Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/115/2016 z 14. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 14. decembra 2016, sp. zn. 13Co/115/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8514200724.1 Krajský súd Prešov | 13Co/115/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8514200724.1 | 2016-12-14 | Uznesenie Citované ustanovenia: zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024), CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6981f544-8c05-47b2-8629-9164743971ef Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8514200724.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/115/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200724
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514200724.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: E. B., L.. XX.X.XXXX,
P. bytom E. B. XXX, t.č. J. W. G. K., L. XX, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, zastúpeného
advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie
1.924,29 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
13.7.2016 pod č. k. 3C/18/2014-86, takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vo vzťahu
intervenienta na strane žalovaného a žalobcu a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.924,29 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z
tejto sumy od 22.7.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Zároveň rozhodol, že intervenientovi na strane žalovaného priznáva proti žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2) Obidva výroky o trovách konania dôvodil tým, že žalovaný mal plný úspech v konaní, keď žaloba bola
zamietnutá, a preto o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému by patrilo právo
na ich náhradu v rozsahu 100 %. V priebehu konania však žalovanému žiadne odôvodnené a účelné
trovy konania nevznikli. Preto mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Intervenient má právo na
náhradu trov konania za rovnakých podmienok ako strana, na podporu ktorej vystupoval. Intervenient
vystupoval na strane žalovaného. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, pretože návrh žalobcu bol
zamietnutý. Intervenientovi tak patrí právo na náhradu trov konania rovnako podľa § 255 ods. 1 CSP v
rozsahu 100 %, teda tak, ako žalovanému.

3) Proti rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou priznal intervenientovi na strane žalovaného proti
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti
o jeho zmenu tak, že intervenientovi (vedľajšiemu účastníkovi) sa náhrada trov právneho zastúpenia
nepriznáva. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok
z podaného odvolania. Odvolaním predovšetkým napadol priznanie náhrady trov právneho zastúpenia
intervenientovi, pretože označený subjekt nie je intervenientom v zmysle § 81 CSP, a preto súd s
týmto subjektom od 1.1.2016 nemal vôbec čo konať. Tento subjekt, označený ako intervenient, nemá
a nikdy ani netvrdil, že by mal právny záujem na výsledku sporu. Právna úprava v Civilnom sporovom
poriadku neupravuje a ani nepriznáva intervenientovi právo na náhradu trov konania. Podľa § 255 ods.
1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Intervenient nie je



stranou a preto mu súd podľa uvedeného ustanovenia o práve na náhradu trov konania ani rozhodnúť
nemohol. Taktiež súd neuviedol, na základe čoho dospel k tomu, že subjekt: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ je intervenientom, na základe čoho (právna norma a následne právne
posúdenie) má právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu je rozhodnutie v tejto časti arbitrárnym a
nepreskúmateľným. Rovnako aj úprava v Občianskom súdnom poriadku (§ 142 ods. 1 O.s.p.) aj úprava
v Civilnom sporovom poriadku (§ 251) vyžaduje ako podmienku na priznanie náhrady trov konania to,
že ide o účelne vynaložené trovy. V prípade subjektu, ktorý súd označuje ako intervenienta, je však
možné o tejto účelnosti dôvodne pochybovať, pretože právny zástupca tohto subjektu je jeho štatutárnym
orgánom. Podľa zoznamu združení vedenom Ministerstvom hospodárstva SR (podľa § 19, § 25 zákona
č. 250/2007 Z.z.) je štatutárnym orgánom Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ súčasne
aj jeho právny zástupca. Je teda zrejmé, že tento subjekt disponuje v osobe štatutárneho zástupcu
personálnym a odborným vybavením k tomu, aby sa nemusel dať zastupovať právnym zástupcom.
Navyše, v tomto prípade ide o rovnakú osobu, čo vedie k záveru o zjavnej neúčelnosti realizovaného
právneho zastúpenia, teda aj o rozpore so zákonom v tom smere, že nejde o účelné vynaloženie
nákladov na právne zastúpenie. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadny dôvod na
vysvetlenie toho, prečo tento subjekt má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má
robiť sám. Ide predsa o subjekt, ktorý túto činnosť má ako hlavný predmet činnosti podnikania. V tejto
súvislosti odkázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.2.2015, sp. zn. 5C/958/2014,
podľa ktorého, úloha vedľajšieho účastníka v konaní o uplatnení práv zo spotrebiteľských zmlúv nebola
nevyhnutná na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa tak, ako to bolo do 1.5.2004. Z týchto dôvodov
odvolací súd nepovažuje vstup tohto združenia do tohto začatého súdneho konania za riadny postup
podľa § 93 ods. 3 O.s.p. a takýto vstup nepovažuje ani za účelný pre ochranu práv žalovanému ako
spotrebiteľovi podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa za súčasného právneho stavu,
keď súd z úradnej povinnosti má prihliadnuť na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na
premlčanie uplatneného práva žalobcom. Teda odvolateľ je toho názoru, že súd je povinný riadne skúmať
(nie iba všeobecne konštatovať) otázku účelnosti trov konania pri paušálnych postupoch vedľajších
účastníkov, čo potvrdzuje napr. aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2012,
sp. zn. 17Co/91/2012, podľa ktorého, ak je cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj
prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa
zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať tým,
či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu jeho oprávnených záujmov.

4) Žalovaný, ani intervenient na jeho strane sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

5) Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu už podľa ustanovení Civilného sporového poriadku,
konkrétne podľa § 385 ods. 1, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je v
podstate dôvodné.

6) Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8) Súd prvej inštancie v treťom výroku rozsudku priznanie trov intervenientovi na strane žalovaného
zdôvodnil iba tým, že tento vystupoval na strane žalovaného, a keďže žalovaný bol v konaní plne
úspešný, intervenientovi patrí právo na náhradu trov konania rovnako podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu
100 %, teda tak, ako žalovanému.

9) Uvedené ustanovenie (tak, ako aj na predchádzajúce ust. § 142 ods. 1 O.s.p.) vyjadruje zásadu
zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých
trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti bude závislé od
konkrétnych okolností tej-ktorej veci.

10) Z predloženého spisu vyplýva, že Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ oznámením
o vstupe ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania vstúpil dňa 26.6.2014 (č. l. 38) s
poznámkou súdu, že ide o hromadné podanie. V tomto oznámení všeobecne odkázal na ust. § 93 ods.



2, 3, 4 O.s.p. a § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti
so vstupom do konania ako vedľajšieho účasntíka na strane žalovaného si dovolil požiadať Okresný
súd Stará Ľubovňa o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými prílohami, prípadne vyjadreniami
účastníkov v tejto právnej veci na tam označenú jeho adresu. V tomto podaní však nič vo veci samej
neuviedol.

11) Až v podaní zo dňa 6.10.2014 (č. l. 55) vedľajší účastník na strane žalovaného konkrétne odkazuje
na uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere medzi účastníkmi, na rozpor úroku dohodnutého medzi
účastníkmi s dobrými mravmi, s tým, že v súlade s ust. § 39 Obč. zákonníka je tento právny úkon
neplatný, teda zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná. Z neplatného zmluvného dojednania
nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Z neplatného zmluvného dojednania
nevzniklo žalobcovi teda právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Žalovanému preto vznikla
povinnosť uhradiť len úver vo výške 995,82 eur a vo výške 1.444,60 eur, t.j. žalovaný má uhradiť len
sumu vo výške 514,14 eur. Z tohto dôvodu navrhuje návrh žalobcu vo výške 1.410,18 eur ako nedôvodný
zamietnuť. Zároveň týmto podaním si uplatňuje aj náhradu trov prvostupňového konania.

12) Uznesením zo dňa 1.3.2016 pod č. k. 3Cb/18/2014-78 súd prvej inštancie pripustil vstup označeného
združenia do konania ako vedľajšieho účasntíka na strane žalovaného, pričom toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.4.2016.

13) Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 13.7.2016, teda už za účinnosti
Civilného sporového poriadku.

14) Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15) V súvislosti s vyššie uvedeným ustanovením odvolací súd je toho názoru, že sa vzťahuje nielen
na rozhodnutie vo veci samej, ale aj na rozhodnutie súdu o trovách konania. Pokiaľ v súvislosti s
rozhodnutím o trovách konania tieto náležitosti absentujú, v tejto časti je potom rozsudok (rozhodnutie)
arbitrárny a nepreskúmateľný.

16) Teda, ak súd prvej inštancie priznal intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 100 % iba z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku, v tejto časti odvolací
súd konštatuje, že tento výrok nebol dostatočným spôsobom zdôvodnený ani čo do výšky priznaných
trov intervenientovi na strane žalovaného, ani tým, z čoho vlastne pozostávajú. To znamená, že sa
nezaoberal ani účelnosťou ich vynaloženia oprávnených záujmov žalovaného ako spotrebiteľa. Preto
bude povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci doplniť dokazovanie v naznačenom smere a o
trovách konania vo vzťahu intervenienta na strane žalovaného a žalobcu znovu rozhodnúť.

17) Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
o trovách konania vo vzťahu intervenienta na strane žalovaného a žalobcu a v tomto rozsahu mu vec
vracia na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP).

18) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).