Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/159/2015 z 22. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. augusta 2016, sp. zn. 5Co/159/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8513206084.2 Krajský súd Prešov | 5Co/159/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8513206084.2 | 2016-08-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a52a2ce3-ba36-4ab0-9126-7547a9d49b16 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8513206084.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/159/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206084
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513206084.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému O. L., nar. X.X.XXXX, bytom Z. B. 5, za účasti
intervienta (vedľajšieho účastníka) na strane žalovaného J. na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, pr. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK,
Sov. hrdinov 163/66, Svidník v konaní o zaplatenie 514,35 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3C/1/2014-112 zo dňa 20.1.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd 1. inštancie žalobu zamietol. Ďalším výrokom vyslovil, že žiadnemu
účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi
(teraz intervientovi) náhradu trov konania vo výške 102.66 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Konštatoval, že z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného je zrejmé, že tento uhrádzal
jednotlivé splátky v rôznych výškach a niekedy aj oneskorene. Už 2. splátku neuhradil v plnej výške
v lehote splatnosti a v plnej výške nebola zaplatená ani do 10 dní od jej splatnosti, podobne ako
ďalších 10 splátok (celkovo žalovaný uhradil sumu zodpovedajúcu 12 splátkam, ktoré boli uhradené
najneskôr s mesačným oneskorením). Posledná splátka uhradená s asi 3 týždňovým omeškaním
bola splatná dňa 10.1.2008. Následne bola uhradená už len suma 30,70 eur, a to dňa 15.12.2009,
čiže takmer po 2 rokoch od posledne uhradenej splátky. Ak by súd vychádzal pri možnosti odstúpiť
od zmluvy, resp. aspoň zosplatniť úver, zo zákonného znenia ObZ (ktoré je na účely posúdenia
premlčania výhodnejšia pre žalobcu, keďže upravuje dlhšie lehoty na odstúpenie, čiže posúva dobu
začiatku premlčania), najneskôr počítajúc od splátky splatnej v 2/2008 (presne od 10.2.2008) začal
žalovaný napĺňať dôvod, pre ktorý mohol právny predchodca žalobcu odstúpiť od zmluvy v zmysle
§ 506 ObZ. Ak by sme zobrali do úvahy dlhšiu lehotu upravenú v § 506 ObZ, teda omeškanie s
jednou splátkou aspoň tri mesiace (čo by bolo v prospech žalobcu), najneskôr 11.4.2008 (3 mesačné
omeškanie so splátkou splatnou vo februári 2008) mohol odstúpiť od zmluvy, resp. zosplatniť úver a
teda týmto dňom mu najneskôr začala plynúť premlčacia doba. Súdu je zrejmé, že v bežnom živote
pri úverových zmluvách dochádza aj k omeškaniam s platením splátok a banky vychádzajúc v ústrety
klientom umožnia splácať úver aj pri určitom omeškaní dlžníka, ak toto doplatí v reálne určenom čase.
Takisto určite nie je ani v záujme dlžníka zosplatnenie či odstúpenie od zmluvy hneď pri prvom jeho



omeškaní. Na druhej strane veriteľ musí pri posudzovaní a správe svojich pohľadávok postupovať
zodpovedne a s odbornou starostlivosťou. Takému prístupu však nezodpovedá skutočnosť, že nechá
„bežať úver“, ktorý je takmer 2 roky vôbec nesplácaný. Ako je zrejmé z predloženého výpočtu úrokov,
takýto postup je zrejme motivovaný získavaním prospechu zo strany pôvodného veriteľa, keďže po
omeškaní dlžníka začal úročiť aj kapitalizované úroky za predchádzajúce obdobia, ktoré započítal do
istiny pohľadávky, čiže účtoval úroky z úrokov, čo je podľa názoru súdu neprijateľné a v rozpore
s odbornou starostlivosťou pôvodného veriteľa. Súd je preto toho názoru, že pre začiatok plynutia
premlčacej lehoty musí byť stanovený objektívny okamih, ako v tomto prípade reálna možnosť využiť
svoje právo podľa zmluvy, resp. zákona bez ohľadu na to, či vôbec a kedy oprávnená strana takéto
právo využije (ako v tomto prípade možnosť odstúpiť od zmluvy), najmä za situácie ako v tomto prípade,
kedy od februára 2008 bolo zrejmé, že žalovaný prestal úver splácať a takmer 2 roky neuhradil žiadnu
splátku. Za takéhoto stavu potom najneskôr dňa 11.2.2011 došlo k premlčaniu celého zvyšku úveru a
jeho príslušenstva, teda aj uplatneného nároku, a to podľa OZ, pričom vychádzajúc z vyššie uvedeného
začiatku premlčacej doby by nárok bol premlčaný aj pri aplikácii premlčania podľa ObZ. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd uzavrel, že premlčacia doba uplynula v danom prípade pred podaním návrhu
na súd, teda pred 31.10.2013, teda uplatnený nárok je premlčaný. K tejto skutočnosti súd prvej inštancie
už len poznamenal, že aj podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu
postúpenia pohľadávok, t.j. k 28.6.2011, v omeškaní 1 234 dní, teda cca 3 roky a takmer 5 mesiacov.
Keďže vedľajší účastník premlčanie namietol, pričom na toto má súd prihliadať už aj ex offo a súd túto
námietku vyhodnotil ako dôvodnú, návrh zamietol. S prihliadnutím na zamietnutie návrhu sa súd už
nezaberal ďalšími námietkami účastníkov konania.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd 1.inštancie v súlade s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p.
účinného do 30.6.2016. Žalovaný ako úspešný účastník by mal právo na náhradu trov konania,
ale žiadne si neuplatnil, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal. Vedľajší účastník
(teraz intervient) Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS si prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uplatnil nárok na náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady, podanie vyjadrenia k návrhu
zo dňa 27.6.2014, odmena za každý z uvedených úkonov vo výške 34,85 eur, 1 x režijný paušál vo
výške 7,81 eur a 1 x vo výške 8,04 eur, 20% DPH z odmeny a režijných paušálov vo výške 17,11 eur,
teda celkom si uplatnil trovy konania vo výške 102,66 eur. Keďže tieto trovy boli vypočítané v súlade
s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd zaviazal žalobcu ako neúspešného účastníka na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi
(teraz intervientovi).

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesúhlasil ani s právnym posúdením veci súdom 1.
inštancie a vyhodnotením otázky premlčania. Pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal súd
z nepreukázaných údajov a to z dátumov poslednej splátky vykonanej žalovaným v prospech žalobcu.
Žalobca však nemôže súhlasiť s týmto posúdením nakoľko predmetný údaj nemožno stotožňovať s
ukončením zmluvy resp. s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Žalobca má za to, že súd prvej
inštancie posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádzal z nesprávnych tvrdení resp. odvodzoval
začiatok plynutia premlčacej doby od skutočnosti, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy.
Poukázal na bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej „VOP“ ). Žalobca poukázal na
fakt, že právny predchodca žalobcu - postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi
postupcom na jednej strane a žalovaným na druhej strane. Nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru. Zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca ani nedisponuje
dokladmi, ktoré by danú skutočnosť- ukončenie zmluvy preukázali. Zároveň má žalobca za to, že
výkladom ustanovení VOP možno dospieť k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky
žalobca, boli oprávnení nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. K ukončeniu
zmluvy došlo až ku dňu 10.1.2012 a to konečnou splatnosťou úveru. Žalobca si nemohol uplatniť
svoj nárok skôr. Uvedený názor vyplýva aj zo súdnej praxe napríklad rozhodnutia NS SR zo dňa
31.7.2008 4Cdo/146/2008. Nárok žalobcu má súd posudzovať s poukazom na ustanovenie § 103
Občianskeho zákonníka a žalobcovi priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania
z každej splátky v zákonnej výške. Žalobca uvádza, že pomoc vedľajšieho účastníka v danom spore
vôbec nebola účelná a ani žiaduca, keďže súd zamietol žalobný návrh z dôvodu premlčania pričom
v obdobných prípadoch postupuje súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, to znamená, súd ex offo prihliada na premlčanie. Žalobca má za to, že v danom prípade



bola namieste aplikácia § 150 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016. V prípade
vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie
práva. Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, teda musí
reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu
zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Žalobca má za to, že úmyslom
zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo mu
umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom. Združenie vstupuje
do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením o vstupe združenia
do konania. Teda nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len s označenia účastníkov
konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do
konania, v ktorom pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem,
že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe trov
konania. Na základe uvedeného, žalobca navrhol aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 ho
zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu voči žalovanému v plnom rozsahu, resp. ho navrhol zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca voči žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 41,83 Eur režijný
paušál 10,07 Eur to všetko už aj s DPH, teda spolu 51,90 Eur.

5. Krajský súd v Prešove príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok ďalej len C.s.p. ) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok súdu
1.inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 380
C.s.p. bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu dňa a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd zaslal výzvu zo dňa 31.5.2016, ktorú právnemu zástupcovi žalobcu doručil dňa 7.6.2016,
žalovanému dňa 6.6.2016 a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného tiež dňa
6.6.2016. Jednalo sa o výzvu účastníkom na zváženie vyjadrenia k prípadnému odlišnému právnemu
posúdeniu veci.

7. Odvolací súd konštatoval, že v doterajšom konaní nebolo aplikované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z obsahu spisu je zrejme, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje
pohľadávku vo výške 514,35 Eur s prísl., zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovanou č. 530957248. Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu postúpila predmetnú
pohľadávku. Odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
205/2009 zo dňa 29.6.2010, čo do výkladu aktívnej vecnej legitimácie a citoval ustanovenie § 92 ods.8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zároveň odvolací súd poukázal na svoje rozhodnutie, konkrétne
na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn.: 19Co/194/2015 s tým, že v doterajšom konaní sa
neaplikovalo ustanovenie o cesií bankovej pohľadávky, ktoré ustanovenie má relevanciu pri zistení
aktívnej legitimácie. Preto vyzval v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016
účastníkov konania k prípadnému vyjadreniu sa k odlišnému právnemu posúdeniu veci v lehote 15 dní
od doručenia výzvy.

8. Ani žalobca, ani žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného sa k výzve nevyjadrili.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a.s.
dňa 25.1.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 530957248, na základe ktorej domnelý právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 38 000,-Sk, t.j. 1 261,37 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať splátkami vo výške 1 033,-Sk mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci. Úroková sadzba bola
dohodnutá na 18,40 % ročne, poplatok za správu úveru vo výške 60,-Sk mesačne, splatnosť prvej splátky
dňa 10.2.2007 a poslednej splátky dňa 10.1.2012, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške
23,89 %. Žalovaný uhradil splátky úveru, a to dňa 10.2.2007 vo výške 1 033,-Sk, dňa 10.3.2006 vo výške
71,99 Sk, dňa 15.3.2007 vo výške 710,-Sk, dňa 5.4.2007 vo výške 251,01 Sk, dňa 10.4.2007 vo výške
488,89 Sk, dňa 12.4.2007 vo výške 544,11 Sk, dňa 10.5.2007 vo výške 64,69 Sk, dňa 4.6.2007 vo výške
968,31 Sk, dňa 10.6.2007 vo výške 98,59 Sk, dňa 10.7.2007 vo výške 1 967,41 Sk, dňa 10.8.2007 vo
výške 1 033,-Sk, dňa 10.9.2007 vo výške 19,99 Sk, dňa 2.10.2007 vo výške 142,10 Sk, dňa 17.10.2007
vo výške 1 903,91 Sk, dňa 10.11.2007 vo výške 25,29 Sk, dňa 6.12.2007 vo výške 1 007,71 Sk, dňa



10.12.2007 vo výške 407,09 Sk, dňa 13.12.2007 vo výške 625,91 Sk, dňa 1.2.2007 vo výške 1 033,-Sk
a dňa 15.12.2009 vo výške 30,70 eur, teda celkovo 442,17 eur, z ktorých na istinu bola započítaná suma
407,64 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 34,53 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 28.6.2011 bola pohľadávka z uvedeného úveru spolu s jej príslušenstvom postúpená spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo ( nárok ), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.6.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Podľa ustanovenia §92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková
pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná a to až po prechádzajúcej (2) písomnej výzve
a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie
zákonných predpokladov z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou
nie je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá
v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

11. Súd 1.inštancie neaplikoval ustanovenie o cesii bankovej pohľadávky, ktoré ustanovenie má
relevanciu pri zistení aktívnej legitimácie.

12. Z obsahu spisu, ale i z obsahu odvolania je zrejmé, že postupca, teda domnelý právny predchodca
žalobcu neukončil záväzkovo-právny vzťah uzavretý medzi postupcom na jednej strane a žalovaným
na strane druhej. Nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a tiež
nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca nepreukázal doklady, ktoré by ukončenie zmluvy preukázali.
K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo zo strany žalobcu až oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 18.7.2011.

13. Žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní predložením dôkazu o splnení zákonných
predpokladov podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Neurobil tak ani na výzvu odvolacieho súdu v lehote
15 dní a ani potom až do rozhodnutia odvolacieho súdu.

14. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu
je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Preto nebola daná aktívna
legitimácia žalobcu.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax, čo sa týka postupovania pohľadávok
právneho predchodcu žalobcu na odklon od ktorej nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa so závermi súdov
na území Slovenskej republiky stotožňuje. Ide napríklad o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo
veci sp.zn. 6Co/203/2015, Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015,
4Co/145/2014 a ďalšie.

16. Okrem odvolania vo veci samej podal žalobca odvolanie aj voči rozhodnutiu, ktorým mu súd uložil
zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi poukazujúc na neúčelnosť týchto trov. O trovách
konania rozhodol súd 1.inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.6.2016 a žalobcovi
uložil zaplatiť náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník mal rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, pričom konal iba sám za seba. Občiansky súdny poriadok účinný do
30.6.2016 v ust. § 24 a nasl. umožnil každému dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolil.
Takýmto zástupcom mohol byť aj advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom
nevylučoval, aby sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu mohla byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Služba advokáta je pochopiteľná, nakoľko
úspech v súdom konaní závisí nie len od toho, kto a aké právo má, t.j. od hmotnoprávneho aspektu,
ale aj od schopnosti toto právo uplatniť, t.j. od aspektu procesnoprávneho. Náklady s tým spojené sú
účelné. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj možnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť
advokátom . Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie
právnej ochrany aj právnickej osoby. „ Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty



základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali
právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od
platenia trov konania alebo zastupovania advokátom“ (z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-279/09). Vychádzajúc z uvedeného, nemal odvolací súd pochybnosti o tom, že vedľajší účastník
(teraz intervient), ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného má právo na náhradu trov, ktoré mu
s konaním vznikli.

17. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu 1.inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

18. Keďže rozhodnutie súdu 1.inštancie je vo výroku vecne správne i čo do veci samej i čo do trov
konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka (teraz intervienta) odvolací súd postupom podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok po aplikácii ustanovenia o cesii bankovej pohľadávky.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 C.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo
a úspešný žalovaný a vedľajší účastník (teraz intervient) na strane žalovaného si trovy odvolacieho
konania neuplatnili. Preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho
konania právo.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).