{"guid": "c419be6b-d386-42c7-9cb6-d9be3fe2758a:dba3405a-b750-4fe6-b84d-6739ca21f09f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8715204642.1", "spisova_znacka": "22CoE/44/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoE/44/2016 z 7. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 7. septembra 2016, sp. zn. 22CoE/44/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8715204642.1", "identifikacne_cislo": "8715204642", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2016-09-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dba3405a-b750-4fe6-b84d-6739ca21f09f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8715204642.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8715204642.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8715204642.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/44/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715204642
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715204642.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek
senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej, v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36432105, zastúpeného JUDr.
Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa
Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnej B. V., bytom v V., B. XXXX/XX, o vymoženie sumy 1636,09
EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er/255/2015 - 17
zo dňa 26. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad Bratislava, EX 2203/15-2 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.09.2011 sp. zn.
WHB/0111/0083, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného je založený
na Zmluve o úvere uzavretej medzi oprávnenou a povinnou dňa 30.05.2007. S odkazom na § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), § 4, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, opierajúc sa
o prijaté stanovisko spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010 a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
vzťahu k oprávneniu exekučného súdu skúmať existenciu platnej rozhodcovskej doložky, po preskúmaní
predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel exekučný
súd k záveru, že uzavretá zmluva o úvere je bezpochyby zmluvou spotrebiteľskou, pričom medzi
zmluvnými stranami tak vznikol spotrebiteľský vzťah. Právomoc konajúceho rozhodcovského súdu, ktorý
vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, predložený ako exekučný titul, bola založená na rozhodcovskej
doložke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Obchodných podmienok pre úver, bod 11.2. Z jej textu je
zrejmé, že nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pričom
v prípade, ak podá dodávateľ žalobu na rozhodcovský súd, je spotrebiteľ povinný podrobiť sa začatému
rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje spotrebiteľovi možnosť
voľby, bráni tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe mohol byť exekučným titulom.
Rozhodcovskú doložku spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nemal pri uzatváraní zmluvy na výber vzhľadom
na jej splynutie so štandardnými zmluvnými podmienkami. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Rozhodcovská
doložka posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa  je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Zároveň súd konštatoval jej neplatnosť s odkazom na rozpor s § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní a na
nedodržanie zákonnej písomnej formy. Exekučný súd tak vyslovil, že právomoc rozhodcovského súdu



nebola daná a u predmetného rozhodcovského rozsudku ide o nulitný právny akt, na základe ktorého
nemožno viesť exekúciu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods.
2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, účinného v čase rozhodovania exekučného súdu. Oprávnený uviedol, že exekučný súd
svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané
mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred
súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v
exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j.
takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím
všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím
a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne
narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez
primeraného právneho základu. Exekučný súd takto vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje spory
v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do zákonom daných práv oprávneného. Zákon o
rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám
dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu
rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v
porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného pri uzatváraní predmetnej
zmluvy ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju zákonnú povinnosť. Postup
banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť tak postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je možné pochybovať
o zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky. Exekučný súd tak svojím postupom
znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú
zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2
CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo  v súlade s § 379 a §
380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský.

5. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i.
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri
zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného
titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie
poverenia.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so



zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka koncipovaná iba ako neoddeliteľná súčasť Obchodných podmienok pre úver,
verzia 1/2007 (bod 11.2.), na ktoré odkazuje Zmluva o úvere zo dňa 30.05.2007, nebola platne uzavretá,
a nebola tak spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky
je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo
veci konať.

8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že vo veci nedošlo k platnému uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy. Keďže podmienku
písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na všeobecné obchodné podmienky veriteľa,
bankovej inštitúcie, s ktorými rozhodcovská doložka netransparentne splynula, takáto rozhodcovská
doložka je neplatná. Písomná forma je zachovaná vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní je striktná, bez možnosti extenzívneho
výkladu (tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

9. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere
medzi oprávneným a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b Zákona o bankách. Podľa §
93b ods. 1 Zákona o bankách, účinného v čase podpisu zmluvy, sú banky povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným
podľa osobitného zákona. Toto ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. s účinnosťou
od 1.12.2009, ktorý doplnil povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia
a vyjednania rozhodcovskej doložky. Je tak vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu
tejto povinnosti bánk vo vzťahu k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských
zmlúv, predovšetkým vo vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. Stanovenie povinnosti
banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ
je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade,
kedy forma tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je
potrebné uviesť, že oprávnený v tejto veci neuzatvoril s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani
nepredložil povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá
znenie zákona), ale rozhodcovská doložka je zakomponovaná ako neoddeliteľná súčasť obchodných
podmienok oprávneného, bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo spochybňuje jej
individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie tejto
zmluvnej podmienky povinnou. Uvedené zákonné ustanovenie, ktorým oprávnený ospravedlňuje svoj
postup pri uzatváraní zmlúv totiž nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania
zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné
podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním,
nepochybne svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku
dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať,
že zo strany povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu výhradnej rozhodcovskej doložky resp. k jej
výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy o úvere ako aj forma rozhodcovskej
doložky. Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa je pri uzatváraní zmluvy so
spotrebiteľom povinná rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

10. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp.
doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle



oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Toto v tejto veci preukázané nie je.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, či
si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho osobitný,
prospešný význam. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých
zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v  obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená
spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým
oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

12. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby
možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom výhradná rozhodcovská doložka
uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice Rady ako nekalú.

13. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej zmluvnej
podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na
geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver
podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa
o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva
právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu,
spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným
na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa,
je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle
veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako
neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými
mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa §
53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Je preto nepochybné, že rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa,
ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok banky je
za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul
je vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto
rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým
podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom
štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 30.09.2011 sp. zn. WHB/0111/0083 ako
nulitného právneho aktu) vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby
podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

15. Odvolací súd preto konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad,
právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

16. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu



odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného
porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS
38/2013 zo dňa 24.10.2013).

17. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom
na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami.

18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

19. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Er/255/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a06d04a3-594d-49af-951f-24cdc424cf44", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2013 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 570, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06d04a3-594d-49af-951f-24cdc424cf44"}, {"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "e4f2c24c-4743-4990-a729-139e3375c5a9:70ec5a40-12d6-43e7-8d57-b083ead22758", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Er/255/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13Er/255/2015 z 23. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e4f2c24c-4743-4990-a729-139e3375c5a9:70ec5a40-12d6-43e7-8d57-b083ead22758"}], "citovane_v": []}