Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/54/2015 z 24. 10. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. októbra 2016, sp. zn. 5Co/54/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8799899712.1
Krajský súd Prešov | 5Co/54/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8799899712.1 | 2016-10-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b29e988-f205-4c49-957d-56abce5fa194
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8799899712.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/54/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8799899712
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8799899712.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: MISTRÁL, spol. s r.o.,
Novomeského 20, Šaľa, IČO 31 730 396, zast. JUDr. Ondrej Mészáros - advokát, Brezová 10, Želiezovce
proti žalovanému: M a M - INVEST s.r.o. v likvidácii, Krakovská 19, Košice, IČO 31 681 107 o
vyslovenie neplatnosti právnych úkonov o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.
k. 12C/359/1999-622 zo dňa 27.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

P r i z n á v a   žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že účastníkom konania náhradu
trov konania nepriznáva.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30 .06.2016 (ďalej len O.s.p.) a ustanovením § 39, § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka a ustanovením § 1 ods. 2 a    § 13 ods. 1, 3, 4 Obchodného zákonníka. Výrok
o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti uvedených zmlúv a tohto času uvedená nehnuteľnosť je vo vlastníctve už tretích
osôb a hnuteľné veci, ktoré boli predmetom zmluvy neexistujú, alebo nie je známe kde sa tieto veci
nachádzajú a kto je ich vlastníkom a v konaní i napriek tomu, že nebol preukázaný naliehavý právny
záujem žalobcom, nebolo preukázané, že by konala za žalobcu osoba , ktorá nebola oprávnená konať
a že by bol dôvod na neplatnosť uvedených zmlúv. Žalobca sa nedomáhal zaplatenia kúpnej ceny za
predaj hnuteľných vecí a nehnuteľností ani plnenia zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ale neplatnosti
zmlúv  a preto súd v celosti žalobu zamietol. Na margo veci je potrebné uviesť, že súd nevykonal výsluch
svedka L. P. a N. R., nakoľko uvedené dokazovanie z časti nebolo možné uskutočniť a ich výsluch nebol
nevyhnutný pre predmet sporu a účelovosť sporu a vzhľadom ku skutočnosti že pri uzatváraní zmlúv boli
prítomní len L. B. a I.. T. L., ktorí boli oprávnení konať za uvedené spoločnosti v čase uzavretia zmlúv.
Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalobcovi náhradu trov nepriznal nakoľko bol neúspešný a
žalovaný si náhradu trov neuplatnil.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 205 ods.
2 písm. c),d),f) O.s.p. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie k akému záveru dospel iba na základe
svedeckej výpovede L. B., že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv.



Konštatovanie súdu, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve tretích osôb a hnuteľné veci neexistujú, alebo nie
je známe kde sa tieto veci nachádzajú a kto je ich vlastníkom a ďalej nebolo preukázané žeby konala
za žalobcu osoba, ktorá nebola oprávnená konať a žeby bol dôvod na neplatnosť uvedených zmlúv a
že žalobca sa nedomáhal zaplatenia kúpnej ceny za predaj hnuteľných vecí a nehnuteľnosti ani plnenia
zo zmlúv o budúcej zmluve a nesúhlasil teda ani so zamietnutím žaloby. Zároveň nesúhlasil ani s tým,
že sa nedal uskutočniť výsluch navrhnutých svedkov a že ich výsluch nebol nevyhnutný pre predmet
sporu a účelnosť, pretože pri uzatváraní zmlúv mali byť prítomní L. či I.. T.  L., ktorí boli oprávnení
konať za uvedené spoločnosti. Žalobca súdu oznámil mená a adresy svedkov L. P. a N. R. a trval
na ich výsluchu ako svedkov, lebo tieto osoby majú podrobné vedomosti o podstatných okolnostiach
a podmienkach, ktoré sa udiali pred podpísaním zmlúv, pri ich podpísní a následne i pri podpísaní
Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve. Ak súd vychádzal pri svojom rozhodovaní iba z výsluchu I.. T. L. a L.
B. a nevykonal výsluch žalobcom navrhnutých svedkov, na výsluchu ktorých neustále trvali a trvajú,
považuje jeho rozhodnutie za nesprávne bez patričného zistenia skutkového stavu veci a preto na
základe doteraz vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho posúdenia veci, lebo bez vykonania navrhnutých dôkazov nemohol vec ani
správne právne posúdiť. Už v čase podania žaloby v roku 1999 mal žalobca naliehavý právny záujem
na určenie či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je v zmysle § 80 O.s.p. Od uvedenej doby
plynutie času ani udalosti, ktoré nastali nemajú vplyv na podaný návrh. O tom, že mal eminentný záujem
na tom, aby sa zabránilo ďalšiemu nakladaniu z predmetných zmlúv, ktorých neplatnosti sa žalobca
dovolával svedčí aj skutočnosť, že podali návrhy na vydanie predbežných opatrení, ktoré súd zamietol.
Aj táto okolnosť mala za následok, že žalovanému súd nezakázal nakladať s predmetmi zmlúv, pričom sa
uspokojil s vyjadrením žalovaného, že nemá záujem predmety zmlúv predať. Preto s odstupom času je
jednoznačné, že vyjadrenie žalovaného nebolo pravdivé, o čom svedčí skutočnosť podľa zistenia súdu,
že predmety zmlúv mal previesť na tretie osoby, pričom túto skutočnosť súd konštatuje. Rozhodnutiami
súdu o nenariadení predbežného opatrenia nastala situácia aká sa vyvinula k dnešnému dňu. Nemožno
však po uplynutí 15 rokov od podania určovacej žaloby vyčítať žalobcovi, žeby na podanej žalobe nemal
naliehavý právny záujem, lebo akurát naliehavosť jeho právneho záujmu bola i je na určení neplatnosti
zmlúv. Súd nevykonal dokazovanie v navrhnutom smere, výsluchy svedkov a nemohol sa patrične ani
vyporiadať s ďalšími dôvodmi, ktoré robia právne úkony absolútne prípadne relatívne neplatnými. Súd
citoval ust. § 39 Občianskeho zákonníka ale s obsahom tohto ustanovenia sa celkom neriadil, lebo
je dôležité zisťovať aj okolnosti za akých došlo k uzavretiu zmlúv. Vyhotovením Dodatku č. 1 a jeho
podpísaním docielil žalovaný okrem iného i to, že ani dohodnutá kúpna cena nebola žalobcovi zaplatená.
Súd prvej inštancie sa nezaoberal okolnosťami  za akých došlo k podpísaniu Dodatku č. 1 v časti o
započítanie pohľadávky N. N. nar. XX.XX.XXXX bytom U., N. XXX na sumu 1 310 000 sk na základe
uznania dlhu menovaného napísaného v Poprade dňa 10.12.1998 bez overeného podpisu, čo sa malo
následne vykonať dňa 15.01.1999 a započítaní pohľadávky I.. F. J. nar. XX.XX.XXXX bytom P. A., K. XXX
na sumu 1 350 000 sk na základe uznania dlhu menovaného v Poprade dňa 10.12.1998 bez overeného
podpisu, čo sa malo následne vykonať 15.01.1999 pričom z pečiatky osvedčovacej knihy je zrejmé, že
menovaný má bydlisko v Q., D. XXXX/XX. Okrem týchto písomných uznaní dlhu čo do základu a výšky
vôbec nebolo žiadnymi inými písomnými materiálmi doložené. Ich dôvodnosť a opodstatnenosť čo do
základu a výšky a ich imaginárne čestné vyhlásenie nebolo doložené relevantnými dokladmi s ktorými
by sa ich vyhlásenie dalo overiť. Takéto konanie zo strany žalovanému nesvedčí o dobrých mravoch,
ale skôr o nekalých úmysloch. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bez vykonania navrhnutých dôkazov
je nesprávne, predčasne vydané a preto je právna vec nesprávne posúdená. Preto žalobca navrhol v
zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok zrušiť a v zmysle § 221 ods. 3 O.s.p. vrátiť vec na
ďalšie konanie. V prípade, že sa súd druhej inštancie rozhodne tak, že sám vykoná navrhnuté dôkazy
a náležite sa s nimi vyporiadá, žalobca žiadá aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a
žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

5.  Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania (§ 362 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad
uvedených v ust. § 379 a § 380 C.s.p. s použitím ust. § 470 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 18.10.2016 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.



7. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným  bola uzavretá dňa
23.11.1998 kúpna zmluva, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť - hotel B. zapísaná na LV 467 a budova
s príslušenstvom s.č. 135, parc. č. 104/1, zastavaná plocha o výmere 4253 m2  v katastrálnom území C.
a kúpna zmluva o kúpe hnuteľnosti - veci hotela B. a zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ktoré podpisoval
za žalobcu L. B. a za žalovaného I.. T. L.. Dňa 12.12.1998 bol uzavretý Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve
ohľadne započítania pohľadávok, ktorú uzavrel za žalobcu L. B. a za žalovaného I.. T. L.. Podľa výpisu
z obchodného registra ku dňu uzavretia  zmlúv bol oprávnený konať za žalobcu L. B. a za žalovaného
I.. T. L.. Vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV 678 v kat.území C. je tohto času spoločnosť GOLF
PARK s.r.o. , nám. Sv.Egídia 95, Poprad, ktorá nie je účastníkom konania.

8. Dňa 27.4.1999 podal žalobca návrh na vydanie predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie
uznesením č.k. 12C/359/99-56 zo dňa 4.6.1999 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

9. Dňa 7.8.2000 žalobca podal ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia.  Súd prvej inštancie
uznesením č.k. 12C/359/99-141 zo dňa 20.10.2003 návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

10. Predmetom konania je vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 23.11.1998,
ohľadom prevodu Hotela Kriváň, nadstavby hotela B. a hnuteľných vecí zariadenia Hotela B. v C. a
neplatnosť zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 23.11.1998. Konkrétne súd prvej inštancie pripustil
zmenu petitu žaloby uznesením č. k. 12C/359/1999-488 zo dňa 29.01.2010 v znení: „Súd vyslovuje,
že kúpna zmluva uzavretá dňa 23.11.1998 medzi predávajúcim MISTRÁL spol. s r.o. Plešivec, IČO 31
730 396, v zastúpení L. B. a kupujúcim M a M INVEST, s.r.o., IČO 31 681 107, v zastúpení I.. T. L.
ohľadne prevodu Hotela B. v k.ú. C., okres U., zapísanej na LV č. 467, EL č. 210, parc.č. 104/1 zast.p. o
výmere 4253 m2 a nadstavby Hotela B. na parc.č. 104/1, s.č. 212 je neplatná. Súd vyslovuje, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 23.11.1998 medzi predávajúcim MISTRÁL spol. s r.o. Plešivec, IČO 31 730 396, v
zastúpení L. B. a kupujúcim M a M INVEST, s.r.o., IČO 31 681 107, v zastúpení I.. T. L. o kúpe hnuteľných
vecí zariadenia hotela B. v C., predmetom ktorej sú veci uvedené v čl. I. citovanej zmluvy je neplatná. Súd
vyslovuje, že Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy uzavretá dňa 23.11.1998 medzi zaviazanou stranou :
MISTRÁL spol. s r.o. Plešivec, IČO 31 730 396, v zastúpení L. B. a oprávnenou stranou: M a M INVEST,
s.r.o., IČO 31 681 107, v zastúpení I.. T. L. o kúpe časti nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. I. citovanej
zmluvy je neplatná. Súd vyslovuje, že Dodatok č. 1 zo dňa 12.12.1998 ku zmluve o kúpe Hotela B. zo
dňa 23.11.1998, medzi predávajúcim: MISTRÁL spol. s r.o. Plešivec, IČO 31 730 396, v zastúpení L. B.
a kupujúcim: M a M INVEST, s.r.o. IČO 31 681 107, v zastúpení I.. T. L. je neplatný. Žalovaný je povinný
nahradiť trovy konania do 3 dní  od právoplatnosti rozsudku.

11. Súd prvej inštancie z výsluchu žalobcu zistil, že tento považuje zmluvu zo dňa 23.11.1998 za
absolútne neplatnú nakoľko ju za žalobcu uzavrel L. B., ktorý nebol oprávnený konať za žalobcu,
vzhľadom na zápis z Valnej hromady, kde sa vzdal funkcie dňa 11.7.1997 a dňa 21.10.1997 kde bolo
rozhodnuté, že sa odvoláva z funkcie, a bol vymenovaný za štatutárneho zástupcu L. P. a o tejto
skutočnosti žalovaný vedel, keďže bol informovaný od pána R.. L. B. nemal oprávnenie, ani poverenie
od spoločnosti na uskutočnenie takýchto úkonov a to aj pri zmluve o kúpe zariadenia a zmluve o budúcej
kúpnej zmluve. Neplatný je dodatok č. 1 zo dňa 12.12.1998 a všetky zmluvy sú neplatné v celosti.
Dňa 21.10.1998 bol ustanovený za konateľa L. P. a pán R. bol konateľom až neskôr. Žalovanému bolo
oznámené písomne aj ústne od p. R., že nemá oprávnenie konať za spoločnosť a že môže len rokovať
o návrhu na uzavretie zmluvy. Za žalobcu konali osoby, ktoré neboli oprávnené na uzavretie takýchto
zmlúv.

12. Z výsluchu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že v čase uzavretia zmluvy bol L. B. konateľom
žalovanej spoločnosti a nikdy nebol informovaný, že nie je konateľom a žeby nemal oprávnenie konať
za žalobcu a z výpisu z obchodného registra zo dňa 12.11.1998 bolo zrejmé, že konateľom je L. B..
Ten neoznámil, že sa konalo valné zhromaždenie a že sa vzdal funkcie. V roku 2003 sa previedla
nehnuteľnosť na spoločnosť AURA a.s. Bratislava a aj dňa 25.11.1998 bol uvedený ako konateľ v
obchodnom registri L. B.. Pri uzavretí zmluvy bol prítomný L. B. za žalobcu. Pán B. a pán R. mali
nezhody, zorganizovali lúpež v hoteli B. a bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Za
hnuteľné veci aj za nehnuteľnosť bolo uhradené /2.390.000,- Sk/ 79.333,47 EUR a časť za zaplatila v
hotovosti /700.000,- Sk/ 23.235,74 EUR a zvyšok postúpením dvoch pohľadávok. Kúpne zmluvy overil
pán B. za žalobcu a kúpna cena bola zaplatená na účet. Ďalšie stretnutie s pánom B. prebehlo v decembri



1998 a potom sa spísal Dodatok č. 1 zo dňa 12.12.1998, kde sa riešili sporné záležitosti ohľadne platieb.
Dňa 14.1.1999 došlo k uznaniu dlhu a bola postúpená pohľadávka N. N.  a pána J. na žalobcu. Z
výsluchu svedka L. B. súd prvej inštancie zistil, že bol v čase uzavretia zmlúv konateľom a bol oprávnený
uzatvárať takého zmluvy a z funkcie konateľa bol odvolaný v roku 2002 a konateľom sa stal pán R..

13. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 12.12.1998 Dodatkom č. 1 došlo k zmene spôsobu zaplatenie kúpnej
ceny za predanú nehnuteľnosť a hnuteľných veci a nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny považoval
za premlčaní, zároveň namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určenie neplatností zmlúv
nakoľko sa žalobca nikdy nestal ani nebol vlastníkom druhého nadzemného podlažia budovy a L. B. bol
v čase uzavretia zmlúv konateľom žalobcu a nemohlo dôjsť k výmene jednotlivých strán kúpnych zmlúv
pri nehnuteľnosti, lebo obsah kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.1998 je totožný s obsahom návrhu zmluvy
zo dňa 14.11.1998 a návrh podpísal L. B. 9 dní pred uzavretím kúpnej zmluvy. Z výsluchu svedka T.
L. súd prvej inštancie zistil, že v roku 2003 prevzala hnuteľné veci a nehnuteľnosti spoločnosť Aura
a.s. a budova hotela je zrekonštruovaná a v roku 2003 bol uvedený hotel vykradnutý a nehnuteľnosť
zmenila aspoň 4 vlastníkov. Hnuteľné veci neexistujú, alebo sú nulovej hodnoty a nehnuteľnosť je na
nepoznanie zmenená.

14. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol, pokiaľ sa v prvom
rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na určení neplatnosti právnych úkonov. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky z 22.09.2010 sp. zn.
4Cdo/56/2009 a ďalšiu judikatúru týkajúcu sa naliehavého právneho záujmu. Z hľadiska procesného,
základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je skutočnosť, že žalobca má na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať
žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať a byť preukázaný nie len v čase začatia
konania, ako sa domnieva žalobca, ale aj v čase kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho,
aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska
opodstatnenosti uplatneného nároku. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v priebehu konania súd
opakovane zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia, a že v priebehu konania sa zmenil
vlastník nehnuteľnosti a aj hnuteľných vecí, ktoré sa v tejto nehnuteľnosti nachádzali. Naliehavý právny
záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde
by bez tohto určenia sa stalo právne postavenia žalobcu neistým. Naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti však nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia
právna zmena. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
Republiky sp. zn. 1Cdo/91/2006. Určením neplatností zmluvy o prevode nehnuteľností ale aj prevode
hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v budove Hotela B., ktoré sa však už nenachádzajú u žalovaného a
žalovaný nie je ani zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, nemá pre žalobcu praktický význam. Praktický
význam pre žalobcu by malo len určenie, že je vlastníkom nehnuteľnosti prípade vlastníkom hnuteľných
vecí a takýto praktický význam by mala aj žaloba o vydanie nehnuteľnosti prípadne o vydanie hnuteľných
vecí vo vzťahu k tomu, kto je zapísaný ako vlastník nehnuteľností príp. tomu, kto hnuteľné veci má u
seba. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmlúv a toho času uvedená nehnuteľnosť je vo vlastníctve už 3. osôb a hnuteľné veci,
ktoré boli predmetom zmluvy neexistujú, alebo nie je známe kde sa tieto veci nachádzajú. Nevykonanie
výsluchu svedka L. P. a N. R. vzhľadom na zistený skutkový stav nebolo potrebné, tak ako konštatoval
súd prvej inštancie ich výsluch nebol nevyhnutný pre predmet sporu, preto odvolacia námietka žalobcu
aj v tejto časti nie je dôvodná.

15.  Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je, alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Uvedené ustanovenie korešponduje s ust. § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016 pričom v
novom ust. § 137 sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočností podľa
písm. d) pričom aj v Civilnom sporovom poriadku účinnom od 01.07.2016 z dôvodovej správy vyplýva
záujem zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby.



17. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 a
§ 396 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
vo vzťahu žalobcovi v rozsahu 100%.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).