Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9To/27/2016 z 5. 9. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 5. septembra 2016, sp. zn. 9To/27/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8715010550.1
Krajský súd Prešov | 9To/27/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8715010550.1 | 2016-09-05 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: § 172 ods. 1 písm. c) TZ, TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a662fc43-acce-4bd7-b04c-c8b83436d77b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8715010550.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/27/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010550
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010550.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.09.2016, v
trestnej veci obžalovaného V. K., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/153/2015 zo dňa 06.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por.   z r u š u j e   napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por.   v r a c i a   vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad napadnutým rozsudkom sp. zn. 5T/153/2015 zo dňa 06.04.2016 uznal
obžalovaného V. K. vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorý
mal spáchať tak, že

- najneskôr do času 17.20 hod. dňa 22.07.2015 na adrese svojho trvalého bydliska v obci S., ul. S. č.
XX/XX, okres W., predal osobe T. B. 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom o rozmeroch 15 cm
x 21 cm s obsahom vysušených vrcholkov rastliny konope /Cannabis/ o celkovej hmotnosti 8,63 g, s
priemerným 8,0% obsahom THC /tetrahydrokanabinolu/- účinnej látky rastliny Cannabis /konope/ za
sumu 80,-eur, z ktorej by bolo možné vyrobiť najmenej 23 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom
rastliny rodu Cannabis /konope/ sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok.

Za to mu súd uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.
trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 4 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal odvolanie proti rozsudku. Odvolanie obžalovaného odôvodnil obhajca
Q.. V. A. podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 16.06.2016. Obhajca zdôrazňuje, že vidí dôvody
odvolania podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. Obhajca konštatuje, že výroky súdu sú postihnuté
chybami pre ich nejasnosť, neúplnosť skutkových zistení, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Súd prvého stupňa neobjektívne, výrazne subjektívne v
neprospech obžalovaného vyhodnotil jediný priamy dôkaz, ktorý ho má usviedčať a to svedka T. B.
Vyjadril názor, že súd o vierohodnosti a objektívnosti tejto výpovede bol presvedčený už pred samotným



začatím vykonávania dokazovania v konaní pred súdom, predovšetkým v dôsledku trestného konania, v
ktorom T. B. vystupoval ako obžalovaný a ktoré bolo voči nemu začaté po tom, čo bolo u neho policajnou
hliadkou nájdené plastové vrecko s obsahom vysušenej marihuany o hmotnosti 8,63 g, keďže predseda
senátu súdu prvého stupňa rozhodoval aj o tejto trestnej veci právoplatne odsúdeného T. B.. Prevzal
jeho výpoveď, na základe ktorej rozhodol o jeho právoplatnom odsúdení za objektívnu, hodnovernú, aj
do tohto konania. Súd prvého stupňa nechcel sa zaoberať možnosťou, že T. B. tak v konaní, kde bol
právoplatne odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., ako aj v tomto
trestnom konaní uviedol úmyselne nepravdu o tom, že nájdenú marihuanu si zakúpil od obžalovaného,
aby sa vyhol trestnému stíhaniu za závažnejší trestný čin a to zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr.
zák., prípadne vyššieho odseku. Práve obžalovaný prostredníctvom výpovede navrhovaného svedka
Q. M. a V. T. chcel preukázať a potvrdiť to, že T. B. bol osobou, ktorá obchodovala s marihuanou a
vie minimálne o dvoch osobách, ktoré si od neho marihuanu zakúpili a ktorým ju ponúkal. Súd prvého
stupňa pravdepodobne pre to, aby skutkové zistenia z tohto konania neboli rozporné so zisteniami v
inom konaní, čo by malo za následok skutočnosť, že jeho rozhodnutie v inom konaní by podstatne
bolo považované za nesprávne, absolútne neuvažoval o tom, aby sa aspoň výpoveďou navrhnutých
svedkov pokúsil zistiť skutočnú pravdu o aktivitách a činnostiach údajného jediného, objektívneho a
hodnoverného svedka T. B..

Hodnotí zaistenie svedkov T. B., Q. V., V. S. a vyvodzuje záver, že je predsa prirodzené, že títo pri svojom
zadržaní neuviedli, že zistenú marihuanu, ktorú majú vo svojej držbe, majú jednak pre vlastnú potrebu,
ale aj preto, aby prípadným záujemcom ju odpredali. Je preto celkom pochopiteľné, že T. B. si namiesto
priznania vymyslel verziu, že ju kúpil od obžalovaného. Súd prvého stupňa neprihliadal na skutočnosť, že
vo výpovedi T. B. sa objavilo veľa skutočností, ktoré pri objektívnom zhodnotení je potrebné považovať
za vymyslené, ako napríklad vedomosť o jeho obchodovaní s marihuanou, o ktorej činnosti sa mal
dozvedieť od nejakého F.. Túto osobu nevedel bližšie špecifikovať. Podľa názoru obhajcu, došlo k
porušeniu aj práva na obhajobu, pretože obhajcovi nebola umožnená možnosť klásť otázky svedkovi
T. B., aby preveril skutočnosť, že osoba menom F. nie je len fiktívnou osobou. Rovnako nestotožňuje
sa so záverom súdu, že svedkovia Q. V. a V. S. mali potvrdiť hodnovernosť a objektívnosť výpovede T.
B.. Ani v prípravnom konaní  ani na hlavnom pojednávaní neuviedli, že by T. B. povedal, že zaistenú
marihuanu zakúpil od neho. Poukazovali len na určité domnienky. Súd prvého stupňa bagatelizoval
rozporné výpovede týchto svedkov na hlavnom pojednávaní. No na druhej strane ide o podstatné
rozpory a na otázku, či v prípravnom konaní vypovedali pravdu, títo svedkovia odpovedali, že áno. Do
pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, aby T. B. či už pred
údajným zakúpením marihuany alebo po údajnom zakúpení od obžalovaného nepovedal, že si išiel kúpiť
marihuanu od obžalovaného, resp. že ju od neho kúpil. Zdôraznil, že T. B., Q. V. a V. S. sú blízki kamaráti,
pre obžalovaného je nepredstaviteľné, aby T. B. ani predtým ani po tom, ako si údajne zakúpil marihuanu
od obžalovaného, nepovedal, odkiaľ ju zakúpil a za koľko. Naviac, keď všetci potvrdili, že následne
túto marihuanu spoločne užili a marihuanu pravidelne si zabezpečujú a užívajú. Na druhej strane je
absolútne pochopiteľné, že tieto osoby nepovedali, že T. B., ich kamarát obchoduje s marihuanou. Túto
kupujú od neho a túto spolu užívajú, prípadne spoločne predávajú ďalším konzumentom. V prípravnom
konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval priamo, resp. nepriamo, že obžalovaný
kedykoľvek predtým mal v držbe marihuanu alebo s ňou obchodoval. Súd prvého stupňa nesprávne
v rozpore so zásadami trestného konania nevyhodnotil tieto skutočnosti v prospech obžalovaného.
Naopak, badať tam náznaky, že niektoré priame dôkazy svedčiace o jeho nevine vyhodnotil v jeho
neprospech, prípadne ich význam absolútne bagatelizoval. Ide napríklad o vykonaný dôkaz formou
domovej prehliadky obydlia, kde neboli zistené žiadne stopy, že by prechovával drogy alebo iné omamné
látky alebo dôkaz o skúmaní biologických stôp, podľa ktorého sa tiež nezistili žiadne známky o užívaní
akýchkoľvek omamných látok. Na druhej strane, však T. B. sám priznal, že je pravidelným užívateľom
drogy a našlo sa u neho väčšie množstvo tejto látky. Súd ani náznakom nepriviedol na myšlienku, že
práve táto osoba je tou, ktorá pácha trestnú činnosť v súvislosti s obchodovaním s drogami.

O neobjektívnom rozhodnutí súdu prvého stupňa, podľa názoru obhajcu, svedčí aj násilné zdôvodnenie
rozhodnutia a hodnotenie výpovede matky F. K., ktorá podľa vyjadrenia súdu, mala viesť tento k záveru
o hodnovernosti výpovede svedkov T. B., Q. V., V. S., keď súd prvého stupňa vyhodnotil to, že T. B.
bol u nich v inkriminovaný deň, ako aj niekedy predtým, čo malo viesť súd prvého stupňa k záveru o
hodnovernosti výpovedí týchto svedkov. V konaní nikdy nebolo sporné, aby či už aj T. B. tvrdil niečo



iné, teda nikdy nebolo sporné, že by bol u nich doma niekoľkokrát. Obžalovaný súdu prvého stupňa
tvrdil, že T. B. chodil k nim za účelom zakúpenia lacnejších cigariet, ktoré predával aj iným tretím
osobám pod dohľadom a asistenciou colného úradu. Tú skutočnosť, že naozaj spolupracuje s colným
úradom pri odhaľovaní nelegálneho obchodovania s cigaretami a alkoholom, chcel súdu prvého stupňa
obžalovaný preukázať vypočutím svedka C. V., zamestnanca colného úradu, avšak ani túto skutočnosť
nechcel súd prvého stupňa preveriť a spochybniť tak pravdepodobne vopred premyslené skutkové
závery dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa. Naopak, súd prvého stupňa bez náznaku
akýchkoľvek pochybností uveril T. B..

Súd prvého stupňa absolútne nevzal na zreteľ skutočnosť, že svedok T. B. v inkriminovaný deň navštívil
obžalovaného. Ponúkol mu možnosť obchodovať s drogami s tým, že ich bude predávať ďalším tretím
osobám. Je to celkom logické a pochopiteľné, keďže B. vedel o tom, že obchoduje s nelegálnym
tovarom, cigaretami a alkoholom, chcel mu ponúknuť, aby od neho kupoval drogy a ponúkal ich tretím
osobám spolu s cigaretami a alkoholom. Túto ponuku obžalovaný však rezolútne odmietol. Povedal
T. B., že nechce s tým mať nič spoločné. Konanie svedka T. B. môže byť ovplyvnené aj tým, že
pred inkriminovaným momentom údajného spáchania trestného činu osobou obžalovaného prenikli na
verejnosť niektorým osobám informácie o tom, že pravdepodobne spolupracuje s colníkmi na odhaľovaní
trestnej činnosti s cigaretami, alkoholom a túto skutočnosť však nevie obžalovaný podporiť priamym či
nepriamym dôkazom.

Následne zhodnotil okolnosti, ku ktorým by mali byť vypočutí svedkovia Q. M., V. T., C. V.. Práve
nevykonaním týchto dôkazov súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými významnými okolnosťami
na rozhodnutie a existujú závažné pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov.
Navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/153/2015 zo dňa 06.04.2016
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a dokazovanie, alternatívne navrhol, aby krajský súd
zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/153/2015 zo dňa 06.04.2016 tak, že obžalovaného
oslobodí spod obžaloby z dôvodov uvedených podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

Po vyhlásení rozsudku obžalovaný si zvolil obhajcu Q.. J. H., o čom svedčí predložené plnomocenstvo
zo dňa 11.4.2016. Rozsudok bol doručený tomuto obhajcovi dňa 15.6.2016. Dňa 30.6.2016 obhajca Q..
H. podal prostredníctvom faxu odvolanie, ktoré bolo doručené súdu prostredníctvom poštového úradu
dňa 1.7.2016. Obhajca v tomto podaní namieta porušenie podľa § 321 ods. 1 písm. a/, c/, e/ Tr. por.
a konštatuje, že odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste. V prvom rade poukazuje na porušenie
práva na obhajobu v štádiu prípravného konania. Vyslovuje názor, že návrhy na vykonanie domovej
prehliadky sú nedostatočne odôvodnené, nejasné. Zdôrazňuje, že ani počas domovej prehliadky sa
nenašli žiadne drogy. Ani znalecký posudok na zistenie prítomnosti drogy nemožno použiť ako dôkaz
v neprospech obžalovaného, pretože nebola skúmaná DNA obžalovaného V. K. na igelitovom vrecku.
Naopak, znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že odsúdený T. B. prechovával drogu. Nebolo
preukázané, že so zadržanou drogou prišiel kontaktu obžalovaný V. K..

Hodnotí následne doručovanie písomností v štádiu prípravného konania a na základe toho konštatuje,
že v štádiu prípravného konania bola zmarená možnosť účasti obžalovaného pri vyšetrovacích úkonoch.
Podľa názoru obhajcu, to preukazujú zmanipulované doručenky z prípravného konania. V prípravnom
konaní mu nebolo umožnené navrhnúť dôkazy vo svoj prospech, naopak, boli vykonávané len dôkazy
v neprospech obžalovaného.

Následne hodnotí súdne konanie, od podania obžaloby, kedy bola vydaná výzva na predloženie dôkazov
a predvolanie na hlavné pojednávanie, ktoré obžalovaný prevzal dňa 18.1.2016. Dňa 21.1.2016 zvolil si
obhajkyňu Q.. V. B. a dňa 28.1.2016 obhajkyňa sa oboznámila s obsahom spisu. V ten istý deň podala
návrhy na doplnenie dokazovania a žiadala odročiť pojednávanie, ktoré bolo určené na deň 1.2.2016.
Vyslovil názor, že obhajkyňa žiadnym spôsobom v zmysle kontradiktórnosti konania nejakým spôsobom
nezasiahla do činnosti súdu. Naopak, jej návrh bol zamietnutý a bola jej uložená poriadková pokuta.

Následne hodnotí vstup do konania obhajcu Q.. V. A., ktorému taktiež bola zamietnutá žiadosť o zmenu
termínu hlavného pojednávania, ktorého na hlavnom pojednávaní musel zastúpiť substitút. Obhajca A.
podal návrh na vykonanie dôkazov na vypočutie svedkov Q. M., V. T., C. V.. Poukázal na tú skutočnosť,
že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia.
Následne súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania s odôvodnením, že neboli podané v termíne,



ktorý bol obsiahnutý vo výzve súdu. Namieta, že súd mal postupovať aj podľa ustanovenia § 243 ods.
1 Tr. por., pretože horná hranica prevyšuje 8 rokov. Malo dôjsť k predbežnému prejednaniu obžaloby a
odmietnutiu obžaloby a vráteniu veci prokurátorovi.

Poukázal na jednotlivé rozhodnutia súdu. Za pochybenie považuje tú skutočnosť, že neboli vypočutí
svedkovia navrhnutí obhajobou a na základe toho dospel k záveru, že aj trest, ktorý bol uložený
obžalovanému, je neprimerane prísny a je v rozpore so základnými zásadami pre ukladanie trestu.
Obhajca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby
oslobodí v celom rozsahu, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. V prípade, ak
nebudú splnené podmienky na zmenu rozsudku a nové rozhodnutie navrhol, aby odvolací súd vrátil
vec na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby odvolací súd prikázal prvostupňovému súdu
obžalobu znovu prejednať a rozhodnúť podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda odmietnuť a vrátiť vec
prokurátorovi, nakoľko už v prípravnom konaní boli porušené práva obžalovaného na obhajobu.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto
preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Obžalovaný V. K. v štádiu prípravného konania využil svoje právo, odmietol vypovedať s tým, že
skonštatoval už pri svojom výsluchu dňa 3.11.2015, že všetko povie, ako to bolo, na súde.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konštatoval, že prišiel za ním v kritický deň T. B., ponúkol mu, či
nechce predávať marihuanu jeden gram za 8,- eur a on následne si môže predať túto marihuanu po
10,- eur. Ponúkol mu celkovo 10 gramov za čiastku 80,- eur. Obžalovaný priznal, že so B. sa pozná
dlhšie, pretože ten k nemu chodil kupovať cigarety. Obžalovaný zdôraznil, že on túto ponuku odmietol a
skonštatoval, že nechce predávať drogu, na čo T. B. od neho odišiel. Vyslovil názor, že T. B. na možnosť,
aby on predával drogu, musel niekto nahovoriť. S najväčšou pravdepodobnosťou chlapci z Hozelca, ktorí
sa dozvedeli, že spolupracuje s colnou políciou, že nosí im informácie týkajúce sa osôb, ktoré načierno
predávajú pašované cigarety a ktoré predávajú drogu a marihuanu. Týchto chlapcov aj menovite označil.
Obžalovaný skonštatoval, že má veľa nepriateľov, ktorí zistili, že spolupracuje s colnou políciou, a takto
sa mu chcú pomstiť. Na svoju obranu konštatoval, že nikdy drogu neužíval. Na druhej strane si myslí,
že T. B. je užívateľom marihuany. Nevedel sa vyjadriť o pôvode marihuany, ktorú mal T. B. pri sebe. Na
svoju obranu uviedol, že skutočnosť, že T. B. mu ponúkal marihuanu, môže potvrdiť Q. M., bytom M.,
U. č. XXX, ktorý v čase skutku bol u obžalovaného v Hozelci. Rovnako to môžu potvrdiť svedkovia Z. C.
a V. K.. Spoluprácu s colnou políciou vykonáva prostredníctvom colníka C. V., s ktorým sa telefonicky
kontaktuje. Vo vzťahu k tomuto colníkovi uviedol, že nikdy mu nepovedal, že B. mu ponúkal predávať
marihuanu, pretože si myslel, že o tom vie. No o niečo neskôr mu B. volal a vedel v tom čase, že je
obvinený zo spáchania trestného činu.

Svedok T. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa spoznal v máji alebo v júni 2015.
Kontakt na neho získal prostredníctvom osoby menom F., ktorý mu poskytol informáciu, že obžalovaný
by mu mohol predať marihuanu. Marihuanu kupoval tak, že prišiel do Hozelca, asi 2 až 3- krát do
zadržania, vždy si kúpil jeden alebo dva sáčky za cenu 10,- až 20,- eur za jeden gram marihuany. Nevedel
o pôvode marihuany. Keď išiel naposledy, tak to bol spolu s V. S. a Q. V. v motorovom vozidle, ktoré riadil
Q. V.. Išlo o osobné motorové vozidlo Škoda Fabia modrej farby. Nespomína si, či pri kúpe marihuany
bola tam prítomná aj nejaká iná osoba. Raz alebo dvakrát videl v záhrade mamu obžalovaného. V
jednom prípade od obžalovaného zakúpil cigarety, inú drogu nekupoval. V ten deň chcel zakúpiť od
obžalovaného drogu v menšom množstve, pre svoju potrebu. Obžalovaný s tým nesúhlasil. Ponúkal mu,
že má kúpiť väčšie množstvo marihuany. Zdôraznil, že urobil chybu, že vie, že išlo o 8 gramov marihuany
za cenu 80,- eur. K spôsobu zabalenia konštatoval, že nevedel vyhodnotiť množstvo, marihuana bola
zabalená asi v novinách. Vie, že zaplatil iba 80,- eur. Do doby zadržania stihol vyfajčiť jednu marihuanovú
cigaretu. Časť marihuany, ktorú mal naloženú v plechovke, užil jej vťahovaním. Mohlo ísť spolu o pol
gramu marihuany, ktorú už stihol užiť.

Ku svedkom, ktorí boli s ním v aute, konštatoval, že nepovedal im, že ide zakúpiť marihuanu. Až po
kúpe, keď sa vrátil do auta, svedkovia podľa vône zistili, že marihuanu zakúpil. Nebavil sa s nimi ani o



množstve ani o cene. Na otázku obžalovaného, či videl aj nejaké iné osoby na pozemku, povedal, že v
dvoch prípadoch, keď tam bol, videl matku obžalovaného. V jednom prípade ďalšieho muža, ktorý bol
na pozemku. Nevedel tohto muža bližšie popísať.

Následne predseda senátu konštatoval, že vypovedá zhodne ako v prípravnom konaní a prečítal časť
zápisnice z hlavného pojednávania, kde svedok sa vyjadril, že je možné, že drogu zakúpil 3 až 4-krát,
ako uviedol pred vyšetrovateľom, nie 2-krát, 3-krát ako na hlavnom pojednávaní.

Po tomto výsluchu svedka nasledovali otázky predsedu senátu, či má záujem krivo a nepravdivo
obžalovaného obviniť z predaja marihuany, odpovedal tento svedok, že nie, že to tvrdí iba obžalovaný a
obžalovaný musí vedieť, prečo to tvrdí. Či ponúkal na predaj obžalovanému marihuanu, na túto otázku
odpovedal, že nie. Následne sa vyjadroval k osobám menom V. S., Q. S., V. J., ktorých nepozná.

Po týchto otázkach predsedu senátu nasledovalo vyjadrenie obžalovaného, že svedok prišiel na
záhradu, kde pracoval s Q. M. a tam, podľa názoru obžalovaného, svedok tohto svedka Q. M. musel
vidieť.

Krajský súd zistil, že T. B. pri svojom výsluchu dňa 02.09.2015 sa neodchýlil od výpovede na
hlavnom pojednávaní, iba v intenzite nakupovania. Tak, ako predseda senátu odstraňoval rozpory vo
výpovediach, pri svojom výsluchu v prípravnom konaní svedok T. B. zdôraznil, že obžalovaný mu
povedal, že menej mu nepredá, a preto zobral od neho 8 gramov trávy za 80,- eur. Bolo to zabalené v
igelitovom sáčku a tento si od neho zobral a odišli s Q. a V. do kameňolomu pri Dubine. Krajský súd v
tejto súvislosti zdôrazňuje, že je tu rozpor vo výpovedi predovšetkým v spôsobe zabalenia drogy, čo je
podstatný rozdiel, keďže na hlavnom pojednávaní tvrdil, že droga mala byť zabalená v novinách.

Svedok S. na hlavnom pojednávaní konštatoval, že on nevedel, prečo bol B. v Hozelci. V Hozelci vystúpili
iba z auta. Nevie, čo robil v dome. Keď boli v Dubine, ukázal im igelitový sáčok, priesvitný, v ktorom bola
marihuana v podobe šišiek. Vie to preto, že bol užívateľom marihuany. V súčasnej dobe už ju neužíva.
Následne sa premiestnili do Dubiny, kde si ušúľali jointa, užili a potom aj vdychovali cez plechovku. V
Hozelci so B. bol iba jedenkrát. Súd prvého stupňa konštatoval, že vypovedal zhodne ako v prípravnom
konaní  a odstraňoval iba rozpor, že keď v prípravnom konaní uviedol, že T. od človeka v Hozelci drogu
kupoval, myslel tak iba na ten jeden prípad, keď B. zakúpil drogu. Nevie, či v minulosti bol v Hozelci
B. kupovať marihuanu.

Svedok Q. V. na hlavnom pojednávaní popísal iba to, že v kritický deň si chceli zastrieľať z plynovej
pištole, išli do kameňolomu. Na požiadanie B. išli aj do obce Hozelec, kde vystúpil pred nejakým domom
B., o chvíľu prišiel naspäť a spoločne odišli do kameňolomu, kde ich zadržali policajti. Súd prvého stupňa
odstraňoval rozpory vo výpovediach tohto svedka. Pri odstraňovaní rozporov konštatoval, že je pravdou,
čo mu bolo prečítané, teda pravdivá je výpoveď z prípravného konania a že on na hlavnom pojednávaní
chcel iba urýchliť svoju výpoveď, pretože má zdravotné problémy. Užíva pervitín, marihuanu. Na otázku
prokurátora, či má vedomosť, že vo viacerých prípadoch B. kúpil od obžalovaného drogu, vyjadril sa,
že áno, v dvoch prípadoch. Keďže so B. sú kolegovia, ten mu to spomenul v práci. Na ďalšiu otázku,
či B. niečo rozprával v aute, keď išli z Hozelca do kameňolomu, tento svedok konštatoval, že áno, že
ukázal im sáčok s marihuanou. Vtedy na neho svedok kričal, že prečo to ukazuje, pretože išlo podľa
neho o veľké  množstvo, asi 6 gramov. Vtedy B. povedal, že také množstvo nechcel zakúpiť, no muž,
od ktorého drogu zobral, trval na tom, že buď zoberie všetko alebo nič. Meno tohto muža nespomenul.
Až pred súdom sa dozvedel, že ide o V. K..

Svedkyňa F. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v kritický deň jej syn pracoval na dvore spolu s
kamarátom Q. zo B.. Keď prišiel T. B., pri nich sa zdržal asi 2 minúty a potom odišiel. Nevedela sa
vyjadriť, za akým účelom prišiel. Zdôraznila, že on nebol kamarátom s jej synom V.. Bol u nich asi 2-krát.
Zdôraznila, že nemá vedomosť o tom, že by jej syn mal niečo spoločné s omamnými a psychotropnými
látkami. Rovnako konštatovala, že ani pri domovej prehliadke žiadne takéto látky u nich doma nájdené
neboli.

Dňa 17.03.2016 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal návrh na doplnenie dokazovania
výsluchom svedkov Q. M., V. T., C. V..



Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.4.2016 súd prvého stupňa odmietol vykonanie dôkazov
navrhnutých obhajobou v podobe výsluchu Q. M., V. T., C. V., pretože podľa názoru súdu prvého stupňa,
sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie, a preto, že neboli navrhnuté v lehote uvedenej vo
výzve doručenej obžalovanému podľa § 240 ods. 3 Tr. por.

Krajský súd k tejto trestnej veci v prvom rade poukazuje na samotný rozpor vo výpovedi svedka T. B. na
hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní. Rozpor spočíva predovšetkým v spôsobe zabalenia látky,
kde na hlavnom pojednávaní tento svedok konštatuje, že marihuanu kúpil zabalenú v novinách, no v
prípravnom konaní tvrdil, že bola v igelitovom sáčku. Súd prvého stupňa tento rozpor vo výpovediach
svedka B. neodstraňoval.

To, že malo ísť o drogu zabalenú v sáčku, potvrdil aj svedok S. pri svojom výsluchu na hlavnom
pojednávaní. V ďalšom konaní súd prvého stupňa by sa mal sústrediť práve na odstraňovanie tohto
rozporu vo výpovediach svedka T. B..

Po tom, čo bol vykonaný výsluch svedka T. B. obhajcom obžalovaného, predseda senátu položil otázky
týkajúce sa vzájomného vzťahu obžalovaného a svedka T. B.. Následne poskytol obžalovanému iba
možnosť na vyjadrenie k tejto svedeckej výpovedi.

Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný V. K. v prípravnom konaní nevypovedal, vypovedal až na
hlavnom pojednávaní. Pri svojej výpovedi uvádzal skutočnosti, ktoré sú diametrálne odlišné od výpovede
svedka. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného a svedka B. súd prvého stupňa v súlade
s Trestným poriadkom mal vykonať, podľa názoru krajského súdu, konfrontáciu medzi obžalovaným
V. K. a svedkom T. B. a sústrediť sa pri tejto konfrontácii na odstraňovanie vzniknutých rozporov vo
vzájomných výpovediach.

Súd prvého stupňa odmietol návrh na doplnenie dokazovania s odôvodnením, že obžalovaný takýto
návrh nepodal v lehote, ktorá bola určená vo výzve súdu po doručení obžaloby. Krajský súd v tejto
súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovaný po tom, čo mu bola doručená v tejto trestnej veci
výzva, dňa 21.1.2016 zvolil si obhajkyňu Q.. B.. Dňa 28.1.2016 okrem žiadosti Q.. B. o zmenu termínu
hlavného pojednávania v podaní obhajkyňa konštatuje, že obžalovaný chce, aby v tejto trestnej veci bol
vypočutý svedok Q. M., adresu ktorého oznámia dodatočne. Obžalovaný pri svojom výsluchu definoval
svedkov, ktorých navrhuje vypočuť a uviedol aj okolnosti, ktoré títo svedkovia svojimi svedeckými
výpoveďami majú ozrejmiť. Rovnako opakoval tento návrh aj prostredníctvom obhajcu v písomnej forme.

Nemožno sa, podľa názoru krajského súdu, v celom rozsahu stotožniť, že obžalovaný V. K. na výzvu
nereagoval. Je potrebné uviesť, že už v podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.1.2016, bolo
obsiahnuté vyjadrenie vôle obžalovaného vypočuť svedka M.. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že obžalovaný v tomto konaní využil svoje právo. V prípravnom konaní nevypovedal, vypovedal až
na hlavnom pojednávaní. Je prirodzené, že až po tejto výpovedi špecifikoval návrhy na doplnenie
dokazovania. Krajský súd zdôrazňuje, že kontradiktórny proces znamená vykonanie dôkazov práve pred
súdom prvého stupňa, ktorý môže ich hodnotiť nezávisle, bez ohľadu na to, ktorá zo strán ich navrhla.
Keďže podľa názoru krajského súdu, predovšetkým v osobe Q. M. ide o osobu, ktorá mala byť prítomná
pri uzatváraní tzv. obchodu, ide o svedka dôležitého pre  overenie tvrdení, ktoré prednášal obžalovaný
na hlavnom pojednávaní. Rovnako je to možné konštatovať o svedkovi V. T.. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní ozrejmil svoju spoluprácu s colným úradom. Je prirodzené, že keď pracuje v prospech
colného úradu a podľa vlastného vyjadrenia má byť nápomocný aj pri objasňovaní trestnej činnosti iných,
práve z prostredia, v ktorom sa pohybuje, môže mať vo svojom okolí aj osoby, ktoré majú negatívny
postoj k nemu. Tento negatívny postoj môže byť aj motívom negatívneho konania vo vzťahu k jeho
osobe, ktorého cieľom je mu uškodiť a možno aj postihnúť ho za činnosť, ktorú vykonáva v prospech
colného úradu.

Krajský súd je toho názoru, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní by mal vypočuť aj svedka C. V..
Keďže z naznačeného je zrejmé, že jedná sa o príslušníka colného kriminálneho úradu, resp. colníka,
v takomto prípade súd prvého stupňa by nemal zabudnúť na to, že je potrebné požiadať o zbavenie
povinnosti mlčanlivosti tohto svedka.



Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa v rámci konania sa dopustil chýb, ktoré spôsobujú nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení.
Nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vznikajú pochybnosti o
správnosti skutkových záverov, ktoré sú vyjadrené v napadnutých výrokoch. V danom prípade je
potrebné vykonať ďalšie dôkazy a odstraňovať rozpory, na ktoré krajský súd poukázal.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.