{"guid": "65131bfd-3813-4298-b1ac-67444ad7985f:d87ca5f2-0c15-4baf-bcda-3ac02165dbdd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8814201502.2", "spisova_znacka": "22CoE/10/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoE/10/2016 z 20. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 20. apríla 2016, sp. zn. 22CoE/10/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8814201502.2", "identifikacne_cislo": "8814201502", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2016-04-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d87ca5f2-0c15-4baf-bcda-3ac02165dbdd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8814201502.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8814201502.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8814201502.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/10/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201502
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814201502.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného mal. H. V., bytom Z. XXX/X, Y. nad V., zast. matkou
H. V., bytom Z. XXX/X, Y. nad V., práv. zastúpeného JUDr. Martinom Šaffom, advokátom, Kalinčiakova
2729/10, Vranov nad Topľou proti povinnému E. V., bytom F. XX, práv. zast. JUDr. Milošom Kaščákom,
advokátom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou o vymoženie dlžného výživného v sume 240,32 Eur a
bežného výživného v sume 150,- Eur mesačne s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Er/145/2014 - 101 zo dňa 10. augusta 2015 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

M e n í    uznesenie a  exekúciu   z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom žiadosť povinného o zastavenie
exekučného konania zamietol a druhým výrokom žiadosť povinného o odklad exekúcie zamietol.

Vo vzťahu k výroku o zamietnutí žiadosti o zastavenie exekučného konania uviedol, že exekúcia je
vedená na vymoženie istiny 303,22 Eur dlžného výživného a bežného výživného počnúc mesiacom
apríl 2014 vo výške 150,- eur mesačne, a to na základe exekučného titulu rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21.10.2013 (právoplatný 2.12.2013 a vykonateľný 21.12.2013, ktorým
bola povinnému uložená povinnosť platiť bežné výživné na maloleté dieťa vo výške 150,- Eur do 20.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Dňa 15.8.2014 bola súdu
prvého stupňa doručená žiadosť povinného o zastavenie exekučného konania, ktorú odôvodnil tým, že
vykonal platby 210 eur dňa 14.11.2013, 150 eur dňa 15.12.2013, 150 eur dňa 15.1.2014, 50 eur dňa
14.2.2014, teda do 14.2.2014 uhradil celkovo 560 eur. Súd prvého stupňa s poukazom na § 62 ods. 1
zákona o rodine, § 143, 144 Občianskeho zákonníka v prvom rade vyhodnotil platbu sumy 210,- Eur
dňa 14.11.2013 tak, že vzhľadom na existujúce BSM, ktoré v tomto okamihu existovalo, a existujúcu
vyživovaciu povinnosť povinného, ktorá vzniká narodením a nie až rozhodnutím súdu, nebolo možné jej
zaplatenie považovať za úhradu výživného za obdobie po právoplatnosti rozsudku o výživnom, ale za
úhradu výživného za obdobie pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Ide len o špekulatívne tvrdenie
povinného s cieľom vyhnúť sa exekúcii, čoho dôkazom má byť aj to, že túto platbu pri rozhodovaní o
námietkach proti exekúcii neuvádzal. To podľa jeho názoru preukazuje i stanovisko matky oprávneného
k vyporiadaniu BSM, v ktorom uviedla „- 210 eur patriace synovi“, čo má tiež potvrdzovať, že išlo o platbu
za obdobie pred právoplatnosťou rozsudku, pričom ani samotné tvrdenie, že prostriedky boli zaslané
na účet matky a boli určené synovi, neobstojí, keďže šlo o prostriedky patriace do BSM. Súd prvého
stupňa zosumarizoval platby povinného po právoplatnosti rozsudku a dospel k výslednej sume dlžného
výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie 240,32 eur. Keďže po vzniku exekučného
titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobil zánik nároku oprávnenej alebo bránili jeho vykonateľnosti,
zamietol súd návrh povinného na zastavenie exekúcie.



Návrh povinného na odklad exekúcie súd tiež zamietol, pretože neboli splnené podmienky pre odklad
podľa § 56 Exekučného poriadku, keďže nebolo možné očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Povinný podal proti uzneseniu včas odvolanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za arbitrárne,
svojvoľné. Exekúciu vedenú proti nemu považuje za nezákonnú. Súd sa nedôsledne zaoberal splnením
si povinnosti povinným, čo povinný preukázal. Povinnosť si plní včas a riadne. Vyjadril nesúhlas s tým, že
napriek tomu, že má všetko vyplatené, exekučné konanie nebolo zastavené. Závery súdneho exekútora
ohľadom vecí patriacich do BSM považuje za nepochopiteľné, rovnako ako ich prevzatie súdom prvého
stupňa. Spornú sumu 210 eur uhradil z vlastných prostriedkov, ktoré si požičal. Podľa jeho názoru ide
o šikanózny výklad platenia výživného, keďže by až do momentu vyporiadania BSM povinný nemohol
riadne platiť výživné. Celé exekučné konanie je plné nedorozumení, omylov. Poukázal na to, že výrok o
rozvode manželstva ja takmer vždy právoplatný a vykonateľný neskôr ako výrok o výživnom. V zmysle
odôvodnenia súdu by riadne zaplatenie výživného v takejto situácii ani nebolo možné, keďže BSM ani
nezaniklo, ani sa nevysporiadalo. Matka oprávneného pritom potvrdila, že v prípade spornej sumy išlo o
výživné pre syna.  Poukázal na niektoré úkony zo strany matky, ktorými zamlčiavala skutočne vyplatené
sumy výživného, pričom sám súd preberajúc tvrdenia súdneho exekútora konštatoval opomenutie zo
strany matky v súvislosti so sumou 150 eur zaplatenou dňa 15.12.2014. Poukázal na postup súdneho
exekútora v rozpore s § 46 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorý citoval. Ďalej upozornil na ďalšie
konštatovanie súdu o tom, že súdny exekútor nevedel ani o zaplatení sumy 100 eur dňa 14.3.2014 zo
strany povinného. Zdôraznil, že výživné platí riadne a včas, preto nerozumie postupu súdneho exekútora.
Navrhol vyhovieť jeho odvolaniu a návrhu na zastavenie exekúcie i povoleniu jej odkladu.

K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Odvolanie považuje za nedôvodné, napadnuté
rozhodnutie je správne. Poukázal na to, že až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva trvá
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ale najmä vyživovacia povinnosť rodičov k deťom, a to aj bez
rozhodnutia súdu. Ďalej uviedol, že povinný od právoplatnosti rozsudku do 25.2.2014 zaplatil   spolu
sumu 350,- Eur, avšak jeho povinnosť za toto obdobie predstavovala sumu 590,32 eur, teda dlžné
výživné predstavovalo sumu 240,32 eur. Plnenie sumy 210 eur v čase pred právoplatnosťou rozsudku
nie je plnením vyživovacej povinnosti na čas po rozvode uloženej exekučným titulom. Poukázal okrem
iného na to, že predmetná suma bude predmetom vyporiadania BSM. Poukázal na to, že sám povinný
priznal omeškanie s platením platby za február 2014. Povinný ignoroval svoju povinnosť platiť v zmysle
exekučného titulu vopred, a nesprávne  platil výživné prislúchajúce na ten ktorý mesiac v tom mesiaci.
Preto jeho tvrdenie, že platil už pred vznikom exekučného titulu, je nevierohodné.

Povinný v doplňujúcom vyjadrení uviedol, že matka oprávneného zatajila platby povinného vo výške
360 eur, potvrdil, že od vyhlásenia rozsudku do podania návrhu na vykonanie exekúcie zaplatil 560
eur. Ďalej predložil prehľad platieb výživného prostredníctvom výpisu z účtu v Slovenskej sporiteľni za
obdobie od 03/2014 do 2/2016, ktoré preukazujú riadne a včasné platenie výživného. Hodnotenie platby
po vyhlásení rozsudku považuje za neprípustné. Navrhol exekúciu zastaviť s poukazom na § 57 ods.
1, 2, § 80 a § 101 Exekučného poriadku.

Vo vzťahu k odvolaniu povinného proti zamietnutiu žiadosti o odklad exekúcie rozhodol súd prvého
stupňa podľa § 374 ods. 4 O.s.p. opätovne sudcom uznesením č.k. 11Er/145/2014-129 zo dňa
19.1.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.2.2016.

Odvolací súd následne preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie povinného je
dôvodné.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 39 ods. 1 Exekučného poriadku z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému
exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem
toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne
bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné



označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých
sa oprávnený dovoláva.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že účelom vykonania exekúcie je zabezpečiť ochranu práv
oprávneného v prípade, že povinný nesplní povinnosť uloženú mu exekučným titulom. Rozsah tohto
nároku musí byť uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie presne, aby nevznikali pochybnosti o
vymáhanej povinnosti. Ak ide o peňažné plnenie je prirodzene potrebné ustáliť sumu pohľadávky takým
spôsobom, aby nevznikli pochybnosti o tom, že sa vymáha existujúci nárok, že sa výkonom exekúcie
poskytuje primeraná ochrana práva oprávneného a súčasne, že sa nadmieru, teda bezdôvodne,
nezasahuje do práv povinného.

Odvolací súd dospel k záveru, že suma dlžného výživného bola ustálená neurčitým, nepresvedčivým
spôsobom, podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúcim pre záver, že povinný nesplnil dobrovoľne,
čo mu ukladá exekučný titul a že výkon exekúcie je dôvodný a že exekúcia bola nariadená správne.

V predmetnom exekučnom konaní ide o vymáhania výživného na maloleté dieťa. Oprávnený podal návrh
na výkon exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 8P/241/2013-29 zo dňa 21.10.2016, ktorým bol povinný zaviazaný platiť výživné na maloleté dieťa
vo výške 150,- eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2013.

V návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 25.2.2014 oprávnený v zastúpení matkou určil rozsah
vymáhanej povinnosti, ktorú si povinný nesplnil vo výške 303,22 eur ako dlžné výživné (za január 2014
3,22 eur, za február 150 eur, za marec 150 eur) a ďalej bežné výživné počnúc mesiacom apríl 2014.

Súdny exekútor na základe tohto návrhu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
vymoženie dlžného výživného 303,22 eur a bežného výživného počnúc aprílom 2014, a tiež preddavku
na trovy exekúcie 570,- eur.

Dňa 27.2.2014 súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie dlžného výživného 303,22
eur a bežného výživného 150,- eur počnúc mesiacom apríl 2014, a preddavku 570,- eur.

Dňa 15.8.2014 podal povinný návrh na zastavenie exekučného konania a odklad exekúcie z dôvodu, že
do podania návrhu na vykonanie exekúcie mal uhradené riadne svoje záväzky.

Dňa 18.8.2014 podal oprávnený v zastúpení matkou u súdneho exekútora návrh na čiastočné späťvzatie
návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu, že došlo k zlému započítaniu platieb povinného, a to v rozsahu
62,90 eur, ktoré nesprávne nezohľadnila, teda dlžné výživné je už len 240,32 eur. Tento návrh predložil
súdny exekútor súdu.

Na základe uvedeného návrhu súd prvého stupňa uznesením č.k. 11Er/145/2014-100 zo dňa 10.8.2015
zastavil exekúciu v časti dlžného výživného 62,90 eur.

Následne vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom najskôr (str. 5) konštatoval, že suma 210 eur je platbou
za iné než vymáhané obdobie, došlo k nemu pred právoplatnosťou rozsudku, teda nemá vplyv na určenie
inej sumy dlžného výživného, hneď nato konštatoval zmenu sumy dlžného výživného na sumu 240,32
eur z dôvodu nesprávneho výpočtu a hneď aj skutočnosť, že došlo k späťvzatiu návrhu v časti 62,90 eur.

V rámci rozhodovania o odvolaní proti výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na
odklad exekúcie súd uznesením sudcu opätovne podľa § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol uznesením č.k.
11Er/145/2014-129 zo dňa 19.1.2016, a návrh zamietol. V tomto rozhodnutí už sudca konštatuje, v
súlade s konštatovaním v napadnutom uznesení, že suma dlžného výživného je iná, než na akú bol
podaný návrh na vykonanie exekúcie a aj udelené poverenie, a to preto, že povinný zaplatil do dňa
začatia exekúcie sumu 560 eur (teda tu súd zohľadnil aj zaplatenú sumu 210 eur), avšak mal zaplatiť
v zmysle exekučného titulu 590,32 eur.

Tieto závery súdu prvého stupňa však odvolací súd len konštatuje pre dokreslenie priebehu exekúcie v
tejto veci, keďže toto uznesenie nie je predmetom preskúmania.



V predloženom spise na č.l. 72 až 77 sú potvrdenia o platbách povinného nasledovne: dňa 14.11.2013
- 210 eur,   dňa 15.12.2013 - 150 eur,   dňa 15.1.2014 - 150 eur,                  dňa 14.2.2014     -     50
eur,        dňa  14.3.2014    -   100 eur  a     dňa   15.3.2014 -  150 eur.

Z prehľadu týchto platieb vyplýva, že do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 25.2.2014
zaplatil 560 eur. Suma, ktorú mal zaplatiť za túto dobu podľa súdu prvého stupňa v zmysle rozsudku
je 590,32 eur.

V prvom rade odvolací súd v spojitosti s platbou sumy 210 eur povinným dňa 14.11.2013 a jej
zohľadnením pri plnení rozsudkom určenej vyživovacej povinnosti povinného uvádza, že záver súdu
prvého stupňa v napadnutom uznesení nie je správny.

Aplikácia hmotnoprávneho predpisu (ust. Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov) spôsobom, ako to urobil súd prvého stupňa, ktorého výsledkom je, že dobrovoľné plnenie
rozsudkom určenej povinnosti účastníkom v čase už po vyhlásení rozsudku v konečnom dôsledku
prinieslo postih povinnému spočívajúci vo vytvorení dôvodu exekúcie, pričom sa  absurdne stalo
neplnením rozsudkom uloženej povinnosti, zjavne odporuje chápaniu podstaty spravodlivosti práva
a účelu právnej regulácie vzťahov. V tomto konkrétnom prípade (keďže zjavne nejde o univerzálne
pravidlo) nebolo možné ignorovať plnenie povinnej osoby realizované na základe rozsudku súdu, hoci
k plneniu došlo pred nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku. Z predloženého rozsudku je navyše
zrejmé, že obe strany sa vzdali práva podať proti nemu odvolanie, a právoplatnosti bránilo už len
doručenie rozsudku (v zmysle poučenia v rozsudku), teda nebola možnosť, aby medzičasom došlo k
zmene rozsahu práv a povinností účastníkov.

Z tohto vyplýva, že oprávneným uplatnený nárok v návrhu na vykonanie exekúcie nebol opodstatnený
v tam uvedenom rozsahu, pre ktorý aj bolo udelené poverenie.

Ak by pri uplatnenej výške dlžného výživného oprávneným v sume 303,22 eur súd prvého stupňa vzal do
úvahy zaplatenie sumy 210 eur, už pri udelení poverenia by musel korigovať sumu dlžného výživného
a znížiť ju o túto sumu.

Sám súd prvého stupňa pristúpil k úprave sumy dlžného výživného smerom nadol avšak len o sumu
62,90 eur ako následok návrhu oprávneného z dôvodu, že došlo k zlému započítaniu platieb zo strany
povinného. V časti tejto sumy exekúciu zastavil.

K tejto ďalšej sume však odvolací súd uvádza, že vzhľadom na sumy platieb (560 eur do 14.2.2014),
ktoré preukázal povinný, je zrejmé, že suma 62,90 eur nie je ako samostatná obsiahnutá v súbore
týchto platieb povinného, súd prvého stupňa ani nezistil a ani nekonštatuje, žeby došlo k nesprávnemu
započítaniu niektorej z týchto platieb.

Potom ale evidentne ide o ďalšiu platbu popri sume 560 eur, ktorú predstavujú hore uvedené platby
povinného do 14.2.2014. Ak sa však k sume 560 eur, ktorú povinný preukázateľne zaplatil do 14.2.2014,
pripočíta suma ustálená uznesením súdu prvého stupňa 62,90 eur, potom výsledná suma presahuje 590
eur, ktoré mali predstavovať sumu výživného, ktorú  podľa súdu prvého stupňa v zmysle rozsudku mal
povinný zaplatiť do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 25.2.2015.

V tejto veci tak v začiatku došlo k vytvoreniu fiktívnej potreby ochrany práva oprávneného
prostredníctvom exekučného konania, ktorého opodstatnenosť však bola napokon vyššie uvedenými
skutočnosťami popretá.

To však v konečnom dôsledku preukazuje, že exekúcia na základe zle zisteného skutkového stavu bola
nesprávne nariadená, a preto musela byť zastavená.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil a exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.



O trovách exekúcie i trovách exekučného konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/145/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "cabe593f-194a-484a-b0f6-9d2c9adcbcd2:141bcb93-94cb-4d8c-a7db-112fdc086288", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/145/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Er/145/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cabe593f-194a-484a-b0f6-9d2c9adcbcd2:141bcb93-94cb-4d8c-a7db-112fdc086288"}], "citovane_v": []}