Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/208/2014 z 23. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 23. júna 2016, sp. zn. 20Co/208/2014, ECLI:SK:KSPO:2016:8614200009.2 Krajský súd Prešov | 20Co/208/2014 | ECLI:SK:KSPO:2016:8614200009.2 | 2016-06-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a624282-d8d8-4174-a8f9-51ba267c1c06 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8614200009.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/208/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200009
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614200009.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom v Bratislave,
Panenská 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v B., G. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, v konaní o zaplatenie
224,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4C/1/2014
- 54 zo dňa 07.05.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu,
účastníkom náhradu trov konania nepriznal a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 100,66 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktorému predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p. a zistil, že nie sú splnené podmienky
na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. ( 219, § 220 O.s.p)

Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že prvostupňový súd prejednávanú vec nesprávne právne
posúdil, ak uzavrel, že právny úkon uzavretý medzi účastníkmi konania je neplatný, vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru z 7.2.2013 sa zmluva zrušila s účinkami ex tunc. Ak by si žalobca uplatnil
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na to, že finančné prostriedky boli žalovanej
poskytnuté dňa 19.4.2012 a žaloba bola podaná 2.1.2014, nebol by jeho nárok premlčaný.

Nesprávnym právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácií práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis než ktorý mal použiť alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Záver prvostupňového súdu o premlčaní uplatneného nároku v dôsledku zosplatnenia úveru dňa
7.2.2013 žalobcom s aplikáciou dvojročnej premlčacej doby je nesprávny. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania vyplýva, že v danej právnej veci bol medzi žalobcom a žalovanou dojednaný úver na
základe Zmluvy o úvere zo dňa 19.4.2012. K zosplatneniu úveru malo dôjsť ku dňu 04.02.2013 listom zo
dňa 07.02.2013 adresovanom žalovanej, v ktorom žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, keďže
žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach. Tzv. zosplatnenie



úveru je postup, kedy dlžníkovi vzniká povinnosť uhradiť celú sumu, ktorá bola pôvodne rozložená do
splátok naraz. V prípade zosplatnenia úveru na rozdiel od odstúpenia od zmluvy nedochádza k zániku
zmluvného vzťahu, zmluvný vzťah naďalej trvá. Zmena spočíva v tom, že plnenie, ktoré bolo pôvodne
rozložené do splátok je dlžník povinný splniť naraz a znamená to, že veriteľ využil svoju možnosť
požadovať od dlžníka, aby svoj dlh uhradil naraz. Zosplatnenie úveru teda nie je zrušením zmluvného
vzťahu a nenastáva zánik zmluvy ako je to v prípade odstúpenia od zmluvy.

Mimoriadna splatnosť úveru nastáva v prípade, ak dlžník jednostranne porušil podmienky, za ktorých
mu bol poskytnutý úver. V takomto prípade je dlžník povinný veriteľovi splatiť úver v termíne stanovenom
veriteľom v celej výške. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené v zmluve
o poskytnutí úveru a v obchodných podmienkach. Najčastejším dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru je omeškanie so splácaním splátok úveru, alebo neschopnosť úver splácať ( tzv.
de fault ). Odvolací súd prisvedčuje žalobcovi, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi vyhlásením
mimoriadnej splatnosti a odstúpením od zmluvy, najmä čo sa týka ich odlišných právnych následkov. V
prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy
sa považuje za bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka. Zmyslom a dôsledkom
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (zosplatnenia úveru) je to, že splátky, ktoré boli pôvodne dohodnuté s
konkrétnou splatnosťou v budúcnosti sa v dôsledku tohto inštitútu stanú splatnými už skôr. Vyhlásením
mimoriadnej splatnosti začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky,
ktorých splatnosť ešte nenastala. Ustálenie, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, alebo k
odstúpeniu od zmluvy má relevanciu vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby.

Záver prvostupňového súdu o tom, že v prejednávanej veci došlo k premlčaniu uplatneného nároku len
s posúdením toho, že nárok je premlčaný z dôvodu aplikácie premlčacej doby podľa § 107 OZ nie je
správny. Vzhľadom na nesprávny právny záver prvostupňového súdu odvolací súd pristúpil k zrušeniu
napadnutého rozsudku v súlade s ust.§ 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.( §221 ods. 2 O.s.p)

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobcu. Jeho povinnosťou bude svoje
rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ust.§ 157 ods. 2 O.s.p..

Následne v prípade, že nárok nie je premlčaný, prípadne jeho časť, vyrovná sa s námietkami o
tom, že poskytnutý úver má sa posudzovať ako úver bez poplatkov a bezúročný v zmysle § 4 ods. 3
zákona č. 258/ 2001 Z.z .

Odvolací súd poznamenáva, že aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka v danej veci je
správna. Je nepochybné, že v danej veci, kedy sa navrhovateľ domáha zaplatenia dlhu odporcu
z úverového vzťahu vzniknutého zmluvou o úvere, sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle §
261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Na druhej strane je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi
vzťahom spotrebiteľským, keď bol založený spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom
ako dodávateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovanou ako fyzickou osobou, ktorá nekonala
v rámci podnikania, povolania, či svojho zamestnania. Práve na tento charakter záväzkového vzťahu
medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského treba brať prednostne zreteľ pri posudzovaní aj otázky
premlčania práv z tohto záväzkového vzťahu a žalovanej ako spotrebiteľovi treba poskytnúť zvýšenú
právnu ochranu a to aj tým, že sa majú aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
sú pre žalovanú ako spotrebiteľa priaznivejšie. Úverový vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom medzi
dvomi podnikateľmi, ale vzťahom medzi podnikateľom a nepodnikateľom, spotrebiteľom, pričom takéto
spotrebiteľské vzťahy sú primárne upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.

V tomto zmysle potom platí, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
nie podnikateľské právo.

Odvolací súd nie je zástancom kasačných rozhodnutí v prípadoch tzv. nevyhnutného dvojinštančného
posúdenia nároku a nemyslí si ani, že princíp dvojinštančnosti je ústavným princípom, keďže v ústave



o dvojinštančnosti niet zmienky (porov. nález Ústavního soudu ČR sp. zn. I. ÚS 777/07, ze dne
31. 07. 2008). No zdá sa, že judikatúra najvyššieho súdu v otázke tzv. zmeňujúcich rozsudkov je
konštantná. Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 302/2008 z 30. júla 2009: „ Ak odvolací
súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa,
mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke
dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací
súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil
účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových,
prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia
veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“

V novom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.