazom na ust. § 391 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto,  premlčacia lehota začína plynúť
nasledujúci deň, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Žalobca v 1/ rade podal dňa 10.3.1998 žalobu
na súde a konanie prebiehalo pod sp.zn. 43Cb/15/1998 na Okresnom súde Bratislava I. V tejto žalobe
žalobca uvádzal, že ide o absolútnu neplatnosť zmlúv o prevode cenných papierov, a teda žalovaný
mal zato, že v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty žalobca v 1/ rade mohol od roku 1998 podať
žalobu na vyplatenie dividend, ktoré teraz žaluje. S konečnou platnosťou bolo rozhodnuté tak, že súdy
skonštatovali, že nárok žalobcu je premlčaný a rozhodnutie Okresného súdu Humenné bolo potvrdené
odvolacím súdom Krajského súdu v Prešove, ako aj Najvyšším súdom SR v Bratislave. Nesúhlasil s
tvrdením žalobcu, že nemohol podať žalobu skôr, pretože nemal vedomosť o hospodárskych výsledkoch
žalovaného, čo nezodpovedá skutočnosti. Opakom je práve to, že tieto údaje použil v podanej žalobe,
teda odkiaľ potom takéto výsledky získal, ak nemal o nich vedomosť. Tým, že disponoval s nimi aj skôr,
mohol podať žalobu v zákonnej lehote. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bolo jeho povinnosťou vytvoriť
osobitný účet, na ktorom by vinkuloval, resp. vkladal isté finančné prostriedky do zálohy a uspokojil
tým nároky úspešných účastníkov v prebiehajúcich konaniach, pretože takáto povinnosť žalovaného z
ničoho nevyplýva.

4. Súd uznesením zo dňa 26.1.2011 prerušil konanie do doby právoplatného rozhodnutia o veci sp.
zn. 1Cob/49/2007 vedeného na Krajskom súde v Prešove, keďže v tomto konaní sa žalobca domáhal
vyplatenia dividend od žalovaného za roky 1998 až 2004, a toto konanie mohlo mať význam pre
meritórne rozhodnutie v tejto veci. Podaním z 27.3.2012 bol doručený súdu právoplatný rozsudok
Krajského súdu v Prešove, č.k. 1Cob/49/2007-626, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR v Bratislave, sp. zn. 3Obdo/52/2010 zo dňa 24.4.2012.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca
v 2/ rade sa svojho nároku voči žalovanému domáhal z titulu postúpenia pohľadávky, ktorou P.. P. S.
ako postupca mal Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.9.2004 postúpiť žalobcovi 2/ rade ako
postupníkovi pohľadávku, ktorá tvorí predmet tohto sporu. Žalobca ku dňu rozhodnutia súdu nedoložil
žiaden listinný dôkaz o tom, čo zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahovala, teda, čo bolo predmetom
postúpenia v zmysle nej a zotrval na stanovisku, že pre platnosť takého postúpenia stačí, aby túto
skutočnosť oznámil postupca dlžníkovi a nie je treba tento právny úkon iným spôsobom dokazovať.
Na druhej strane žalovaný namietal od začiatku neplatnosť tejto zmluvy a vo fotokópii ju doložil do
súdneho spisu (č.l. 317). Jej obsah žalobca nijakým spôsobom nepotvrdil, ani nevyvrátil, teda súd pri
rozhodovaní vychádzal z jej obsahu. Z nej je zrejmé, že P.. P. S. ako postupca postúpil pohľadávky A..
A. N. ako postupníkovi. Predmetom zmluvy boli budúce pohľadávky, a to nielen pohľadávky splatné v
budúcnosti, ale aj iné budúce pohľadávky, ktoré má postupca voči svojim dlžníkom, a to A.. A. R., P.. Z.
D. a spoločnosti AGRIFOP, a.s. Stakčín. V predmetnej zmluve, konkrétne článku III. bod C je obsiahnutá
identifikácia pohľadávok. Postupca pohľadávku konkretizuje tak, že uvádza rozsudok Najvyššieho súdu
SR v Bratislave a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 43Cb/15/1998 z 1.7.2002 a udáva,
že po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu žalobcovi v 2/ rade ostalo právo
na uplatnenie žalôb na plnenie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody voči dlžníkom. Ďalej sa
konštatuje, že postupca predkladá postupníkovi Zmenkový výpis z účtu majiteľa cenných papierov zo
dňa 6.9.2004, ktorým potvrdzuje prechod vlastníctva cenných papierov AGRIFOP, a.s. Stakčín v počte
37.436 ks v zmene platnej k 23.3.1998. V tejto súvislosti súd citoval ust. § 524 ods. 1 OZ a konštatoval,
že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a postúpená pohľadávka



musí byť v zmluve individualizovaná. Predmetom postúpenia môžu byť aj budúce pohľadávky, a to
nielen pohľadávky splatné v budúcnosti, ale aj iné budúce pohľadávky. Podmienkou však zostáva, že
musia byť identifikovateľné. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie mal súd za preukázané, že na
základe tejto zmluvy nebola postúpená pohľadávka, ktorá tvorí predmet tohto sporu medzi P.. S. a A.. A.
N.P.E.. Predmetná zmluva, k uzavretiu ktorej došlo 15.9.2004 je len postúpenie budúcich pohľadávok
spojených s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR v Bratislave zo dňa 22.4.2004. Oba rozsudky uvedených súdov podľa pečiatky právoplatnosti a
vykonateľnosti, ktoré sa na rozhodnutí sp. zn. 43Cb/15/1998 nachádzajú, deklarujú skutočnosť, že
rozsudok bol právoplatný 4.9.2002 a vykonateľný dňa 23.6.2004, resp. 9.9.2002, teda v čase uzatvárania
Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom pohľadávka P.. S. voči žalovanému, už bola známa a dokonca aj
splatná. Vychádzajúc z textu zmluvy a úmyslu účastníkov postúpiť len budúce pohľadávky po 15.9.2004,
mal súd za preukázané, že táto zmluva sa netýka nároku, ktorý existoval v čase podpisu tejto zmluvy
a dokonca bol aj splatný, a to nárok týkajúci sa vyplatenia dividend za rok 1997. Z týchto dôvodov sa
súd stotožnil s názorom žalovaného, že v tomto prípade nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu
v 2/ rade na uplatnenie predmetného nároku, keďže tento mu nebol postúpený s právnymi účinkami,
ktoré by predchádzali dňu uzavretia predmetnej zmluvy. Nárok, ktorý tvorí predmet sporu, je nárokom
za predchádzajúce obdobie pred uzavretím predmetnej zmluvy. Z toho dôvodu bola žaloba v tejto časti
zamietnutá vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v 1/ rade na výplatu dividend
za rok 1997, súd v prvom rade sa musel vyporiadať so vznesenou námietkou premlčania zo strany
žalovaného. Súd si osvojil dokazovanie vykonané v predchádzajúcich konaniach sp. zn. 12Cb/109/2006,
sp. zn. 43Cb/15/1998 všetkými listinami od uzavretých úverových zmlúv, záložných zmlúv, o ktoré
opierajú súdy svoje rozhodnutia,  pričom z týchto konaní a rozhodnutí nebol spochybnený nárok žalobcu
v 1/ rade na vyplatenie dividend, ani skutočnosť, že kúpna zmluva o prevode jeho akcií v počte 68.700
ks je neplatná. Jedinou spornou otázkou, s ktorou sa súd musel vyporiadať, bola skutočnosť, či právo
na výplatu dividend za rok 1997 si žalobca uplatnil včas. Keďže jeho nárok je nárokom vyplývajúcim z
Obchodného zákonníka, aj na posudzovanie včasnosti uplatnenia tohto práva bolo nevyhnutné aplikovať
ustanovenie § 391 a nasl. Obchodného  zákonníka. V zmysle § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka,
akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti  (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku
hospodárenia určilo na rozdelenie. Iný ako akcionár si môže uplatniť nároky na dividendu len za
predpokladu, že v rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu je evidovaný
na účte majiteľa ako osoba oprávnená nakladať s dividendami v súlade s ust. § 59 ods. 1 písm. d)
zákona č. 600/1992 Zb. Na základe úspešnej žaloby, žalobcu v 1/ rade Centrálny depozitár ho zapísal
ku dňu 14.2.2004 ako majiteľa 68.700 ks akcií u žalovanej spoločnosti s účinkami ku dňu 3.3.1998,
hoci rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý bol podkladom tohto zápisu nadobudol právoplatnosť
až 23.6.2004. Žalobca v 1/ rade sa v konaní bránil tým, že nemohol sa svojho nároku na vyplatenie
dividend za rok 1997 domáhať skôr až nasledujúci deň po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože v
opačnom prípade by mu súd mohol žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie. Podľa §
391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. S poukazom
na toto citované zákonné ustanovenie bolo treba mať na zreteli možnosť uplatnenia práva na súde a
túto treba v každom prípade posudzovať objektívne. V praxi to znamená, že premlčacia doba začína
plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu na súd a nie je v tomto prípade dôležitá
subjektívna možnosť oprávnenej osoby. Žalobu na vyplatenie dividend možno podať na súd za splnenia
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú deklarované v ustanovení § 178 ods. 1, 5 a 6 Obchodného
zákonníka za predpokladu, že stanovy neustanovujú v tejto súvislosti inú, osobitnú úpravu. Žalovaná
spoločnosť v tomto prípade nemala žiadnu inú osobitnú úpravu, a preto na splnenie týchto podmienok je
nevyhnuté aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalším dôležitým faktorom v tomto
smere bolo určenie spôsobu a miesta výplaty dividend  a tieto podmienky je spôsobilé určiť len valné
zhromaždenie spoločnosti. V danom prípade to bol deň konania toho ktorého valného zhromaždenia,
na ktorom bola schválená ročná závierka a rozdelenie zisku. Podľa platného znenia ustanovenia §
178 ods. 6 Obchodného zákonníka je dividenda splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa
určeného valným zhromaždením. Ak neurčí iný deň, je ním 30-ty deň od konania valného zhromaždenia.
Z pripojeného spisu sp. zn. 12Cb/109/2006 Okresného súdu Humenné (č.l. 399 a č.l. 584) je zrejmé, že
riadne valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti sa konalo 24.4.1998 a v zmysle Zápisnice vyhotovenej
dňa 28.4.1998 v bode 5. bola prerokovaná ročná účtovná závierka a rozdelenie zisku za rok 1997. Z
predloženého rozdelenia zisku za rok 1997 (č.l. 585) je zrejmé, že na výplatu dividend bola odsúhlasená
suma 7.188.000,- Sk a rozhodujúci deň na uplatnenie práva na dividendu je deň konania riadneho
valného zhromaždenia. Z predložených listinných dôkazov právnym zástupcom žalovaného je nesporné,



že v tomto roku bol vyplatená N. Š. za 68.700 ks akcií suma 2.148.249,- Sk a P.. Z. D. za 34.436 akcií
suma 1.170.623,- Sk, obom dňa 22.5.1998. Právo na vyplatenie dividendy sa premlčuje vo všeobecnej
premlčacej dobe 4 rokov v zmysle § 397 Obchodného zákonníka a túto možno predĺžiť len písomným
vyhlásením dlžníka tak, ako to má na zreteli ust. § 401 Obchodného zákonníka alebo v prípadoch nároku
na náhradu škody ust. § 398 Obchodného zákonníka. Súd v tejto súvislosti uviedol, že žalobca v 1/ rade
si mohol svoje právo na výplatu dividend uplatniť žalobou na plnenie a podmienkou úspechu v takomto
spore nie je ani skutočnosť, aby musel byť žalobca najskôr úspešný v žalobe o určenie neplatnosti zmlúv,
ktorých sa potom žalobou zo dňa 9.3.1998 domáhal a v konaní aj uspel. Keďže žaloba v tomto prípade
bola podaná na Okresnom súde Humenné až 21.4.2008 a 6.2.2009 postúpená Okresnému súdu Stará
Ľubovňa, je nesporné, že nároky žalobcu v 1/ rade boli už v tom čase premlčané a súd na túto námietku
musel prihliadnuť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu v 1/ rade, že
na plynutie premlčacej lehoty v danom prípade sa nevzťahuje ust. § 391 a nasl. Obchodného zákonníka,
ale súd musí zobrať do úvahy § 3 OZ, teda rozpor s dobrými mravmi a na danú situáciu aplikovať plynutie
10-ročnej premlčacej doby. Rozhodnutia súdov, ktoré predložil žalobca na podporu svojho tvrdenia
sa týkajú civilných spotrebiteľských konaní a nie obchodných sporov. Dôsledkom toho, že žalovaný
uzatvoril kúpne zmluvy so žalobcom i právnym predchodcom žalobcu v 2/ rade s úmyslom ich poškodiť
tak, ako to konštatuje Krajský súd v Bratislave na strane 9 ods. 2 rozhodnutia č.k. 43Cb/15/1998-473
je skutočnosť, že súd rozhodol o ich absolútnej neplatnosti, teda toto je následok nezodpovedného
správania spoločníkov. Žiadne porušenie práv uvádzaných žalobcom nie je sankcionované predĺžením
premlčacej doby na dobu 10 rokov tak, ako sa mylne domnieva, že by tomu mohlo byť v prípade ním
uplatneného nároku. Navyše z logiky veci vyplýva, že ak boli nároky žalobcu za obdobie 1998 a 2002
premlčané tak, ako o nich súdy doteraz rozhodli, je aj skorší nárok na výplatu dividend za rok 1997
premlčaný tak vo vzťahu žalobcovi v 1/, ako aj vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade.

6. Ďalej súd uviedol, že pojednávanie zo dňa 5.11.2014 odročil na deň 26.11.2014 o 15.00 hod. za
účelom vyhlásenia rozhodnutia, avšak žalobca vo svojom prednese z pojednávania (č.l. 518) namietal,
že žalovaný doteraz nereagoval na výzvu súdu a nepredložil dôkazy o tom, kedy boli vyplatené
akcionárom Š. a D. dividendy za rok 1998. Vzhľadom na túto okolnosť a neexistenciu tohto dôkazu súd
z opatrnosti odročil toto pojednávanie a vo veci nevyhlásil rozsudok. Žalovaného vyzval na predloženie
týchto listinných dôkazov a vytýčil pojednávanie na deň 4.2.2015, z ktorého sa žalobca ospravedlnil zo
zdravotných dôvodov. Súd si telefonicky overil u Z.. Z. Q., či zdravotný stav žalobcu je taký, že sú splnené
podmienky na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p., pričom zo stanoviska lekára toto
nevyplynulo. Pojednávanie bolo odročené na deň 24.2.2015 o 12.35 hod. a z neho sa opäť žalobca
ospravedlnil. Súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemohol v predmetnej veci vyhlásiť rozhodnutie, pretože
všetky dôkazy navrhnuté žalujúcou stranou boli vykonané a dokazovanie bolo ukončené. Žalobca mal
právo na záverečnú reč a jeho zdravotný stav podľa lekárskeho potvrdenia nebol taký, pre ktorý sa
mohol, ale nemusel zúčastniť na vytýčenom pojednávaní. Z tohoto dôvodu bolo v predmetnej veci
vyhlásené rozhodnutie.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V čl. I. tohto odvolania namietal zaujatosť
sudkyne A.. X. C., keďže konštatoval, že ide u neho o dôvodné podozrenie na vyvodenie disciplinárnej
a trestnej zodpovednosti konajúcej sudkyne. Toto podozrenie oprel o nestrannosť a nezávislosť
súdneho rozhodnutia vydaného sudkyňou. Vychádzal z toho, že konajúca sudkyňa pozná právo, avšak
nezávislosť súdneho rozhodnutia konajúcej sudkyne nemôže byť absolútna a bezbrehá. Žalobca tvrdil,
že nič nebráni tomu, aby konajúca sudkyňa bola stíhaná pri zistení, že rozhodovala úmyselne, účelovo,
v prospech protistrany v rozpore s vykonanými dôkazmi, ktoré hodnotila jednostranne a svojvoľne, so
zámerom v maximálnej miere ho poškodiť. Vyslovil podozrenie svedčiace jej ľubovôli, arbitrárnosti, že
závažným spôsobom zvýhodnila protistranu v rozpore so zákonom, Ústavou SR, zásadami a princípmi
občiansko-právneho konania, čím porušila princíp nestrannosti a objektívnosti výkonu svojej sudcovskej
funkcie.

9. Pokiaľ ide o dôvody odvolania, poukázal na to, že toto podáva v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
a) až d) a písm. e) v O.s.p.. Podľa žalobcu postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, tvrdil, že odôvodnenie rozsudku je svojvoľné, arbitrárne. Poukázal na to, že v predmetnej
veci konajúci súd nariadil pojednávanie na deň 4.2.2015, ktoré bolo odročené a následne nariadil
pojednávanie na deň 24.2.2015, o čom svedčí predvolanie zo dňa 4.2.2015, ktoré bolo doručené



dňa 10.2.2015. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a podal návrh na odročenie
pojednávania. Z obsahu podaného návrhu na odročenie pojednávania vyplýva, že žalobca pred
nariadeným pojednávaním doložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktorá trvala od 12.1.2015,
doložil potvrdenie ošetrujúceho lekára zo dňa 19.2.2015, že zdravotný stav pacienta neumožňuje priamu
účasť na nariadenom pojednávaní do ukončenia práceneschopnosti pacienta. Podanie a potvrdenie
o dočasnej práceneschopnosti, potvrdenie ošetrujúceho lekára zo dňa 19.2.2015 boli doručené
emailom a následne poštovou prepravou pred nariadeným pojednávaním. Ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní a návrh na odročenie pojednávania právneho zástupcu A.. Z. C. s potvrdením o dočasnej
práceneschopnosti a potvrdením ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav advokáta neumožňuje účasť na
nariadenom pojednávaní taktiež tvorí súčasť súdneho spisu. Žalobca v odôvodnení ospravedlnenia zo
dňa 18.2.2015 poukázal, že ide o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, aby pre jeho neprítomnosť
a neprítomnosť advokáta konajúci súd neodňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustálenej praxe
všeobecných súdov, nálezov Ústavného súdu SR a platnej judikatúry v Slovenskej republike. Konajúci
súd ospravedlnenia neakceptoval a predpísaným zákonným spôsobom sa s nimi nevysporiadal. V tomto
prípade bol postup prvoinštančného súdu v rozpore so zákonom a daná procesná situácia bola plne
opodstatnená v prospech žalobcu a jeho právneho zástupcu. Podľa žalobcu došlo k porušeniu ust. § 118
ods. 4 O.s.p. Ďalej poukázal aj na nevyhovenie návrhu na opravu zápisnice z nariadeného pojednávania.
Pokiaľ išlo o aktívnu legitimáciu žalobcu v 2/ rade zdôraznil, že z oznámenia o postúpení pohľadávky,
ktorá tvorí súčasť súdneho spisu je preukázateľne zrejme, že do písmena a bodky bol naplnený inštitút
postúpenia pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/1/2009, ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4Cob/31/2006.

10. Pokiaľ išlo o námietku premlčania nároku, poukázal na to, že súd neurčil začiatok plynutia premlčacej
lehoty a ani sa nezaoberal úmyselným konaním žalovaného v súvislosti s plynutím premlčacej lehoty.
Žalobca tvrdil, že išlo o priamy úmysel, lebo štatutári boli priami účastníci súdneho konania vedeného na
Krajskom súde v Bratislave na Najvyššom súde SR, obohatili sa na úkor spoločnosti, doteraz finančné
prostriedky predpísaným zákonným spôsobom nevrátili napriek opakovaným výzvam menšinových
akcionárov. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd žalobe
vyhovie.

11. Odvolací súd sa zaoberal námietkou zaujatosti konajúcej sudkyne A.. X. C. tak, že sa k tejto námietke
vyjadrila, pričom z jej vyjadrenia nevyplýva, že by boli naplnené znaky uvedené v ust. § 14 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Z jej vyjadrenia nevyplýva, že by mala k veci taký pomer k účastníkom
alebo ich zástupcom, na základe ktorého možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Naviac námietka
zaujatosti vyslovená žalobcom sa týka jej rozhodovacej činnosti, čo v zmysle § 144 ods. 3 nie je dôvodom
na vylúčenie sudcu. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, že A.. X. C. nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovanie tejto veci, keďže nezistil, že by z jej strany tu bola taký pomer k veci,
účastníkom alebo zástupcovi žalobcu, aby bolo možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Ďalej odvolací
súd zdôrazňuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v
konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

12. Pokiaľ ide o vec samú odvolanie žalobcu odvolací súd posúdil v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované. Teda ide o právo žalobcu, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych
predpisov a niet žiadneho zákonného dôvody pre dokončenie odvolacieho konania podľa novej právnej
úpravy. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal
odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto odvolanie bolo podané, naviac
odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy
pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov
právneho štátu zaručeného čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery
občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a
postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu
sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny
predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením
právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval, a ktorého právnu úpravu nemohol poznať.
Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Naviac žalobca



oprel svoje odvolanie o odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) až d) a písm. f) O.s.p., pričom ide
o odvolacie dôvody, ktoré mnohé z nich už odvolacími dôvodmi v zmysle Civilného sporového poriadku
nie sú.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správne závery. Odvolací súd v
celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje
za nutné uviesť nasledovné:

15. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcu sa toho, že postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s
ust. § 119 ods. 1, ak dňa 24.2.2015 došlo k vyhláseniu rozhodnutia. Súčasne treba povedať, že súd prvej
inštancie nekonal ani v rozpore s ust. § 118 O.s.p. a naviac v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania
pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Odvolací súd má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k takým vadám, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Je treba povedať, že základným dôvodom, pre ktorý
došlo k zamietnutiu žaloby bola tá skutočnosť, že nárok žalobcu je premlčaný. V súvislosti s druhou
odvolacou námietkou, že sa súd nezaoberal začiatkom plynutia premlčacej lehoty a jej posúdenia v
zmysle tohto, že sa nárok žalobcu mohol premlčať v 10 ročnej lehote, odvolací súd zdôrazňuje, že z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že premlčacia lehota začala plynúť 30. deň odo dňa
konania predmetného valného zhromaždenia, teda od 24.5.1998 a uplynula 24.5.2002, ak teda bola
žaloba podaná v roku 2008, bola tak podaná po uplynutí premlčacej lehoty a v tejto súvislosti správne
poukazuje súd prvej inštancie na iné súdne rozhodnutie, kde sa riešil nárok žalobcu na vyplatenie
dividendy za obdobie rokov 1998 a nasledujúcich v tom zmysle, že ak boli nároky premlčané za uvedené
obdobie, potom aj skorší nárok na výplatu dividend za rok 1997 musí byť premlčaný.

16. Odvolací súd však poznamenáva to, že v danom prípade treba žalobcu označovať ako nie žalobcu
v 1/ a 2/ rade, ale ako žalobcu v jednej osobe, ktorá len získala nárok na výplatu dividend z rôzneho
právneho dôvodu, teda nejde o dvoch žalobcov, ale o jedného žalobcu a v tomto smere odvolací súd
takto upresňuje procesné postavenie žalobcu, s tým ale, že tu nešlo o takú vadu konania, pre ktorú by
bolo treba rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť alebo zmeniť.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

18. Súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).



Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd  rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cb/32/2009", "guid": "065cfee0-6535-4997-b64f-7698cd2ccae6:898a2955-0959-4db1-844d-d765d9a9374a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ddde776b-a984-489e-b7ae-9bbce9dcbd65:b069a71c-5097-4c7e-a2d8-7784d0b7d412", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8308204809.2", "spisova_znacka": "2Cob/44/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/44/2015 z 25. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8308204809.2"}, {"guid": "8b5ef8b2-7c7d-42f2-8c1e-623ec086d0ad:2e3fa858-31a9-49ba-af53-175f814b5c31", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cb/32/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 6Cb/32/2009 z 18. 2. 2020", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8b5ef8b2-7c7d-42f2-8c1e-623ec086d0ad:2e3fa858-31a9-49ba-af53-175f814b5c31"}, {"guid": "f839479e-5b60-4173-9d4c-9e40ae904d5e:e3ff924f-1f86-45c6-b545-bd2da0acc846", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/138/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Er/138/2008 z 3. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Revúca", "datum_vydania": "2014-09-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f839479e-5b60-4173-9d4c-9e40ae904d5e:e3ff924f-1f86-45c6-b545-bd2da0acc846"}], "citovane_v": []}