Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/60/2013 z 13. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 13. januára 2016, sp. zn. 7Cob/60/2013, ECLI:SK:KSPO:2016:8311204658.2 Krajský súd Prešov | 7Cob/60/2013 | ECLI:SK:KSPO:2016:8311204658.2 | 2016-01-13 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o úvere Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e343c633-4f6b-45f5-847e-491815f98225 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8311204658.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/60/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311204658
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8311204658.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77,
824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti žalovaným: 1/ D. Š., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX P. XXX,
t.č. bytom na H. XXXX, XXX XX P., Č. S., 2/ R. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, t.č. bytom F.
H. XXXX, XXX XX P., Č. S., 3/ E. M., nar. X.X.XXXX, bytom P. X, XXX XX E. a 4/ D. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. X, XXX XX E., obaja zastúpení opatrovníčkou E.S. Z., pracovníčkou Okresného súdu Vranov
nad Topľou, o zaplatenie 2.327,94 eur s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 9.4.2013 č.k. 22Cb/14/2012-124, jednomyseľne takto:

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ plniť žalobcovi a o
trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ a v rozsahu zrušenia vec vracia okresnému
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 22Cb/14/2012-124 zaviazal žalovaných v 1/ až 4/ rade
povinnosťou zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.327,94 eur, ako aj úroky z omeškania
vo výške 8 % ročne z tejto dlžnej sumy od 26.11.2010 až do zaplatenia, ako aj zaplatiť trovy súdneho
konania, ktoré pozostávajúc zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 139,50 eur, a to všetko v lehote
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca
podal návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom zaviaže žalovaných v 1/ až 3/ rade spoločne a
nerozdielne a žalovanú v 4/ rade zaplatiť mu sumu 2.327,94 eur s príslušným úrokom z omeškania.
Žalobca uzavrel so žalovanými v 1/, 2/ a 3/ rade úverovú zmluvu a poskytol im úver vo výške 5.477,- eur
pri úrokovej sadzbe 6 % ročne. Na zabezpečenie záväzku žalovaných v 1/ až 3/ rade spísal žalovaný
v 4/ rade ručiteľskú listinu, podľa ktorej na výzvu žalobcu uhradí úver, ak ho neuhradia poberatelia
úveru z vlastných prostriedkov. Keďže úver nebol riadne splácaný, bola zasielaná žalobcom výzva, ktorú
žalovaní nerešpektovali. Dňom 27.5.2010 žalobca požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru
v čiastke 2.984,89 eur. Vydaný platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaným
v 3/ a 4/ rade, súd uznesením z 24. 10. 2011 zrušil a nariadil vo veci pojednávanie.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 23.3.2004 žalovaní v rade 1/ až 3/ uzavreli
úverovú zmluvu na poskytnutie úveru 2.487,- eur (pôvodne 163.000,- Sk) s tým, že úver mal byť splácaný
v mesačných splátkach po 64,39 eur. V úverovej zmluve bolo dohodnuté, že v prípade omeškania dlžníka
so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatením niektorej zo splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace (po
upomienke), môže žalobca požadovať okamžité splatenie celého úveru. Žalovaní nesplácali poskytnutý
úver, preto ich žalobca vyzval na zaplatenie zostatku výzvou z 27.5.2010. Po termíne na okamžite
splatenie celého zostatku úveru zo strany žalovaných došlo k úhrade dlžnej sumy, a to dňa 27.5.2010
v čiastke 140,- eur, dňa 9.6.2010 v čiastke 100,- eur, dňa 24.6.2010 v čiastke 70,- eur, dňa 9.7.2010
v čiastke 90,- eur, dňa 22.7.2010 v čiastke 90,- eur, dňa 30.8.2010 v čiastke 90,- eur, dňa 1.10.2010 v
čiastke 90,- eur a dňa 26.11.2010 ďalších 90,- eur. Žalobcovia podľa Sadzobníka poplatkov pre fyzické
osoby vznikol nárok na poplatky za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 31,50 eur.



Predmetom súdneho konania je suma 2.327,94 eur doposiaľ neuhradená žalovanými.

Súd úverový vzťah posudzoval podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., kde
veriteľ na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá
Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Súd v konaní zistil, že žaloba je dôvodná, pričom z úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali platiť splátky
po 64,39 eur mesačne, ktorá povinnosť nebola riadne plnená. K 15.4.2011 dlh predstavuje 2.327,94 eur.

O platení úrokov z omeškania súd rozhodol s poukazom na ust. § 365 v spojení s § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti
a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie než je úroková sadzba určená obdobne podľa §
502. Podľa čl. V. bodu 2 zmluvy je veriteľ oprávnený účtovať si úroky z omeškania 2 % nad pôvodne
dohodnutú úrokovú sadzba od dátumu žiadosti o okamžité splatenie úveru. Preto súd vyhovel nároku
žalobcu aj v časti príslušenstva pohľadávky, t.j. uplatneného úroku z omeškania.

O povinnosti žalovaného v 4. rade súd rozhodol s poukazom na to, že prevzal na seba ručenie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznaná
náhrada trov na zaplatenom súdnom poplatku 139,50 eur.

Proti rozsudku okresného súdu dali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Súd neúplne zistil skutkový stav
veci. Žalovaní oznámili spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s., že splácali mesačné splátky do doby,
kým manžel neprišiel o prácu. Z toho dôvodu požiadali Krajský súd v Ústí nad Labem o insolvenciu,
do ktorej prihlásili úver žalobcu. Táto spoločnosť sa k insolvencii k zoznamu prihlášok neprihlásila. Na
výzvu odvolacieho súdu insolvenčný správca E.. E. P. uviedol, že uznesením Krajského súdu v Ústí nad
Labem zo dňa 30.1.2012 č.k. P. XX F. XXXXX/XXXX-I.-XX bol zistený úpadok dlžníka D. Š. a R. Š.I..
Zároveň týmto uznesením súd povolil riešenie úpadku oboch dlžníkov oddlžením. Účinky rozhodnutia
o úpadku nastali zverejnením v insolvenčnom registri 30.1.2012. Dňa 13.3.2012 súd schválil oddlženie
dlžníkov D. Š. a R. Š. plnením splátkového kalendára. Bol doložený zoznam prihlásených pohľadávok
v insolvenčnom konaní, pričom pohľadávka žalobcu zo stavebného sporenie tam nie je uvedená.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade je dôvodné. Preto ruší rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade platiť žalobcovi a o trovách konania medzi
žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade a rozsahu zrušenia vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).

Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 15.3.2004 došlo k uzavretiu úverovej zmluvy v stavebnej sporiteľni
Wüstenrot so žalovanými D. Š.I., R. Š. a E. M. ako spoludlžníkmi na poskytnutie preklenovacieho
medziúveru 165.000,- Sk s úrokovou sadzbou 6 % ročne. Úver bol poskytnutý na rekonštrukciu a
modernizáciu domu na adrese P. XXX. Súčasne došlo k uzavretiu ručiteľskej listiny č. 1, na základe
ktorej D. C. - žalovaný v 4/ rade vyhlásil, že ručí za úver vrátane príslušenstva poskytnutý stavebnom
sporiteľňou VÚB Wüstenrot poberateľovi úveru D. Š., R. Š.. V prípade vymáhania pohľadávky preberá
ručiteľ záväzok ručenia i za zmluvnú pokutu, súdne trovy, trovy exekúcie, ako aj za preukázateľnú
províziu (odplatu) a náklady za výkon činnosti, ktoré smerujú k vymáhaniu pohľadávky, najviac však
vo výške 30 % zo sumy vymoženej osobou, ktorú stavebná sporiteľňa poverila vymáhaním pohľadávky.
V dobe uzavretia úverového vzťahu dňa 15.3.2004 platila zákonná úprava o spotrebiteľských úverov
obsiahnutá v zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá v § 1 ods. 2 uviedla, že zákon
sa nevzťahuje na zmluvy podľa písm. a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo
projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo na ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu. Zo spotrebiteľských úverov síce boli vylúčené úvery poskytované na stavebné úpravy
dokončených stavieb a ich údržbu, ale z hľadiska postavenia dlžníkov z úverového vzťahu úverová
zmluva má naďalej spotrebiteľský charakter, pretože poskytovateľom úveru a veriteľom je fyzická osoba



alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1 zák.
č. 258/2001 Z.z.), pričom spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zák. č. 258/1001 Z.z.). Okresný
súd správne konštatoval, že základný zmluvný vzťah je úverová zmluva, ktorá sa riadi Obchodným
zákonníkom a to § 498 a násl., ale táto úverová zmluva má stále spotrebiteľský charakter. Žalovaní
v 1. až 3. rade sú priami dlžníci z úverového vzťahu, pretože zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 a násl. Obchodného zákonníka).
Žalovaný v 4/ rade bol ručiteľom, ktorý podľa § 303 Obchodného zákonníka verejne prehlásil veriteľovi,
že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní svoj určitý záväzok a stal sa dlžníkovým ručiteľom. Podľa
§ 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho
časť. Podľa § 310 Obchodného zákonníka práva veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním
práva voči dlžníkovi. Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý
ručenie zabezpečuje.

Žalobca preukázal, že zatiaľ na úver nebola zaplatená suma 2.327,94 eur, preto podal žalobu na jej
zaplatenie spolu aj s dohodnutým úrokom z omeškania 8 % ročne z dlžnej sumy od 26.11.2010, ktorému
nároku súd vyhovel. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa bránili povinnosti zaplatiť túto sumu s poukazom na to, že
v Českej republike v insolvenčnom konaní si žalobca neuplatnil pohľadávku proti ním. Odvolací súd s
poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. je rozsahom a dôvodmi podaného odvolania viazaný. Je potrebné
poukázať aj na ďalšiu skutočnosť, že žalovaní v 1/ až 4/ rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne
zaplatiť dlžnú sumu, pričom podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. rozhodnutím
súdu, keď bolo viac dlžníkov, bola uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi spoločne a nerozdielne, a tak je
veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak splní jeden dlžník, povinnosť ostatných
zanikne. Odvolanie proti rozsudku, ktorý zaväzoval spoločne a nerozdielne dali len žalovaní v 1/ a 2/
rade, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovaným v 3/ a 4/ rade je už právoplatné.
Preto odvolací súd prejednával nárok žalobcu vo vzťahu len k žalovaným v 1/ a 2/ rade.

Odvolací súd sa musel vyporiadať s tvrdenou skutočnosťou žalovanými v 1/ a 2/ rade, že rozhodnutím
cudzieho súdu - českého súdu bola riešená otázka insolvencie žalovaných v 1/ a 2/ rade, čo je
potvrdené na č.l. 139 spisu insolvenčným správcom E.. E. P., že bol zistený úpadok dlžníkov D. Š. a
R. Š. uznesením Krajského súdu v Ústí nad Labem dňa 30.1.2012 a súd uznesením povolil riešenie
úpadku oboch dlžníkov oddlžením. Súd následne schválil oddlženie dlžníkov 13.3.2012. Z hľadiska
záväznosti súdnych rozhodnutí v rámci komunitárneho práva je potrebné sa vyporiadať s otázkou
účinnosti nariadení prijatých Európskou úniou. Na daný prípad žalovaných v 1/ a 2/ rade má platiť
Nariadenie 1346/2000 o konkurznom konaní, ktoré Nariadenie upravuje dva postupy pri uznávaní
cudzích konkurzných konaní - rozhodnutí o začatí konkurzu, ktoré sa uznávajú bez ďalšieho a na
ostatné rozhodnutia, kde je potrebné uplatniť obdobný postup, ktorý platí ako pri Nariadení Brusel I.
(44/2001), teda vyhlási za vykonateľné. Uznanie rozhodnutia českého súdu o vyhlásení konkurzu bez
účasti slovenských veriteľov, bez preskúmania slovenských pohľadávok za predpokladu, že žalovaní
boli stále slovenskými občanmi a bez hodnotenia právomoci českého súdu, musí slovenský súd posúdiť
v tomto svetle. Ak slovenský súd rozhodne, že české rozhodnutie o vyhlásení konkurzu bolo vydané v
rozpore so slovenským verejným poriadkom, české rozhodnutie nemá v Slovenskej republike účinky a
slovenské súdy môžu vo veci konať. Ak ale slovenské súdy zvážia, že české rozhodnutia o vyhlásení
konkurzu neboli vydané v rozpore s naším verejným poriadkom, uplatní sa čl. 4 ods. 2 písm. f) citovaného
Nariadenia a slovenské súdy posúdia dôsledky vyhlásenia konkurzu na dlžníka podľa slovenského
konkurzného práva. Ostatné rozhodnutia (o priebehu konkurzného konania a oddlžení) si musia dlžníci
dať vyhlásiť za vykonateľné v SR, inak sa na ne neprihliada. V konaní o vyhlásenie za vykonateľné môže
veriteľ tiež uplatniť námietky uvedené v čl. 25 ods. 3 a čl. 26 citovaného Nariadenia. Ak súd na takéto
námietky prihliadne, rozhodnutie v SR sa neuzná. V danom prípade je potrebné vychádzať z Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12.12.2015, ktoré je účinné od 10.1.2015 na práve
začaté konanie, pričom v čl. 66 prechodných ustanovení sa uvádza v bode 1, že toto Nariadenie sa
uplatní len na konanie začaté, na listine úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejná listina
a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10.1.2015. Toto európske Nariadenie o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach teda odkazuje na predchádzajúce
Nariadenie č. 44/2001 o právomoci uznávania a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.



Citované Nariadenie č. 44/2001, ako aj Nariadenie č. 1346/2000 o konkurznom konaní riešia postup
vnútroštátnych súdov pri uznávaní rozhodnutí cudzích konkurzných konaní, ktorými sa súd prvého
stupňa nezaoberal napriek tomu, že žalovaní označili už rozhodnutie o ich insolvencii (č.l. 93 spisu),
resp. na č.l. 73 spisu je uznesenie Krajského súdu v Ústí nad Labem o zistení úpadku dlžníkov D. Š. a
R. Š. a rozhodnutie o povolení riešenia úpadku oboch dlžníkov oddlžením. To je aj základná námietka
žalovaných v odvolaní proti rozsudku, že okresný súd nevzal v úvahu predchádzajúce insolvenčné
konanie českých súdov, kde sa dovolávajú záväznosti rozhodnutia českého súdu aj pre súdne konanie
v Slovenskej republike. Keďže Okresný súd Humenné sa nezaoberal otázkou uznávania a výkonu
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, neposúdil záväznosť insolvenčného konkurzného
konania vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade pred českými súdmi, bolo potrebné v napadnutom rozsahu
vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a v rozsahu zrušenia
vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Aby bola zachovaná dvojinštančnosť súdneho konania,
odvolací súd pre nedostatočné dokazovanie pred súdom prvého stupňa v naznačenom smere musel
zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa riešil záväzok všetkých žalovaných spoločne a nerozdielne, kde sa
jedná o samostatné spoločenstvo. Preto odvolací súd sa zaoberal len odvolaním žalovaných v 1/ a 2/
rade, pričom žalovaní v 3/ a 4/ rade, ktorí nepodali odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, už majú
rozhodnutie vo vzťahu k ním právoplatné.

Krajský súd ruší rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom
a žalovanými v 1/ a 2/ rade. O náhrade týchto trov bude rozhodovať súd prvého stupňa, vrátane trov
odvolacieho konania, v novom rozhodnutí vo veci.

Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 2 : 1.

Člen odvolacieho senátu nesúhlasil s tým, že odvolanie má účinky len vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.
rade, ktorí podali odvolanie, pričom vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade je rozhodnutie už právoplatné.
Poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 79/02 z 27.8.2002,
že v prípade založenia povinnosti dlžníkov zaplatiť spoločne a nerozdielne súdnym výrokom, postačuje
odvolanie jedného zo žalovaných na to, aby účinky odvolania platili pre ostatných žalovaných. Preto
odvolací súd mal rozhodnúť o zrušení rozsudku vo vzťahu ku všetkým žalovaným, nielen k žalovaným
v 1/ a 2/ rade, ktorí podali odvolanie.

Väčšinový názor odvolacieho senátu je, že výrok rozsudku o plnení spoločne a nerozdielne znamená
samostatné spoločenstvo, že každý z účastníkov koná sám za seba. Každý z účastníkov môže byť
samostatne žalovaný na celú pohľadávku s tým, že ak bude pohľadávka jedným z dlžníkov plnená, v
rozsahu plnenia zaniká povinnosť ostatných dlžníkov. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že jedná
sa o samostatné spoločenstvo, čo vyplýva najmä zo vzťahu z tohto sporu, kde sa jedná o troch dlžníkov
a jedného ručiteľa. Ak by dlžníci spochybňovali povinnosť platiť, je tu samostatný ručiteľ, ktorý ručí za
záväzky dlžníkov ako samostatný subjekt práv a povinností. V prípade neplatenia dlžníkmi ručiteľovi
stále zostáva povinnosť platiť celý dlh až do vyrovnania. Ust. § 310 Obchodného zákonníka jasne určuje,
že právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi, pričom podľa ust. §
311 ods. 1 ručenie zaniklo k záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Jedná sa o samostatné spoločenstvo
ako dlžníkov, tak ručiteľov za ten istý záväzok. V hlasovaní senátu bol prijatý väčšinový názov, že
podaním odvolania len žalovaných v 1/ a 2/ rade je potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa len
vo vzťahu k týmto účastníkom, pričom účinky podaného odvolania sa nevzťahujú na žalovaných v 3/ a
4/ rade, ktorí odvolanie nepodali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.