Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/29/2016 z 3. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 3. februára 2016, sp. zn. 5Co/29/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8415208148.2 Krajský súd Prešov | 5Co/29/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8415208148.2 | 2016-02-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e95e17a0-6ef7-4c5e-ac2c-5e3d3173a1e0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8415208148.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/29/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415208148
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415208148.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 2, XXX XX U.,
štátneho občana F. republiky, 2. KOMERS SHOES, s.r.o., so sídlom Thurzova 16, 036 01 Martin, IČO:
31 621 783, proti žalovaným: 1. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, D. 5, I. republika, 2. Y. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, D., I. republika, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5C/217/2015-12 zo dňa 16.12.2015 a proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5C/217/2015-15 zo dňa 16.12.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobcu v 1. rade proti uzneseniu č. k. 5C/217/2015-12 zo dňa 16.12.2015.

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 5C/217/2015-12 zo dňa 16.12.2015.

O d m i e t a odvolanie žalobcu v 1. rade proti uzneseniu č. k. 5C/217/2015-15 zo dňa 16.12.2015.

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 5C/217/2015-15 zo dňa 16.12.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 5C/217/2015-12 zo dňa 16.12.2015 súd prvého stupňa zamietol návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 19.11.2015.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 74 ods. 1; 75 ods. 6; 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku.

Konštatoval, že skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu žalobcov na vydaní
rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu
právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p.
a súčasne, či žalobcovia v návrhu osvedčili potrebnosť dočasnej úpravy pomerov žalovaných.
Zároveň skúmal, či žalobcovia tvrdeniami obsiahnutými v návrhu osvedčili, že prípadným nariadením
predbežného opatrenia je možné v danom prípade dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom, teda
či existuje potreba dočasného zabezpečenia ich práv a oprávnení vyplývajúcich z právnych úkonov
realizovaných účastníkmi.

Zo zabezpečeného listinného dôkazu, a to výpisu z listu vlastníctva č. XXX, okres M., obec X. G., kat.
úz. X. G. vyplýva, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaní.

Keďže žalobcovia nepredložili žiadne listinné dôkazy k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
dospel súd k záveru, že za daných okolností nie je osvedčený ani len nájomný vzťah žalobcov a
žalovaných k predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej by sa malo predbežné opatrenie vzťahovať, čím
nebolo preukázané splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov
pre nariadenie predbežného opatrenia.



Súd teda nemohol považovať za osvedčený nárok na dočasnú ochranu, ktorá by mala byť poskytnutá
žalobcom, keď nemal preukázanú existenciu platného užívacieho vzťahu žalobcov k predmetnej
nehnuteľnosti, kde mali vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Ak žalobcovia nezdokladovali existenciu
platného nájomného vzťahu so žalovanými, súd nepovažoval za osvedčené základné skutočnosti pre
záver o pravdepodobnosti uplatneného nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana.

Ak by aj žalobcovia preukázali existenciu predmetnej nájomnej zmluvy, súd nezistil naliehavý právny
záujem žalobcov na nariadení predbežného opatrenia, nakoľko žalobcovia nepredložením listinných
dôkazov (napr. zápisnica o trestnom oznámení a pod.) neosvedčili, že dochádza k rušeniu práv nájomcov
užívať predmet nájmu. Preto konanie žalovaných spočívajúce vo výmene zámkov na predmete nájmu,
nespôsobuje nebezpečenstvo hroziacej ujmy, spočívajúcej vo vzniku škody v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou žalobcov.

To, že žalovaných vlastnícke právo je chránené Ústavou SR ešte neznamená, že ostatní účastníci
právnych vzťahov môžu byť vystavení vlastníkovej svojvôli, avšak samotné zadržanie hnuteľných vecí
žalobcov nepostačuje na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia. Žalovaní iniciovali výmenu
zámkov ako krajné riešenie situácie, ktoré ako jediné prichádzalo podľa ich názoru do úvahy v snahe
chrániť svoje vlastnícke právo a jednak v snahe zabrániť ďalšiemu zväčšovaniu ušlého zisku, ktorý
žalovaným vzniká každým dňom, keď nemôžu disponovať s nehnuteľnosťou.

Samotný charakter zádržného práva neumožňuje žalovaným, aby veci predávali, resp. scudzovali na
základe vlastných rozhodnutí. Zádržné právo dáva veriteľovi právo na prednostné uspokojenie z výťažku
zadržiavanej veci pred iným veriteľom (§ 151u Občianskeho zákonníka), avšak pri výkone súdneho
rozhodnutia, ktoré sa uskutočňuje pod dohľadom súdu. Na záver o tom, že žalovaní sa pripravujú konať
v rozpore s týmito ustanoveniami, je potrebné predložiť dôkazy, čo žalobcovia neurobili.

Právo nájomcu je právom záväzkovým, právo vlastnícke je právom absolútnym a z neho vlastníkovi
vyplýva predovšetkým nárok na zdržanie sa akýchkoľvek zásahov do výkonu tohto práva, pričom tento
nárok má pôsobiť voči všetkým. Je nepredstaviteľné, aby súd poskytol právnu ochranu žalobcom na
nerušený výkon nájmu bez toho, aby si splnili základnú povinnosť z nájomného vzťahu a riadne platili
nájomné. V samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taktiež absentuje údaj o tom,
či žalobcovia riadne plnia svoje povinnosti z nájomnej zmluvy a či zaplatili dlžné nájomné. Uvedené
skutočnosti neboli žalobcami preukázané.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobcovia neosvedčili existenciu právnych
skutočností nevyhnutných pre splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia
tak, ako to vyžadujú ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p.. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli
preukázané vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariadiť
predbežné opatrenie v zmysle podaného návrhu z 19.11.2015, preto ho zamietol v celom rozsahu.

Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že v súlade s ustanovením § 145 Občianskeho súdneho
poriadku rozhodne o trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v 2. rade a po lehote na
podanie odvolania žalobca v 1. rade.

V odvolaní uviedli, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1, účastníkovi sa odňala
možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to obhliadku domu, zabezpečenie
nájomnej zmluvy od žalovaných a oboznámenie sa s objednávkami, ktoré nie je v dôsledku nezákonného
konania žalovaných možné vybaviť. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Vecnú a argumentačnú zmätočnosť rozhodnutia súdu je možné vzhliadnuť
už len letmým oboznámením sa s návrhom žalobcov na vydanie predbežného opatrenia. Skrátená
forma tohto návrhu je premietnutá do úvodnej časti odôvodnenia uznesenia súdu. Súd nevykonal
dôkaz - obhliadnu rodinného domu a nelogickým až arbitrážnym svojvoľným postupom návrh na
vydanie predbežného opatrenia zamietol. Pokiaľ sa dôkazy preukazujúce existenciu užívacieho vzťahu
nachádzajú v neoprávnenej držbe žalovaných, nemôže žalobca okrem navrhnutia a označenia takéhoto



dôkazu s týmto dôkazom disponovať. Ďalšie protichodné konštatovanie súdu prvého stupňa spočíva
v tom, že napriek vedomosti o konaní žalovaných, ktorú konštatuje na strane 2, dospel k záveru, že
konanie žalovaných spočívajúce vo výmene zámkov na predmete nájmu nespôsobuje nebezpečenstvo
hroziacej ujmy spočívajúceho vo vzniku škody v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Takáto
úvaha súdu nerešpektuje zákonné normy. Pokiaľ niekto neoprávnene zdržiava obchodnej spoločnosti
všetok jej tovar a veci slúžiace na podnikateľské účely, zdržiava celú jej účtovnú dokumentáciu a
obchodnú agendu, takýmto konaním spoločnosť paralyzuje vo svojej podnikateľskej činnosti, a tým
jednoznačne spôsobuje škodu v podobe obmedzenia práva podnikať, ušlého zisku ako aj hospodárskej
straty. Neobstojí ani argumentácia súdu, že zdržiavanie hnuteľných vecí žalobcu nepostačuje na vydanie
navrhovaného predbežného opatrenia. Je tiež nezákonné a absolútne nelogické konštatovanie súdu,
že žalovaní iniciovali výmenu zámkov ako krajné riešenie, ktoré ako jediné prichádzalo podľa ich názoru
do úvahy v snahe chrániť svoje vlastnícke právo. Nezákonnosť tvrdenia súdu je v tom, že vykonal
dokazovanie výsluchom žalovaných bez toho, aby vypočul žalobcu a umožnil mu vyjadriť sa k týmto
dôkazom, čo odporuje zákonnému postupu pri vydaní predbežného opatrenia. Nie je zrejmé, odkiaľ
súd poznal názor žalovaných. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaní nepodali návrh na vypratanie a
zadržiavajú všetok majetok žalobcu dlhšiu dobu ako 8 dní bez toho, aby o zadržaní veci spísali na
súde v zmysle zákona súpis týchto vecí, je dôkazom nezákonnosti takéhoto postupu. Žalovaná nemá
právo zadržiavať veci slúžiace výlučne výkonu povolania. Žalobca má vedomosť o vyjadrení žalovanej
v 1. rade, že nemá peniaze, niektoré zadržiavané veci si zobrala a následne predala. Tým sa dopúšťa
trestného činu krádeže. Nesprávnou je aj argumentáciu súdu, že súd by nemal poskytovať ochranu
žalobcom na nerušený výkon nájmu bez splnenia zákonnej povinnosti z nájomného vzťahu. Žalobcovia
takúto ochranu pred súdom nežiadali. Postup súdu sa javí zaujato z dôvodu, že formulácia rozhodnutia
zasahovala do vlastníckych práv žalovaných len v nevyhnutnom rozsahu na ochranu vlastníckych
práv hnuteľných vecí žalobcov. Žalobcovia v podanom návrhu predložili všetky skutočnosti, z ktorých
bolo možné splnenie všetkých podmienok pre posudzovanie zákonných predpokladov pre nariadenie
predbežného opatrenia. Pokiaľ súdu ostali pochybnosti k preukázaniu existencie vzťahu žalobcov, mohol
súd vyzvať žalobcov na doplnenie dôkazov ich výpoveďou, vypočutím žalovaných alebo vyžiadaním si
súčinnosti orgánov polície, či došlo k podaniu trestného oznámenia, či vec bola zo strany polície šetrená.
Formalistický protiprávny postup súdu spôsobil, že nepriaznivé následky konania žalovanej naďalej
pretrvávajú. Žalobcovia nesúhlasia so záverom súdu o neosvedčení existencie právnych skutočností
nevyhnutných pre nariadenie predbežného opatrenia vzhľadom k úplnému paralyzovaniu obchodnej
spoločnosti a nezákonnému bráneniu užívania osobných veci žalobcov.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenia súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobcu v 1. rade je potrebné odmietnuť a odvolanie žalobcu v 2. rade nie je dôvodné.
Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu v 1. rade odvolací súd konštatuje:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku).

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.t Lehoty
určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením
zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným
dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho
poriadku).

Žalobcovi v 1. rade boli uznesenia č. k. 5C/217/2015-12 zo dňa 16.12.2015 a č. k. 5C/217/2015-15
zo dňa 16.12.2015 podľa údajov na doručenke doporučenej zásielky doručené do vlastných rúk dňa
29.12.2015. Nasledujúceho dňa (30.12.2015) začala plynúť lehota na odvolanie (§ 57 ods. 1 OSP).
Posledným dňom na podanie odvolania bol deň 13.01.2016. Odvolanie bolo odvolateľom - žalobcom v
1. rade podané na súde prvého stupňa osobne až dňa 19.01.2016, teda až po lehote.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (§ 218 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku).



Pretože odvolanie podané žalobcom v 1. rade bolo podané oneskorene, bolo v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia odvolacím súdom odmietnuté.

Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu v 2. rade, ktoré bolo podané včas proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 5C/217/2015-12 zo dňa 16.12.2015 odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam
uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu v 2. rade len na doplnenie konštatuje:

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť
predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže vydať rozhodnutie o
predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže
súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom
poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi,
tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch
medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych
vzťahov medzi účastníkmi tak, aby účastník nebol neprimeraným spôsobom obmedzený vo svojich
právach. Predbežné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi
účastníkmi a vždy má iba dočasný charakter.

Jedným z predpokladov nariadenia predbežného opatrenia je to, že medzi účastníkmi musí jestvovať
právny vzťah. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje aj tvrdiť a osvedčiť nárok,
alebo právo, ktoré je ohrozené alebo porušované. Tvrdiť a osvedčiť sa musí také právo alebo
nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť aj predbežným opatrením, nielen
rozhodnutím vo veci samej.
Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je dočasná úprava právnych
vzťahov medzi účastníkmi s dôrazom na konkrétne právo alebo nárok. Potreba dočasnej úpravy, ktorá
je obsahom predbežného opatrenia, súvisí s dočasnosťou takéhoto rozhodnutia civilného súdu.
Už zo samotnej povahy predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne zakazuje nakladať s vecami alebo
právami vyplýva, že má zabezpečovací a preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo
právami možno uložiť len účastníkovi konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Pre správne
posúdenie tohto inštitútu je potrebné vždy si ujasniť oprávnenie vlastníka nakladať s vecami alebo
právami. Toto oprávnenie má ústavný základ a opiera sa o to, že každému je dovolené konať to, čo
nie je zákonom zakázané. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity.
Ústavné právo vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami je nesporne zásahom do výkonu
vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou zaručených práv.
Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere. Tieto ústavou zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariadení predbežného opatrenia, ktorým
sa zakazuje nakladať s vecami alebo právami. Pred nariadením predbežného opatrenia je preto potrebné
prihliadnuť a posúdiť, či nenakladaním s vecami a právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv
toho, voči komu má predbežné opatrenie smerovať nad nevyhnutnú mieru, prípadne či nepôjde o zásah
do súkromia vlastníka veci, alebo práva, ktorý nemá spojitosť so zabezpečovaním nároku žalobcu
prostredníctvom predbežného opatrenia.
V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že neboli splnené
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.
Zo spisu vyplýva, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhali, aby súd
uložil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa neoprávneného zásahu do vlastníckych práv žalobcov k
hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných zapísanej na LV č.
XXX - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X v okrese M., v obci X. G., kat. ú. X.
G., bezodkladne žalobcom všetky hnuteľné veci patriace do ich vlastníctva nachádzajúce sa v tejto



nehnuteľnosti sprístupniť a na čas nevyhnutný na ich vysťahovanie znášať právo vstupu žalobcov a nimi
poverených osôb do tejto nehnuteľnosti.

Žalobcovia si zároveň uplatnili nárok na náhradu trov konania.

Žalobcovia v návrhu tvrdili, že nájomnou zmluvou z presne neurčeného dňa (z dôvodu, že táto nájomná
zmluva je s ďalšími vecami patriacimi do vlastníctva žalobcov žalovanými neoprávnene zadržiavaná)
došlo medzi žalobcami a žalovanými k vzniku nájomného vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaných zapísanej na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X
v okrese M., v obci X. G., kat. úz. X. G., ktorý podľa uvedenej nájomnej zmluvy mal trvať na dobu
určitú, t. j. do konca rok 2014. V zmysle ustanovenia § 676 Občianskeho zákonníka s poukazom
na skutočnosť, že po skončení nájmu nájomcovia predmet nájmu na ďalej užívali a žalovaní ako
prenajímatelia nepodali do 30 dní návrh na vypratanie rodinného domu, došlo k zákonnému predĺženiu
nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok, a to na obdobie jedného roka, t. j. do konca roka 2015.
Keďže nájomný vzťah k nehnuteľnosti naďalej stále trvá a žalovaná v 1. rade okrem nepodania návrhu
na vypratanie svoj súhlas s ďalším užívaním uvedenej nehnuteľnosti vyjadrila aj požadovaním ďalších
úhrad nájomného, považovali žalobcovia za potvrdené, že vzniknutý stav rešpektovala. Žalobca v 1.
rade utrpel úraz, ktorý si vyžiadal jeho dlhodobé liečenie a pracovnú nespôsobilosť. Spoločnosť, v mene
ktorej je jediným konateľom, v danom období nevykonávala svoju činnosť, čo spôsobilo, že sa dostala
počas priebehu nájomného vzťahu do omeškania s platením nájomného. Následne po rekonvalescencii
žalobcovia zistili, že zo strany žalovaných došlo k výmene zámkov na predmete nájmu a k úplnému
znemožneniu vstupu a užívaniu predmetu nájmu. Uvedená skutočnosť bola zo strany žalovaných
zdôvodnená ako oprávnený postup vzhľadom k neplateniu nájomného, ktorý sú žalovaní ochotní riešiť
len úplným zaplatením nájomného. Situácia žalobcov vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaných došlo
k obmedzeniu ich vlastníckych práv a neochote riešiť vec mimosúdne, sa tak ocitla v bezvýchodiskovom
postavení. Žalovaní bránia žalobcom vo vstupe do predmetu nájmu, neoprávnene zadržiavajú veci
vo vlastníctve žalobcov, zadržiavajú účtovnú dokumentáciu žalobcov, s ktorou žalobcovia potrebujú
bezodkladne disponovať k splneniu si svojich zákonných a účtovných povinností. Žalovaní zadržiavajú
aj tovar žalobcov, v dôsledku čoho žalobcovia nie sú schopní riadne a včas vybavovať svoje objednávky
a záväzkové povinnosti, čím im v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaných vzniká škoda v
podobe ušlého zisku ako aj znehodnocovania uskladňovaného tovaru. Vzhľadom na konanie žalovaných
sa žalobcovia ocitli absolútne odstavení od majetku spoločnosti, ostalo im len tzv. nuda proprietas
hnuteľných vecí bez možnosti s týmto vlastníctvom nakladať v podobe držby, užívania, požívania jeho
plodov a úžitkov.

Žalobcovia v návrhu ďalej uviedli, že v súdnom konaní sa budú domáhať škody a ušlého zisku, ktoré
im konaní zo strany žalovaných vznikli. Mali za to, že predtým je potrebné takto vzniknutú škodu ustáliť
zabránením pokračovania žalovaných v ich nezákonnom konaní. Jediný spôsob, na základe ktorého
by bolo možné zabrániť žalovaným zasahovať do vlastníckych práv žalobcov a obmedzovaniu ich v
podnikaní, je podľa žalobcov nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom na to, že žalobca v 2. rade
ako aj žalobca v 1. rade ako konateľ konajúci v mene žalobcu v 2. rade majú zákonné povinnosti a celá
ich účtovná dokumentácia je zo strany žalovaných zadržiavaná, je tu reálna obava zo vzniku sankcií
pre nesplnenie odvodových a ohlasovacích povinností, ako aj nevyhnutná potreba dočasnej úpravy
pomerov zo strany súdu. Žalobcovia sa v dôsledku obmedzovania vlastníckych práv nachádzajú v stave
ohrozenia riadneho vykonávania svojich vlastníckych práv a považujú za nevyhnutné dočasne upraviť
pomery účastníkov tak, že žalovaným sa nariadi zdržanie neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva,
upustenie bránenia vstupu do rodinného domu.

K odvolacím námietkam žalobcu v 2. rade odvolací súd konštatuje, že ak sa má predbežné opatrenie
nariadiť, musí byť potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov konania preukázaná. U
ostatných okolností významných pre nariadenie predbežného opatrenia postačuje, že budú aspoň
osvedčené, teda že sa s ohľadom na okolnosti veci javia ako pravdepodobné.

Žalobca musí osvedčiť základné skutočnosti, teda samotný nárok a tiež osvedčiť aj pravdepodobnosť
možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne a
súd je tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť.
K odvolacej námietke žalobcu v 2. rade, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy - obhliadku domu,
zabezpečenie nájomnej zmluvy od žalovaných a oboznámenie sa s objednávkami, ktoré nie je



v dôsledku nezákonného konania žalovaných možné vybaviť, odvolací súd konštatuje, že súd pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je povinný vykonávať dokazovanie ani
výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri
osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane
požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o
splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil a svojim postupom neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od zásad,
na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu predbežného
opatrenia, a preto sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť
tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe
a nevyhnutnosti predbežného opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím
návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh,
pričom na základe ich spravdepodobnenia (osvedčenia) vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť
(potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 5Cdo 357/2014).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že žalobcovia v danom prípade
neosvedčili, že ich návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Žalobcovia nepredložili
žiadne listinné dôkazy k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nebol ani len osvedčený nájomný
vzťah žalobcov a žalovaných k predmetnej nehnuteľnosti, čím nebolo preukázané splnenie základnej
podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

Odvolací súd za správny považuje aj záver prvostupňového súdu týkajúci sa zádržného práva a záver, že
žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na nariadení predbežného opatrenia, lebo nepredložili
žiadne listinné dôkazy (napr. zápisnicu o trestnom oznámení a pod.), neosvedčili, že dochádza k rušeniu
práv nájomcov užívať predmet nájmu. Preto konanie žalovaných spočívajúce vo výmene zámkov na
predmete nájmu, nespôsobuje nebezpečenstvo hroziacej ujmy, spočívajúcej vo vzniku škody v súvislosti
s podnikateľskou činnosťou žalobcov. Na záver o tom, že žalovaní sa pripravujú konať v rozpore s týmito
ustanoveniami, je potrebné predložiť dôkazy, čo žalobcovia neurobili.

V samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taktiež absentuje údaj o tom, či žalobcovia
riadne plnia svoje povinnosti z nájomnej zmluvy a či zaplatili dlžné nájomné. Uvedené skutočnosti neboli
žalobcami preukázané. Uvedenú okolnosť nepreukázal žalobca v 2. rade ani v odvolacom konaní a k
tejto otázke, ktorá je tiež jednou z významných pre posudzovanie dôvodnosti tohto návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, sa nevyjadril.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemôže vychádzať len z
tvrdení žalobcu. Žalobca musí svoje tvrdenia aspoň osvedčiť.



Preto nie je dôvodnou odvolacia námietka žalobcu v 2. rade, že v podanom návrhu predložil všetky
skutočnosti, z ktorých bolo možné splnenie podmienok pre posudzovanie zákonných predpokladov pre
nariadenie predbežného opatrenia.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca v 2. rade v odvolaní neuviedol žiadnu takú
relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie č. k. 5C/217/2015-12 zo dňa 16.12.2015 podľa ustanovenia
§ 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.

Napadnutým uznesením č. k. 5C/217/2015-15 zo dňa 16.12.2015 súd prvého stupňa uložil žalobcom v
1. a 2 rade, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatili spoločne a nerozdielne súdny
poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý je 33,- eur (položka 1 písm. c) Zákona o
súdnych poplatkoch), s poučením, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Žalobcovia v odvolaní proti uzneseniu č. k. 5C/217/2015-12 zo dňa 16.12.2015 uviedli, že odvolanie
podávajú aj proti vyrubenému súdnemu poplatku, nakoľko v návrhu na vydanie predbežného opatrenia
žiadali o jeho oslobodenie a súd sa s uvedenou skutočnosťou v zamietajúcom uznesení nevysporiadal,
riadne dôvod nevyhovenia oslobodeniu od súdnych poplatkov neodôvodnil a naplnil tak odvolací dôvod
ust. § 205 ods. 1 písm. a) s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f), kedy žalobcom ako účastníkom
odňal možnosť konať pred súdom.

Vo vzťahu k uvedenému uzneseniu a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd konštatuje, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na návrh môže súd priznať účastníkovi
celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak,
vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím
o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa ustanovenia § 138 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v návrhu musia byť pomery účastníka
dokladované

Žalobcovia v návrhu doručenému súdu prvého stupňa dňa 19.11.2015 uviedli, že podľa § 4 ods. 2
písm. i) zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo
nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom. Z uvedeného dôvodu sú navrhovatelia v
1. a 2. rade oslobodení od súdnych poplatkov.

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ani z ďalšieho obsahu spisu nevyplýva, že by boli
žalobcovia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Naopak, v návrhu na začatie konania tvrdili,
že v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o súdnych poplatkoch oslobodení od súdnych poplatkov.

Preto je nedôvodnou odvolacia námietka, že súd prvého stupňa sa návrhom na oslobodenie od súdnych
poplatkov vo vzťahu k žalobcom nezaoberal, čím im odňal možnosť konať pred súdom.

K uvedenému odvolací súd konštatuje, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 138
Občianskeho súdneho poriadku, konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov je návrhovým konaním,
a teda o oslobodení od súdnych poplatkov rozhoduje súd len na návrh účastníka konania.

Žalobcovia nepožiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov a v odvolacom konaní tvrdili, že takýto
návrh podali, pričom v priebehu celého konania žalobcovia svoje pomery nedokladovali.

Keďže žalobcovia návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov nepodali, súd o takomto návrhu
nerozhodoval, lebo na to nemal podnet (návrh). Preto zo strany prvostupňového súdu nemohlo dôjsť k
odňatiu možnosti žalobcom rade konať pred súdom.



Preto odvolací súd napadnuté uznesenie č. k. 5C/217/2015-15 zo dňa 16.12.2015 podľa ustanovenia
§ 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.

Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu v 1. rade, ktoré bolo tak, ako bolo konštatované vyššie, podané po lehote
na odvolanie, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. a odvolanie žalobcu v 1.
rade aj proti uzneseniu č.k. 5C/217/2015-15 zo dňa 16.12.2015 odmietol.

Žalobcovia v odvolaní tiež podali podnet na preskúmanie zákonného konania sudcu ako oprávnené
osoby v zmysle § 120 ods. 2 písm. d) posúdil z hľadiska disciplinárnej zodpovednosti a o výsledku
žalobcu písomne informoval.

Odvolací súd konštatuje, že v danej veci nemôže byť rozhodnutie, s ktorým sa účastník konania
nestotožnil, a ktoré odvolací súd týmto uznesením ak vecne správne potvrdil, predmetom preskúmania
zákonného konania sudcu v zmysle ust. § 120 ods. 2 písm. d) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a
prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z hľadiska disciplinárnej zodpovednosti.

V prípade, ak žalobca v 2. rade trvá na tom, že chce podať podnet predsedovi krajského súdu na
preskúmanie zákonnosti konania sudcu z hľadiska disciplinárnej zodpovednosti, musí s s takýmto
podnetom obrátiť na subjekt, ktorému má podnet smerovať a nemôže tak činiť v rámci riadneho
opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu nižšieho stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.