Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/37/2016 z 29. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. novembra 2016, sp. zn. 2Co/37/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8613200442.2 Krajský súd Prešov | 2Co/37/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8613200442.2 | 2016-11-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b86d77f7-8f05-4622-b19a-05d2a145a57f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8613200442.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613200442
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613200442.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,
Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava,
proti žalovanej C. S., nar. XX.XX. XXXX, bytom N. XXX/X, B., za účasti Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5, Prešov, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2.222,81 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 03.11.2015 č.k. 4C 17/2013-124
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

Priznáva Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, účastníkom konania náhradu trov
nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania na účet
jeho právneho zástupcu vo výške 357,42 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že medzi účastníkmi sporu bola
uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere, keď žalobca podaním označeným ako splatenie celého úveru
s výzvou k úhrade z 28.01.2010 vyzval žalovanú k zaplateniu celkovej dlžnej čiastky vo výške 2.790,02
eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z dôvodu,
že žalovaná a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu, súd prvej inštancie vec
posúdil aj v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mal za zistené, že žalovaná sa dostala do
omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, a to s odkazom na už predložený
splátkový kalendár, konkrétne so splátkami predpísanými 28.10.2009, 28.11.2009 a 28.12.2009. V
nadväznosti na § 3 Hlavy 7, ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru úverových podmienok - klient
je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že aj klient sa oneskoril s
platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Z uvedeného je zrejmé, že nesplnením splátky, ktorých zročnosť nastala 28.12.2009 žalobca pristúpil k
úkonu, a tým je zosplatnenie celého dlhu. Poukázal na ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil,
že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky, teda nesplnením splátky, ktorej splatnosť nastala v danom prípade
28.12.2009. Dňom nasledujúcim začala plynúť premlčacia doba, ktorá márne uplynula, nakoľko žalobca
podal návrh na začatie konania až 25.01.2013. Vyhodnotil tak uplatnenú pohľadávku ako premlčanú.



Žalobu preto zamietol a o trovách konania strán a vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené.
Žalobca sa nestotožňuje s posúdením súdu prvej inštancie ohľadom premlčania daného nároku. Uvádza,
že v súvislosti s preukázaným meškaním žalovanej so splatením dvoch po sebe idúcich splátok a
tiež že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením splátky dlhšie ako 3 mesiace, s poukazom na ust.
§ 3 písm. a) Hlavy 6 úverových podmienok bol žalobca v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565
OZ oprávnený požiadať žalovanú o vrátenie celej nesplatenej časti poskytnutého úveru. V dôsledku
vzniknutého omeškania žalovanej s úhradou jej záväzkov, vyzval žalobca žalovanú listom z 28.01.2010
na zaplatenie zostatku dlžnej sumy úveru do 15 dní. Má za to, že musí uplynúť minimálne 15 dní odo
dňa, keď žalobca upozornil žalovanú na to, že uplatňuje právo na zosplatnenie celej pohľadávky do
dňa, kedy má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, kedy ju má spotrebiteľ uhradiť. Uvedené
vyplýva aj z rozhodovacej praxe ostatných slovenských súdov. Žalobca vyzval žalovanú na splatenie
celej dlžnej sumy až po uplynutí 3 mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky a zároveň odo
dňa, kedy bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie celej dlžnej sumy, do dňa podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu uplynulo viac ako 15 dní. Je tak nesporné, že k splatnosti celej zvyšnej časti úveru
došlo 28.01.2010, premlčacia doba tak začala plynúť od 15 dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru,
teda dňom 12.02.2010 a táto je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka štvorročná. Až by sa aj uplatnila v
konaní trojročná premlčacia lehota, s čím však žalobca nesúhlasí, nebola by takto uplatnená pohľadávka
premlčaná. Právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie je tak nesprávne, nebolo vzaté do úvahy
zosplatnenie úveru a začiatok premlčacej lehoty súd určil od poslednej neuhradenej splátky, pričom však
vzhľadom na vyššie uvedené, nárok premlčaný nebol. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvej inštancie
ohľadom priznania trov vedľajšiemu účastníkovi. V danom prípade konanie sčasti bolo zastavené, bolo
potrebné posúdiť otázku, čo bolo dôvodom, že konania muselo byť sčasti zastavené, čo súd prvej
inštancie nezohľadnil. Priznanie vedľajšiemu účastníkovi nároku na náhradu trov konania a za ním
vznesenú námietku premlčania považuje žalobca za nesprávne, keďže má za to, že ide o úkon, ktorý
nebol vynaložený účelne, keďže otázku premlčania súd posudzuje ex offo. V zmysle týchto dôvodov
navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS navrhlo rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 a § 381
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvej inštancie
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

6. Žalobca sa vo vzťahu k žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.222,81 eur s prísl., keď táto suma mala
pozostávať z nesplateného úveru v rozsahu 1.158,62 eur a úroku z uvedenej zosplatnenej istiny vo
výške 1.064,19 eur. Žalobca tiež požadoval kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do
podania návrhu vo výške 635,88 eur. Súd prvej inštancie v predchádzajúcom štádiu konania rozhodol
o pripustení späťvzatia časti návrhu v rozsahu 153,18 eur s prísl., keď v tejto súvislosti žalobca vzal
žalobu späť.

7. Je zrejmé, že dňa 14.08.2008 bola medzi stranami sporu uzatvorená úverová zmluva, ktorou bol
žalovanej poskytnutý úver v celkovej výške 1.759,28 eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť v splátkach po 39,07
eur mesačne s počtom splátok 84 a celkové náklady spotrebiteľa boli vyjadrené sumou 1.540,13 eur.
Zmluva obsahovala určenie ročnej úrokovej sadzby 19,77 %, ako aj priemernú hodnotu RPMN 16,64 eur.

8. Písomným podaním zo dňa 28.01.2010 žalobca žalovanej oznámil, že uplatňuje voči nej svoje právo
na splatenie celého čerpaného úveru, keď aj napriek opakovaným výzvam úver nie je splácaný riadne a
včas, a to v nadväznosti na obsah úverových podmienok. Žalobca poukazoval tiež na to, že v dôsledku
tohto omeškania so splácaním úveru je žalovaná povinná okrem dlžných splátok uhradiť aj zostávajúcu
časť úveru spolu so zmluvnou pokutou a vyzval žalovanú k úhrade dlhu v lehote 15 dní od spísania
tohto listu.



9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom k 14.08.2008, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565 ),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

14. S ohľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovanej a Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval premlčaciu lehotu podľa Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 52 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 54 Občianskeho zákonníka, z ktorých zákonných ustanovení vyplýva prednostná aplikácia tých
noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných
podmienok. Zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to znamená, či ide
o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje
zmluvné, a teda i právne postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej
zmluve. Tieto právne predpisy zaručujú prednostnú aplikáciu tých právnych noriem na spotrebiteľský
právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu
zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.

15. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správne zohľadnil takto uplatnenú námietku
premlčania žiadaného nároku. Splnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ
môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou ( zročnou) podľa
dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje
samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho
zákonníka plynie samostatne.

16. Zákon v ust. § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne, aby tak rozhodnutím
určil súd, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročný celý dlh (tzv. strata výhody splátok).
Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu a trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide
o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V konaní bolo zistené, že
žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, a to pokiaľ
ide o splátky predpísané na deň 28.10.2009, 28.11.2009 a 28.12.2009. K výzve žalobcu vo vzťahu k
žalovanej na splatenie celého úveru došlo podaním z 28.01.2010. Ako už bolo spomínané, pokiaľ veriteľ
požiadal o zaplatenie celého dlhu, ako v prípade žalobcu, trojročná premlčacia doba vo vzťahu k celému
zostávajúcemu dlhu začala plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, ktorou v danom prípade bola
splátka zo dňa 28.12.2009. Súd prvej inštancie správne posúdil, že nasledujúcim dňom začala plynúť
zákonom určená premlčacia doba, ktorá však márne uplynula, nakoľko žaloba zo strany žalobcu bola
podaná na príslušnom súde až 25.01.2013.

17. So zreteľom na všetky tieto dôvody je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, a to aj pokiaľ
ide o rozhodnutie o trovách konania strán a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom
v Prešove. Pokiaľ žalobca poukazuje an to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby v rozsahu 153,18 eur



s prísl. v priebehu konania došlo v dôsledku úhrady dlhu zo strany žalovanej, je potrebné konštatovať,
že táto okolnosť zo spisu nepochybne nevyplýva. Aj v prípade akceptácie tejto argumentácie žalobcu
však možno konštatovať, že v takom prípade by mala žalovaná neúspech len v nepatrnej časti, čo by
nemalo vplyv na priznanie trov konania v plnej výške v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. v znení platnom
do 30.06.2016. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa §
387 ods. 1 C.s.p..

18. O trovách konania strán bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p..
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto
štádiu konania trovy nevznikli. V zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktoré do 30.06.2016 vystupovali ako vedľajší
účastník na strane žalovanej, vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má plný úspech, preto mu bolo
potrebné priznať nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. 1 C.s.p.). O
výške náhrady náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).