Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/105/2015 z 16. 2. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 16. februára 2016, sp. zn. 4Co/105/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8610206205.2 Krajský súd Prešov | 4Co/105/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8610206205.2 | 2016-02-16 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e63adff8-787b-4af2-a06b-d53c6f3484d6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8610206205.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/105/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610206205
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8610206205.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobkyne H. C., bytom
Z. XXX/X, Z., zastúpená splnomocneným zástupcom Michalom Hlivjakom, bytom Stropkovská 375/4,
Svidník, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Slnečná
765/3, Malinovo, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Z. č.k. 5C/105/2010-216 zo dňa 19.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Žalovaný je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 31,98 Eur na účet JUDr. L. S. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 189,48 Eur
s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12.06.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni nepriznal náhradu trov konania a vyslovil, že žalovaný nemá právo na ich náhradu. Uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 93,65 Eur na
účet jeho právneho zástupcu JUDr. L. S. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 11 Eur na účet Okresného súdu Z. v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania,
obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ustanovenie § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 prvá veta 2, 5, §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j), ods. 3 druhá veta zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinného ku dňu uzavretia
zmluvy, ako aj ustanovenie § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 27.02.2008 je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobkyni
úver v sume 30.000 Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať mesačne po 4.660 Sk. Z rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.
zn. SR 01913/09 zo dňa 25.02.2010 vyplýva, že žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu
1.168,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.849,52 Eur od 18.08.2008
do 21.01.2009, zo sumy 1.349,52 Eur od 22.01.2009 do 28.01.2009, zo sumy 853,71 Eur od 29.01.2009
do 09.02.2009, zo sumy 664,23 Eur od 10.02.2009 do 16.02.2009, zo sumy 606,98 Eur od 17.02.2009
do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 468,05 Eur všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Z predložených poštových poukážok (č.l. 180 spisu) vyplýva, že žalobkyňa
zaplatila žalovanému dňa 28.01.2009 sumu 495,81 Eur, dňa 28.01.2009 sumu 500 Eur, dňa 09.02.2009



sumu 99,58 Eur, dňa 09.02.2009 sumu 89,90 Eur, dňa 16.02.2009 sumu 57,25 Eur, t.j. spolu 1.242,54
Eur. Z prehľadu platieb žalobkyne v spise na č.l. 78 vyplýva, že dňa 09.02.2009 žalobkyňa zaplatila
žalovanému okrem iného aj sumu 189,48 Eur z titulu úroku z úverovej zmluvy. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania súd ďalej uviedol, že považoval za preukázané, že v úverovej zmluve nie
je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, t.j. ide o porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa, čo
má za následok, že úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Na strane žalovaného teda vzniklo
bezdôvodné obohatenie predstavujúce sumu 189,48 Eur, teda zaplatený úrok z úverovej zmluvy, čo
nebolo medzi účastníkmi sporné.

Následne súd citoval ustanovenia § 37 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka a ďalej uviedol, že čo sa
týka námietky žalovaného, že je potrebné sa vysporiadať s námietkou právoplatne rozhodnutej veci vo
vzťahu k právoplatnému a vykonateľnému rozhodcovskému rozsudku ako veci právoplatne rozhodnutej,
sa súd stotožnil s názorom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, z ktorého vyplýva, že stačí ako
prejudiciálnu túto otázku vyriešiť a v odôvodnení rozhodnutia konštatovať, že k uzavretiu rozhodcovskej
doložke vôbec nedošlo, pretože neexistuje listina, na základe ktorej by boli podpisy účastníkov takéhoto
právneho úkonu, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o
rozhodcovskej doložke. Ak nebola rozhodcovská doložka vôbec dohodnutá, neexistuje rozhodcovská
zmluva ani listina, a preto rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez existencie rozhodcovskej doložky, je
neexistujúcim aktom, teda nulitným rozhodcovským rozsudkom. Aj keby bola rozhodcovská doložka v
znení akom je obsiahnutá na strane druhej úverovej zmluvy podpísaná, bolo by ju potrebné vyhodnotiť
ako neprijateľnú z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v judikatúre súdov v obdobných veciach, na ktoré
poukázal. Jedná sa o doložku neprijateľnú, teda absolútne neplatnú s tými istými následkami ako keby
nebola vôbec uzavretá a na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako nulitný právny akt.

Následne súd citoval ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že výška úroku z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa si uplatnila proti žalovanému okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od
12.06.2009 do zaplatenia, na plnenie ktorého požiadala žalovaného listom zo dňa 12.05.2009 v lehote 30
dní. Žalovaný dlh žalobkyni doposiaľ nezaplatil, a preto je od 12.06.2009 v omeškaní. Z týchto dôvodov
súd prvého stupňa vyhovel žalobe aj ohľadne priznania úroku z omeškania od 12.06.2009 do zaplatenia
z priznanej sumy 189,48 Eur.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila a
žalovaný v konaní úspešný nebol.

O trovách konania medzi žalovaným a vedľajším účastníkom súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech
náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 93,65 Eur, ktorú výšku špecifikoval s poukazom aj
na ustanovenie § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov s uvedením, že žalobkyňa bola podľa
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) za od súdneho poplatku oslobodená, súd jej žalobe vyhovel, a preto
zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 11 Eur na účet Okresného súdu Z..

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal existenciu prekážky
právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku. Poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 499/2012, ktorým ústavný súd koriguje doterajšiu judikatúru
všeobecných súdov a rozhodcovských rozsudkov, z ktorého nálezu vyplýva záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, ktorý nemožno urobiť len tak svojvoľne. Ďalej uviedol, že súd
prvého stupňa sa posúdením rozhodcovskej zmluvy vôbec nezaoberal a jeho rozhodnutie je preto
nepreskúmateľné. Ďalej poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobnej veci. Uplatnenú náhradu z
titulu bezdôvodného obohatenia považoval za nedôvodnú, lebo nešlo o majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, prípadne plnením z neplatného právneho úkonu či plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol v súvislosti s dobrovoľnými platbami, ktoré vykonala žalobkyňa, pričom poukázal



taktiež na rozhodnutie všeobecného súdu v obdobnej veci. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu
zamietnuť, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Splnomocnený zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa
správne vyhodnotil neexistenciu listiny - zmluvy, ktorá by preukazovala existenciu rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky. Ak neexistuje rozhodcovská zmluva, resp. doložka, nemôže existovať ani
relevantný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol prekážkou veci rozsúdenej. Z tohto dôvodu navrhol
potvrdiť napadnutý rozsudok ako správny v celom rozsahu.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 499/2012 z 10.07.2013 nevyplýva riešenie
otázky prekážky rozhodnutej veci ako podmienky konania, ale je posudzovaný inštitút dokazovania
v exekučnom konaní, ale z hľadiska porovnania skutkového stavu zisteného v základnom konaní
a v konaní exekučnom , pričom sa používa pojem totožná vec. Poukázal na to, že podľa právnej
úpravy účinnej aj po 01.01.2015, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná
(§ 4 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17 zmluvy o úvere nespĺňa
náležitosti písomnej formy. V tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov týkajúce
sa posudzovania rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky
ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania
garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - nepodnikateľ znamená zvýšenú ochranu
slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces
vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, tak ako to umožňuje platný
zákon v rozhodcovskom konaní (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS
2164/10 z 01.11.2011). Ďalej k veci samej uviedol, že spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje
náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z., t.j. ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a priemernú ročnú percentuálnu nákladov, a preto je bezúročná a bez poplatkov. Z tohto
dôvodu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia
pojednávania s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými
odvolacími námietkami odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako
aj správne právne vec posúdil. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalovaného uvádza, že súd prvého stupňa žalobe vyhovel z dôvodu, že zmluva o úvere
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 27.02.2008 neobsahovala všetky náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j)., ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, a
preto úver je bezúročný a bez poplatkov. Chýbajúcou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal. Z
tohto dôvodu súd žalobe vyhovel ohľadne uplatneného úroku z úverovej zmluvy zaplateného žalobkyňou
žalovanému vo výške 189,48 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 457
Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok preto odvolací súd považoval za dôvodný.



Vo vzťahu k námietke žalovaného o nedostatočnom posúdení prekážky právoplatne rozhodnutej
veci v súvislosti s rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 01913/09 zo
dňa 25.02.2010, odvolací súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku právoplatne
rozhodnutej veci z dôvodu, že bol vydaný na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej zmluvy
medzi účastníkmi konania. V danom prípade rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17 zmluvy
o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 27.02.2008 nespĺňa náležitosti písomnej formy v
zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa sa
správne vysporiadal s uplatnenou námietkou žalovaného týkajúcou sa právoplatne rozhodnutej veci
vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, na ktorú poukázal z dôvodu jej neprijateľnosti, ako aj následne
absolútnej neplatnosti zmluvnej podmienky v prípade, ak by bola platne dojednaná. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II ÚS 2164/2010 z 01.11.2011, podľa ktorého dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky
ustanovenia rozhodcu na dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania
garantovať rovnaké zaobchádzanie, zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského
nálezu inými rozhodcami, ako to umožňuje platný zákon o rozhodcovskom konaní. Zmluvná autonómia
a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný
princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktorý je spôsobilý zmluvnou autonómiou proporcionálne
obmedziť. Ak ide o rozhodcovskú doložku a o rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov,
musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré
by prichádzalo do úvahy v prípade, keď by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou (ústnosť,
priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).
Rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale len dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných
strán, činnosťou rozhodcu zastupujúcou strany, ktoré na rozhodcu delegovali svoju vôľu. Na základe
neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a vydať rozhodcovský rozsudok, ktoré konanie by bolo prekážkou právoplatne rozhodnutej veci v
zmysle ustanovenia § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade však predmetom
konania nebolo uplatnenie už zaplatenej istiny z titulu poskytnutého úveru, ale len posúdenie neplatnosti
spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu nedostatku jej zákonných náležitostí, pre ktorý bol úver bezúročný a
bez poplatkov.

Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a zásady úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods1 v spojení s § 151 ods.1
Občianskeho súdneho poriadku).

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalovaným a vedľajším účastníkom odvolací súd
rozhodol podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásady úspechu vedľajšieho účastníka
v odvolacom konaní, ktorému priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
18,26 Eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení skorších predpisov,
(ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 8,39
Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Z titulu dane z pridanej hodnoty právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka bola priznaná náhrada vo výške 20 % zo sumy 26,65 Eur, čo predstavuje 5,33 Eur (§ 18
ods. 3 citovanej vyhlášky), lebo právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platcom dane z
pridanej hodnoty. Celkom z titulu trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada vo výške 31,98 Eur, k
zaplateniu ktorej odvolací súd zaviazal žalovaného, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol. Povinnosť
žalovaného zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vyplýva z ustanovenia § 149
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0



Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.