Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/31/2015 z 23. 2. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 23. februára 2017, sp. zn. 6S/31/2015, ECLI:SK:KSPO:2017:8015200799.3 Krajský súd Prešov | 6S/31/2015 | ECLI:SK:KSPO:2017:8015200799.3 | 2017-02-23 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d997684-ddf8-4309-81a8-f53554143d8c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8015200799.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/31/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200799
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8015200799.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu Krajská
prokuratúra Prešov, Masarykova 16, Prešov, proti žalovanému Okresný úrad Kežmarok, Pozemkový
a lesný odbor, so sídlom Kežmarok, Dr. Alexandra 61, za účasti X/ C.. M. Š., V. F. Š., U. XXX/XX, X/
U.E. P., V. F. Š., B. XXX, X/ E. F., V. P., F. XXXX/XX, X/ W. V., V. M., O. Č.. XXX/XX, X/ P. F., V. P., O.
XXXX/XX, X/ U. F., V. P., U. XXX/X, 7/ Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Poprad, so sídlom
Poprad, Partizánska 704/31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu právneho predchodcu
žalovaného zo dňa zo dňa 07.decembra 2012, č. 2012/134-53-SCHM, takto

r o z h o d o l :

Odmieta žalobu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.08.2015 žalobca žiadal, aby súd zrušil opatrenie Obvodného pozemkového úradu
Kežmarok „Ocenenie pozemkov“ číslo 2012/134-53-SCHM zo dňa 07.12.2012 a vrátil vec žalovanému
na ďalšie konanie.

2. V žalobe konštatoval, že dňa 25.02.2015 pod sp.zn. Kd 354/14/7700-6 podľa § 22 ods. 1 písm. b/ v
spojení s § 26 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) podal protest prokurátora proti opatreniu bývalého Obvodného pozemkového úradu v
Kežmarku „Oceneniu pozemkov“ číslo 2012/134-53-SCHM zo dňa 7.12.2012 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“), ktorým tento správny orgán ako právny predchodca žalovaného podľa zákona č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o pôde) ocenil pozemky uvedené v jeho rozhodnutí zo dňa 14.09.2012 číslo:
2012/134-42-KJ, ktoré sa oprávneným osobám nevydávajú a za ktoré im nebol poskytnutý iný pozemok,
ale za ktoré podľa § 16 ods. 1 zákona o pôde náhradu poskytne štát.

3. Žalovaný podanému protestu prokurátora nevyhovel a podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre ho
predložil na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému správnemu orgánu, Okresnému úradu
Prešov, odboru opravných prostriedkov. Nadriadený správny orgán rozhodnutím zo dňa 14.04.2015
číslo: OU-PO-OOP4-2015/19992-DRA protestu prokurátora nevyhovel. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.06.2015.

4. Žalobca ďalej poukázal, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že právny predchodca
žalovaného rozhodnutím zo dňa 14.09.2012 číslo 2012/134-42-KJ rozhodol, že vo výroku označené
osoby sú oprávnenými osobami a spĺňajú podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona o pôde na vyňatie
poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov a zároveň rozhodol, že



uvedeným osobám pozemky v k.ú. Ž. nemožno vydať, a preto sa poskytujú za ne náhradné pozemky
alebo náhrada podľa § 16 ods. 1 zákona o pôde.

5. Medzi oprávnené osoby patril aj účastník v 3./ rade E. F. (podávateľ podnetu na podanie protestu
prokurátora), ktorý argumentoval, že v Ocenení pozemkov zo dňa 07.12.2012 je uvedená veľmi nízka
cena za nevydanú výmeru pôdy, čo podporil aj judikátom ESĽP (urbárska obec Trenčianske Biskupice
proti Slovenská republika, sťažnosť číslo: 74258/01) a taktiež poukázal na fakt, že nemožno oceňovať
pôdu v roku 2012 k stavu z roku 1990.

6. Žalobca konštatoval, že v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 07.12.2012 je uvedené, že obvodný
pozemkový úrad vykonal ocenenie pozemkov podľa Vyhlášky Ministerstva financií a cien SR č. 289/1990
Zb., ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov
a úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie
pozemkov (ďalej len vyhláška č. 289/1990 Zb.).

7. Prokurátor v proteste prokurátora argumentoval tým, že v Slovenskej republike v súčasnosti neexistuje
jednotný cenový predpis, ktorý by stanovil jednotnú výšku ceny poľnohospodárskej pôdy. Existuje
viacero právnych predpisov, ktoré stanovujú cenu pôdy v závislosti od účelu, na ktorý sa cena zisťuje.
Argumentoval, že vyhláška č. 289/1990 Zb. bola zrušená vyhláškou Ministerstva financií SR č. 465/1991
Zb. a táto bola zrušená zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách.

8. Poukázal, že Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov sa nestotožnil s názorom
prokurátora o aplikácii právnej úpravy na ocenenie pozemkov a v rozhodnutí zo dňa 14.4.2015, ktorým
protestu prokurátora nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri oceňovaní pozemkov, ktoré
nemožno vydať a poskytujú sa za ne náhradné pozemky alebo náhrada podľa § 16 ods. 1 zákona o
pôde, je potrebné aplikovať § 14 ods. 5 zákona o pôde, podľa ktorého ceny sa určia podľa cenových
predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona (t.j. zákona o pôde).

9. Dôvodil, že Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov nijako nevysvetlil, prečo je v danom
prípade na mieste aplikácia § 14 ods. 5 zákona o pôde, hoci sám právny predchodca žalovaného v
rozhodnutí zo dňa 14.09.2012 č. 2012/134-42-KJ uviedol ako aplikujúcu normu § 16 ods. 1 zákona o
pôde. V tejto časti a z tohto dôvodu je preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím obvodného
pozemkového úradu nepreskúmateľné. Nadriadený správny orgán v rozhodnutí o nevyhovení protestu
len konštatoval, že na daný prípad sa aplikuje neplatná Vyhláška Ministerstva financií cien a miezd
SR č. 205/1988 Zb. a v odôvodnení sa opiera o rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžr/31/2010 zo
dňa 26.10.2011. Žalobca však uviedol, že citovaný rozsudok bol nálezom Ústavného súdu SR č. I.ÚS
87/2012-54 zo dňa 25.4.2012 zrušený. Ak správne orgány založili práva a rozhodli o nemožnosti vydať
pozemky podľa § 16 ods. 1 zákona o pôde, potom sa musia oprávneným osobám poskytnúť za ne
náhradné pozemky alebo náhrada podľa § 16 ods. 1 zákona o pôde. Z rozhodnutí správnych orgánov
oboch stupňov nevyplýva dôvod, prečo nebola aplikovaná jestvujúca účinná právna úprava, ktorou je
v danej oblasti Nariadenie vlády SR č. 97/1992 Zb. ktorým sa upravujú niektoré otázky náhrad podľa
zákona o pôde.

10. Žalobca na podporu svojho právneho názoru pripojil Metodický pokyn Ministerstva
poľnohospodárstva a výživy SR zo dňa 27.05.1992, v ktorom sa jasne uvádza, že je rozdiel pri postupoch
poskytovania náhrad za pozemky, ktoré sa nevydávajú podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde a podľa
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 330/1991 Zb.).

11. Dôvodil, že ak obvodný pozemkový úrad rozhodol podľa § 16 ods. 1 zákona o pôde o tom, že
pozemky nemožno vydať, nemohol oceňovať tieto pozemky postupom podľa zákona č. 330/1991 Zb..
Ani výkladom § 14 ods. 1, resp. ods. 5 zákona o pôde nemožno dospieť k takým záverom, k akým
dospeli správne orgány oboch stupňov. Správny poriadok zakotvuje v § 3 ods. 5 povinnosť, aby správne
orgány dbali o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely. Pre naplnenie tejto precedenčnej zásady slúžia okrem iných foriem vo verejnej
správe aj metodické pokyny ústredných orgánov štátnej správy a v neposlednom rade súdna prax.
Preto v tomto kontexte žalobca tvrdil, že konajúce správne orgány nielenže nerešpektujú metodické



pokyny, ale ani súdnu prax, na ktorú sa v odôvodnení odvolávajú a preto sú nepreskúmateľné, resp.
nezrozumiteľné.

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.11.2015 k žalobe uviedol, že rozhodnutím zo dňa 14.09.2012
č.j. 2012/134-42-KJ, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2012 rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona
o pôde, že oprávnené osoby, resp. dedičia po oprávnenej osobe podľa § 4 ods. 2 zákona o pôde
spĺňajú podmienky § 6 ods. 2 zákona o pôde na vyňatie z konfiškácie a zároveň rozhodol o nevydaní
parciel pre zákonné prekážky, avšak s právom na náhradu v zmysle § 11 ods. 2 zákona o pôde, sa
za takto nevydané pozemky oprávnenej osobe, resp. dedičom prevedú bezodplatne do vlastníctva iné
pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite ako boli jej pôvodné pozemky. Poukázal, že
náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru
nad 400 m2, a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166,- eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky
na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. Náhrady
za pozemky, ktoré pre zákonné prekážky nemožno vydať, poskytujú formou prevodu vlastníctva k iným
pozemkom - Slovenský pozemkový fond za poľnohospodársky pôdny fond a Slovenský lesný fond za
lesný pôdny fond. Ak oprávnená osoba - pôvodný vlastník nesúhlasí s prevodom iných pozemkov vo
vlastníctve štátu prostredníctvom fondov, náhradu poskytuje štát. Výšku tejto náhrady v hotovosti určila
vláda SR Nariadením č. 97/1992 Zb. sumou 10 000,- Sk (331,94 eur). Hotovosť sa vypláca iba pôvodným
vlastníkom vydaných vecí, nie dedičom. Keďže pôvodní vlastníci - L. F. R. M. F., E.. B. v čase uplatnenia
reštitučného nároku, t.j. k 23.02.1992 nežili a žiadatelia sú oprávnené osoby, resp. dediči a v zmysle
§ 4 ods. 2 zákona o pôde, nie je možné hotovosť, ktorú určila vláda SR Nariadením č. 97/1992 Zb. v
tomto prípade uplatniť. Za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností, za ktoré patrí náhrada (náhrada je
určená za poľnohospodárske pozemky) správny orgán obstaráva ocenenie nehnuteľností podľa vzoru
uvedeného v prílohe „Metodického pokynu pre postup pri poskytovaní náhrad podľa zákona o pôde“
tak, že:

1/ vydá rozhodnutie, ktorým uzná reštitučný nárok a zároveň rozhodne, že pozemok nemožno vydať pre
prekážky uvedené v zákone (viď príloha č. 1),
2/ vykoná alebo zabezpečí ocenenie nehnuteľností podľa vyhlášky Ministerstva financií SR č. 289/1990
Zb. z 2. júla 1990, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MF SR č. 205/1988 Zb. (viď príloha č. 2),
3/ určí BPEJ príslušného pozemku v kultúre orná pôda, lúka, pasienok, ovocný sad, vinica, chmeľnica
a označenie ceny/m2 a vyčíslenie celkovej hodnoty vykoná správny orgán (viď príloha č. 3).

13. Nárok na poskytnutie iného pozemku uplatňuje oprávnená osoba na príslušnom pozemkovom fonde.

14. Nehnuteľnosti pôvodných vlastníkov boli skonfiškované a prešli do vlastníctva štátu na základe
Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Reštitučný nárok oprávnených osôb bol riešený podľa zákona o pôde.
V zmysle § 9 ods. 4 v súvislosti s § 6 ods. 2 a podľa § 14 ods. 5 zákona o pôde, ceny sa určia podľa
cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. ku dňu 24.06.1991, podľa vyhlášky
Ministerstva financií a cien SR č. 289/1990 Zb. zo dňa 02. júla 1990, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška
č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného
užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov (účinná od 1. augusta 1990), ktorá
v tomto období platila.

15. Žalovaný argumentoval, že v zmysle § 28a zákona o pôde, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak,
poskytujú sa náhrady podľa tohto zákona v cenách platných k 24. júnu 1991.

16. Správny orgán po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 14.09.2012 o reštitučnom nároku
oprávnených osôb zabezpečil ocenenie poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 07.12.2012, ktoré podľa
zákona o pôde nemožno vydať, a preto sa poskytujú náhradné pozemky alebo náhrada podľa § 16
ods. 1 zákona o pôde. Podľa predmetného ocenenia pozemkov je zrejmé, že oprávnené osoby - C..
M. Š. R. U. P., E.. Š. (účastník v 1./ a 2./ rade) spĺňajú obe podmienky Slovenského pozemkového
fondu na priznanie nároku na náhradu za pozemky, ktoré sa pre zákonné prekážky nevydávajú, a teda
poskytnutie aj náhradného pozemku, pretože výmera nároku každého z nich predstavuje 5679 m2 a
nárok v peniazoch je 459,88 eur. Nakoľko dedičia oprávnenej osoby - účastník v 3./ rade E. F., účastníčka
v 4./ rade W. V., E.. F., účastník v 5./ rade P. F. a účastníčka v 6./ rade U. F. nespĺňajú obe podmienky
SPF na priznanie nároku na náhradu za pozemky, pretože výmera nároku každého z nich predstavuje



947m2, ale nárok v peniazoch je 76,65 eur, náhrada za pozemky sa im poskytne v zmysle zákona o
pôde, v peniazoch.

17. Žalovaný dôvodil, že jeho právny predchodca neuviedol v rozhodnutí zo dňa 14.09.2012 č.
2012/134-42-KJ aplikáciu normy § 16 ods. 1 zákona o pôde, keďže toto ustanovenie pojednáva
iba o tom, kto je povinný zo zákona o pôde poskytnúť oprávnenej osobe náhradu za nevydávané
poľnohospodárske pozemky. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí aplikoval § 11 ods. 2 a ods.
5 zákona o pôde. V § 16 ods. 1 zákona o pôde nie je určený postup pre oceňovanie nevydávaných
pozemkov.

18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

19. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

21. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963
Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončí sa podľa SSP.

22. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a/ až
d/ proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.

23. Podľa § 48 SSP, prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého
vstúpil postavenie účastníka konania.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

26. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

27. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

28. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

29. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku
rozhodnutím zo dňa 14.09.2012 č.j.: 2012/134-42-KJ vo veci reštitučného nároku oprávnených osôb
v súlade s § 9 ods. 4 zákona o pôde rozhodol, že oprávnené osoby - účastníci konania v 1./ až 6./
rade ako oprávnené osoby, resp. dedičia po oprávnenej osobe podľa § 4 ods. 2 zákona o pôde spĺňajú
podmienky uvedené v § 6 ods. 2 zákona o pôde na vyňatie z konfiškácie, avšak oprávneným osobám
sa nehnuteľnosti v k.ú. Ž. nevydávajú pre zákonné prekážky. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
29.10.2012. V poučení rozhodnutia bolo uvedené, že je preskúmateľné Krajským súdom v Prešove.
Žiaden z účastníkov správneho konania však návrh na jeho preskúmanie nepodal.



30. Na základe žiadosti o vydanie potvrdenia o zaradení pozemkov do BPEJ zo dňa 06.12.2012 bolo
vydané Obvodným pozemkovým úradom v Kežmarku potvrdenie o zaradenie pozemku do BPEJ č.
2012/779-2 dňa 6.12.2012 a následne vydané aj ocenenie pozemkov podľa zákona o pôde, ktoré
nemožno vydať pre oprávnené osoby - účastníkov konania v 1./ až 6./ rade vydané dňa 07.12.2012 č.j.:
2012/134-53-SCHM, ktorý obsahuje:
a/ titul reštitučného nároku,
b/ oprávnené osoby,
c/ o ktoré pozemky v katastrálnom území Ž. sa jedná s uvedením výmery a ceny,
d/ nárok oprávnených osôb pod por. č. 1./až 6./ s ich vlastníckymi podielmi a oprávnenými nárokmi v
eurách pre každého z nich.

31. Toto rozhodnutie neobsahuje žiadne poučenie o možnosti podať odvolanie, resp. o tom, že
rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

32. Na pojednávaní dňa 24.02.2017 poverený zástupca účastníka konania v 7./ rade predložil súdu k
nahliadnutiu rozhodnutia Slovenského pozemkového fondu zo dňa 26.02.2015, ktorými sa účastníkom
v 3./ až 6./ rade poskytuje náhrada v peniazoch za pozemky, ktoré nebolo možné vydať zo zákonných
dôvodov, a to vo výške 76,65 eur pre každého z nich. V poučení týchto rozhodnutí je uvedené, že nie je
možné proti nim podať odvolanie, ale toto rozhodnutie je možné preskúmať v súdnom konaní podľa §
244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Účastníci v 3./ až 6./ rade zhodne na pojednávaní uviedli,
že návrh na preskúmanie týchto rozhodnutí nepodali.

33. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že o náhrade, či už finančnej alebo náhrade v
pozemkoch následne po vydaní rozhodnutí o reštitučnom nároku oprávnených osôb rozhoduje
Slovenský pozemkový fond. Konkrétne kompetencie Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k
reštitučným konaniam vychádzajú z § 34 ods. 2 a ods. 4 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého
pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných
predpisov - zákona č. 229/1991 Zb. o pôde vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva
a záväzky.

34. K predmetnej kompetencii SPF správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 2.2.2010 sp.zn. 2Sžo/417/2009, v ktorom sa vyjadruje k otázke kompetencie SPF - rozhodovať
o bezodplatných prevodoch vlastníctva oprávnených osôb podľa zákona o pôde a o náhradách za
pozemky v peniazoch podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona: „...Kompetencia SPF - Bratislava na
bezplatný prevod náhradných pozemkov oprávneným osobám ak im nemožno podľa reštitučného
zákona vydať pôvodné pozemky a s tým súvisiace uzatváranie zmlúv, je zakotvená v zákone č. 330/1991
Zb. v ust. § 34 ods. 4 písm. a/. Hmotnoprávne však SPF postupuje podľa ustanovení reštitučného
zákona (§ 6 ods. 2 až ods. 10 zákona o pôde). Jeho činnosť nadväzuje na právoplatné rozhodnutie
obvodného pozemkového úradu o reštitúcii - o priznaní práva na náhradu za pozemky, u ktorých existuje
prekážka ich vrátenia oprávneným osobám podľa § 6 ods. 1 reštitučného zákona, t.j. medzi právoplatným
rozhodnutím obvodného pozemkového úradu a konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť.“

35. V správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné
administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy, alebo tzv.
podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím,
pretože sami o sebe nevyvolávajú ujmu na právach v zmysle § 7 písm. f/ SSP. Tá sa prejaví až v spojení
s konečným rozhodnutím.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu
proti rozhodnutiu, resp. opatreniu predbežnej procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu
na subjektívnych právach účastníkov v 1./ až 6./ rade. K porušeniu ich subjektívnych práv a povinností
mohlo dôjsť až vydaním rozhodnutia o reštitučnom nároku zo dňa 14.09.2012, resp. vydaním rozhodnutí
Slovenského pozemkového fondu zo dňa 26.02.2015 o poskytnutí náhrady v peniazoch za pozemky,
ktoré nebolo možné vydať zo zákonných dôvodov.

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd podanú žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. g/ odmietol pre neprípustnosť.



38. trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa,
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).