{"guid": "c8782d3c-7b19-4b11-bcfc-7cc1133593eb:7cb05871-bc6f-48f4-b0cc-28f99b04bc29", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8314213573.1", "spisova_znacka": "7Co/231/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/231/2015 z 24. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. januára 2016, sp. zn. 7Co/231/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8314213573.1", "identifikacne_cislo": "8314213573", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 1639, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-1639", "datum_vydania": "2016-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/634", "nazov": "zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/634-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cb05871-bc6f-48f4-b0cc-28f99b04bc29", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8314213573.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8314213573.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8314213573.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 7Co/231/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8314213573\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314213573.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.\nMartina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovanej T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v I., na ul. C. č.\nXXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka J. G. U. A. A., so sídlom v M., na ul. Y. č. XX, , o zaplatenie\n2.359,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 17.3.2015,\nč. k. 15C/80/2015 - 44 takto jednohlasne\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách\nkonania.\n\nŽalobca n e m á   p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi\nsa ich náhrada n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nPrvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.769,76\nEur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 49,16 Eur od 21.12.2011 do 11.2.2012, s 9 %\nročným úrokom z omeškania zo sumy 49,16  Eur od 21.1.2012 do 11.2.2012 a s 9 % ročným úrokom\nz omeškania zo sumy 1.769,79 Eur od 12.2.2012 do zaplatenia. Žalovanú zaviazal na náhradu trov\nkonania žalobcovi pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 131,15 Eur a z iných trov vo\nvýške 70,75 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania\nnepriznal.\n\nVykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi právnym predchodcom\nžalobcu a žalovanou bola dňa 26.11.2004 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere. Poskytnutý úver sa\nžalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške po 49,16 Eur zo splatnosťou vždy k 20. dňu\nv mesiaci. Žalobca si v konaní uplatnil splátky   úveru splatné za obdobie od 20.12.2010 do 20.11.2014\nv počte 48 a v celkovej výške 2.359,68 Eur.\n\nVšeobecná premlčacia doba pre obchodno-právne vzťahy je podľa ustanovenia § 397 Obchodného\nzákonníka štvorročná, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ustanovenia § 101\nObčianskeho zákonníka právo premlčí za tri roky odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz. Postavenie\ndlžníka v obchodno-právnych vzťahoch je teda podstatne nevýhodnejšie, pretože dlžník musí čeliť\ndlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok bez rizika úspešného\nvznesenia námietky premlčania. Slovenská súdna prax sa k otázke aplikácie občianskoprávnej\npremlčacej doby v obchodno-právnych vzťahoch medzi podnikateľom a spotrebiteľom postavila kladne\n\ni keď nie bez výnimky. Najčastejšie sa dĺžka premlčacej doby riešila vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim\nz rôznych druhov úverových zmlúv.\n\nPoužitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich\nspotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd SR.\n\nVšeobecná premlčacia doba pre daný záväzkový vzťah je teda tri roky a objektívny začiatok jej plynutia\nnastáva dňom, keď sa právo môže vykonať prvý raz, a teda keď je právo žalovateľné a môže sa uplatniť\nna súde. Žalobca žaluje neuhradené splátky aj za obdobie od 21.12.2010 do 21.11.2011, teda za obdobie\npredchádzajúce trojročnej premlčacej dobe. V deň podania žaloby, teda 27.11.2014, už premlčacia doba\nu týchto splátok uplynula.\n\nNa premlčanie sa prihliadalo ex offo podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a pri rozhodovaní sa uplatnila právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom\nzákonníku, nakoľko táto je pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšia. Súd prvého stupňa preto žalobe\nžalobcu vyhovel iba čiastočne a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého\nrozsudku.\n\nVýrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..\n\nProti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, podal v zákonom\nstanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom\nrozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod\nuviedol, že zmluva bola uzavretá dňa 26.11.2004, pričom v období do 31.12.2007 sa ustanovenia §\n52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy\nupravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa ustanovenia § 55 Občianskeho\nzákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku. Novelizovaným ustanovením\n§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa\nani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred 1.1.2008 bola\nuzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred\n1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne\nvzťahy zo zmluvy o úvere uzatvorenej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu\nna povahu účastníkov.\n\nOdvolací súd v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho\nnapadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania\nv súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.\n\nVo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny\nprávny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach\nnič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým\nsúdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.\n\nLen na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa\nktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o\nochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 23a ods. 1\nza spotrebiteľské zmluvy považoval zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárali vo viacerých\nprípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval. Uvedené\nustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere\nuzatvorená v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.\n\nZákladnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je\nvytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená s právnym\npredchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek\npochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už\nvopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.\n\nNovela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004\nzakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola\nprebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čo je\nzrejmé z ustanovenia § 879 g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 1.4.2004\nv ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho\nzákonníka a zmluvy podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení §\n53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských\nzmluvách napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu\núpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej\nzákladným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník má postavenie predpisu špeciálneho.\nUstanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom\nneupravené podľa predpisov Občianskeho práva.\n\nV tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nobčianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú\nustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc\nz uvedeného v dôsledku nedostatku inej  právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových\nzmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich\nanalogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica\nRady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.\n\nČo sa týka právnej úpravy premlčania táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v\nObchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník pri premlčaní určuje v ust. §\n397  štvorročnú premlčaciu dobu. Na rozdiel od tejto úpravy je v ust. § 101 Občianskeho zákonníka\nstanovená trojročná všeobecná premlčacia doba. Táto trojročná premlčacia doba platí aj pri plnení\ndohodnutom v splátkach, čo je zrejmé z ust.§ 103 Občianskeho zákonníka. Zákonná úprava premlčania\nje teda v Občianskom zákonníku pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy\nsa žalovaná vzdať nemohla. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto\nzákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu\ntento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu\nspotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Možnosť aplikácie ustanovení\nObchodného zákonníka, t. j. i ustanovení o premlčaní na vzniknutý spotrebiteľský právny vzťah priamo\nvyplýva zo záverečných ustanovení zmluvy o splátkovom úvere. Takéto dojednanie vylučujúce použitie\nustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní je neplatné pre rozpor s ust. § 54 Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže ust. § 54 Občianskeho zákonníka nikdy\nnebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť\nabsolútnu vyplývajúcu z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,\nna ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.\n\nOkrem toho ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní nemožno, ako to už bolo skôr\nkonštatované, aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia § 497 a nasl.\nObchodného zákonníka, ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 23a zákona\nč. 634/1992 Zb.  o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo by totiž\nlogické, aby pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka účinného v čase\nuzatvorenia zmluvy sa premlčanie riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách\nuzatvorených podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Obchodným zákonníkom.\nTakýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou\ndruhou.\n\nKeďže žaloba vo vzťahu k 12 -tim splátkam v sume po 49,16 Eur v celkovej výške 589,92 Eur\nsplatných od mesiaca december 2010 do mesiaca november 2011 bola podaná až po uplynutí trojročnej\npremlčacej doby, súd prvého stupňa správne postupoval, ak v tejto časti žalobu zamietol.\n\nPokiaľ ide o možnosť použitia občianskoprávnej úpravy na premlčanie, k tejto už zásadné stanovisko\nvyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky. Rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8MCdo\n13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj\n\nbez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva\nmalo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak\nby najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.\nz., pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na\nzákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ustanovenie § 52\nods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali\npoužiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia nemajú\nprechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou\ntýchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov\nnapadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa posudzoval plynutie premlčacej doby podľa\nustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny\nprokurátor navrhuje zrušiť.\n\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods.\n2 O. s. p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania\nako vecne správny potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods.\n1 O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešná žalovaná\nnáhradu trov nežiadala priznať.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/80/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7164e1e7-a31a-400a-b3f2-ccf4c078be66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.169.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 169/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/2016 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.169.2016.1"}]}