Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/56/2016 z 30. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. mája 2017, sp. zn. 23Co/56/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:6715200070.1 Krajský súd Prešov | 23Co/56/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:6715200070.1 | 2017-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0ed0792-73b8-4a4c-b879-807f83e02d70 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:6715200070.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/56/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200070
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:6715200070.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa: S. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XX proti odporkyni: X.. O. S., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. I. XX, N., o zaplatenie 888,27 eur
s prísl., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/38/2015-68 zo dňa
14.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem výroku o zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 841,67
eur spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 07.01.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
návrh zamietol, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok
odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 888,27
eur z toho dôvodu, že prispieval na výživu odporkyne do mája 2014, pričom za obdobie od mája
2011 odporkyňa navrhovateľovi neoznámil ukončenie prípravy na povolanie a súčasne vlastný príjem.
Súd cituje vyjadrenie odporkyne, ktorá uviedla, že status študenta stratila až v máji 2014 a vtedy aj
navrhovateľovi skončila vyživovacia povinnosť.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Zo samotného vyjadrenia
odporkyne vyplýva, že skutočne v rámci štúdia poberala štipendium, privyrábala si brigádnickou prácou
a napriek tejto skutočnosti toto neoznámila navrhovateľovi, ktorý naďalej plnil v prospech odporkyne
vyživovaciu povinnosť sumou 23,30 eur, resp. 27,13 eur mesačne. Odporkyňa uvádza príležitostný
príjem, avšak jej príjem predstavoval sumu približne 1.200 eur a k tomu je potrebné pripočítať
poskytované štipendium vo výške približne 570 eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne
v rozhodnom období bol navrhovateľovi poskytovaný invalidný dôchodok v celkovej výške 172,20
eur mesačne. Príjem odporkyne tak v rozhodnom období predstavoval približne 10 násobok príjmu
navrhovateľa. Sumu poskytnutú ako výživné odporkyne možno považovať za výživné v rozpore s
dobrými mravmi a keďže sa jedná o plnoleté dieťa navrhovateľa, jedná sa o bezdôvodné obohatenie v
zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko odporkyňa navrhovateľovi neoznámila existenciu
vlastného príjmu, toto konanie možno považovať za v rozpore s dobrými mravmi.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa, navrhla rozsudok
zrušiť. Uviedla, že odporca nepochopil štúdium na dvoch fakultách a priebeh vzdelávania. Opätovne
poukázala na to, že status študenta stratila v máji 2014.



4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie odporkyne je dôvodné. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že platil výživné odporkyni, pričom jeho vyživovacia povinnosť
už netrvala. Súd prvej inštancie v rozsudku vôbec neuviedol skutkové zistenia ani právne posúdenie
toho, dokedy trvala vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, svoje rozhodnutie založil len
na tej skutočnosti, že odporkyňa neoznámila navrhovateľovi, že má vlastný príjem a že celkový
príjem odporkyne predstavoval približne 10 násobok príjmu navrhovateľa. Tieto skutočnosti však nie
sú podstatné pre právne posúdenie veci. Pre posúdenie toho, či navrhovateľ má právo na vrátenie
výživného je dôležitá skutočnosť, dokedy trvala vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni. Aj
v situácii, že odporkyňa má vlastný príjem, ktorý získala brigádnickou činnosťou, resp. zo štipendia,
neindikuje samotná táto skutočnosť zánik vyživovacej povinnosti rodiča. K zániku vyživovacej povinnosti
rodiča dochádza v zásade až ukončením prípravy na povolanie. Odporkyňa tvrdí, že štúdium ukončila
až v máji 2014, súd sa ani touto skutočnosťou nezaoberal. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku nedá
odpoveď na skutkové a právne otázky, od ktorých záleží právne posúdenie veci, je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné a znemožňuje účastníkovi kvalifikovane sa proti takémuto rozhodnutiu brániť. Preto
odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie okrem
výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, ktorý odvolaním nebol dotknutý, a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie zistí dokedy trvala vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, či a akými
rozhodnutiami bola určená vyživovacia povinnosť zmenená alebo zrušená. Zistí kedy sa odporkyňa
prestala pripravovať na svoje budúce povolanie a tento moment v zásade možno považovať za zánik
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. Po zistení týchto skutočností vo veci rozhodne.
Pokiaľ navrhovateľ platil výživné na odporkyňu v čase kedy jeho vyživovacia povinnosť netrvala, možno
uvažovať za splnenia ďalších podmienok o vydaní bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ navrhovateľ
platil výživné len za obdobie kedy jeho vyživovacia povinnosť trvala, nebude sa jednať o bezdôvodné
obohatenie, aj keď odporkyňa mala vlastný príjem počas vysokoškolského štúdia, resp. poberala
štipendium, pretože vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej stále trvala. Je potrebné sa zaoberať
aj tým, či príjem odporkyne v Nórsku, aj keď 10 násobne prevyšoval príjem navrhovateľa, postačoval
na krytie jej potrieb, pokiaľ by súd chcel uvažovať o tom, že odporkyňa sa správala v rozpore s dobrými
mravmi.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.