Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/151/2016 z 22. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. augusta 2016, sp. zn. 5Co/151/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8614205699.2 Krajský súd Prešov | 5Co/151/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8614205699.2 | 2016-08-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e021301d-afba-46b7-a91a-de9047de6d53 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8614205699.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/151/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614205699
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614205699.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 32 724 803, ( zapísaný v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 15294/B), právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Advokátska
kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovaným: 1/ F. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. X. XX, XXX XX X. R., 2/ D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X. XX/X, XXX XX X. R., za účasti
Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „ POS", Námestie Legionárov č. 5, 080 01 Prešov , IČO: 42
343 828, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo
Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2 756,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 4C/232/2014-186 zo dňa 15.3.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd 1.inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy
2 756,60 Eur titulom postúpenej pohľadávky od Slovenskej sporiteľne, a.s. Súd 1.inštancie odôvodnil
zamietnutie žaloby skutočnosťou, že žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie, nakoľko postúpenie pohľadávky, z ktorej sa domáhal žalobca svojho nároku bolo neplatné
pre nedodržanie zákonných podmienok postúpenia. V danom prípade sa jednalo o postúpenie bankovej
pohľadávky na subjekt, ktorý nemá oprávnenie poskytovať úvery a pôžičky ako banková inštitúcia,
pričom v takomto prípade je nutné splniť predpoklady pre postúpenie pohľadávky, ktoré vyžaduje
zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení, ktorý viaže možnosť postúpenia pohľadávky len
ak bola splnená podmienka písomnej výzvy banky a nepretržitého minimálneho počtu dní omeškania
klienta so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Tieto skutočnosti nevyplynuli z vykonaného
dokazovania, čím neboli dodržané zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky.

2. Zároveň súd 1. inštancie priznal náhradu trov Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „ POS“,
Námestie Legionárov č. 5, 080 01 Prešov , IČO: 42 343 828, účastníkom náhradu trov nepriznal, nakoľko
úspešní žalovaní trovy konania priznať nežiadali.

3. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietol nesprávne právne
posúdenie veci ako aj nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázal na skutočnosť, že aktívna
legitimácia žalobcu bola preukázaná oznámením postupcu o postúpení pohľadávky žalovaným, čo
samo o sebe zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky bez toho,
aby ako prejudiciálnu otázku súd skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti



poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Krajských súdov v Žiline a Nitre.
Zároveň žalobca namietol aj skutočnosť, že pohľadávka bola platne postúpená aj podľa § 92 ods.
8 Zákona o bankách, nakoľko predmetná úprava je prijatá za účelom úpravy výnimky z bankového
tajomstva a nevzťahuje sa na podmienky platnosti postúpenia pohľadávky. Prípadné porušenie tejto
povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách nespája zákon s občiansko-právnym
následkom neplatnosti, jednalo by sa len o administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou
bankou Slovenskej republiky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky, ak to vyplýva aj z iných rozhodnutí okresných súdov na Slovensku. Žalobca tiež
poukázal na gramatický výklad Zákona o bankách, kedy zákonodarca používa pojmy peňažný záväzok
ako celok, aj pojem časť peňažného záväzku, čo je nutné odlišovať v rozhodnutiach súdov. Banka
môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva a to aj v prípade, že dochádza
k postúpeniu celého peňažného záväzku, hoci len časť tohto peňažného záväzku je nesplatená po
lehote jeho splatnosti. Právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti, ktoré tento nevyužil a k tomuto pristúpil až samotný žalobca, čím došlo k zosplatneniu dlhu a
dlh sa stal splatným v celom rozsahu vyhlásením jeho zosplatnenia. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru však nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Z týchto dôvodov žalobca, ktorému
vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že vyhovie podanej žalobe, resp. zruší vec a vráti súdu na ďalšie konanie.

4. Zároveň žalobca podal odvolanie aj do výroku vo vzťahu ku trovám Združenia - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „ POS“ (ďalej len „Združenie“) v konaní do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka.
Namietal, že vstup Združenia do konania bol vykonaný len s cieľom získania finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia a trovy Združenia neboli účelne vynaložené na uplatnenie
alebo bránenie práva. V tomto prípade dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej
úpravy trov konania. Združenie musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu
pomoc v súdnych konaniach pri spotrebiteľských veciach.

5. Zároveň žalobca uplatnil voči žalovaným a Združeniu trovy konania na súde 1.inštancie ako na
odvolacom súde.

6. Žalovaní v 1.a v 2.rade ako aj Združenie sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom bol
viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. ako aj rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a po
preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie je vecne správne a
preto je dôvodné rozhodnutie súdu 1.inštancie potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s podaným odvolaním, odvolací súd dospel k záveru, že
súd 1.inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pričom sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal
s tvrdeniami sporových strán. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, ktoré je presvedčivé a výstižné.

9. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého bolo
nepochybné, že zmluva o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola
uzavretá 20.06.2005. Následne bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a bankou
dňa 18.12.2008 a 02.01.2009 oznámila banka dlžníkom postúpenie pohľadávky. Mimoriadnu splatnosť
úveru vyhlásil žalobca 09.09.2012, ktorý však ako vyplýva z obsahu spisu nie je subjektom autorizácie
činnosti, ktorá podlieha bankovému povoleniu a zároveň dohľadu Národnej banky Slovenska. V tejto
súvislosti k odvolacej námietke žalobcu je potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o záväzkový
vzťah, na ktorý sa aplikuje zákon o bankách bez ohľadu na to, či žalovaní sú spotrebiteľmi alebo nie.
Predmetný vzťah vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou a to
zákonom o bankách pričom zákon o bankách hovorí o možnosti postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej
peňažnému záväzku klienta, v danom prípade nie je rozhodujúce to, či klientom je spotrebiteľ alebo nie,
klientom banky je akákoľvek osoba, teda aj osoba spotrebiteľa. V danom prípade však nie je nutné
rozhodovať o tom, či o veci má byť použitá úprava zákona o spotrebiteľských úveroch alebo nie, nakoľko
dôvodom pre zamietnutie tejto žaloby bolo nesplnenie povinnosti v zmysle zákona o bankách, preto
námietku žalobcu podľa ktorej sa na predmetný úver nevzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú. Žalobca nepochybne sám vyhlásil mimoriadnu splatnosť



úveru, pričom nepreukázal to, že disponuje takýmto povolením na základe ktorého by mohol vykonávať
správu nezosplatnených úverov poskytovaných bankami. Z ustanovenia §92 ods. 8 zákona o bankách
vyplýva, že predmetom postúpenia sú len pohľadávky zo strany banky, resp. ich časť, ktoré sú už
splatné. Banka mala oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po
stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní, v takomto prípade však k takému postupu nedošlo.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva to a ani to žalobca nepreukázal, že došlo k písomnej výzve
potom, čo klient banky bol nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní, čo je zákonným predpokladom
pre splatné postúpenie pohľadávky banky, ktorá v čase postúpenia týchto pohľadávok nevyhlásila ich
mimoriadnu splatnosť a toto oprávnenie nepochybne neprináleží žalobcovi. Pokiaľ došlo k situácií keď
banka úver nezosplatnila, naopak k tomu pristúpil až žalobca, potom nedošlo k postúpeniu zosplatnenej
pohľadávky, ale k postúpeniu zmluvy o úvere, čo je v rozpore s ustanovením zákona o bankách ohľadom
možnosti postúpenia bankových pohľadávok. Z tohto dôvodu nepochybne je dôvodný právny záver súdu
prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, čim nie je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu v konaní. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. zmluvný vzťah nezanikol
výpoveďou zmluvy o úvere, úver nebol v čase postúpenia splatný, splatnými sa mohli stať do tej doby len
jednotlivé splátky úveru, so splatením ktorých boli žalovaní v omeškaní. Pokiaľ však došlo k postúpeniu
pohľadávky z úveru v celom rozsahu na žalobcu, postupoval postupca v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. nakoľko v čase postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, konečná splatnosť úveru
nastala až 20.05.2015, pričom zmluva bola podpísaná už 18.12.2008. Banka teda nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu a preto je takýto
právny úkon neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ak teda aj v čase vyhlásenia rozsudku sa
stali ostatné splátky splatnými, súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemohol
vyhovieť takto podanej žalobe.

10. Samotné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky v danom prípade nie je postačujúce
vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu ohľadom predpokladov postúpenia bankových pohľadávok.

11. V danom prípade súd poukazuje na obdobné rozhodnutia či už Krajského súdu v Bratislave pod sp.
zn. 6Co/58/2016 alebo Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 4Co/145/2014 a 19Co/177/2014.

12. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalobcu vo vzťahu k trovám Združenia, tieto odvolací súd
nepovažoval za dôvodné. Každý účastník sporu ma právo byť právne zastúpený, pričom je zásadou
občianskeho súdneho konania, že v prípade neúspechu sporovej strany, táto je povinná niesť trovy
konania úspešnej strany. Niet dôvodu výnimky z tejto zásady ani u právnických osôb, ktoré vstupujú
do konania na strane spotrebiteľa a ktoré sú právne zastúpené. Nepochybne úkony vykonané právnym
zástupcom Združenia súviseli s ochranou spotrebiteľa, pričom aj žalobca bol právne zastúpený
advokátom, ktorý sa venuje zastupovaniu spoločností, ktoré vymáhajú pohľadávky. Z tohto dôvodu
ani konanie Združenia nie je v rozpore s dobrými mravmi. Každý účastník má právo byť zastúpený
advokátom, pričom nie je vylúčené aby právnická osoba, ktorá zastupuje záujmy spotrebiteľov bola
zastúpená advokátom, ktorý pokiaľ vykoná účelné úkony právnej služby, nepochybne má právo na
náhradu trov konania.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko žalobca nebol úspešný a žalovaným v 1. aj v 2. rade ako aj Združeniu trovy odvolacieho
konania nevznikli (§ 255C.s.p.).

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.