Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26CoE/18/2016 z 24. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. mája 2016, sp. zn. 26CoE/18/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8714212197.1 Krajský súd Prešov | 26CoE/18/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8714212197.1 | 2016-05-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7eacac6-c454-4672-9280-20c77549a619 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8714212197.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212197
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714212197.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, AK
Bratislava, Stropkovská 3, proti povinnému P.. S. R., bytom S., K. XXXX/XX, o vymoženie sumy 874,56
EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 20Er/654/2014 - 19
zo dňa 29. decembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána
Ondáša, Exekútorský úrad Košice, EX 2388/2014, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako
exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline zo dňa 17.04.2013, sp. zn. RK-PC-817/13-EK. S odkazom na § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok”), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“), čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ,
opierajúc sa s o rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial
SA, C-40/08 ASTURCOM, C-168/05 Mostaza Claro, C-40/08 Asturcom a prijaté závery stanoviska
Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi,
zohľadniac stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.9.2010, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, dospel exekučný súd k záveru, že medzi zmluvnými stranami v pozícii
dodávateľa služby (úveru) a spotrebiteľom, príjemcom služby, ide bezpochyby o vzťah spotrebiteľský.
Definovanie zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dáva súdu oprávnenie skúmať zmluvné
podmienky s ohľadom na príslušné ustanovenia OZ zamerané na ochranu práv spotrebiteľa. Z
dojednanej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
síce povinnému umožnila vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, avšak ak by sa začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ
sa tak v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ale aj úroveň informovanosti, čím pristupuje na zmluvné podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Formulárová rozhodcovská zmluva, ktorú mohol spotrebiteľ iba prijať
ako celok, alebo ju ako celok odmietnuť, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Je preto posúdená



ako neprijateľná zmluvná podmienka, v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Neprijateľná rozhodcovská
zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom.
Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. OZ a tiež Smernice Rady. Exekučný súd tak dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Znenie rozhodcovskej zmluvy bráni tomu,
aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre exekútora. Na základe týchto skutočností, s odkazom na citované zákonné
ustanovenia a judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne
si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,53 EUR. Poukázal na to, že súd
neakceptoval zásadu prekážky už raz začatého konania, t.j. konania na rozhodcovskom súde. Exekučný
súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Namietal tiež postup exekučného súdu, ktorý sa
nezaoberal dôsledne povahou uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská
zmluva vzhľadom na jej formu a proces uzavretia spĺňa charakter individuálneho dojednania, a preto
nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná podmienka. Uzavretá rozhodcovská zmluva nebola súčasťou
všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere a nebola podmienkou jej uzavretia,
čo je v jej ustanoveniach priamo uvedené. Je zrejmé, že povinný mal na výber rozhodcovskú zmluvu
neuzavrieť, resp. z ustanovení zmluvy vyplýva, že dlžník mal možnosť od zmluvy odstúpiť v lehote
14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Individuálne dojednanie zmluvy vylučuje jej definovanie ako
neprijateľnej podmienky, možnosť jednostranného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy garantuje
spotrebiteľovi možnosť zmeniť svoje rozhodnutie takúto zmluvu uzavrieť. Zmluva zároveň neustanovuje
výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, ale konanie pred rozhodcovským súdom určuje alternatívne,
pričom zároveň určuje tiež dva rôzne rozhodcovské súdy. Poukázal tiež na to, že spotrebiteľ mal
daný dostatočný priestor predloženú rozhodcovskú zmluvu dôkladne preštudovať, zvážiť jej uzavretie a
následne sa slobodne rozhodnúť. Uviedol, že spotrebiteľ by mal vo vzťahu k svojim právam a záväzkom
konať s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie a jeho dôsledky.
Na podporu svojich tvrdení oprávnený o.i. poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6M Cdo/9/2012, 3MCdo/14/2011, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoE/445/2014, 1CoE/328/2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011).

Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 05.08.2011. Zároveň s touto
zmluvou bola zmluvnými stranami podpísaná rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá obsahovala
o.i. vyhlásenie, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce z uzavretej
zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskom konaní pred jedným z dvoch nižšie uvedených rozhodcovských súdov (Slovenský



arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v Bratislave a Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.). O túto zmluvu oprel svoju právomoc
rozhodovať spor rozhodcovský súd, ktorý vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, oprávneným predložený
ako exekučný titul.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zo dňa
05.08.2011 uzavretá v priamej súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere medzi oprávneným a
povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej
rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Odvolací súd konštatuje, že ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna
voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená
rozhodcovská zmluva predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy,
bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.
Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy ako celok je spravidla vopred pripravený a teda ho nemožno
meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedči tomu, že povinný v pozícii spotrebiteľa nemal
možnosť a vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť
dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvná podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným
právom osoby na súdnu ochranu.

Súdna kontrola zmluvných podmienok je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný
vzťah (zmluva o revolvingovom úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných
listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej
listine, keďže nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné
spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadal spotrebiteľ.

Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdí, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť
(bod 7/ rozhodcovskej zmluvy, ktorý stanovuje možnosť dlžníka odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní),
svedčí to skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon spravidla
neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, keďže je v rozpore s účelom
a cieľom Smernice Rady.

Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom
bude strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide totiž aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak
by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach, In: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).



Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
tak nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ
pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo
možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak,
ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak spravidla využíva pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
tak jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých
zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce
rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob,
akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľovi, je skôr o
nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich
vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje
nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola ako celok predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku
nekalej zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo
dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, ako uviedol aj exekučný súd v odôvodnení
napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v
rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou
klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle
ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený
ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský
rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad,
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto
veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu
exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline zo dňa 17.04.2013, sp. zn. RK-PC-817/13-EK ako nulitného právneho
aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na
všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Odvolací súd preto v súlade s postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.